Akcia Lopašovská osmička

nedeľa 29.4.2018

Takmer na deň presne po 3 mesiacoch vedú naše cesty do lesov nad Dolným Lopašovom. Poslednú januárovú sobotu sme kráčajúc po zasnežených cestách v okolí Klenovej rozprávali o tom, že sa sem budeme musieť vrátiť na bicykloch. A poslednú aprílovú nedeľu sľub plníme. K južnému okruhu pridávame severný okruh cez Brezovú pod Bradlom a kopanice v okolí Košarísk a vykresľujeme tak na mape pomyslenú osmičku.

Počasie nám praje. Väčšia časť nášho dnešného cykloputovania bude viesť po lesných cestách a tak vítame, že počasie je posledný týždeň bez výraznejších zrážok. Blato dnes našťastie nebude. Pretože plánovaná trasa má na pomerne krátkej vzdialenosti prevýšenie 815 metrov, navrhujem ako miesto zrazu a štartu Chtelnicu. Skupina z okolia Piešťan bude čakať v Dolnom Lopašove, chtelnický kopec si vyšliapneme na záver po ceste domov. A tak pred ešte zavretou krčmou čaká prvá šestica účastníkov na skupinu z Chtelnice. Po pár minútach sa objavuje 14 cyklistov. Takže dnes nás pôjde okrúhla dvadsiatka, to sa bude ľahko počítať.

Po krátkom zvítaní nasleduje povinné fotenie a môžeme vyraziť. Prvý kilometer vedie hore dedinou po asfalte, pri pieskových baniach sa asfalt stráca. Ďalej ideme po pekných širokých lesných cestách. Mierne stúpame a preto sa náš pelotón naťahuje. Prvýkrát sa čakáme pri horárni Černík, po ďalších pár sto metroch našťastie čelo skupiny zostáva stáť na križovatke. Ľavá cesta mierne klesá, pravá stúpa. Správny smer je doprava. Ďalšia križovatka ma tradične popletie, takmer som poslal prvých jazdcov do Lančára, našťastie zašli len pár metrov a prišli sme na chybu. Treba pokračovať ešte kúsok hore na Malú Klenovú a odbočiť až tam (pomôcka do budúcnosti – odbočuje tu zelená značka).

Sme na Malej Klenovej, prvom dnešnom predvrchole. Odtiaľto sa spustíme asi 60 výškových metrov dole a potom nás čaká najťažšie stúpanie dnešného dňa na rozhľadňu pod Klenovou. Doteraz sme išli pekne v lese, ale keď opustíme príjemný chládok stromov o slovo sa prihlásia teplé lúče slnka. Cesta naberá v serpentínach na Rovienky ostrejší sklon a ukazuje, ako sme na tom so silami. Niekto vybehne pod rozhľadňu ako kamzík, niekto o pár metrov zaostane.

Sme na najvyššom bode dnešného dňa, pri rozhľadni – monitorovacej protipožiarnej veži pod Klenovou. Dnes sú z nej naozaj pekné výhľady. Oddychujeme, fotíme, užívame si pekný slnečný deň. Ale zatiaľ sme prešli len štvrtinu cesty, musíme ísť ďalej. Našťastie nás čaká zjazd až do Brezovej pod Bradlom. Po ceste minieme turistickú križovatku na Dvoloch, prebehneme okolo bývalého azylového tábora na Čiernom blate a sme na Brezovej. Teda lepšie povedané v jej historickej časti Baranec (keď si na budúce Vianoce pozornejšie pozriete Sváka Ragana, bude ho spomínať). A znova stúpame. Najskôr k bývalej, už viac rokov vypustenej priehrade, potom mierne na Košariská. Tu nás čaká prestávka na občerstvenie, Holotéch víšku predsa nemôžeme obísť.

Musíme dokonca čakať pár minút kým otvoria, dnes sme naozaj rýchli. Ale čakanie stojí za to. Chutné jedlo, nápoje, káva, rozhovory, oddych. Stretneme dokonca kamaráta Ivana, ktorý chodieva na naše akcie, dnes bol na Bradle. My tam tentoraz nejdeme, pokračujeme po okresnej ceste ponad Trvajovú do Mosnákov. Tu začínajú pravé kopanice. Na začiatku osady musí Ľuboš ešte vymeniť prerazenú dušu, ostatní pomaly pokračujeme cez lúku okolo vrchov Galovo a Kozinec. Tu sa otvárajú nádherné pohľady – Považský Inovec, roztrúsené kopanice, Piešťany, Tlstá hora. Ako na dlani. Dosť bolo kochania, dorazil aj Ľuboš, ide sa ďalej. Teraz znova dole kopcom. Treba ale dávať pozor. Cesta je štrková, rozbitá a klesá dosť prudko. Nebolo by dobré skončiť na zemi. Cez samotu Volavec sa dostávame k odbočke na farmu Etelka. Tu vzniká krátke rozhodovanie, či pokračuje podľa plánu hore kopcom na Etelku, alebo ideme rovno dole. Nakoniec sa všetci rozhodnú ísť podľa plánu. Myslím, že nikto neoľutoval. Pekné prostredie, chutné mliečne občerstvenie a rozhovor s pánom farmárom Bagarom doplnili program dnešného dňa. Na záver sa ešte odfotíme s pánom domácim a musíme pokračovať ďalej. Ešte kúsok dole kopcom a potom nás bude čakať záverečný prechod Malých Karpát.

Na Dúbrave sa lúčime s Božkou, pokračuje cez Prašník do Piešťan, my ostatní točíme doprava na Pustú Ves. Ideme najskôr popri priehrade a za kameňolomom sa opäť vnoríme do lesa. Čaká nás záverečné stúpanie. Popri pekných skalných útvaroch sa dostaneme na cestu pod serpentínami. Tu sme už dnes boli. Našťastie nemusíme znova absolvovať serpentíny, ale točíme doľava na Malú Klenovú. Nastúpané výškové metre a horúčava urobili svoje. Ako správny garant zabezpečujem grupetto – aspoň viem, že sme nikoho nestratili.

Z Malej Klenovej to bude už len dole. Chvíľu sa ešte zdržíme pri oprave Dušanovho defektu – tiež sekol dušu a potom to už vo dvojici s ním stiahneme za ostatnými okolo Výteku a priehrady nad Chtelnicou dole do dediny. Koniec. Časť účastníkov už nasadá do áut, ja dávam prilbu a klobúk dole, keď sa dozvedám že Janka, Ivetka, Vierka, Dodo a Miro ťahali a ťahajú do Trnavy na bicykloch. Pre nich je to dnes stovka. Zvyšok sa púšťa do boja s chtelnickým kopcom a potom ďalej domov. Akcia je úspešne za nami. Dnes sme sa na bicykloch pozreli do nám dobre známej oblasti, ale našli sme v nej nové cestičky a miesta. Stále máme čo objavovať aj v našom blízkom okolí.

Za príjemne strávený deň na bicykli ďakujem všetkým účastníkom:

Gurínovej, D. Surovčíkovi, H. a L. Rosovcom, J. Baránkovi, D. Janusovi, J. Michalcovej, I. Pekaríkovej, J. Lukačovičovej, L. a S. Macejkovcom, J. Benedikovičovi, J. Nádaskému, J. Ščibravému, M. Šugovi, V. Gubiovej, E. a Ľ. Kraicovcom, B. Ilavskej

Juro Golier

Akcia Dobrá Voda

Akcie sa za MKCK zúčastnili Herceg, Gubiová, Šuga, Budoš, Trajlínek, Babišík, Surovčík, Poláček, Kučerová, Fáziková, Kraicová, Kraic, Michalcová, Lukačovičová, Matkovčík, Nádaský, Golier J., Golier M., Vrábel P., Valovičová, Oravec, Naništa a Putera.

hostia: Kupčík, Miloš a Veronika Miklošovičoví, Škoda, Vyskočil, Ščibravý, Šimončič, Galbavý, Polocik, Bilčík, Čambál, Vrábel, Kováč, Macejka, Oravcová a ďalší nepodpísaní na prezenčke.

Stáva sa už pomaly tradíciou každoročné druhé plánované stretnutie členov a fanúšikov nášho cykloklubu MKCK.

V nedeľu ráno od 9:30 vyrážali skupiny cyklistov z Trnavy, Vrbového , Piešťan a okolia smerom na Dobrú Vodu, kde sme mali na pravé poludnie naplánované stretnutie.

V miestnej reštike sme zaplnili celú terasu, mnohí sa videli  prvý krát po dlhej zimnej prestávke, takže bolo o čom hovoriť. Juraj G. vyzbieral posledné peniaze  od prihlásených účastníkov  cykloakcie  Okolo Tatier, ktorú má už niekoľko rokov pod palcom. Juraj P. aj s Ankou K. sa pochválili úplne novými  bicyklami, akurát  krst sa nekonal, chýbala krstná mama – Hela G.,  takže niekedy nabudúce. Ale sme si pripomenuli krst Tónového nového biku minulý rok.

Počasie bolo takmer ideálne, bezvetrie, ktoré sa poobede zmenilo na dosť silný južný vietor. Početná skupina z Trnavy išla z Dobrej Vody lesnou cyklocestou cez Suchánku na Cerov vrch, kde si po ceste ešte niektorí natrhali medvedí cesnak a potom dolu asfaltkou na Prekážku. Odtiaľ už len proti vetru domov.

Ostatné skupinky cyklistov sa rozbehli smerom na Piešťany a Vrbové, ale aj Šipkové, Krakovany a Leopoldov.

Takže bola to taká pohodová skorojarná cyklistika. Najazdili sme od 50 do 80 km a už sa tešíme na ďalšie plánované cykloakcie z nášho kalendára.

Zapísal – Paľo Herceg

Akcia Jašter

Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, V. Oravec, J. Poláček, B. Ilavská, J. Nádaský, V. Putera, J. Budoš, D. Ješko, D. Fáziková, Ľ. Kraic, M. Farkašovská, J. Michalcová, I. Pekaríková, I. Matkovčík, J. Lukačovičová, E. Kraicová, M. Nižnanský, Ľ. Rosa, J. Benedikovič, V Trajlínek, V. Gubiová, M. Šuga, P. Vrábel, D. Vrábel, M. Valovičová, M. Golier, M. Babišík, P. Hovorka, K. Lavor, D. Surovčík a J. Golier.

Ako hostia: S. Macejka, L. Macejková, P. Ondovčák, M. Krivosudská, V. Rožič, J. Rusnák, E. Rosová, E. Benedikovičová, Š. Škoda, H. Miklovičová, B. Polocík, P. Majerík, A. Majerík, V. Dusíková, E. Maculová, V. Mikesková, J. Ščibravý, Andrej, Miroslav a Marcel Škulec, J. Šimončič, V. Zápražný, V. Zápražný ml. a ďalší…

nedeľa 8.4.2018

Na tento deň sme všetci netrpezlivo čakali. Prvá cykloturistická akcia nášho klubu. Niektorí z nás využili príležitosti a nejaké kilometre na bicykli už stihli nabehať. My ostatní sme poctivo čakali.

Nedeľa 8. apríl, deň D. Pohľad von oknom ukazuje, že sa chystá pekný, teplý, slnečný deň. Problémy s rozhodovaním čo na seba sú teda vyriešené. Obavy vyvoláva len silný vietor, ktorý má dnes fúkať. A tak sa spolu s Martinom púšťame do boja. On prvýkrát v živote sedí na cestnom bicykli, ja som sa prvýkrát v živote nacvakol do SPD-čiek (staré skúsenosti s košíkmi a kuframi sú už história). Dúfam, že ma nárazový vietor nesfúkne z cesty, asi by som sa nestihol „odopnúť“. Prvých 12 kilometrov cez Krakovany a Ostrov nás slušne preverí. Protivietor fúka buď sprava zboku alebo priamo do čela. Nedá sa prestať šliapať ani na sekundu, zostali by sme stáť. Bojujeme statočne, ale na miesto stretnutia pri Kruhovke prichádzame neskoro. Určoval som miesto a čas stretnutia a meškám. Nie veľmi dobrý začiatok.

Dnes tu nie je až tak veľká skupina účastníkov ako po minulé roky. Čakať už ale ďalej nebudeme, vyrazíme. Martin chce ísť po ceste, ostatní sa kolegiálne pridávajú. A tak náš malý pelotón vyráža cez Krajinský most smerom na Ratnovce. Vietor fúka samozrejme stále proti nám a tak bojujeme ako sa dá. Niekde na konci Banky sa ale trháme na dve skupiny. V tom momente idem na čele ja. Nejdem rýchlo (toho ani nie som schopný), ale stačí to. V tomto počasí stačí urobiť malú medzeru a tá sa veľmi zle zalepuje, vzdialenosť narastá. Vietor fučí, nie je počuť ani vlastného slova, ani okoloidúce autá. Len sa snažím udržať priamy smer. Periférne predpokladám, že asi nejdeme všetci spolu a tak na kľudnejšom mieste v Sokolovciach zostávame stáť na kraji cesty. Samozrejme, sme rozdelení na dve skupiny.

Druhá skupinka dorazí pár desiatok sekúnd za nami. Hneď dostaneme „kapky“. Keďže som čelo ťahal ja, uznávam, že som to spôsobil ja, dnes sa mi nedarí. Upravíme priemernú rýchlosť asi o 2 kilometre nižšie a vyzerá, že toto je optimum, aby sa naša skupinka držala pokope. Naozaj treba šetriť sily a nenaháňať sa.

Keď vyjdeme zo Sokoloviec, od vodnej elektrárne sa k nám plynule pripojí Božka. Išla sama okolo priehrady, nemal jej ani kto prestriedať. Keby sme si toto stretnutie plánovali, netrafíme sa tak presne. A tak nás ďalej šliape o jedného viac. Nasleduje Jalšové a za ním krátky kopček, našťastie tu protivietor toľko necítiť. O to viac sa do nás oprie za Koplotovcami. Cesta aj mierne stúpa, tu sa definitívne delíme na jednotlivcov–dvojice–trojice a pomaly sa posúvame k dnešnému cieľu. Už je to len kúsok.

Na Jašteri sme medzi prvými, Trnaváci sa trúsia po malých skupinkách chvíľu za nami. Dnes je tu uzavretá spoločnosť, ale vďaka Ľubošovi s nami rátajú a máme rezervovaných 30 miest. Nás sa však nakoniec nazbiera vyše 60 !!! Pravdepodobne rekordný počet účastníkov.  Česť Piešťan ešte zachránia neskôr prichádzajúci Vlado + Vlado s manželkou a hlavne početná skupina cyklistiek z KST Bezovec Piešťany. S radosťou sa o chvíľu zdravíme aj s Peťom, ktorý nás prišiel pozrieť na aute.

Na Jašteri je to ako vždy – vítanie sa (niektorí sme sa spolu dlhšie nevideli), debaty v skupinkách či dvojiciach, posilnenie jedlom (aj huspenina bola) i nápojmi (samozrejme nealkoholickými 😉 ), fotografovanie. Klasika

Domov už ideme v malých skupinkách. Niekto skôr (naobedovať sa, pozerať Sagana), niekto neskôr, niekto si pridá horský okruh. Chvíľu po pol druhej odchádzajú už aj poslední oneskorenci. Dnes nie je čo vymýšľať, do Trnavy to bude proti vetru, my do Piešťan našťastie pôjdeme po vetre. To bude odmena za doobedie. Opäť sa ukázalo, že vietor do chrbta pocitovo akoby nepomáhal, keď sa ale cesta otočila … bol tam.

Za chvíľu sme boli aj my v Piešťanoch. Martin mi ušiel, nemalo zmysel sa s ním naháňať, ja som sa teda zastavil na jedno v Piešťanoch. Potom som sa ešte vytrápil proti vetru na krátkom úseku medzi Ostrovom a Krakovanmi, ktorý mi trval veľmi dlho. Domov som prišiel len pár minút pred Saganom. Dnešok bol úspešný deň pre nás všetkých. Šesťdesiatjeden podpísaných účastníkov prvej tohtoročnej akcie videlo nedeľu možno trochu inak. Ja som to videl takto.

Juraj Golier

Postrehy z Trnavskej skupiny:

V Trnave pred Relaxom sa nás stretáva celkom slušná skupina (26 účastníkov)+ Jožko Michalec, ktorý nás prišiel vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu aspoň vyprovodiť. Všetci sme nesmierne šťastní, že to už po tej nekonečne dlhej zime konečne prišlo, že začína už dlho očakávaná cyklistická sezóna.

Po krátkom zvítaní nás Jožko odfotil a my sme sa všetci, teda až na jedného, pobrali na trasu. Smoliar Miro Šuga dostal hneď na štarte defekt.

My ostatní pokračujeme po trase, s tým že Mira počkáme pri hostinci v Trakoviciach. Vychádzame z Trnavy a smerujeme na Malženice. Z pravej strany sa do nás opiera silný vietor. Do Malženíc je to celkom v pohode, ale cestou do Trakovíc meníme trochu smer a pociťujeme prvé negatívne účinky silného vetra. Rozdeľuje nás to na menšie skupinky, čo je pre okolo idúce autá lepšie, lebo nás môžu pohodlnejšie obiehať.

V Trakoviciach nás čaká prekvapenie v podobe zavretého hostinca, ktorý práve opravujú. Vraj o týždeň bude už otvorené. Teraz nemajú ani vodu. Osviežime sa zo „svojho“ a poberáme sa ďalej popasovať sa s vetrom. Smerom do Leopoldova to tiež nie je bohviečo. Za Šulekovom odbočujeme  na hrádzu Váhu a na malú chvíľu si užívame plnú podporu vetra. No začíname sa obávať, ako to bude cestou naspäť. To pôjdeme presne opačne.

Ale už je tu Jašter a my sa stretávame s Piešťanskou skupinou. Ako už bolo písané, máme tu rezervovaných cca 30 miest, tak si môžeme spokojne užiť oddych spojený s občerstvením a rozhovormi o všeličom, čo nás tento cyklorok ešte čaká.

Tak, ako Piešťanci, tak aj my sa domov vydávame po skupinkách, každý, ako mu to najlepšie vyhovuje. Naša skupinka sa vydáva po už rokmi zabehnutej trase: cez Šulekovo, Zelenice a Zavar do Trnavy. Po Zelenice si to „užívame na plné obrátky“  – čistý protivietor na otvorenom poli. Pri Siladiciach meníme smer na poľnú asfaltku do Zavara, takže nastáva úľava a div sa svete až po Trnavu. Teraz sa už môžeme trochu aj porozprávať počas jazdy, lebo v protivetre sme počuli len jeho hukot.

V Zavare sa tradične zastavujeme v miestnej cukrárni na niečo sladké. Čaká nás tu ďalšie prekvapenie v podobe zavretej cukrárne. Rekonštruujú, vraj otvoria od zajtra. Našťastie hostinec v Modranke je otvorený, tak sa zastavujeme na chvíľu na ukončenie a zhodnotenie akcie. Spojili sme to aj s blahoželaním predsedovi k jeho blížiacim sa meninám.

Spokojní sa lúčime a rozchádzame sa každý už k svojim domovom a tešíme sa na ďalšie cyklo-stretnutie o týždeň na Dobrej Vode.

Ľuboš Kraic

Akcia Čutorov pochod

Akcie sa zúčastnili naši z MKCK a priaznivci: B.Ilavská, M. Babišík, J. Čavojová , D. Fáziková, M. Farkašovská, J. Lukačovičová, J.Poláček,  M.Šuga, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, N. a J. Budošoví, B. a J. Golieroví, M. Modrovský( ruka v sádre), M. Líška (Trnavskí sršni), turistky zo Serede , Anka, Mirka a spol. , .J a E. Morvayoví,  I. Málik s kamarátom, P. Rapant (video produkcia), M. Kolonová a spol.

Tradične poslednú marcovú sobotu – 24.3. – pozýva trampská osada Stratená stopa hľadať stopu svojho kamaráta Čutoru a popri tom hľadáme  stopy aj iných našich spoločných kamarátov.

Sobotné slnečné ráno, sme sa stretli na Jahodníku, pri reštaurácii u Slona. Po zvítaní, malom občerstvení, spoločnej fotke vyrážame na prvú trasu. Píšem o prvej, pretože druhá trasa išla okolo jaskyne Driny, cez náučný chodník, rúbanisko Vlčiareň, Čertov žlab a späť na Jahodník.

Okolo  cca 10-tej hodiny od reštaurácie  prechádzame okolo plota outdorového centra , smerom na Polámané. Pred Polámaným odbočujeme  popri potoku a popadaných stromoch, stúpame  až k veľkému senníku, ktorý sa nachádza na  prvej zvážnici. Od senníka prechádzame „traverzom cez kopec na bývalé parkovisko „Tatranskej strely“, po ktorom  zostalo iba pár rozbitých   tabličiek  skla a obkladu. Vagón slúžil lesným robotníkom ako útočisko pred nepriazňou počasia.

Klesaním sa dostávame na druhú zvážnicu pod Veterlínom, z ktorej sú pekné výhľady na Jahodník, Lošonec, Orešanskú priehradu… Križujeme rázcestie Vlčiareň a po zelenej zn. prichádzame do Čertovho žľabu.

Po krátkom zvítaní nasleduje chvíľka pre oddych, opekačku, cibuľový chlieb. Zapálením kahancov a minútou ticha spomíname na  Čutoru a iných kamarátov, ktorí nie sú už medzi nami a ktorí sa prechádzali po týchto miestach. Pri symbolickom ohníku sa rozozvučali gitary s trampskými pesničkami.

Postupne odchádzame z Čertovho žľabu, smer Škarbák, pod jaskyňou trháme  prvý jarný medvedí cesnak.

Tu vice-kuchár Pitkin pre nás pripravil kotlíkový guláš a šéfka  Anka od Slona zabezpečila pitný režim.  Hudobnú  produkciu zabezpečil Píťoband, pri ktorej si aj naši cyklisti zatancovali.

Všetkému je raz koniec a aj nášmu 9. ročníku  Čutorovho pochodu. Ak vyššie sily dovolia, tak zorganizujeme na budúci rok aj X. ročník.

Trasa bola dlhá 10 km. Všetkým ďakujem za účasť.

Milan (Babulo)

Kremnica – bežky

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Vierka Gubiová, Ľubo Rosa, Jano Budoš a Palo Herceg,

Ako hostia našej skupiny: Ivka Salová, Vlado Naď, Julo Hronský a Maroš Modrovský

 Tento 54. ročník zimného zrazu (3. – 4. 3. 2018) bol bohatý na sneh, slniečko, účasť a dobrú náladu. V piatok navečer sme sa dvomi autami nezávisle na sebe dopravili do Kremnice a po ubytovaní sme si dali spoločné rande U modrého kocúra, kde okrem našej partie (päť chlapov a dve dievčatá) už sedela partia z TJ Atóm a domáci priatelia. Chutná večera, pivko a bavorák nás všetkých dali dohromady a ani sa nám moc nechcelo ísť do postele, ale keďže budíček sme mali už o 6:00, tak sme sa nemohli nejako veľa rozšupnúť.

Ráno o 7:30 nás mikrobusy vyviezli nad dedinku Turček (630 m.n.m), kde sme hneď na štarte obúvali bežky, čo po minulé roky bol iba  sen. Pekné počasie, žiadna ruská zima, ktorá tu ešte pred pár dňami zúrila a 96 bežkárov z celého Slovenska husím pochodom stúpalo severným okruhom na hrebeň pod Flochovú (1317m.n.m.) a Kordícke sedlo (1120m.n.m.), kde sa terén  aj trochu vyrovnal a občas sa vyskytol aj padák dolu, až taká rozkoš.

Na Skalke (1232m.n.m.) bol cieľ etapy (22km), ale mnohí si to ešte predĺžili na Krahule (950m.n.m.)alebo až takmer do Kremnice (550m.n.m.), pokiaľ to dovolil sneh. Večer bol v znamení trochu zábavy a spomienok na minulé ročníky v Poľovníckej reštaurácii.

V nedeľu ráno o 8:00 nás mikrobus vyviezol na Skalku – hore bolo neskutočne krásne a slnečné počasie. V Limbe dobre padla káva a pivko a potom hor sa na bežkách na južný upravený okruh cez Zlatú studňu (1265 m.n.m) na horskú chatu Hostinec (1115m.n.m.). Ten bol už na obed úplne zaplnený hladnými a smädnými lyžiarmi. Vynikajúcu kapustnicu mnohí museli jesť vonku a príjemnú pohodu vylepšoval hudobnou produkciou na gitare tiež dlhoročný účastník Miro Škvarko z Nového Mesta nad Váhom. Z Hostinca to už bolo hore dolu pod rázcestie Čerešňa a odtiaľ už len dolu krásnou lesnou zvážnicou až k reštaurácii Toliar  pred Kremnicou.

Jedinou škvrnou na celom prechode bol úraz Maroša M., ktorý pár stometrov pred cieľom v nedeľu spadol tak nešťastne, že si zlomil ruku. Ten jeho anjel strážny si zas vybral chvíľu voľna.

Z Toliara už autami navečer sme sa vrátili domov. Vďaka všetkým za príjemnú spoločnosť a kopec srandy.

zapísal Palo Herceg

Akcia Veterlín

So Stratenou stopou na Čelo a Veterlín

sobota 25.2.2018

Je sobota ráno 6:30, budík zvoní už tretí raz. Prečo som to len sľuboval, nebolo by lepšie ležať v teplej posteli? Podobné myšlienky sa mi už chvíľu preháňajú hlavou. Musím vstávať, inak to nestihnem. Dnes so mnou ide aj manželka a tak prípravné práce idú lepšie od ruky. Voda na čaj zovrie rýchlejšie, rožky sú už v batohu, kvapka živej vody na posilnenie je pripravená od včerajšieho večera. Len sadnúť do auta a ísť zobrať spolucestujúcich. Ukazuje sa pekný deň. Síce mrazivo, ale je azúrová obloha a zatiaľ nefúka. Bude to fajn.

Cesta do Smoleníc prebehla v pohode. Tu vystúpi väčšia časť našej posádky, ja ešte idem zaviesť auto do Lošonca a vrátim sa autobusom. Som tu prvý, ale za chvíľu vedľa mňa parkujú známi zo Smrdák a hneď za nimi Ľuboš. Aspoň nám lepšie ubehne čakanie na autobus. Ani sa nenazdáme a môžeme nastupovať. Dnes je autobus mimoriadne plný, účasť na akcii bude bohatá. Aj od nás z klubu je relatívne slušná. V centre Smoleníc sa autobus vyprázdňuje. Nastáva vítanie, prvé rozhovory a mnohopočetné fotografovanie. Aspoň bude z čoho vyberať do albumu. Je čas vyraziť. Skupina takmer sto účastníkov sa dáva do pohybu.

Minulý rok bolo sucho, tento rok bude zimný variant. Zo začiatku ideme hore dolinou Hlboče. Cesta stúpa mierne, až pod kaplnkou Panny Márie pri vodopáde sa trochu zdvihne. Mrzne a tak je vodopád bez vody. Budeme musieť prísť na jar. Krátke zastavenie pri kaplnke dáva opäť príležitosť fotografom, ale dlhšia prestávka nás čaká o pár desiatok metrov ďalej, na Vlčiarni. Organizátori z trampskej osady Stratená stopa tu prichystali občerstvenie vo forme vareného vína. V dnešných podmienkach výborný nápad. Stretávajú sa známi aj neznámi, rozprúdi sa zábava, ani sa nechce preč. No čas nepustí. Kto plánuje dnes ísť hore, musí pokračovať. A tak ideme. Práve tu sme poniektorí z našej skupinky trochu zaváhali s odchodom a zvyšok nášho klubu získal rozhodujúci náskok. Niektorých sme stretli v cieli, niektorých stretneme až na najbližšej akcii.

Pokračujeme ďalej stúpaním pod Čertov žľab. Okolo nás je krásny zasnežený les, pokoj, pohoda, azúro. Odmena, ktorú sme si asi zaslúžili. Takto by sa dalo pokračovať dlho. Za chvíľu sme ale v Čertovom žľabe. Chodník prudko stúpa. Týmto smerom chodím radšej, zostup je pre mňa boj. Pohybujeme sa magickým priestorom. Dnes je krásne slnečno, ale keby bol sychravý hmlistý večer…

Pod pietnou skalou si dáme krátku prestávku a ochutnáme výborný veltlín zelený. Posilnení ľahko zvládneme posledné desiatky metrov stúpania a sme vonku. Ďalší dôvod na chvíľu oddychu. Paľo ma presvedčí, že v mačkách sa mi pôjde lepšie a nasadí mi ich. Nad Čertovým žľabom. Som pako. Ale pomôžu aj v stúpaní do sedla Záruby. Potom už budú viacmenej na okrasu.

Sme v sedle. Tu som plánoval posilniť sa a tak vyťahujem rožky a čaj. Bolo už načase. Posilnených a oddýchnutých nás čaká posledných 100 výškových metrov. Začína sa to pravé orechové. Sneh je sypký a pod nohami sa zosúva. Celkom výživné stúpanie.

Kúsok od vrcholu sa pristavíme pri Hačovej jaskyni, keby nebola označená ani ju dnes pod snehom nenájdeme. A už len pár metrov a sme hore. Čelo, 716 m.n.m. Otvárajú sa krásne pohľady do podhoria, nastáva čas fotografovania. Musíme však ďalej, ešte nás dnes čaká zopár metrov. Začínajú sa objavovať prvé mraky, ale stále je príjemne. Po pár desiatkach metrov to už neplatí. Hrebeň sa zo severozápadu otvorí a začína fúkať. Miestami dosť intenzívne. Predierame sa ďalej snehom, vietor okamžite zafúkava naše stopy. Ako na póle. Príliš sa preto nezdržiavame a prebíjame sa ďalej. Krok za krokom. Meter za metrom. Dnes zažívame takmer všetko. Ale aj to k tomu patrí. Nevadí.

Obchádzame závrt na hrebeni. Dobre, že je ohradený, dnes by sme ho nezbadali, mohlo by to byť nebezpečné. Konečne sme v poslednom stúpaní na Veterlín. Otvára sa nám krásny výhľad na hrad Ostrý Kameň, Bukovú, Rozbehy, Záhorie máme ako na dlani. Opäť čas na pár fotografií. A je tu vrchol, Veterlín, 724 m.n.m. Dnes nezostáva nič dlžný svojmu menu a tak to urýchľujeme. Len pár pohľadov, fotografií a vrcholový štamperlík, ale ten už bezo mňa, dole čaká auto.

Ďalej už toho nie je veľa čo popisovať. Zostup (dnes po snehu úplne v pohode), posilnenie po zostupe, pochod dole po ceste okolo Polámaného a kameňolomu do Lošonca. Proste klasika na záver, posledné kilometre treba prežiť. A záver v Lošonci. Milan s Igorom idú do krčmy U Kováčov, kde je oficiálne ukončenie, ja s Božkou končíme U Golema, kde nás už čakajú ostatní. Krátko posedíme, doplníme tekutiny a zohrejeme sa. Potom nasleduje už len lúčenie a cesta domov. Ďalšia mimoriadne vydarená akcia je za nami. Dovidenia za rok. Alebo na najbližšej akcii.

Z poverenia garanta M. Babišíka zapísal J. Golier

Poďakovanie patrí všetkým účastníkom, ale hlavne organizátorom z trampskej osady Stratená stopa. Za MKCK a priateľov sa na turistickom prechode zúčastnili : B. Ilavská, J. Lukačovičová, A. Kučerová, D. Fáziková, B. Golierová, M. Čičmanová a spol., M. Kolonová a spol., I. Naništa, Ľ. Kraic, J. Budoš, M. Modrovský, J. Poláček, V. Trajlínek, J. Golier a hlavný organizátor M. Babišík (MKCK + Stratená stopa)

Akcia Čierna skala

Akcia sa konala 10.2.2018

Akcie sa zúčastnili členovia MKCK a ich hostia: P. Herceg, J. Poláček, A. Kučerová, I. Naništa, Ľ. Kraic, J. Lukačovičová, J. Budoš, N. Budošová, J. Golier, B. Ilavská, B. Polocík a sl. Rita, A. a M. Čičmanové, P. Rapant, D. Fáziková a M. Modrovský.

Túto akciu, organizovanú KST, sme si tak, ako minulý rok upravili pre naše potreby, čiže skrátili. Štart a cieľ sme  premiestnili na Jahodník.

Tu sa nás krátko po pol desiatej stretáva celkom pekná hŕstka (17) turistov(tiek). Po krátkom občerstvení v miestnej Koniarni sa vydávame na cestu po žltej značke, smer Čierna skala. Teplota je len niečo málo pod nulou, snehu je tak akurát, cesta je prešliapaná, tak trasa ubieha jedna radosť. Sem-tam po okolí je vidieť aj zopár bežkárov, ktorí tu skúšajú svoje umenie.

Zastavujeme sa ako obvykle na Polámanom skontrolovať obsahy našich ruksakov. Atmosféru nám tu trochu rušia stroje pracujúce pri zvoze dreva. No, ale aj to patrí k lesu.

Ďalšia cesta nás popri potoku Majdan dovedie priamo pod masív Čiernej skaly. Odtiaľto začína už pomerne prudké stúpanie hore na hrebeň. Krajina tu nabrala ešte viac zimnejší charakter pripomínajúci scenérie z rozprávkového Mrázika. Našťastie tu hore nefučí až tak silno ako minulý rok, tak sa trochu aj môžeme kochať po okolí. Bohužiaľ výhľady nie sú bohvieaké, lebo je nízka oblačnosť. Tak skontrolujeme ešte raz naše ruksaky, urobíme vrcholové foto a hybáj ďalej.

Po žltej putujeme až ku kóte Pod Čiernou skalou. Dostávame na červenú turistickú značku a tu odbočujeme doprava smer Červená hora. Kocháme sa krásnou zimnou prírodou, sem-tam sa v oblakoch objavia aj modré trhliny, cez ktoré presvitá nesmelé, ešte stále len zubaté slnko.

Na Červenej hore nám cestu skríži asfaltka smerujúca zo Záhoria na Jahodník. Vydáme sa po nej do cieľa našej trasy. Povrch – ujazdený sneh od áut je pomerne šmykľavý, tak musíme dávať pozor, aby sme teraz pri konci etapy neprišli k nejakému nepríjemnému pádu.

Ale všetko nakoniec dopadne dobre. Na Jahodníku zakotvíme ešte v Koniarni, kde popri ochutnávaní miestnych špecialít, zhodnocujeme dnešnú akciu.

Prešli sme dnes síce len dvanásť kilometrov, ale hlavné je, že tu v lone krásnej, zimnej Malokarpatskej prírody stará partia turistov prežila opäť jeden pekný deň.

Ľubo Kraic

Akcia Zimný zraz KST – Oščadnica

Termín od 25.1. – 28.1.2018

Po piatich rokoch sa ZZ KST vrátil opäť na Kysuce do Oščadnice. Organizátor KST v zastúpení predsedu Ing. Petra Dragúňa „vsadil“ na istotu a osvedčený tím ľudí okolo starostu obce Ing.Mariána Plevku.

V priebehu mesiaca október 2017 prišla ponuka od Ľ.Šoltésa z KST Atóm Jasl.Bohunice – zúčastniť sa zimného zrazu 2018 na Kysuciach. Ako vždy pri takto veľkých akciách a počtoch účastníkov býva problém zabezpečiť ubytovanie pre veľké skupiny. V polovičke októbra „zohnal“ Ľudovít bývanie pre cca 20 ľudí z klubu KST Atóm. Z klubu MKCK malo záujem o účasť na akcii ešte 8 ľudí. P.Herceg, V.Naď, M.Šuga, I.Naništa, V.Gubiová, J.Michalcová, J.Lukačovičová, A.Gieci, Ľ. Rosa, H. Molnár a kamarát M.Modrovský. Tu sa „chytila“ iniciatívy pri zháňaní bývania V.Gubiová – ktorá pre nás „zvyšných“ zabezpečila 2 apartmány pod Dedovkou už koncom októbra, za čo jej patrí veľké poďakovanie. Niekoľko dní pred odchodom na zraz sa nakoniec musela pre chorobu odhlásiť V.Gubiová a pre povinnosti aj J.Lukačovičová. Ako Vierkina náhradníčka pribudla do zostavy I.Salová zo Šulekova. Až nastal deň odchodu na akciu. Ako dopravu volíme 2 osobné autá z Trnavy + 1 auto z Topoľčian. Podvečer cca o 17 h sa všetci stretávame v centre Oščadnice pri apartmánoch. Po vybalení výstroja a batožiny sa presúvame o 19 h na námestie obce kde je tradične slávnostné otvorenie zrazu. Za účasti predstaviteľov obce aj zástupcov KST, KČT, PTTK, organizátorov sa po prednesení príhovorov  na pódiu vyhlási ZZ KST 2018 za otvorený. Od 20 h zábavu na námestí „rozprúdi“ Nebeská muzika z Terchovej. Neodoláme a pridávame sa do tanečnej zábavy pod holým nebom.

V piatok sa delíme na 2 skupiny. Prvá  pešia v zostave – Miro, Janka, Ivetka absolvovala :

  1. deň: Dedovka – Veľká Rača ( P-3 – dĺžka 5,7 km)
  2. deň: Oščadnica – Zagrapa – Kubuši – Javorské – Oščadnická Kalvária

( P-2- dĺžka 8,5 km)

Druhá lyžiarska na bežkách v zostave – Paľo, Vlado, Igor, Marián, Anton, absolvovala:

1.deň – L2 -Semeteš – Petránky –  Vojtov vrch – Oščadnica, Píla –plán. dĺžka 30,5 km.

(pozn. 24.1.2018 nastala –  úprava trasy L2 v časti od osady Blažkovci traverzom obídeme Chotárny kopec a vrch Črchľa a na trasu sa napojíme v osade Vojty-Lazy.)

2.deň – L5 -Horný Vadičov – travezr Magury a Požehy – Búčnik – traverz Vreteňa – Radoľa – plán dĺžka 24,5 km

(pozn. 24.1.2018 nastala –úprava trasy – Štart sa presunul do Horného Vadičova, časť Bizík (skrátené o 10km), ide sa v opačnom smere. Končí sa v Hornom Vadičove – Hájnice- trasa: 14,5 km)

Na trasách po oba dni bolo vidieť veľa elánu, nadšenia a radosti z pohybu v krásnom lesnom teréne Kysuckých vrchov. Tiež bolo vidieť veľkú snahu sprievodcov aj členov HS po trasách pre zaistenie bezpečnosti účastníkov.

Organizátori pripravili aj sprievodné akcie.

V piatok od 10 h premietanie horských filmov v KD, od 16 h večerný obrovský slalom v Športcentre Oščadnica, od 18 h organový koncert v kostole Panny Márie, od 19 h diskotéka na snehu – Š Centrum po skončení pretekov v slalome.

V sobotu od 18 h svätá omša v kostole Panny Márie, od 19 h slávnostné ukončenie zrazu v stane na parkovisku pri kostole, od 20 h koncert Michal David revival, od 21 h zábava ( tzv. papučový bál ) so skupinou Maťko band do cca 02 h …

V nedeľu po raňajkách a balení vecí do áut – odovzdávame kľúče od apartmánov podľa dohody o 10 h. Dohodneme sa ešte stráviť predpoludnie krátkou prechádzkou na Oščadnickú Kalváriu. Chodník hore vedie z centra obce cez potok po zľadovatenom teréne a tak musíme dávať veľký pozor kam položíme nohy. Za pol hodinku ale zdolávame „nástrahy“ trate a ocitáme sa pri kostolíku na kopci. Odtiaľ je nádherný výhľad na obec v doline. Krátko sa pomodlíme aj pofotíme.

Cestu späť dole volíme teraz po asfaltke – druhej prístupovej ceste ku Kalvárii od svahu smerom k potoku. Čoskoro sme opäť v centre obce pri cukrárni a doprajeme si kávičku, čaj, alebo aj niečo sladké. To všetko za „odmenu“ po dvoch náročných turistických dňoch na trasách v okolí Oščadnice. Lúčime sa s kamarátmi (-kami), dokúpime ešte oštiepky a syrové nite pri kostole. Nasadáme do áut a dávame zbohom Oščadnici.

Podľa štatistík je zimný zraz veľmi úspešnou zimnou akciou pre obec aj región. Preto nás všetkých prekvapila správa pri odovzdávaní „štafety“ že na budúci rok 2019 – neprejavil nikto z klubov KST na Slovensku zorganizovať 52. ZZ KST !!!

Naništa

 

Akcia Klenová 2018

11. ročník – sobota, 27.1.2018

Posledná januárová sobota už tradične patrí Turistickému združeniu Dolný Lopašov, ktoré organizuje zimný výstup na Veľkú Klenovú. My sme sa na akcii tento rok zúčastnili tretí krát v rade. Napriek otepleniu počas posledných dní mala turistika zimný nádych.

V sobotu ráno sa väčšina účastníkov postupne stretáva na autobusovej stanici v Chtelnici. Nasleduje krátky presun autobusom do Dolného Lopašova, kde nás už čaká skupinka Piešťancov. Paľo nás oficiálne privíta, nasleduje štartovacia fotoprezenčka a môžeme vyraziť. Začiatok trasy vedie dedinou a potom okolo pieskovní do lesa. Je pod mrakom, teplota okolo nuly, nefúka, nešmýka sa. Pohoda. Napriek tomu, že časť našich členov a kamarátov je na zimnom zraze v Oščadnici, zišla sa nás dnes celkom pekná skupinka, v ktorej tento rok prevažujú naše lepšie polovičky.

Cesta stúpa takmer nebadane, metre nám ubiehajú a čo nevidieť sme pri horárni Černík. Máme dôvod na krátku zastávku a občerstvenie. Tu sa ku nám pridáva okoloidúci pár, ktorý sa na vrchol Klenovej vybral prvýkrát. Je čas pohnúť sa ďalej. Pri rozhovoroch plynie čas aj cesta príjemným tempom, had turistov sa naťahuje. Okolo horárne Lančár prejdeme takmer bez zastavenia, pauzu si doprajeme kúsok ďalej, na Malej Klenovej. Tu sa opäť posilníme a prehodíme pár slov so skupinkou, ktorá spolu s deťmi vystupuje na vrchol od Pustej Vsi. Na záverečný výstup sme dostatočne posilnení a tak opäť vyrážame.

Nastáva najprudšie stúpanie dnešného dňa. Ale je to v pohode, stačí trochu rozopnúť vetrovky, aby sa telo stíhalo odvetrávať. Navyše stretávame známych, ktorí sa už vracajú dole a tak sa vždy nájde zámienka na kúsok oddychu. Ani sa nenazdáme a sme na mieste zrazu pri posede pod Klenovou. Ešte stále je tu dosť ľudí, atmosféra tradične výborná – opekanie pri ohni, gitary a spev, rozdávanie účastníckych listov. Je čas poriadne sa posilniť.

Správne posilnení mierne meníme pôvodné plány. Pokračujeme ďalej po červenej smerom na Dvoly. Robíme si tradičnú zastávku pri jaskyni a potom postupne strácame výškové metre a naberáme vzdialenosť. Po dosiahnutí dna doliny odbočíme doprava a po ceste pokračujeme až k rozhľadni, resp. protipožiarnej monitorovacej veži pod Klenovou. Medzitým bohužiaľ padla nízka oblačnosť a tak výhľady nie sú žiadne. Niektorí ale predsa vybehnú až hore, my pohodlnejší zatiaľ obdivujeme stavbu zospodu. Nevadí, v lete sa sem vrátime na bicykloch, to bude lepšie.

No a potom to už máme len kúsok – za necelé dve hodinky sme dole. Medzitým sa opäť vrátime na Malú Klenovú, odkiaľ pokračujeme na Vítek. Pálffyovský lovecký zámoček z 19. storočia už dnes chátra, v závere doliny nie je žiadna možnosť občerstvenia. Dnes nám to toľko nevadí, tlačí nás čas, ale je to škoda. Hlavne v lete by tento kút Malých Karpát mohol prilákať oveľa viac cyklistov, turistov, ale aj výletníkov. Pokračujeme teda ďalej okolo Chtelnickej priehrady až dole do dediny. V krčme pripravili organizátori pre nás výbornú držkovú polievku, ktorej väčšina z nás neodolá. K tomu pivko (aj nealko), čaj, káva a môžeme ísť domov. Nastáva lúčenie a dohadovanie o najbližšej akcii. Za 2 týždne sa opäť vidíme v Smoleniciach.

Táto akcia nie je o veľkých turistických výkonoch, prevýšenie je skôr menšie, výhľady tiež nie sú dych berúce, ale pri peknej prechádzke lesom panuje o to lepšia nálada. My sme si tento rok trasu natiahli na takmer 24 kilometrov, priemerná rýchlosť vrátane prestávok sa blížila 3km/h.

Organizátori tento rok hlásili nárast počtu účastníkov na vyše 350, my sme prispeli touto 18-tkou : E. A Ľ. Kraicoví, E. a J. Antaloví, A. a M. Čičmanové, D. Fáziková, B. Ilavská, H. Gurínová, I. Pekaríková, A. Kučerová, J. Poláček, M. Valovičová, P. Vrábel, V. Trajlínek, P. Rapant, B. a J Golieroví.

Zapísal: Juro Golier

Akcia Ondrova túra 2018

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Budoš, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, J. Benedikovič, V. Trajlínek, A. Michalcová, D. Fáziková, B. Ilavská, J. Golier a M. Babišík.

Ako hostia: B. Polocik, M. Časná, A. a M. Čičmanové a J. Bielko.

Na 20.1. 2018 sme si naplánovali  túru na Vysokú (754m. n. m.) na počesť nášho kamaráta  Ondra Stríža .

Stretli sme sa (18 ľudí), v sobotné ráno na parkovisku pred Zochovou chatou, cca o 9:00 hodine. Počasie bolo premenlivé, snežilo.

Po úvodnom zvítaní,  prípitkom, spoločným fotom  predseda Igor vyhlásil rozchod a nástup na trasu. Postupujeme okolo penziónu Huncokár, reštaurácie Pod lesom, smerom na Čermákovu lúku (križovatka turist. ciest, prameň Modranská Baba).  Tu máme prestávku, prestalo snežiť. Stretávame prvých odvážlivcov na bežkách. Snažíme sa ísť mimo stopy, smerom na Hubálovú.  Na Hubálovej je ďalšia povinná prestávka.

Pokračujeme dolu po ceste na Vývrat,  obloha sa vyjasňuje a pred nami sa nám ukazuje kopec Vysoká. Pri prvej odbočke doprava odbočujeme, miernym stúpaním sa dostávame k trampskej búde. Tu nasleduje tiež malá zastávka.

Pokračujeme po lesnej zasneženej cestičke a dostávame sa na vrstevnicovú cestu pod Vysokou. Po pol hodinke križujeme modrú zn., ktorá ide z Vývratu , odbočujeme na ňu doprava  a  tu začína prudké stúpanie na hrebeň Vysokej.

Na  vrchole sa zhoršujú poveternostné podmienky,  tak nečakáme a pristupujeme ku skale , na ktorej sme pred 3-mi rokmi umiestnili tabuľku a spomíname na Ondra, ako človeka, kamaráta, turistu, cyklistu … ,zapaľujeme kahance. Po Ankinej spoločnej modlitbe sa poberáme po modrej zn., smer Panské  Uhliská. Tu sa ešte posilníme čokoládou  od Vlada a zákuskami od Božky a pokračujeme smer na Zochovu chatu. Začína snežiť, až do cieľa.

Neďaleko huncokárskeho cintorína pomáhame vyťahovať auto s priekopy (pozn. značka SC). Po úspešnom vytiahnutí auta sa zastavujeme v penzióne Huncokár na malé občerstvenie a niektorí pokračujú ďalej do reštaurácie Zochova chata.

Na parkovisku sa stretávame, lúčime  sa, odchádzame domov. Prešli sme cca 20 km. Hoci sme sa pohybovali v zasneženom a exponovanom pásme Malých Karpát, obstáli sme to bez ujmy na zdraví. Takže s horami sa ani zďaleka nelúčime.

Milan