Čierna skala 11.2.2017

Akcie sa MKCK zúčastnili: J. Golier, M. Golier, J. Antal, Ľ. Kraic, M. Šuga, V. Naď, J. Budoš, D. Fáziková, J. Michalec, B. Ilavská, P. Herceg, J. Poláček, A. Kučerová a J. Čavojová.

Ako hostia: J. Lukačovičová, M. Farkašovská, E. Antalová a manž. M. a Z. Cibulkoví.

Túto akciu, ktorej hlavným organizátorom bol TJ Atóm Bohunice, si naša skupinka z MKCK trochu upravila pre svoje potreby. Štart a cieľ sme prehodili do Jahodníka, trasu skrátili a prispôsobili tomu, aby sme si ju pri dobrej pohode aj užili a v pokojom prostredí reštaurácie Koniareň na záver aj patrične „zhodnotili“.

Na parkovisku na Jahodníku sa okolo pol desiatej stretávame pomerne slušná skupinka 19-tich turistov(tiek) z Malokarpatského cykloklubu a ich hostí. Po krátkom zvítaní a obligátnom fotení sa vydávame na trasu.

Je trochu pod mrakom, ale inak je všetko OK. Tu dolu ešte nefúka, teplota je niečo málo pod nulou, takže žiadne blato. Snehu ešte niečo zostalo, takže pravá zimná idyla. Cesta nám dobre ubieha. Smerujeme po žltej značke a pri rôznych debatách a kochaní sa okolím čoskoro prichádzame na kótu Horáreň Polámané. Tu sa na chvíľu zastavujeme na krátke občerstvenie. Naše rozhovory už smerujú aj k nastávajúcej sezóne a hlavne k pripravovanému plánu cykloakcií. Ale je to ešte všetko ďaleko, tak radšej sa poberáme ďalej.

Putujeme popri riečisku potoka Majdán, ktoré nás dovedie pod stúpanie na Čiernu skalu. Doteraz to bola pohoda, teraz treba zabrať, lebo sklon cesty sa priostruje. So stúpajúcou výškou začína aj silnejšie fúkať a aj snehu pribúda. Fúkajúci vietor spoločne so snehom vytvorili na stromoch nádherné prírodné scenérie. Keď dolu to bola pravá zimná idyla, tak tu hore je to ako v rozprávke. Ako v Ruskom Mrázikovi. Len Nastenka tu chýbala. Takže nedbáme na štipľavý vietor a fotíme a fotíme.

A to sme už hore na Čiernej skale. Je to tu veľmi pekné, tak ako sa v zime patri aj byť. Zastavujeme sa v závetrí a keďže je čas na obed, tak si doprajeme niečo dobré pre naše žalúdky. Nasleduje vrcholové foto a smerujeme ďalej po žltej na kótu Pod Čiernou skalou. Tu odbočujeme doprava a teraz už po červenej značke putujeme na križovatku Červená hora. Cesta nám zase dobre ubieha, takže sme o chvíľu už na spomínanej križovatke a nastupujeme na starú asfaltku, ktorá nás už dovedie priamo do cieľa našej etapy, na Jahodník.

Zastavujeme sa v už spomínanej reštaurácii Koniareň, kde si doprajeme už konečne aj niečo teplé pre naše žalúdky. A zhodnocujeme a zhodnocujeme…

Táto trasa bola pomerne krátka, 13,5 km. Teraz nám nešlo o množstvo kilometrov, ale hlavne o to, aby sme sa znovu stretli a prežili krásny deň v zimnej prírode. Veď toto je to hlavné pre duševnú a telesnú regeneráciu cykloturistu.

Ľ. Kraic

Zraz KST Ružomberok 2. – 5. 2. 2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Šuga, Gieci, Čavojová

Ako hostia: Gubiová

Tento rok nám príroda nadelila veľa snehu a mráz sa zarezával hlboko do kostí. Zima sa ukázala vo svojom nádhernom bielom šate. Teda až do začiatku zrazu, kedy sa začalo veľmi otepľovať a postupne sa začal vytrácať sneh zo zasnežených kopcov okolia Ružomberku. Nám turistom to nevadilo, ale bežkári si sťažovali na zhoršenú kvalitu snehu. Na niektorých miestach bežkárskych trás sa z bežkárov stali turisti a museli si prenášať svoju výstroj na pleciach.

Organizátori pripravili pre účastníkov po 6 trás lyžiarskych a peších s rôznym stupňom náročnosti. Každý si tam vedel nájsť niečo pre seba.

Vo štvrtok sme dorazili do Ružomberka. Keď sme sa ubytovali v hoteli Kultúra, išli sme sa zaregistrovať a prihlásiť sa na trasy na piatok. Ja s Mirom sme si jednoznačne vybrali pešiu trasu na Veľký Choč (1 611 m n. m., dĺžka trasy 9 km a prevýšenie 934 m). A veru dobre sme urobili. Príroda opäť ukázala svoju premenlivosť. Hoci ráno v Ružomberku aj trošku popršalo a celý deň sa tam držala nízka oblačnosť, my sme sa ocitli v úplne inom svete, keď sme sa dostali do výšky nad 1 000 m n. m. a ukázala sa inverzia. Slnko sa silno oprelo o sneh a my sme si museli dať okuliare. Turistika sa spomalila, pretože sme sa nemohli odtrhnúť pohľadmi od výhľadov na ďaleké končiare. Zrazu aj turistov ubudlo a ostalo úžasné ticho, ktoré sme si veľmi vychutnávali. Samozrejme na Veľký Choč sme prišli medzi poslednými. Tento zážitok sme si hlboko zaznamenali do našich myslí. Musíme pochváliť sprievodcov z Ružomberka, ktorí nám na Choči poukazovali jednotlivé končiare. Veľmi sa nám nechcelo vrátiť späť do zamračeného Ružomberka. Tóno s Vierkou sa boli bežkovať. Večer sme išli na besedu s horolezcom Petrom Hámorom do Kina Kultúra, ktoré bolo súčasťou budovy, v ktorej sme boli ubytovaní.

Na druhý deň sme sa rozhodli ísť na Vlkolínec. Z centra Ružomberku sa vybrala naša skupinka so sprievodcami cez Kalváriu na Vlkolínske lúky. Pridala sa aj Vierka, ktorá sa vybrala aj na Sidorovo 1 099 m n. m. Po ceste sme sa stretávali s bežkármi. Vo Vlkolinci sme počkali Vierku a spolu sme išli na Malinho Brdô (1 209 m n. m.). Po kávičke sme sa lanovkou zviezli do Hrabova a odtiaľ peši do Ružomberku. Slniečko ukazovalo svoju tvár iba ojedinele. Tóno sa bol bežkovať. Po večeri sme išli na ukončenie 50. Jubilejného zimného zrazu do Koniarne. Kultúrny program bol úžasný. Vystúpil folklórny súbor Liptov, speváčka Kristína Debnárová a súbor Alkana.

V nedeľu doobeda sme sa išli pozrieť do Korytnice na zamrznuté žriedlo a spustnuté liečebné domy, ktoré rokmi nahlodal zub času. Bolo nám to ľúto, ale veríme, že Korytnica sa preberie a opäť nadobudne svoju krásnu podobu. Príroda je tam nádherná a liečivé pramene majú úžasnú chuť a silu uzdravenia. Potom sme sa išli okúpať do Kováčovej. Po horúcom kúpeli a občerstvení sme sa vybrali plní zážitkov domov.

Jana Čavojová

Kysuce – Javorníky 28.1. – 29.1.2017

Akcie sa zúčastnili: Naď, Rosa, Modrovský, Budoš.

Sobota 28.1.

Husárik-Chotársky kopec-Petránky-Jakubovský vrch-Kamenité-Semeteš……30km…nast900m

Ideálne snehové podmienky, ideálna predpoveď počasia, ústup mojej choroby to všetko rozhodlo, aby som na víkend zorganizoval akciu na bežkách mimo plánu na Javorníky. Možno to bolo dosť zle načasované, lebo dosť ľudí sa chystalo na výstup na Klenovú, ďalší nechceli riskovať zranenie pred zimným zrazom, ale som rád, že som sa rozhodol ísť na ten prechod.

V sobotu ráno sme nasadli na vlak do Čadce, zo stanice sme peši šliapali na hotel Husárik, kde sme sa dostatočne občerstvili, aby sme vydržali celú trasu až do cieľa prvého dňa na Semeteš.

Tu som začal spoznávať tvrdú realitu bežkovania, keď skoro dva roky som nestál na bežkách a skoro žiadna fyzická kondícia. Na rozhľadne Petránky som konečne ako tak lapil dych. Výhľady boli úchvatné, z ľavej strany Západné Tatry a Malá Fatra a z pravej Beskydy. Ideálna stopa niekedy dve stopy na klasiku a ešte upravená plocha na korčuľovanie prípadne na pluhovanie, čo sme si ešte mali priať. Marián a Ľubo hnali ako o dušu a vyžívali sa z dlhších a náročnejších stúpaní. Ja podporovaný Vladom som bojoval s každým prevýšením, lebo som mal veľmi rychlé bežky, ktoré v kopci podšmykovali a šupiny nepomáhali. Prešli sme zopár sediel, vrcholov, dolín, čiže čisté pílové ostrie. Z vrcholov ako Jakubovský vrch, Kamenité boli krásne výhľady. Na Semeteš do hostinca U Cipára sme z Vladom dorazili tesne pred zotmením. Tu sme najprv doplnili tekutiny a čakal nás vynikajúci segedínsky guláš. Až tu som sa dozvedel, že Vlado mal brzdiace vosky na lyže.

Nedeľa 29.1.

Semeteš-Vrchrieka-U Melocíka-Čerenka-s.p. Hričovcom-Kasárne-Stratenec-Podjavorník…30km…nast900m

Po výdatnom spánku ( neviem, či niekto aj chrápal ) sme po raňajkách vyrazili smerom k Melocíkovi. Teplota bola -16 stupňov C. Trasa viedla medzi krásne kysucké drevenice. Z Vrchrieky nás čakalo nekonečné stúpanie na nemenovaný kopec okolo 900nm a hlavne adrenalínový zjazd ku kostolíku v sedle. Táto oblasť je známa ako drotárska, kde naši predkovia chodili so svojimi výrobkami z drôtu z Dlhej nad Kysucou do Veľkého Rovného. V reštaurácii U Melocíka sme doplnili tekutiny a začali sme stúpať opäť na hrebeň. Táto oblasť bola viac preplnená bežkármi, lebo stopy boli na odkrytom hrebeni, čiže bez ihličia a konárov, ako stopy v lese. Prešli sme cez Čemerku 1052nm, z ktorej bol náročný zjazd s dosť širokou plochou na brzdenie. Trochu sme sa obávali, či stihneme autobus z Podjavorníka o 16 hodine, preto sme minuli sedlo pod Hričovcom bez prestávky. Na Kasárnach vo výčape nás skúsenejší ubezpečili, že do Podjavorníka sa dostaneme do 2 hodín. V teplej miestnosti výčapu sa nám dobre sedelo pri horúcej polievke a pivku. Nakoniec nás čakalo posledné stúpanie na hrebeň cez Stratenec a Bukovinu. Z hrebeňa sme absolvovali parádny zjazd do sedla Adamkov a kľukatou cyklocestou do Podjavorníka. Tu v kolibe pri polievke, pive a horcovke sme vzdali vďaku pohoriu Javorníky. Autobusom sme sa dostali do Považskej Bystrice, kde hneď sme chytili rýchlik do Piešťan a Trnavy. Ešte v Albatrose sme ukončili akciu, ktorá si vyžadovala od zúčastnených charakter, ktorý bol odmenený krásnym zážitkom s priateľmi v náručí malebnej krajine.

J. Budoš

Klenová – mrazivý dych pani Zimy – 28.1.2017

Účastníci: J. a E. Antalovci, B. Ilavská, M. Valovičová, D. Fáziková, M. Farkašovská, Ľ. Kraic, M. Šuga, V. Trajlínek, J. Golier, M. Babišík s 5 kamarátmi + vlčiak

Posledná januárová sobota tradične patrí (po 10 ročníkoch to možno povedať) hviezdicovému výstupu na Klenovú. Keď sa minulý rok výstupu prvý raz zúčastnila skupina členov MKCK, slovo zimný zodpovedalo len označeniu ročného obdobia. Tento ročník ale sľuboval naozaj zimné podmienky.

A tak v sobotu 28. januára krátko pred 9-tou hodinou vystupuje z autobusu v Dolnom Lopašove prvá trojica účastníkov z Piešťan. O chvíľu sa pripája posádka auta z Trnavy a v mrazivom ráne (-9°C) spolu čakáme na príchod autobusu z Chtelnice, z ktorého vystupuje zvyšok skupiny. Pretože mráz a vysoká vlhkosť vzduchu lezú pod kožu, rýchlo sa privítame, potúžime, odfotíme a hneď aj vyrážame hore dedinou k pieskovni a do lesa. Tušíme, že hmla a chlad budú dnes celý deň našimi spoločníkmi. Cesta je ujazdená a šmykľavá, ale na to si tiež budeme musieť zvyknúť.

Ideme stále po lesných cestách, stúpanie je veľmi pozvoľné a tak sa skupina delí na dvojičky a menšie skupinky, ktoré v rozhovoroch postupujú ďalej. Pri horárni Černík sa chvíľu občerstvíme, ďalšiu prestávku na občerstvenie robíme na križovatke ciest medzi horárňou Lančár (Jágerovňa) a Malou Klenovou. Tu sa uskutoční telefonický most Malé Karpaty – Kysuce, keď sa ohlási Janči Budoš, ktorý spolu s Vladom Naďom, Ľubom Rosom a Marošom Modrovským bežkuje na Kysuciach.

Kúsok za Malou Klenovou vychádzame na lúku plnú naviateho snehu, kde môžeme ešte viac obdivovať stromy úplne obalené srieňom. Hmla a mráz majú aj svoje čaro.

Odtiaľto začína cesta trochu ostrejšie stúpať. Začíname stretávať prvých zostupujúcich, medzi nimi aj našich známych a tak sa podchvíľou na minútku zastavujeme. Minulý rok sme v týchto miestach hľadali, ako sa vyhnúť blatu, dnes nám pod nohami vŕzga sneh. Posledná zákruta a už sme pri posede na miesto zrazu. Dnes je tu naozaj plno (organizátori po akcii hlásia spolu vyše 300 účastníkov). Pri ohni sa opeká a zohrieva, spieva sa pri gitarách, stretávajú sa známi aj neznámi.

Po krátkom oddychu a posilnení ešte zbehneme niekoľko sto metrov smerom na Brezovú pozrieť netopiere v jaskyni a potom naspäť k posedu a ideme dole. Dnes sa rozhodujeme pre cestu cez Vítek a tak to máme už len dole kopcom. Zámoček (postavený Pálfiovcami v 1.polovici 19. storočia) už bohužiaľ nefunguje a tak musíme pokračovať až dole do dediny.

Tu nastane chvíľkový chaos, keď na kraji dediny utečieme Božke a Mirovi, obidvom sa im naviac vybijú mobily a tak nás hľadajú vo všetkých krčmách – tá posledná je správna. Bohužiaľ tento rok nás nečaká guláš a tak k objednaným nápojom vyťahujeme z ruksakov chleby, rožky a zákusky. Domov dnes nedonesieme nič. Z kachieľ sa šíri príjemné teplo a tak sa rozhodneme neponáhľať a počkať na ďalší autobus. Skôr ide iba Jozef pre auto do Lopašova, ale aj on sa ešte vráti pre zvyšok posádky. Potom odchádza trojica zo smeru Piešťany a posledná zostáva partia z Trnavy.

Dnes sme prešli 21 km, nastúpali 528 m, čas trasy bol 5:54 hod, z toho pohyb 4:34 hod, urobili takmer 32 000 krokov. Teplota počas celého dňa neprekročila -8°C. Pekný výlet. Najbližšie sa stretneme na prechode Čiernou skalou.

Juro Golier

Ondrova túra na Vysokú 21.1.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, J. Michalec, J. Antal, Ľ. Kraic, J. Poláček, A. Kučerová, J. Benedikovič, D. Fáziková, J. Budoš, M. Babišík, M. Šuga, B. Ilavská a J. Golier.

Ako hostia: N. Budošová, M. Farkašovská, E. Antalová, V. Trajlínek, I. Málik, M. Vančo, J. Malovec, M. Časná, A. Čičmanová, J. a D. Štefánikoví a B. Polocík.

Ako sa už stalo tradíciou, na konci januára organizujeme pešiu turistiku, ktorou si pripomíname nášho kamaráta Ondreja Stríža. Pretože minulý rok sme v januári umiestnili pamätnú tabuľku na neoficiálnom symbolickom cintoríne pod vrcholom Vysokej, cieľ nášho tohtoročného výstupu je jasný.

V sobotu 21. januára pred 9-tou ráno sa preto postupne stretávame na parkovisku pri Zochovej chate. Vonku je mrazivo (teplota -14°C), slnečno, bezvetrie.  Posádky prvých áut majú ešte pár minút čas a tak sa idú zohriať a vypiť si prvú kávičku na Zošku. Mrazivý vzduch postupne zaháňa na chatu aj ďalších turistov a tak sa po príchode autobusu na parkovisko presúva už celkom slušná zostava účastníkov. Po úvodnom zvítaní (výborný Milanov zázvorový liek) sa zoradíme na prvé skupinové fotografovanie. Podľa tejto fotoprezenčky je nás  25 a tak určujeme ľudí na čelo a záver skupiny a vyrážame.

Tento rok otáčame smer pochodu a preto sa od parkoviska púšťame lesom po žltej smerom na Čermákovu lúku. Cesta je prešliapaná, sneh nám vŕzga pod nohami, výškové metre naberáme veľmi pozvoľna a tak sa dostávame až k odbočke pri Chate pod lesom. Tu postojíme len chvíľku, aby sa roztiahnutá skupina spojila a pokračujeme až k prístrešku na Čermákovej lúke, kde si dáme už trošku dlhšiu pauzu spojenú s krátkym občerstvením a spoločným fotografovaním. Odtiaľto ideme ďalej smerom na Hubalovú. Objavujú sa bežecké stopy a prvý bežkári. Dnešný krásny slnečný  a mrazivý deň vylákal do prírody naozaj dosť milovníkov pohybu.

Chvíľku sa počkáme na vyhliadke pod Gajdošom a v dlhom zástupe (aby sme čo najmenej poničili stopu) pokračujeme po červenej až na Hubalovú. Tu si dáme dlhšiu prestávku, je treba sa posilniť pred výstupom na vrchol. Nemôžeme to ale s oddychom preháňať, čakajú nás dnes ešte nejaké kilometre aj výškové metre. Na Panských uhliskách zmeníme značku za modrú a za chvíľu aj túto meníme za neznačkovanú lesnú cestu, ktorou sa dostávame až pod vrcholové stúpanie. Minulý rok sme tadiaľto zostupovali, niekto sa šmýkal viac, niekto menej, niekto (ja) išiel aj po zadku. Aj smerom hore sa šmýka, ale ide to. Zostupovať by som ale tadiaľto nechcel.

Vrcholové stúpanie našu skupinu rozdelí. Ja sa prepadám úplne na chvost, ale o to viac si užívam krásne výhľady na Malé Karpaty a Záhorie. Stúpanie končí, sme vo výške 754 metrov na vrchole Vysokej. Opäť občerstviť, vyfotiť, pokochať sa výhľadom. No musíme ďalej. Najskôr si ale splníme povinnosť, kvôli ktorej sme prišli. Zostúpime pár metrov pod vrchol a pri tabuľke si spomenieme na nášho kamaráta Ondra, ktorý už bicykluje a chodí po horách vo vyšších výškach. Pod tabuľkou sa objavia horiace kahančeky, na skale plechovka piva pre kamaráta. Pred odchodom ešte Jozef B. vystrelí na Ondrovu počesť tri rany z poplašáku a ideme sa šmýkať dole kopcom.

Týmto smerom je to oveľa lepšie ako minulý rok. Aj tak ale absolvujeme pár pádov na zadok, ja pri jednom ľavým kolenom neomylne triafam kameň pod snehom, ale dá sa to rozchodiť. Pod kopcom sa všetci počkáme. Ďalšia čakačka je na Hubalovej a odtiaľ už len posledná hodinka po ceste na Zochovu chatu. Pretože je v kolibe plno, polievka dnes nebude a tak sa pomaly lúčime. Časť ešte chvíľu posedí na Zochovej chate, aby dôstojne ukončila dnešnú akciu, ale všetko sa raz končí a tak ideme aj my.

Podľa údajov z aplikácie v telefóne sme dnes prešli 18 km, prevýšenie bolo 707 m, 8 km sme stúpali, 7,2 km klesali, turistika trvala 6 hodín 35 minút, z toho čas pohybu bol 4 hodiny 13 minút, pohybovali sme sa priemernou rýchlosťou 4,2 km/h a urobili približne 30 000 krokov. Na akcii sa zúčastnilo 25 turistov, z toho 13 členov MKCK. Ďakujem Milanovi Babišíkovi za prípravu trasy, za fotodumentáciu Jožkovi Michalcovi a Jančimu Budošovi.

Juro Golier

Trojkráľová turistika 8.1.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M. Babišík, J. Budoš, Ľ. Kraic, D. Fáziková, J. Poláček, A. Kučerová, P. Herceg, M. Šuga a I. Naništa.

Ako hostia: I. Málik, J. Malovec, M. Vančo V. Galbavý a zblúdilý pes.

Na túto akciu sme prichádzali trochu s obavou, pretože mrazivé počasie predchádzajúcich dní nás vystríhalo pred podobnými aktivitami hlavne na horách. Ale čuduj sa svete – všetko sme prestáli vcelku v pohode – bolo síce mrazivo, ale takmer bezvetrie, snehu len tak akurát po členky a modrá obloha. Priemerne dobre oblečený turista – čo každý aj bol – pri občasnom zohriatí zvnútra, to bez problémov zvládol.

Na štart tejto akcie – železničná zastávka Buková – sme sa dostavili vlakom z Trnavy. Krátko pred desiatou hodinou sa už po svojich vydávame na trasu. Od železnice odbočujeme do lesa a postupujeme popri súkromnej obore ku zelenej značke na kóte Pod Krížom. Cestička po zelenej značke nás popri Domove dôchodcov v Bojkovej dovedie až do dedinky Rozbehy. Tu sa zastavíme pri miestnom hostinci. Ten je však zavretý, tak sa občerstvíme z vlastného. Tu sa k nám na zvyšok cesty pridá aj zblúdilé psisko, ktoré pravdepodobne hľadalo novú spoločnosť. Nebolo moc otravné, takže nám to nevadilo.

Pokračujeme ďalej popri stožiaroch veterných elektrární a cestičkou plnou prekrásnych výhľadov na všetky strany prichádzame ku Farme pod Tŕstím. Tu je možné, samozrejme po dohode, zajazdiť si na koníkoch. My túto aktivitu vynecháme a radšej ideme dolu do dediny Buková, kde v miestnej krčme pri dobrom čaji s rumom zohrejeme naše skrehnuté údy.

Ďalšia naša cesta vedie dolu dedinou. Pri miestnom vodárenskom zdroji zabočíme do tzv. Hrnčekovej doliny, kde po červenej značke popri chatovej oblasti prichádzame k prírodnému úkazu Skalné okno, ktoré sa z našej strany javí ako slonia hlava, na čom sa aj jednoznačne zhodneme.

Dostávame sa na lúku, ktorá vznikla pri výstavbe plynovodu. Tu schádzame z červenej značky. Nepokračujeme k plánovanej kóte Pod Havraňou skalou, lebo začína trochu už nepríjemne fúkať – našťastie do chrbta – ale skrátime si to cez les priamo ku obalovačke na žltú značku, ktorá nás dovedie do cieľa našej cesty – na železničnú stanicu do Smoleníc.

Máme ešte trochu času, tak môžeme v blízkej reštaurácii U Sedliaka pri dobrej cesnačke ešte zhodnotiť práve končiacu akciu.

Prešli sme cca 20 kilometrov. Dokázali sme si, že nás len tak nejaké počasie nezaskočí a že odvážnym turistom aj tak trochu šťastie praje. Čoho dôkazom bolo krásne a v našom prípade aj mrazivo šetrné počasie, ktoré sme si aj patrične užili.

Takže, do skorého videnia na najbližšej turistike.

V zastúpení garanta Ľ. Kraic

Akcia Karpaty tour 2003

6.ročník Karpaty Tour, 21.6.2003

Cykloturisti ako po iné roky aj tento rok oslávili príchod leta cykloturistickým okruhom Karpaty Tour, ktorý sa konal v sobotu 21 júna 2003 v Trnave.

Štart karpatského okruhu bol z parkoviska pred reštauráciou Relax. Počasie aj v tomto roku bolo k účastníkom cykloputovania milosrdné. Predpoveď, mierne ochladenie +28°C sa splnila a dážď sa nakoniec nekonal. Na štarte sa prezentovalo 70 účastníkov, z toho päť žien.

Po štarte pelotónu, za asistencie vozidla polície, sa cyklisti vydali na 126 kilometrov dlhú trasu smerom: Dolná a Hor­ná Krupá, Trstín, Buková (1. občerstvovacia zastávka), Plavecký Mikuláš, Sološnica (47. km – 2. obč. zastávka), Rohožník, Pernek, Pezinská Baba (72. km – 3. obč. zastávka), Vinosady, Modra, Píla, Červený Kameň (97. km – 4. obč. zastávka), Trnava (120. km – ciel).

Cieľom akcie KARPATY TOUR nie je pretekanie, ale cykloturistika stráviť príjemný deň v sedle bicykla s priateľmi, ktorým tiež učarovalo „šliapanie do pedálov“. Najmladší účastník akcie mal 14 rokov, najstarší 56. Najvzdialenejšími účastníkmi bola 4 členná skupina z Bánoviec nad Bebravou.

Po štarte sa pelotón potrhal na skupiny, ktoré museli odolávať chladnému proti vetru. Pohodovú jazdu nenarušili ani dva registrované defekty. A tak posádky oboch sprievodných vozidiel (zdravotnej aj technickej pomoci) sa mohli venovať aj povzbudzovaniu a občerstvovaniu účastníkov na trati. V cieli putovania už na cyklistov čakal kotlíkový guláš s pivkom, tradičné žrebovanie štartových čísel o vecné ceny od sponzorov.

V dobrej pohode sme ešte dlho debatovali o prežitých zážitkoch a plní dojmov sme sa rozišli do svojich domovov.

Akcia Karpaty tour 2002

5.ročník Karpaty Tour, 22.6.2002

Tento rok sa akcia uskutoční po prvý krát pod menom a logom nového klubu – Malokarpatského cykloklubu. Tak sa totiž už rok volá náš cykloturistický klub.

Na štarte 5 ročníka sa prezentovalo 55 účastníkov nielen z Trnavy ale aj z ďalekého okolia Štart a cieľ bol opäť v Trnave, pred reštauráciou Relax. kde sme u majiteľa p. Sváteka našli podporu a ktorý spolupracoval pri realizácii akcie. Trasa cyklistov viedla z Trnavy do Suchej nad Parnou až k Červenému Kameňu (hrad), kde bola prvá občerstvovacia prestávka.

Počasie od rána bolo ideálne na cykloputovanie po našom kraji. Po nočnej búrke opäť slnečné lúče zohrievali nielen asfalt. ale aj naše chrbty. Cestou na Modru a Vinosady sa vytvorili výkonnostné sku­piny. Za nimi nasledoval pokojne sa pohybujúci pelotón. Do sedla na Pezinskej Babe. 2. občerstvovacieho miesta sa už trúsili pútnici na dvoch kolesách, kto ako vládal. V miestnom bufetíku sme doplnili tekutiny a čakali na oneskorencov. Keď na vrchol (527 m n. morom) dorazili poslední (aj 2-násobný lepič defektov M. Chynoradský), mohol nasledovať zjazd cez serpentíny do Perneku. Odtiaľ sme sa vydali do Kuchyne, Rohožníka. Sološnice. Tu sme mali možnosť sa pokochať výhľadom na Záhorskú nížinu s borovými lesmi, Malé Karpaty a v diaľave aj na Plavecký hrad. Ďalej sme pokračovali cez Plavecké Podhradie, Plavecký Peter až k ďalšiemu stupáku k vodnej nádrži Buková. Zjazdom z Bukovej sme prišli do Trstína.

Na tachometri sa pretáča už stý kilometer a teplota asfaltu a vzduchu je takmer tropická. Každý hlt tekutín bol čoraz vzácnejší. Za Dolnou Krupou sme ďalej smerovali už na Trnavu po nekonečnej rovinke.

V cieli nás čakal kotlíkový guláš a tekutiny všetkého druhu. Jasne vyhral chmeľový životobudič. Po dobrom občerstvení sme žrebovali štartovacie čísla o ceny od sponzorov akcie.

S myšlienkami a plánmi do ďalšieho ročníka sme sa rozišli do svojich domovov. Tešíme sa na skoré videnie pri túrach v našej krásnej slovenskej prírode.

Akcia Karpaty tour 2001

4.ročník Karpaty Tour, 23.6.2001

V sobotu, 23. júna 2001 pripravili organizátori zo Slovenského cykloklubu, stredisko Trnava a KST En­cián Trnava akciu pre širokú cyklo­turistickú verejnosť pod názvom Karpaty Tour 2001 alebo cyklistické ví­tanie leta. Na štarte 4. ročníka sa prezentovalo 92 účastníkov nielen z Trnavy a okolia, ale aj z Piešťan, Bánoviec nad Bebravou, Vrábľov, Liptovského Mikuláša a dokonca aj zo susednej Moravy (z Břeclavi). V tomto roku meníme štart aj cieľ v Trnave, v reštaurácii RELAX, kde sme u majiteľa p. Svátka našli podporu i spoluprácu pri realizácii akcie. Odpadajú potom problémy, ako a kedy sa vrátiť naspäť do Trnavy, ako to bolo keď bol cieľ v Radošovciach pri mlyne. Dĺžka trasy Karpaty Tour sa tým skráti na cca 126 km. Názov reštaurácie bol i hlavným mottom celej akcie.

Trasa akcie viedla po štarte z parkoviska na Rybníkovej ulici (za asistencie vozidiel polície) smerom na Dolnú a Hornú Krupú do Trstína a na Bukovú 32 km, kde bola prvá občerstvovacia prestávka. Tento úsek trasy nám „spestril“ prudký nárazový protivietor, ktorý sa prihnal nečakane od hôr. Pelotón sa riadne potrhal a vytvorili sa výkonnostné skupinky, ktoré smerovali ďalej cez Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš do Sološnice, miesta druhej zastávky pútni­kov na dvoch kolesách na vlastný pohon. Po doplnení tekutín a kalórií sa pokračovalo na Rohožník okolo známej cementárne do Perneku. Tu sa konečne točíme vetru chrbtom, čo je síce dosť povzbudzujúce, ale ešte nás čaká stúpanie na Pezinskú Babu. Radíme ľahšie prevody a stúpame serpentínami k vrcholu. Spoločnosť na ceste hore nám robia aj motorkári harleyisti, ktorí sa nečakane vyrojili na ceste ako sršne. V duchu obdivujeme silu krásnych strojov, ale zároveň veríme v silu našej vôle i nôh zdolať stúpanie v dobrom čase.

Hore nás čaká vytúžená prestávka v bufete, opäť dopĺňame „PHM“ pre naše vyfúkané a uťahané telá. Po prestávke nasleduje pohodový zjazd z Baby smerom do Vinosadov, prechádzame cez Modru okolo pomníka Ľudovíta Štúra s družinou. smerujeme cez Pílu na Červený Kameň a Častú miesta ďalšej zastávky. Vietor je k nám už vľúdnejší a pomáha nás posunúť do cieľa túry, do Trnavy.

V cieli nás čakal kotlíkový guláš a pivko, ktoré všetkým dobre padne po takejto jazde na bicykli. Určite dobre chutilo aj najstaršiemu (66 rokov) a najmladšiemu (15 rokov) účastníkovi akcie. Po posilnení organizátori pripravili žrebovanie štartových čísiel o drobné ceny od sponzorov akcie.

S myšlienkami na plány do ďalšieho ročníka sme sa rozišli do svojich domovov.

Akcia Karpaty tour 2000

3.ročník Karpaty Tour, 24.6.2000

Slovenský cykloklub pobočka Trnava a KST Encián Trnava. pripravil pre cykloturistov akciu Karpaty Tour 2000 – cyklistické vítanie leta. Ráno už čakalo na štarte 80 účastníkov. ktorí sa tešili na pekný športový deň a 134 kilometrovú trasu. Za asistencie vozidiel polície. pelotón opustil Trnavu smerom na Ružindol, Budmerice a Červený Kameň.

Z plánovaného turistického tempa sa časom vďaka niektorým usilovným cyklistom stalo tempo pretekárske a pelotón sa pri prvej občerstvovačke začal trhať. Vytvorili sa malé výkonnostné skupinky, ale hlavný pelotón pohodovým tempom smeroval cez Modru, Vinosady k horskej prémii na Pezinskej Babe.

Postupne sa obloha zatiahla mračnami. Vietor zosilnel a dážď pokropil slnkom vyhriaty asfalt. Po obedňajšej prestávke sme pokračovali cez Pernek. Kuchyňu a Rohožník do Sološnice. Na ceste neďaleko zrúcaniny Plaveckého‘ hradu sme pláštenky vyzliekli a blížili sme sa k priehrade Buková, ktorá bola našou ďalšou zastávkou asi po 100 kilometroch. Ďalej sme pokračovali cez Trstín, Naháč a dedinku pod horami, Dechtice. až do Radošovského Mlyna. Po tradičnom kotlíkovom guláši a pive sme slávnostne ukončili cyklistickú akciu.

Najstarším účastníkom Karpaty Taur bol šesťdesiatpäťročný Vladimír Selčan z Trnavy a najmladším štrnásťročný Vladimír Feješ zo Sládkovičova, ktorí si zaslúžia určite pochvalu. V tamto roku sa zúčastnili akcie iba dve ženy, Bernadetta Ďurišová a Anka Nováková, ktoré si zvolili skrátenú trať cez H. Krupú a Bukovú.