Akcia Myjavské kopanice

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Pavol Vrábel, Ján Budoš, Ivan Kubiš, Ľubomír Rosa, Pavol Herceg, Vladimír Trajlínek, Juraj Golier a Jozef Antal.

Ako hostia: František Martinus, Helena Rosová, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová, Stanislav Zámečník a Stanislav Macejka

V sobotu 8.7.2023 sa uskutočnila ďalšia cykloakcia z kalendára MKCK pre tento rok, ktorou bola tentokrát trasa z Piešťan do oblasti  Myjavských kopaníc a späť do Piešťan:

Piešťany – Veľké Orvište – Krakovany – Vrbové – Prašník – U Boorov – Krajnianska hora – Polianka – Jablonka – Zmekovci – Švancarova dolina (Rozprávkový dom) – Luskovica – Žadovica – Krajné – Ošmek – Šípkové – Podolie – Pobedím – Horná Streda – Piešťany

Za cyklisticky priaznivého slnečného počasia s bezvetrím sa v Piešťanoch na parkovisku Vŕšok zišlo celkom 14 cyklistov a cyklistiek pripravených vyskúšať cesty a cyklochodníky nádherného kraja Myjavských kopaníc. Po tradičnej štartovnej fotografii ešte krstný otec Paľo Herceg pokrstil nový Ferkov e-bike (ten predchádzajúci mu nejakí darebáci ukradli na zájazde v Slovinsku, a tak želáme, aby sa mu už dlhoprstí vyhýbali širokým oblúkom) a už vyrážame smerom na Veľké Orvište. Pred dedinou sme odbočili na čiastočne spevnenú poľnú cestu, ktorá nás doviedla skratkou do Krakovian. Bolo to síce na úkor kvality povrchu ale na druhú stranu žiadne autá, čo bolo napokon snahou garanta pri návrhu celej trasy.

Z Krakovian sme pokračovali chodníčkom povedľa nevyužívanej železničnej trate na začiatok Vrbového, kde sa k nám pripojil Juro Golier. Centrum Vrbového sme obišli okolo bývalej Trikoty a futbalového štadióna a pokračovali na hrádzu vodnej nádrže Čerenec, kde sme si spravili spoločnú foto do albumu a následne ďalej chodníčkom povedľa nádrže do Prašníka, kde nás už pred miestnou reštauráciou čakal Stano Macejka. Žiaľ, bolo ešte zatvorené, čo sa neskôr ukázalo byť so stúpajúcou teplotou dosť problém celej trasy Myjavských kopaníc. Navyše sme mali už aj nejaké meškanie, a tak nebol čas na zástavku v penzióne Adam, nakoľko nás už na vyhliadke nad Podkylavou čakal Jožo Antal. Za Boorovcami sa nám asi tušiac, že bude sucho „stratil“ krstný otec a spolu s Jurom Golierom, ktorý sa „obetoval“ a išiel ho hľadať, spolu napokon aj tak skončili u Adama na orosenom, čo sme im aj patrične „závideli“.

Na vyhliadne nad Podkylavou sa k nám pridal spomínaný Jožo Antal, čím náš peletón dosiahol definitívny počet 17 ľudí. Chvíľu sme posedeli a potom pokračovali na Krajniansku horu, kde sme na križovatke lesných ciest s odpočívadlom načreli do vlastných zásob a kde nás dohonili aj „stratení“ Paľo s Jurom.

Po našťastie krátkom „kostitrasovom“ zjazde sme sa napojili na parádny cyklochodník z Priepasného do Polianky. Tu sa žiaľ potvrdili obavy, že miestna krčmu nie je otvorená a peletónom sa začala šíriť nespokojnosť zo smädu s decentnými výčitkami smerom ku garantovi, že či bolo vhodné naplánovať takúto „suchú“ cestu. Nedalo sa však nič robiť, a tak nasledoval zrýchlený presun cez Jablonku (miestna reštaurácia U Anky bola tiež zatvorená) a Zmekovcov do Švancarovej doliny, kde sme mali naplánovanú prehliadku Rozprávkového domu.

Rozprávkový dom sa ukázal byť oázou pre smädných pútnikov, nakoľko jeho majiteľ mal dostatočnú zásobu vychladených plechovkových, čo nás zachránilo. Zdržali sme sa asi hodinu, počas ktorej sme absolvovali komentovanú prehliadku, ktorú nie je dosť dobre možné hodnotiť, treba vidieť osobne. Pán majiteľ je síce náturista a je to tam taká všehochuť, ale invenciu a nadšenie mu rozhodne nemožno uprieť, takže najmä tí, ktorí máte deti alebo vnúčence, nebudete sklamaní.

Po prehliadke sme pokračovali cez Luskovicu do Žadovnice, kde majú Antalovci záhradnú chatu. Nakoľko bolo fakt teplo a žiadna krčma na blízku, pozval nás Jozef úplne neplánovanie na „malé“ občerstvenie, z ktorého sa vykľuli celkom slušné hody. Editka a Jozef ďakujeme, máte to tam pekné.

Takto posinení sme sa vydali smerom na Krajné. V Krajnom sa od nás odpojili Paľo a Ferko, ktorí sa už ponáhľali na vlak a zvolili kratšiu cestu, my ostatní sme pokračovali smerom na Ošmek. Po ceste Stano Macejka s ohľadom na veľké teplo navrhol ďalšiu neplánovanú zástavku v Šíkpovom, kde jeho sused Vlado Lago s manželkou Monikou prevádzkujú bufet na futbalovom štadióne, čo sme s vďakou prijali. Okrem ďalšieho oroseného nás tu čakala s misou pagáčov aj Stanova manželka Lydka, ktorá žiaľ teraz pre zdravotné problémy bicyklovať nemôže. Svoje meniny tu s nami oslávil a útratu zaplatil Ivan, takže Ivan ešte raz želáme všetko najlepšie a žiadne defekty. Všetkým ďakujeme.

Zvyšok cesty zo Šípkového cez Podolie, Pobedím a Hornú Stredu do cieľa v Piešťanoch už ubehol svižným tempom. V cieli garant pripravil pre účastníkov malú cieľovú odmenu v forme gulášika, chladených alko a nealko nápojov a niečo sladké k tomu. Garant verejne priznáva, že guláš varil prvý krát v živote a hneď v takom množstve, takže mal aj trochu obavy, či sa to podarí. Našťastie nezaregistroval žiadne sťažnosti a ani sa nedopočul o žiadnych črevných problémoch konzumentov, takže je rád, že to dobre dopadlo.

Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.

Záverom ešte štatistické údaje:

– dĺžka trasy:                          74 km

– celkové prevýšenie:                        860 m

Juraj Poláček

Akcia Devínske jazero

Malými Karpatmi na Devínske jazero a späť.

Akcie sa zúčastnili: manželia Kraicoví a Miklošovičoví, Vierka Gubiová s dcérou Veronikou, Ivetka Pekaríková, Anka Kučerová, Janka Lukačovičová, Juraj Poláček, Štefan Krištof, Igor Buc, Roman Miklošík, Jozef Nádaský, Ivan Kubiš, Milan Babiśík a Paľo Herceg.

V nedeľu ráno 25.6.2023 o 8:30 sme si dali stretnutie na stanici vo Svätom Juri. Niektorí prišli vlakom, ďalší autami, spolu nás stálo na štarte 15 nedočkavých cyklistov. Prišli aj dvaja domáci z BA -Ivetka a Igor.

Manželia Kraicoví chvíľu meškali. Milka zabudla doma riadiacu jednotku od biku. V lesoparku nás dobehli a tak sme kompletní šliapali stúpaním peknou asfaltkou smer Medené Hámre. Malebná oblasť, kameňolom, kde sa v minulosti ťažila meď, teraz obľúbené výletné miesto.

Po chvíle oddychu sme pokračovali asfaltovou cyklocestou do Borinky pod hradom Pajštún. Vysmädnutí sme sa tešili na pivko, no otvorený bol iba kostol. Tak sme šliapali už po hlavnej ceste do mestečka Stupava. Tam sme to zapichli v našej známej reštaurácii v lesoparku, kde sme si dali nedeľňajší obed z ich meníčka a dobré pivko.

Ja som potom predal vedenie skupiny aj napriek nesúhlasu mnohých Ľubovi, pretože mi došla navigácia😀. Cyklochodníkmi sme prešli okolo Devískeho jazera do Rakúskeho Marchegu. Pozreli sme si najväčšie hniezdisko bocianov a pokračovali aj po hlavných cestách k zámku Schlosshof. Cez známy cyklomost Chucka Norrisa sme sa dostali do Devína.

V miestnej záhradnej reštike sme sa občerstvili. Tam nás opustila naša spolujazdkyňa Ivetka (povinnosti pri bábätku),my sme sa vydali cez Devínsku Novú Ves okolo televízie Markíza smer Železná studnička. Nevyhli sme sa stúpaniu po lesných chodníkoch, ale sme to všetci zvládli. Občerstvenie na studničke dobre padlo.

Ďalej sme pokračovali bratislavským lesoparkom plným cyklistov smerom na Biely kríž. Štyria ešte pred ním odbočili do Rače na vlak. Ostatní z Bieleho kríža do Sv.Jura k autám.

Najazdili sme v ideálnom počasí 80 km, nastúpali cez 900 m a získali ďalšie pekné zážitky z bicykla.

Ďakujem všetkým za príjemnú spoločnosť.

Paľo Herceg

Akcia Karpaty Tour – 26. ročník

Akcie sa zúčastnili: J. Poláček, A. Kučerová, J. Baránek, P. Vrábel, M. Nižnanský, V. Gubiová, I. Naništa, P. Sloboda, M. Janovická, D. Ješko, M. Jankovič, I. Kubiš, J. Nádaský, J. Ďurjak, M. Líška, P. Šiška, L. Potočná, R. Poturnay, J. Golier, I. Buc, M. Golier, M. Dobrovodský, M. a V. Miklošovičoví, B. Ilavská, Ľ. a H. Rosoví, P. a K. Julínyoví, E. Kraicová, M. Novák, I. Matkovčík, R. Miklošík, J. aI. Saloví, F. Martinus, M. Nemeček, P. Herceg, J. Ščibravý, M. Smutný, M. a B. Ďugoví. Spolu 42 účastníkov.

 Dlhá trasa – popis a dĺžka: 112 km / prevýšenie 810 m Trnava – Dolná a Horná Krupá – Trstín- Buková – Prievaly – Jablonica – Brezová p/Bradlom – Košariská – Podkylava – Prašník – Vrbové – Dechtice- Kátlovce- Špačince- Trnava

Krátka trasa – popis a dĺžka: 60 km / prevýšenie 510 m Trnava- Dolná a Horná Krupá- Trstín – Smolenice- Lošonec– Majdán – pod Rybárňou – Rybáreň – Solírov – Majdán – Suchá n./Parnou – Trnava

26. ročník cykloturistického vítania leta sa uskutočnil už bez protipandemických opatrení, ktoré nám nedovolili oficiálne organizovať túto akciu v r.2020-2022. Organizačný výbor akcie pripravil tradične 2 trasy. (krátku 60 km a dlhšiu 112 km). Tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie ZSE.

sobotu 17. júna začali cyklisti (-ky) postupne prichádzať v čase od 7:15 – 8:45 do dvora  reštaurácie Relax. Po zápise do prezenčnej listiny a krátkom poučení pred jazdou sme sa spoločne vydali novým cyklochodníkom na Kopánku. Presúvame sa na Špačinskú ul. k Obchodnej akadémii. Tu nás čakala sprievodná motohliadka PZ SR z ODI Trnava, ktorá pelotón bezpečne vyviedla na hranicu mesta po kruhový výjazd na D. a Hornú Krupú.

Naša MKCK skupina sa vydala na kratšiu, 60-kilometrovú trasu. Našlo sa aj „pár“ cca 10 cyklistov, ktorí sa vydali na dlhšiu 112 km trasu. Podľa dostupných informácii zvládli nástrahy trasy (stúpania aj klesania) bez vážnejších problémov.

Počasie bolo od rána v pohode. Na sobotu hlásili pekný slnečný deň. Slniečko je k nám zatiaľ ešte milosrdné. Na okolitých poliach sa pomaly farbí obilie, lipa krásne rozvoniava, čerešne popri ceste lákajú odtrhnúť si a koštovať. Leto sa už hlási: tu som cyklisti, som celé vaše, pripravené pomôcť objavovať blízke aj vzdialené kraje…

Za Hornou Krupou na Prekážke odbočujeme na Trstín. Za prvým kopčekom sa nám začnú objavovať prvé výhľady na Malé Karpaty. Malé Karpaty, ktoré máme aj v názve nášho klubu, sa objavujú pred nami v celej svojej kráse. Za tie roky nám neodmysliteľne prirástli k srdcu a na návrat na ich cestičky sa vždy tešíme.

K cykloturistike patrí aj občasné zastavenie, posedenie a občerstvenie sa. Dobre nám padlo posedenie v reštaurácii U sedliaka pri Smolenickej žel.stanici. Jeden nápoj a teplá polievka. Zopár slov o trase, ale aj o novinkách v cykloklube nám urobilo dobre. Tu si nás „odchytil“ cyklokamarát Paľo Herceg, a pripojil sa ku skupine 60-károv.

Po občerstvení pokračujeme ďalej.  Prechádzame Smolenicami, krajom Lošonca a onedlho sme na Majdáne. Keďže už poriadne pripeká, neodmietneme ponuku Krčmy U kurátka na doplnenie tekutín a dobre nám padne aj gulášik, nakladaný hermelín, jedno orosené, nealko, kávu, a všetkého podľa chuti…

Ďalšia cesta už vedie v príjemnom tieni malokarpatského lesa. Pohoda sa však končí za Rybárňou. Odtiaľto začína stúpanie na najvyššiu kótu dnešnej túry – Pri dube – do výšky cez 430 m. Tu sa chvíľu zdržíme. Cez Zabité sa čoskoro parádnym zjazdom dostaneme až do Dolian. Časť skupiny sa zastaví v miestnom motorkárskom B-Clube doplniť tekutiny, kávičku pred posledným úsekom cesty do cieľa, do Trnavy. Tento nám okrem pečúceho slnka „spestrí“ ešte posledné stúpanie na dedinu Borová.

Natiahnutý pelotón prišiel cez Ružindol a Biely Kostol až do Trnavy okolo 15:00.

Nie každému zostalo rovnako síl, tak sa na ceste riadne potrháme a po menších skupinkách postupne prichádzame do pohostinstva u Tibáka na záverečné zhodnotenie akcie.

Pripravená je tombola a chutný gulášik s 1 nápojom „grátis“. Sedíme tu v jednom dvore a nálada je výborná. Do tomboly prispeli cyklomateriálom: DK bicykle Trnava, SCK ústredie Piešťany a Malokarpatský Cykloklub. Otvorili sme letnú sezónu a veríme, že sa počas leta až do jesene budeme stretávať na potulkách, či na pešo alebo na bicykli. Akcia sa vydarila. A to aj zásluhou disciplinovanosti účastníkov, ktorí dodržali dohodnuté pravidlá a časový rozpis podujatia.

Veľká vďaka patrí určite všetkým členom org. výboru akcie. Hoci sa to nezdá príprava a realizácia podujatia Karpaty Tour zaberie cca 4 mesiace. Od vybavovania povolení na OÚ, ODI, mesta Trnavy, SC TTSK, až po oslovenie majiteľov rešt. Relax, pub-u Tibáka, prípravy diplomov, propagácie, personálu, prezentácie, posádok sprievodných vozidiel, a na záver samozrejme aj vyhodnotenie a zdokumentovanie projektu. Dúfam že nám ešte zostane dostatok „entuziazmu“, energie a dobrovoľníkov do prípravy ďalších ročníkov podujatia…

Igor Naništa

 

Akcia Zraz v Humennom

15. – 18. 6. 2023

Akcie sa zúčastnili: Jana Lukačovičová, Ján Budoš, Štefan Krištof a Anton Gieci.

Aj keď vyhliadky na víkendové počasie na Zemplíne neveštili nič dobré, verili sme, že všetko sa ešte môže zmeniť a užijeme si pekný predĺžený víkend na národnom zraze cykloturistov v Humennom, ktorý sa konal od 15. do 18.6.2023.

Tonko naložil nás aj naše bicykle vo štvrtok pred obedom do auta a výlet sa začal. Cesta ubieha rýchlo. Pred Čertovicou sme sa ešte zastavili v Chate Jarabatej u Čika na obede (chlapcov obľúbený lokál z bežkovania). Po príchode do Humenného sme sa najskôr zaregistrovali ako účastníci cyklozrazu, hneď na to sme sa ubytovali v Penzióne Milénium a ešte sme si spravili večernú prechádzku mestom resp. námestím, ktorú sme ukončili ochutnávkou piva v miestnom pivovare.

Ráno dáme výdatne raňajky a premiestnime sa pred hotel Alibaba, kde je ubytovaná väčšina účastníkov a kde je aj odchod na cykoturu. Je celkom teplo, ale padajú prvé kvapky, tie si však nevnímame, je ich málo a nejak nám nevadia. Organizátori počas jazdy menia trasu v dnešný deň viackrát.  Naberáme smer Udavské Rovné a Snina. Po výživnom stúpaní popod Iľovnický hrebeň, ktorý preveruje naše sily sa delíme na dve skupiny,   prvá odvážnejšia ide neznačeným trialom. K prvej skupine sa pridal Tonko.  Druha a teda aj my 3 ideme po lúkach.  Terén je však  miestami mokrý po nočných dažďoch, lúky sú šmykľavé a blato nás núti ísť maximálne opatrne. Všetci sa stretávame na obede v Snine. Po cca hodinovej prestávke ideme smerom k sninským rybníkom. Začína pribúdať kvapiek, tak sľapeme čo to dá po sninskej úzkokoľajke (cyklotrasa kde kedysi viedla železnička) do Zemplínskych Hámrov, kde nás privítal starosta aj s pripravenou „pípou“, no kým sme dopili pivko začalo „liať“. Chlapci z Humenného menia trasu a „valíme“ to už len rovno po hlavnej ceste do Humenného.  Adrenalín riadny,  ale musím povedať že vodiči boli maximálne ohľaduplní.  Dorazili sme šťastlivo do Humenného, a aby toho nebolo málo cca 20 metrov pred penziónom ma zrazil na prechode pre chodcov mladý vodič.  Našťastie odnieslo si to len silno udreté stehno a osmina na zadnom kolese.

Druhý deň sa ráno opäť stretáme pred hotelom Alibaba (štart sa posunul o hodinu), ale vzhľadom na počasie (popŕcha od rána) je nás pomenej. Mnohí zostali na hoteli a urobili si vlastný program. Našu štvoricu neodradilo ani počasie a všetci sa tešíme na druhú etapu, ktorej cieľom je vrchol Vihorlatu. Na tento najvyšší bod humenského regiónu sme sa dostali vďaka sprístupneniu vojenského obvodu Valaškovce. Ideme smerom  na Kamienku. Počasie sa nijako neumúdrilo a kým prídeme popod Vihorlat sme mokrí. No aj napriek tomu sme si urobili krátku zastávku pri jazierku Aljaška. Všetci sa stretáme na lúčke Poľana, kde je prístrešok a kto má čosi na prezlečenie sa prezlečie. Nestojíme dlho a postupne si to vyšlapeme pešo na vrchol Vihorlatu (1076 m). Škoda, že počasie (dážď a hmla na vrchole) nám neumožnilo výhľady, na ktoré sme sa tešili. No nič, musíme sa sem ešte vrátiť J. Pomaličky zliezame dolu a poberáme sa späť. Ideme opatrne a vzhľadom  na počasie, už žiadne zastávky. Večer nás čaká diskotéka aj s tombolou.

V nedeľu ráno sa rozhodneme, že už nejdeme na poslednú krátku cyklojazdu, ale radšej sa po ceste niekde vyčlapoceme. Lúčime sa so známymi pred hotelom Alibaba a tiež so „Zemplínom“  a veríme, že tu nie sme poslednýkrát. Za dva dni sme nabicyklovali 124 km a 1660 vm.

Jana Lukačovičová

Akcia Slovinsko

Bicyklovanie po Slovinsku 26.5. – 4.6.2023

Z členov a sympatizantov MKCK sa akcie zúčastnili: Ľ. a H. Rosoví, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, S. a L. Macejkoví, J. a E. Antaloví, J. Lukačovičová, F. Martinus, D. Surovčík, M. Kupčík, H. Molnár…

Naše cyklistické spoznávanie stredomoria sa tento rok sústredilo (pre nás) na nový objekt tejto oblasti – Slovinsko.

Slovinsko si z pobrežia Istrie odkrojilo len drobný kúsok, „všehochuť“ na ňom však nechýba. Starobylé mestečká striedajú prírodné parky, zvyšky historickej železnice sa zmenili na cyklotrasu a olivové háje a vinice súperia o pozornosť so soľnou tradíciou.

Na neveľkej rozlohe sa stretávajú majestátne hory, krátka, no pôvabná riviéra aj množstvo jaskýň zapísaných na zozname UNESCO ako Postojna alebo Škocjanske jame. Najvyšší vrchol je Triglav (2 864 m n. m.), na severe ležia Júlske Alpy s jazerom Bled a údolím Soča, na juhu v regióne slovinskej Istrie krajinu obmýva Jadranské more.

My sme sa však sústredili na južnú, prímorskú časť tohto územia. Na tú sme sa tešili takmer rok, na tú sme sa pripravovali dlhé hodiny. Spriadali plány, kde všade by sme sa mohli potulovať, kde všade mohli niečo nové objavovať.

Až konečne prišiel vytúžený deň. V piatok 26. mája, okolo polnoci sú naložené posledné bicykle v Bratislave a cez noc môžeme putovať dolu na juh. V sobotu doobeda prichádzame do rezidencie Belvedere pri meste Isola. Tu budeme vyše týždňa ubytovaní. Odtiaľto budeme každé ráno vychádzať na naše potulky po Slovinskej krajine.

Hneď prvé ráno sme v šoku. V noci zmizli 4 bicykle. Dva otcovi a synovi z Bratislavy, jeden nášmu Marošovi a jeden nášmu Ferovi. Šok. Vyšetrovanie, nepríjemnosti – skrátka mrzutý začiatok, znepríjemnenie celej dovolenky.

Niektorí musíme byť pri vyšetrovaní a ostatní sa vydávame na svoje trasy.

Nedeľa 28. mája 2023 – Trasa do Črni Kalu a Val Rosandra Glinščica – 76 km / 1058 m.

Z Belvederu sa vydávame dolu do Isoly. Naša skupina, ako býva zvykom, je pomerne početná, ale vcelku dobre sa nám podarí preštrikovať sa rušným mestom. Za ním nás čaká vyvýšenina. Je treba zdolať 200 výškových metrov. Paralelne s ňou ide cyklocesta po pobreží. Ale rozhodneme sa vyvýšeninu preskúmať. Dnes po prvé a keďže stúpanie je pomerne „výživné“, tak aj pravdepodobne naposledy.

Dobrou odmenou bol zjazd po tichej vidieckej cestičke do mestskej časti Olmo. Ďalej pokračujeme po cyklocestách až do Bertoki. Tu sa zastavujeme v Gostilne Kortina. Stratené kalórie bolo treba doplniť.

Takto v pohode potom pokračujeme pekným vidiekom popri rieke Rižana. Za dedinou Krnica však „sranda končí“. Stúpanie sa priostruje a pri dedinke Črni Kal stúpania prekračujú 15 % hodnotu. Zastavujeme sa tu len nakrátko, aby sme si pozreli šikmú zvonicu Sv. Valentína, napili sa vody od pani domácej oproti a pokračovali v trápení sa ďalej.

Vrcholovú métu dosahujeme pred dedinou Petrinje. Chcelo by to nejaké osvieženie. To našťastie na nás čaká o pár kilometrov ďalej v Klanci pri Kozini v Gostilne Pri Jerneju. Prišlo práve vhod, lebo síl nám pri posledných stúpaniach riadne ubudlo.

Tu nám volá Dušan. Ide nám so svojou skupinou oproti (zdržal sa pri rannom vyšetrovaní krádeže bicyklov). Sú len 15 km od nás v protismere. Ale u nich hrozia prehánky, tak to radšej obracajú a smerujú domov do Belvedere.

My sa pomaly dostávame na Taliansku stranu a smerujeme po cykloceste postavenej priamo na starej železnici z Koziny do Terstu. Trasa ide priamo po úbočí širokej sútesky Val Rosandra Glinščica. Túto vytvorila rieka Rosandra a my sa teraz okrem množstva tunelov môžeme kochať aj výhľadmi do tohto údolia.

Cyklocesta ide až do Terstu, ale my sa s ňou lúčime pri Sant Antonio in Bosco. Kocháme sa krásnym klesaním, ktoré však následne preruší stúpanie do Caresany. Je krátke, ale nám dá tiež zabrať. V Caresane nás podmanivá talianska a juhoslovanská hudba pozýva na neďaleké čerešňové slávnosti. Dobré palacinky  s čerešňovým džemom nám padnú vhod.

Síl bude treba, čaká nás ešte jedno stúpanie. Završujeme ho pri dedinke Plavje. Od dediny Spodnje Škofije sa dostávame na cyklocestu po bývalej železnici Parenzana a táto nás v pohode privádza až do Žusterny, kde sa zastavíme na miestnej pláži a osviežime svoje telá v morskej vode.

Parenzana ďalej pokračuje popri mori a my po nej poľahky prichádzame do Isoly. Ešte treba zdolať záverečné stúpanie do Belvedere a sme doma.

Sme unavení, ale spokojní. Svoje dojmy si potom vymieňame pri večernom posedení pri gitare a vtipoch na medziposchodí Villy Loret.

Pondelok 29. mája 2023 – Trasa do Piranu a Portorože – 39 km / 535 m.

Táto trasa bola koncipovaná tak, že ráno trochu šliapneme do pedálov vo vnútrozemí a poobede budeme obdivovať život v prímorských mestečkách Portorož a Piran.

Opäť sa nás zišla pekná kôpka. Teraz sa spúšťame hneď dolu na pláž v Simonovom zálive. Popri prístave sa dostávame do Isoly – do starého mesta. Krátka prehliadka úzkych uličiek v nás naladí tú správnu atmosféru starých stredomorských miest.

Mesto nie je príliš veľké, tak onedlho už stúpame po výpadovke na Šared. Stúpanie k nemu nie je príliš dlhé, ale dalo nám zabrať. Radi potom uvítame pohostenie v bare Šaredin na konci dediny.

Nasledujúca cesta je pohodová. Po ľavej ruke môžeme sledovať podhorské dedinky slovinského vnútrozemia, po pravej Piranský záliv so soliskami a letoviskami v jeho okolí.

V dedine Korte odbočujeme doprava a pozvoľné klesanie nás cez dedinky Parecag a Seča privádza k moru. V letovisku Lucija zastavujeme a neodoláme. Hneď sme v plavkách a poďho do vody. Samozrejme vo vode hneď vyhladneme a po krátkej prehliadke Portorože sa zastavujeme v pizzerii Firagola, kde ochutnáme miestne špeciality.

Ďalej pokračujeme popri pobreží. Je tu už pomerne čulý dovolenkový život. Tak, ako sa na Stredomorie patrí. Popri letoviskách Bernardin a Fornače sa dostávame do perly tejto oblasti  – do mesta Piran. Tu si dávame rozchod. Je tu krásne Tartiniho námestie, do ktorého ústia úzke uličky, pekný prístav, romantické mólo. A hore nad tým všetkým tróni Katedrála Sv. Juraja.

So všetkými týmito skvostami sa postupne zoznamujeme. Na námestí si dáme dobré kapučíno a aperol. Pozorujeme dovolenkový ruch. Na prístavnom móle si urobíme romantické, spomienkové foto a z katedrály sa pokocháme krásnym výhľadom na mesto. Niektorí zamierime ešte vyššie a z miestnych hradieb je to už „pohľad ako pre bohov“.

Ale to nás už láka neďaleká pláž Fiessa. Je k nej príjemný spád. Voda nás láka. O chvíľu sa už necháme hýčkať v jej príjemnom slanom objatí. Treba sa usušiť. Najlepšie to ide pri malom posedení pri orosenom pive Laško. Bolo pomerne hodne prechladené.

No, nevedia to ešte bratia Slovinci. Nevedia. Ale berieme aj to, čo máme.

Následné stúpanie do Pacugu bolo priam infarktové. Niečo tiež vyše 15 %. Povrch miestami priveľmi technický. Trochu si hore odpočinieme. Lenže ťažko nadobudnutú výšku pomerne ľahko opäť strácame cestou ku pláži Stjuža.

Sme opäť na 0 m. Ani sa nám nechce ísť ďalej. Prudké stúpanie k Strujanskému krížu radšej vynechávame a smerujeme hneď do Strujanského národného parku. Tiež to nebola nijaká výhra. Stúpanie nebolo síce infarktové, ale dalo tiež riadne zabrať. No a na záver to boli kameninové „krkáháje“ stredného až ťažšieho typu. Našťastie úplný záver trasy bol v jemnom klesaní po asfaltke.

Ešte šťastie, že dnešné prímorské letoviská  boli fantastické, takže sme na záverečné trápenia pri večernom posedení na medziposchodí rýchlo zabudli.

Utorok 30. mája 2023 – Trasa do Marezige, Sv. Antona a Koperu 56 km / 657 m

Tentokrát nezbiehame až do Isoly, ale hneď krátko po štarte s trochou opatrnosti cez kruháč prekračujeme frekventovanú hlavnú 111-tku. Cestička popri viniciach nás onedlho privádza na cyklocestu Parenzana. Po nej si to veselo putujeme smerom na dedinu Strujan. Všetko je v pohode. Onedlho prichádzame k tunelu Valeta. Je dlhý 550 m, pekne osvetlený, vyasfaltovaný. Máme pekné spestrenie dnešnej túry.

Ďalej putujeme po okrajových častiach Portorože, Lucije a Seče. V dedinke Sečovlje dokonca prechádzame cez školský dvor. Deti (slovinsky otroci) sa len čudovali, čo to za skupina zavítala u nich.

My sa však nezdržujeme a pokračujeme ďalej smerom na Dragonju. Odtiaľto putujeme pekným údolím popri pohraničnej rieke Dragonja. Cesta onedlho stratí asfaltový povrch a pohodu nám skomplikuje prašný povrch. Ten si „užívame“ asi 8 km. Na konci sa napájame na asfaltku z dediny Boršt. Krátkym stúpaním sa dostávame do dediny Babiči.

Odbočujeme doprava a nedlhým stúpaním prichádzame do dediny Marezige. Sme na kóte 285 m. Zastavujeme na občerstvenie v miestnom bare Refoškoladnica. Vedľa je otvorený obchod, takže aj niečo pod zub sa nájde.

Prechádzame cez cestu. Je tu pekná vyhliadka na okolité vinice. Stredobodom je tu tzv. vínna fontána. Je to v podstate väčší „vinársky preš“, z ktorého strieka žiaľ len voda. A dokonca nepitná. Víno sa dá zakúpiť vedľa pomocou žetónov. Treba si k nim prikúpiť aj pohárik, čo pre nás cyklistov je nereálne. Preto si vínko kúpime oproti v bare a svoj účel to bohato splní. Po fotení a vypití vínka poháriky vrátime v bare a veselo pokračujeme v našej ceste ďalej.

Veselo preto, lebo nás čaká zjazd až do Koperu. Najprv sa však na chvíľku zastavíme vo Sv. Antone pri zvonici Sv. Antona, povzbudíme mladých futbalistov v zápale hry a potom sa necháme unášať krásnym zjazdom po pokojnej Tribanskej ceste až do Koperu.

V starom meste sa preštrikujeme do jeho centra na Titovo námestie pred Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie. Tu si dáme rozchod. Každý si prezrie to svoje: sú tu úzke uličky so starými palácmi z doby Benátskej republiky, fontána Du Ponte  na Prešerenovom námestí…

Prezrieme si ešte zakotvenú obrovskú výletnú loď a popri mori sa presúvame ku pláži v Žusterne, kde si v mori ovlažíme naše unavené telá.

Našou už známou cyklocestou popri pobreží prichádzame do Isoly. Po krátkom stúpaní na záver sme v cieli v Belvedere.

Po večeri je na medziposchodí opäť čo „vyhodnocovať“.

Streda 31. mája 2023 – Trasa do Umagu – 65 km / 799 m

 Na začiatok opäť cez kruháč prekračujeme hlavnú 111-tku, ale na Parenzane teraz ideme doľava smerom na Kažanovu. Opäť prechádzame cez tunel. Tento je o niečo kratší, ale o nič menej zaujímavejší, ako jeho vedľajší kamarát. Je osvetlený, vyasfaltovaný. Hneď za ním odbočujeme do viníc. Cesta je pokojná, ale „výživná“. No čoskoro nás privádza do Šareda. Na konci dediny je náš známy bar Šaredin. Osvieženie musí byť.

Pokračujeme ďalej. Tentokrát odbočujeme už v prvej dedine Maliji. Prijemný spád po pokojnej vidieckej cestičke na privádza do Seči. Onedlho v Sečovlji smeruje už ku hraniciam s Chorvátskom. Hranice prekračujeme bez problémov a opäť sa napájame na starú Parenzánu. Tesne popri hraniciach v miernom stúpaní sa asi po troch kilometroch napájame na asfaltku vedúcu už k samotnému pobrežiu.

Bohužiaľ medzi Bašanijou a Zambratiou opravujú cestu, tak sa musíme ďalej preštrikovať po obchádzkach mimo pláží.

Chcelo by to už aj doplniť tekutiny. Skúšame to na pláži Katoro v miestnom fast food bistre. Servírka nás síce obslúžila, ale mala chaos v účtovaní. No nepridalo nám to na nálade. Prispelo to aj k tomu, že sme si dali rozchod. Jedni išli ďalej do Umagu, ďalší si prezreli neďaleké letovisko Aurora a my sme zostali na prijemnej pieskovej pláži hotela Garden Istra Plava Laguna. Po okúpaní sme v neďalekom Buffet Aurora ochutnali miestne Pljeskavice s chlebmi alebo hranolkami. Dobré pivo k tomu a výhľad na more – viac nám nechýbalo.

Ďalej pokračujeme popri mori letoviskami Monterol a Punta, kde to už žije riadnym prázdninovým životom. A to sa už blíži Umag. Tu máme stretnutia s poslednou partiou. Historické centrum zas nie je tak veľké, aby sme sa tu nenašli. Pokocháme sa tu na námestí (Trg Slobode) vežou zvonice a Kostolom Sv. Peregríny. Baby si pozrú nejaké obchody, no a je čas pomaly na návrat.

V miernom stúpaní po tichých okreskách putujeme smerom na Vilaniju a Buščinu. Nadobudnutú výšku onedlho stratíme pri príjemnom klesaní ku hraniciam. Zastavíme sa len na krátko pri Casine Mulino. Zhodnocujeme, že dnes hrať ešte nejdeme.

Za hranicami putujeme vcelku v pohode po Parenzane pozdĺž Sečovljských slanísk. Zastavujeme sa len na chvíľu na jedno orosené v reštike Ribič a pokračujeme okrajom Lucije a Portorože. Cestu nám príjemne skráti a ušetrí výškové metre tunel Valeta. Parenzana nás v pohode privádza až pred samotný kruháč na 111-tke.

No a sme doma. Máme dnes trochu aj chorvátske dojmy. Všetko to treba ešte vstrebať a vyhodnotiť…

 Štvrtok  1. júna 2023 – Škocjanské jame

 Škocjanske jame (Škocjanské jaskyne) je jaskynný systém vápencových jaskýň v oblasti Kras na juhovýchode Slovinska, zahŕňajúci prepadnuté závrty, viac než 5 km podzemných priestorov, jaskyne viac než 200 metrov hlboké s mnohými vodopádmi. Ide o jedno z najvýznamnejších miest na svete na štúdium krasových javov vo vápenci.

Rieka Reka mizne v podzemí v závrte Veľká dolina a preteká podzemím v dĺžke 34 km po celú cestu do Jadranského mora. Obrázok veľkej rieky miznúcej za daždivého počasia 160 metrov pod zem vo Veľkej doline je fascinujúci i desivý zároveň.

Toto o nich píše Wikipédia a toto je cieľ nášho autobusového výletu. Škocjanské jame. Na parkovisko v Matavune prichádzame krátko pred desiatou hodinou. Vstupy sú každú hodinu. Nám sa ujdú lístky na 11:00hod. Máme chvíľu čas, dáme si niečo na občerstvenie, prezrieme si prvé výhľady do Veľkej doliny – už tie berú dych. A to ešte vôbec netušíme koľko raz nám sánka ešte dnes od údivu znovu spadne.

Prišla jedenásta hodina. Berie si nás sprievodkyňa hovoriaca v  slovinskom jazyku. Snáď niečo len porozumieme. Hneď po vstupe do jaskyne sme sa presunuli umelo vybudovaným tunelom dlhým vyše 100 metrov.

Vstupujeme dnu do časti Tichá jaskyňa. No paráda. Všade naokolo boli prekrásne kvaple, ktoré vytvorila za niekoľko tisíc rokov príroda.

Postupujeme ďalej do hlbín slovinského podzemia a z Tichej jaskyne sme sa zakrátko presunuli do Veľkej sály. Je to 120 m široká a 30 m vysoká sála s bohatou kvapľovou výzdobou. Pomaly začíname počuť hukot vody, ale zatiaľ nevieme, kde je.

Po opustení Veľkej sály sa nám naskytla asi najkrajšia scenéria z celého Slovinska. Sprievodkyňa postupne pred nami rozsvieti celú tú nádheru. Šumiaca jaskyňa sa tiahne do ďaleka. Vyzerá ako z filmu od tvorcu Pána prsteňov. Jaskyňa je široká 300 m a vysoká vyše 100 m. Chodník prechádza približne 40 – 50 metrov nad podzemnou riekou Reka.

Pohľad bol jednoducho ohromujúci. Niečo také si človek nedokáže ani predstaviť a tu pred očami má takýto obrovský podzemný kaňon. V okolí je vidno množstvo starých cestičiek, tie boli veľmi nebezpečné. Boli nižšie, preto boli často ničené povodňami. Tie dnešné sú postavené oveľa vyššie.

Vodná hladina tu môže počas silných dažďov dosahovať veľké výšky. Najväčší rekord je z roku 1965 (132 metrov). Vtedy bola jaskyňa prakticky celá zaplavená. To si teda tiež neviem vôbec predstaviť.

Za krátky čas sme sa dostali k slávnemu mostu Cerkvenik, ktorý je 14 metrov dlhý a nachádza sa 50 m nad riekou Reka. Vybudovali ho v roku 1933 a je pomenovaný podľa rodiny Cerkvenikovcov, ktorí boli miestnymi jaskyniarmi a podieľali sa okrem prieskumu aj na výstavbe mosta.

Pomaly sa dostávame von z tohto neuveriteľného prírodného diela. Sprievodkyňa sa s nami lúči, odteraz môžeme ísť už sami. Po špeciálne vytvorených chodníčkoch sa pohybujeme po úbočiach Veľkej a Malej Doliny. Sledujeme miesta, kde sa pred miliónmi rokov zem trochu pohrala so svojim povrchom, nadobro zmenila tok rieky Reka a schovala ho na 30 km pod zem. Tu si človek opäť uvedomí, aký je voči prírode malý a bezmocný.

Odchádzame so zážitkom, na ktorý sa nezabúda.

Piatok 2. júna 2023 – Trasa Krkavče – 65 km / 1074 m

 Na túto túru sa nás odhodlalo len 7 cyklistov. Ostatní už volili len plážovanie, prípadne potulovanie sa po blízkom okolí Isoly. My sme sa vybrali cez náš známy kruháč na 111-tke, ďalej doľava po Parenzáne s následným stupákom na Šared.

Teraz však v polovičke stúpania odbočujeme doľava smerom na Baredi. Cestu nám spríjemňujú pekné výhľady na Isolu a jej okolie. Po dosiahnutí stúpania si užívame vcelku pohodovú cyklistiku po vnútrozemí. Ospalé dedinky postavené na úbočiach pahorkov nám pripomínajú Korzické vnútrozemie.

Za Gažonom schádzame dolu do dediny Križišče. Neodmietneme ponuku na občerstvenie od miestnej reštaurácie Trije lovci, kde ponuka na jedálnom lístku zodpovedá poľovníckej gastronómii.

Po občerstvení pokračujeme ďalej. Stúpanie strieda klesanie a naopak. Prechádzame dedinkami Šmarje, Horné Križišče. Pred dedinou Krkavče na chvíľu odbočíme k replike menhiru, ktorý pochádzal spred tri tisíc rokov.

Samotné Krkavče je postavené na troch skalách a jeho centrum dokonale pripomína staré korzické dedinky. Dedinu opúšťame po starej lesnej ceste s technickým terénom, našťastie nebolo to moc dlhé. Ale pomerne veľa strácame z výšky. Pokračujeme po prašnej šotoline známej z etapy do Marezige.

Šotolinu opúšťame pri dedine Dragonia. Ale začína nám ďalšie martýrium – stúpanie na dedinu Sv. Peter. Je pomerne horúco, tak nás to riadne „vyšťavuje“.  Na osvieženie a doplnenie tekutín nám postačí tentokrát aj obchod s potravinami a neďaleká moruša pri ceste.

Pozvoľné stúpanie nás privádza do veľmi romantickej dediny Nova Ves nad Dragoniju. V diaľke vidno zamračenú oblohu a sem-tam s bleskami. Že by sme dnes zmokli? Teraz nakoniec pobytu? Pevne veríme, že nie.

V Hornom Križišči sa zastavujeme v bare Pri Mlinu. Dáme pivko, snáď to prejde okolo nás. Keďže sa to na oblohe nejak  podstatne nemení, pokračujeme v etape ďalej. Za Koštabonou nás čaká krátke, šotolinové stúpanie. Našťastie nič ťažké. Dostávame sa na asfaltku. To nám dodá odvahy popasovať sa s posledným dnešným stúpaním opäť cez korzicko-romantické dedinky Pomjan a Babiči.

Pri zjazde dolu do Vanganela cítiť zopár kvapiek, ale ozaj len zopár. Za Vanganelom už putujeme bez kvapiek po cykloceste v ústrety slnečnejšiemu Koperu. Vďaka navigácii a spleti cyklociest v Olmo a Žusterne sa veľmi hladko dostávame na Parenzanu smerujúcu do Isoly. Na pláži v Simonovom zálive neodoláme a ovlažíme naše telá v mori.

Sobota 3. júna 2023 – Trasa do Muggie 55 km / 409 m

Keďže odchod autobusu domov na Slovensko bol naplánovaný až večer na 21:00 hodinu, každý využil tento čas po svojom. My sme ho využili na takú odpočinkovú etapu po už známom aj neznámom okolí.

Na štarte sa nás stretlo 8 účastníkov. Zbehneme dolu do Isoly, pokračujeme po Parenzane po pobreží. Za Žusternou pokračujeme po cestách v okolí viníc cez Prade a Pobegi. Tu odbočíme doľava smerom k rieke Rižane. Za ňou sa napájame opäť na Parenzanu a po nej pre nás už známou cestou z prvej etapy cez Spodnije Škofije a Farnei. Prekračujeme hranice a prichádzame do talianskej Muggie.

V meste sa na chvíľu zastavujeme. Na hlavnom Marconiho námestí môžeme sledovať seniorsky novomanželský pár ako práve vychádza z obradnej siene. Ich oranžové oblečenie sa nedalo nijako prehliadnuť.

Po tejto spoločenskej vložke si dáme na chvíľu rozchod na prehliadku centra pripomínajúceho klasické stredomorské pobrežné mestá. Trochu nám to pokazí odmeranosť vedúcej v bare Sara pri platení účtu.

Nevadí, ideme si užívať ďalej stredomorskú atmosféru. Z mesta putujeme po pobrežnej ceste okolo celého polostrova. Ľudia si tu užívajú svoj prímorský relax.

Na druhej strane polostrova sa zastavujeme v letovisku Ankaran. Je tu pláž a  pekný karavanový kemp. Výhľad na more trochu kazí neďaleký  prístav a jeho žeriavy. Ale ľudí to tu láka, vidieť to na počte dovolenkujúcich.

Vydávame sa okolo prístavu smerom na Koper. Po známej pobrežnej Parenzane prichádzame do Isoly. Bolo by dobré aj niečo pod zub – povieme si. Gostilna Istra sa priam na to núka. Je rozhodnuté. Sadáme si a zaujímavý čašník sa nás okamžite ujme. Bola to dobrá voľba. Pizza a stejk a pljeskavica splnili naše gastronomické očakávania.

Dnes sa kúpať už nejdeme. Treba sa osprchovať, pobaliť bicykle, veď večer odchádzame. Naše cyklosnaženie je týmto zavŕšené.

Tak a sme u konca nášho cykloputovania po Slovinsku. Začalo sa to prvou pozvánkou od organizátorov, cez návrh trás, ich viacnásobne kontrolovanie a prerábanie, trénovanie, chystanie bicyklov až po samotnú realizáciu toho všetkého priamo na mieste.

Škoda tých nepríjemností a zranení niektorých účastníkov. Rany sa však zahoja, nepríjemnosti sa dúfam tiež vyriešia a nám zostanú len pekné spomienky na to všetko, čo sme tu zažili.

Ľuboš Kraic

Akcia Splav Malého Dunaja

20.5.2023

Na akcii sa zúčastnili posádky 5 člnov: P. Rapant s M. Modrovským, Ľ.  a E. Kraicoví, J. Baránek s dcérou a vnučkou, F. Martinus s vnukom a I. Buc  s R. Miklošíkom.

Tento rok pokračujeme v splave Malého Dunaja. Začíname pri Tomášikovskom vodnom mlyne a končíme pred mostom pri Trsticiach.

Tesne pred nalodením sa pripijeme si na Romanovo zdravie, vedúci garant Igor prednesie úvodné slovo a potom už pomaly veslujeme po pokojných vodách Malého Dunaja. Počasie je ukážkové, príliš nefúka, slniečko svieti a samotný Malý Dunaj je v plnom, romantickom, jarnom šate.

Užívame si plnými dúškami túto pohodu. Sledujeme nedotknutú prírodu týchto riečnych brehov, pokojne sediacich rybárov, malé kačičky, volavky… Čas sa tu na chvíľu zastavil a my sa snažíme splynúť s harmóniou tohto regiónu.

Onedlho sa zastavujeme pri vodnom mlyne pri Jahodnej. Svojho času to bol chýrny objekt, ale teraz zreteľne chátra a potreboval by neodkladnú rekonštrukciu. Dúfame, že sa jej čoskoro dočká.

My už o chvíľu pristávame pri rezidencii Alba Regia. Je práve čas obeda, tak radi využijeme ponuku miestnej reštaurácie na občerstvenie. V ponuke je všetko možné: od rýb až po palacinky.

Je to tu veľmi pekné. Aj pohodička pri káve má svojské čaro. No ale treba ísť ďalej. Nasadáme do člnov a pokračujeme za našim cieľom pri Trsticiach. Malý Dunaj je opäť čarovný. Ani sa nenazdáme a sme pri cieli.

Vyťahujeme člny na breh. „Naveslované“ máme 25 km. Sme spokojní, opäť sme sa presvedčili, že aj tento druh aktivity vie poskytnúť nezabudnuteľný zážitok.

Tešíme sa na budúcu etapu po Malom Dunaji.

V zastúpení garanta Ľuboš Kraic

Akcia Okolo Baťovho kanálu

7.5.2023

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, Ľ. Rosa, H. Gurínová, I. Kubiš, J. Lukačovičová, D. Fáziková, A. Kučerová, J. Poláček, I. Buc, Ľ. a E. Kraicoví, J. a E. Antaloví, P. Herceg, R. Miklošík a V. Gubiová.

Ako Hostia: A. Surovčíková, H. Rosová, J. a V. Ševečkoví, M. Kupčík, H. Miklovičová, S. a L. Macejkoví.

Baťov kanál bol umelo vystavaný v 30-tich rokoch minulého storočia na prevoz hnedého uhlia z bane v Ratíškoviaciach do teplární v Otrokoviciach. Tento zámer si svojho času už splnil. No a dnes sa táto vodná trasa používa na rekreačné účely: či už pre samých vodákov tak aj pre cyklistov. Nás nevynímajúc.

Prvý krát sme Baťov kanál navštívili v doku 2012. A tak dnes, po 11-tich rokoch sa opäť vraciame na tieto miesta s cieľom užiť si krásny cyklovýlet a niektorí môžeme aj porovnávať ako to tu bratia Česi za tých jedenásť rokov rekreačne rozvinuli.

Stretávame sa, opäť ako minule, na parkovisku pri Skalickom prístave tejto vodnej cesty. Počasie je celkom cyklisticky prijateľné. Po včerajších prehánkach je to dnes oblačne ukľudnené, len trochu fúka čerstvý vietor.

Poobliekame sa trochu „lepšie“ a skupinka 24 cyklistov(-tiek) sa vydáva na cestu. Hneď po pár kilometroch sa zastavujeme pri Sudoměřickom výklopníku.  Tento slúžil na prekládku uhlia dovezeného po železnici z neďalekej bane do lodí, ktoré potom po vodnej ceste prepravovali tento tovar ku koncovým užívateľom.

Táto technická pamiatka je pomerne zachovaná, ale na jej návštevu dnes nie je čas. Máme toho pred sebou ešte dosť. Pokračujeme popri kanáli po EV4-ke až do Petrova. Je tu pekná plavebná komora, samozrejme aj s lodičkami plaviacimi sa cez ňu. Je tu aj hospoda (Na Baťáku), ale odolávame.

Pokračujeme ďalej. Cesta je príjemná, po jemnej šotoline, opäť popri samotnom toku kanálu. O chvíľu prichádzame do Strážnice. Je tu pekné prístavisko lodí, oproti je skanzen juhomoravskej dediny. Opäť kultúrne odolávame, ale neodoláme občerstveniu U mokrejch banditú, ktoré práve otvára svoju dnešnú prevádzku. Veď dobré orosené a kávička prídu vhod.

Pokračujeme ďalej popri kanáli až po Vnorovy. Tu sa Baťov kanál križuje s riekou Moravou. Rozdiely hladín tu vyrovnávajú plavebné komory a jezy.

Naša cesta ďalej pokračuje až do Veselí nad Moravou. Prechádzame okolo hvezdárne, po pravej ruke míňame miestny zámok. Zastavujeme sa na chvíľu v centre, na Bartolomejskom námestí. Je veľmi fotogenické, tak neodoláme a pri fontáne si urobíme spoločné foto. Hneď vedľa poputujeme po moste nad jezom, ktorý rozdeľuje tok Moravy, takže celé centrum aj s námestím je vlastne na ostrove.

Ďalšiu našu trasu tvoria bočne uličky Milokoštu a Uherského Ostrohu. Za Ostrožskou Novou Vsou odbočujeme ku miestnym rybníkom a krásna lesná cestička nás privádza do Kostelan nad Moravou. Prekračujeme rieku Moravu.

Vidieť tu tabuľky nabádajúce zastaviť sa na občerstvenie. Veď áno. Nastal už najvyšší čas dať niečo pod zub. Výborne sa k tomu hodila miestna reštaurácia U Zlatých. Tunajší kuchár celkom bravúrne dokázal uspokojiť našich 24 hladných krkov.

Ďalšia naša cesta pokračovala striedavo po dedinkách Dolnomoravského Úvalu Nedakonice, Moravský Písek, Bzenec a lužných lesíkoch. Niektoré (hlavne Ostrožský les) nás potrápil technickým terénom spojeným s mlákami po včerajších dažďoch. Niektoré zas (ako napr. Borina za Bzencom) nás príjemne potešila krásnou asfaltovou cestičkou a prevoňanou jarnou borinou.

A to sa už blíži pomaly záver našej túry. Za Rohatcom prekračujeme rieku Moravu zase naspäť a Strážnická Moravská cyklostezka, našťastie nie moc dlhá, nás trochu rozdrganých privádza naspäť ku Skalickému prístavu, miestu nášho raňajšieho štartu.

Sme v cieli. Naše spoznávanie Baťovho kanálu a jeho okolitej krajiny je u konca. Videli sme časť tohto unikátneho diela, ktoré teraz spríjemňuje voľné chvíle nielen vodákom, korčuliarom, turistom, ale aj nám cyklistom. Dúfam, že si každý odniesol niečo pekné do svojej zbierky cyklistických zážitkov.

Dovidenia nabudúce.

Ľuboš Kraic

Akcia Skala – Borinka

Po stope zrušenej akcie 30.4.2023

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
P.Herceg, F. Martinus, I.Kubiš, R. Miklošík, J. Budoš

Ráno sa mala uskutočniť plánovaná cyklistika, ale garantka musela akciu pre bolesť vytrhnutého zuba zrušiť. Ja som bol po nočnej a plný endorfínov, chcel som si urobiť testovaciu jazdu v Malých Karpatoch. V Trnave na stanici som uvidel známy dres, bol to Paľo, ktorý plánoval aj s Ferom ísť do Svätého Jura vlakom a potom do Bratislavského lesoparku. Samému sa mi ísť nechcelo, tak som sa pripojil k priateľom. Vlakom sme míňali zastávku v Pezinku a cez okno vidím známe tváre Romana a Ivana, ktorí pravdepodobne prišli na zraz pôvodnej – zrušenej akcie. Tak som Romanovi zavolal nech prídu do Jura.

Zo Svätého Jura sme sa vydali na cestu, ktorú som oproti pôvodnej trochu upravil lebo bolo po daždi, obávali sme sa veľkého blata a ani som presne nevedel, kadiaľ mala viesť pôvodná trasa.

Na začiatok nás čakalo pozvoľné stúpanie cez centrum Jura do Neštichu. Tu e-bike po servise zradil Paľa, musel sa vrátiť na stanicu a ísť domov – škoda, stratili sme dobrého parťáka. Myšlienka na prvé pivko nás hnala cez Tri bresty na Biely Kríž. Po občerstvení sme zaradili off road po červenej značke. Bola plná blatových kaluží, ktorým sme sa úspešne vyhýbali. Potom sme prišli na cestu, ktorá nás doviedla na Košarisko. Tu sme z cesty odbočili a pokračovali stúpaním na vrchol Skala. Bola to spevnená cestička v príjemnom objatí lesa. Na samotný vrchol bolo krátke stúpanie, kde Roman pomáhal Ferovi vytlačiť e-bike. Na horizonte z vrcholu bolo vidieť Lozorno, kde plánujeme zastávku a rakúske veterné elektrárne. Zjazdíkom sme sa opäť dostali na cestu, z ktorej sme odbočili. V Lozorne sme navštívili reštauráciu Pri mlyne, kde sme plánovali aj jesť, ale nakoniec nám stačilo pivko. Ešte sme si pozreli mini skanzen pri reštaurácii. Pivo nám predsa len nestačilo, boli sme aj hladní. Reštaurácia v Lozorne pri kostole nesklamala. Dali sme zaujímavú kombináciu, držkovú polievku a čapované pivo Guinness. Bolo to perfektné, každému to dobre padlo.

S Lozornom sme sa rozlúčili a prešli sme okolo priehrady smer Červený Domček. Na Červený Domček vedie veľa ciest. Vybral som náhodne cestu, ktorou som ešte nešiel. Trochu som sa obával, čo to bude. Cesta začala ostrejším stúpaním, videl som aj upravené  navádzacie dráhy pre cyklistických skokanov. Skrátka išli sme proti downhill trailu, chvalabohu sme nestretli žiadneho šialenca rútiaceho sa dolu kopcom. Neskôr sme z trailu odbočili, lebo stúpanie sa zdalo dosť brutálne, viedlo na kopec Ohek. Na Červenom Domčeku sme stretli dvoch cyklistov a hlavne staršieho 77 ročného borca na bicykli asi za päť euro, ktorý nám porozprával o Červenom Domčeku a zaspomínal si na výdobytky socializmu.

Čakal nás hádam najkrajší zjazd lesnou cestou cez, podľa mňa neoficiálny, prales  na kraj Stupavy.

Poslednú zastávku na občerstvenie sme mali v Borinke, v jedinom otvorenom šenku, kde sme nabrali sily do záverečného úseku cesty. Stúpanie sa pozvoľne zväčšovalo a pred Medenými Hámrami nás túžobne očakávala Strmina, krásna asfaltka s drsným stúpaním. Voľáko zle sa mi začalo šľapať do toho kopca. Čo sa to so mnou stalo? Nejako som to zvládol, ale nebolo to bohviečo. Neskôr som zistil môj problém – pivká mi asi zobrali potrebné cukry a nemal som energiu, hlavne, že v ruksaku som mal banán. Záver stúpania bol za Horvátkou na Salaši.

Nakoniec už  len zjazd cez Tri Bresty do Pezinka, Roman išiel za svojím autom do Svätého Jura.

Na úplný záver len toľko – neplánovaná akcia sa vydarila, náhoda nás spojila a zažili sme príjemné chvíle.

Jano Budoš

Akcia Dobrá Voda

Nedeľa 23.4.2023

Akcie sa zúčastnili: P. Herceg, M. Babišík, V. Trajlinek, I. Naništa, H. a Ľ.Rosoví, M. Nižnanský, E. a Ľ. Kraicoví, D. Fáziková, M. Farkašovská, R. Chlpek, K. a P. Julínyoví, B. Čambál, L. Molchanova UA, J. Bilčík, F. Martinus, V. Gubiová, M. Kupčík, R. Miklošík,  I. Kubiš, V. a J. Ševečkoví, H. Gurínová, M. Šuga, J. Poláček, J. Lukačovičová, Š. Krištof, A. Kučerová, J. Nádaský, S. Macejka a J. Benedikovič.

 Krátko pred 9:30 h prvá skupina cykloturistov(-tiek) z Trnavy a okolia zhromažďuje pred rešt. Relax v Trnave. Ukazuje sa krásny slnečný deň s príjemnou „jarnou“ teplotou vzduchu. Je to už 2. jarná oficiálna cyklojazda z kalendára Malokarpatského Cykloklubu v r. 2023. Po zvítaní a štartovej fotografii „vyrážame“ na trasu. Cyklochodníkom na Rybníkovej ul. a cez Slnečnú ulicu opúšťame Trnavu výjazdom na Špačince.

Skupina 2 má zraz v Piešťanoch o 9:30 h pri Kruhovke. Skupina 3 má zraz o 10:00h na Prekážke a pôjde okolo horárne na Suchánke. Všetky tri skupiny sa potom stretnú cca o 12:00 na Dobrej Vode pred kostolom.

Cyklistika na Dobrú Vodu je už tradičná akcia na „rozjazd“ do sezóny. Vzdialenosť aj profil trasy je primeraný. K tomu treba prirátať bonus a to je krása okolitej prebúdzajúcej sa prírody. Jediným otáznikom je počasie? Tradične možno očakávať vietor a tiež občasné prehánky…tie sa napokon nekonali.

Okolo 11:00 h sa stretávame v Dechticiach na križovatke pri zmrzline. Treba doplniť tekutiny a trocha si „odfúknuť“. Slniečko pripeká a tak pomaly zhadzujeme zimné bundy aj doplnky. Posedenie na terase v rozhovoroch je príjemné, ale treba „šliapať“ ďalej aby sme stihli stretko od 12:00 h pri kostole na D. Vode.

Cesta sa pomaly dvíha do hôr. V stúpaní ku kameňolomu vyskúšame prevody a kondičku po zime. Chvála bohu, dobre sme „tátoše“ nachystali, premazali a kondičku v zime „naháňali“ aj pešími túrami „mimo plánu“ MKCK.

Všetky 3 skupiny sa napokon úspešne stretávame pri kostole na D. Vode. Zvítanie, rozhovory, občerstvenie padne vhod… škoda že v ponuke miestnej reštaurácie nie je žiadne varené jedlo (polievka, guláš, pizza, …?) Tak si musíme vystačiť s tým, čo je v ponuke… možno poučenie do budúcnosti – ohlásiť prevádzke podniku našu „hromadnú“ akciu včas dopredu … aby vedeli „niečo“ varené pripraviť.

Čas v rozhovoroch plynie rýchlo. Niečo po 13:30 h sa pomaly lúčime a robíme spoločné foto. Na terase ešte stretám bývalého kolegu Mira toho času už na „zaslúžilom odpočinku“. Nedá mi aby som ešte chvíľu zotrval s ním v priateľskom rozhovore. Skupinky 1,2,3, sa zatiaľ „rozpŕchli“ každá svojim smerom. Pár minút po 14:00 h „zdvíham kotvu“ aj ja. Všetko, čo sme „mali na jazyku“ a chceli si povedať, sme povedali…niečo si dorozprávame inokedy. Ešte doplníme vodu v prameni pod mostom a lúčime sa s Dobrou Vodou. Cestu domov spestruje protivietor. Preverí našu kondičku a vytrvalosť. Akcia so slušnou účasťou sa vydarila. Tešíme sa opäť na nové stretnutia a cyklovýjazdy v sezóne 2023.

Z poverania garanta zapísal: Igor Naništa

Akcia Jašter

Nedeľa 16.4.2023

Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, M. Šuga, R. Miklošík, J. Ščibravý, E. a Ľ. Kraicoví, M. Valovičová P. Vrábel so synom Peťkom, D. Surovčík, Š. Krištof, J. Lukačovičová, H. Gurínová, I. Matkovčík, V. Oravec, J. Poláček, J. Benedikovič, I. Kubiš, M. Babišík, J. Nádaský, V. Gubiová, D. Fáziková, M. Farkašovská, D. Ješko, D. Kováč, J. Baránek a K. Lavor.

Ako hostia: F. Martinus, M. Kupčík, S. a L. Macejkoví, J. Prištic, Mucha, V. Mikesková, E. Magulová, V. Dusíková, V. Hromadová, Z. Hanicová, R. Cifra, Z. Prišticová, M. Rusnáková, N. Cifrová, S. Drahovská.

Napriek tomu, že počasie sa na nedeľu neukazovalo príliš cyklistické, zahájiť novú cyklistickú sezónu sa podujalo až 43 už pomerne lačných vyznávačov aktívneho pohybu na dvoch kolesách. Náš klub svojou prítomnosťou prišli podporiť aj kolegovia z KST Piešťany.

To, že zima bola už poriadne dlhá, vadilo takmer každému. Preto aj miestami za drobného mrholenia sa na trasu vydalo pomerne veľké množstvo cyklistov. Našťastie postupne sa ukázalo aj slnko, vietor veľa nefúkal, hneď bolo na trase veselšie.

Trnavská skupina vyštartovala z parkoviska pred reštauráciou Relax krátko po 10-tej hodine. Šla cez Malženice, Trakovice, Šulekovo. Cez Váh prechádzala po starom železničnom moste.

Piešťanská smerovala od Kruhovky asfaltkou poza Váh cez Ratnovce, Jalšové a Koplotovce. Ostatní už svojimi cestičkami zo svojich domovov z iných smerov.

Dobrá nálada pokračovala aj pri vieche Jašter. Veď začína nová sezóna, dolaďujú sa nové plány. Niektorí sme sa dlho nevideli. Každý má čo-to povedať, čo robil cez zimu, na čo sa chystá cez leto.

Čas rýchlo ubieha. Dáme spoločné foto a pomaly sa lúčime. Piešťanci smerujú domov ešte s malou zastávkou U Dina pri Sĺňave. Trnavská skupina smeruje cez Šulekovo, Zelenice a Zavar. V Zavare nám minule dobre poslúžila cukráreň pri kruháči. Teraz to bol Hostinec Zavar-Navar. No bolo to poznať na kvalite kávy.

Ideme domov. Na dnes stačilo, veď o týždeň pokračujeme stretnutím na Dobrej Vode.

Takže, čoskoro dovidenia.

Za výbor MKCK – Ľuboš Kraic