Lysá Hora 11.8.

Lysá hora 11.8.2011

Zúčastnený: Ľ. Kraic

Ešte v januári tohto roku ma zaujala séria fotografií z Lysej hory vyznačujúca sa mimoriadne peknými výhľadmi do ďaleka. Hoci som už na tomto kopci raz bol, rozhodol som sa ho ešte raz navštíviť.

Vo štvrtok ráno 11.8.2011 krátko pred štvrtou hodinou rannou odchádzam na bicykli zo Zelenča do Trnavy na vlak do Bytče. Je ešte pomerne tma, na cestu mi svieti len Veľký voz na nebi a moja blikačka na bicykli.

Do Bytče prichádzam o pol siedmej ráno a hneď sa vydávam na cestu. Teplota 9 °C; výška 308m. Bytču nechávam za sebou a zakrátko dedinkami Kotešová a Veľké Rovné prechádzam dolinou popri rieke Rovnianka. Je tu pomerne dosť hustý ranný opar. Trochu ma potrápi 12%-tné stúpanie na sedlo Semeteš (780m), ale síl mám ešte dosť, takže ho zvládam. Tu sa počasie mení a do Turzovky (500m) prichádzam už za jasného neba. No teplota je len 12 °C. Odbočujem na Klokočov a zakrátko vystúpam na hraničný hrebeň do Konečnej (711m). V diaľke sa už ako malý bod objavuje vrchol Lysej hory vyčnievajúci nad ostanými vrcholmi. Rozhodnem sa pokračovať po červenej značke po hrebeni na Biely Kríž. Bola to osudová chyba, lebo cesta dlhá 6,5 km mi trvala 1,5 hodiny, pretože som 70% trasy tlačil bicykel po absolútne neschodnej ceste. Riadne unavený na Bielom Kríži (900m) vychutnávam prvé pivko a chuť dobrej kávičky.

Ďalej pokračujem dolu na chatu Visalaje. Zase je to cesta skôr na tlačenie, než na vezenie a ku chate padám dolu na 780m. Po krátkom občerstvení a nabratí síl sa duševne pripravujem na hlavný úder: na dobytie vrcholu Lysej hory. Cesta od Visalaje ku odbočke na Lysú horu, k Papežovu, klesla ešte na kótu 605m. To mi nálady nepridalo, ale čo už, ideme na to: z 605m musím na úseku dlhom niečo cez osem km nastúpať vyše 700 výškových metrov. A to už mám doteraz na konte 61 km s prevýšením 1150m.

Stúpanie začína hneď zostra a dá poriadne zabrať. Môj predpoklad, že ju vytiahnem na strednom prednom koliesku ihneď prehodnotím a bez hanby prehadzujem na malé a tesne pred vrcholom idem na doraz. Už nemám kam prehodiť. Na ceste stretávam veľa peších turistov a veľa aj cyklistov tlačiacich svoje tátoše, lebo stúpanie je stále brutálne (miestami 13%). Konečne prichádzam hore. Som nesmierne rád, že som to zvládol, ale je tu pomerne veterno a zima. Po kochaní sa peknými výhľadmi dopĺňam stratené kalórie dobrým gulášom a pivkom.

Dobre sa naobliekam a púšťam sa dolu k Papežovu na 605m. No a potom už nastáva ďalšie stúpanie cez Visalaje hore po tom „tankodrome“ na Biely Kríž na 900m. Riadne „vyflusaný“ sa zastavujem na chate Sulov a keďže guláš je v žalúdku už dávno minutý, dopĺňam kalórie zase. Teraz sú to parené buchty so slivkovým lekvárom ohromne mi chutili. Alebo som bol taký hladný? Na červenú značku po hrebeni, čo som šiel ráno, nemám ani najmenšiu chuť. Volím žltú značku dolu na Vrchpredmier. Je to tiež na tlačenie, ale je to dlhé len 1,5km. Potom je to už všetko už po asfaltke. Prichádzam do Klokočova a o 15-tej hodine som v Turzovke. Vlak naspäť do Trnavy mi ide z Považskej Bystrice o 17:44. Je to ešte asi 45km. Začína boj s časom, lebo ma čaká ešte sedlo Semeteš a neustály (pomerne dosť silný) protivietor. Rozhodol som sa, že si trochu požičiam síl aj zo zajtrajšieho dňa a nasadzujem rezké tempo.

Oplatilo sa. Na stanici v Považskej Bystrici som krátko po 17-tej hodine. Chvíľku počkám a keď ma doženú aj moje pľúca, dávam si ako odmenu pekné orosené pivko. Vo vlaku stretávam veľa cyklistov a vedieme reč, kade sme každý pochodili. Moje údaje: 147km a prevýšenie 2408m jasne dominovali.

Dnes som si nasadil pomyslenú latku, veľmi vysoko ale s trochou šťastia, ktoré cyklistovi patrí, som svoj dlho pripravovaný cieľ dosiahol.

Ľuboš Kraic

Akcia Záhorie-Tomky 7.8.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: P. Herceg, B. Ilavská, J. Poláček, V.Oravec, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Nádaský, S. Studený, M. Nižnanský, A. Nováková, J. Budoš a P. Škoda.

Ako hostia: : L. Ptáček, E. Nižňanská, M.Vrábel + syn

Železničná stanica Smolenice – ráno 9:00hod. Z Piešťan prifrčali 7 cyklisti na 3 autách, štyria sme boli z trnavskej strany + jedna manželská posádka nechala auto na Majdáne a počkali nás na Jahodníku. Ďalšia trojica sa rozhodla pre ranný vlak až do Šaštína, kde sa zúčastnili sv.omše a potom šliapali tou istou trasou ako my, akurát že boli vždy o pár km pred nami, takže sme ich ani nedostihli.

Z Jahodníka sme ako najpočetnejšia skupina (10 cyklisti) vyrazili lesnými cestami (ďalší traja cestári sa rozhodli pre hlavné cesty). Lesné cesty nás doviedli na Záhorie, kde sme sa cez Vojenský výcvikový priestor a Borský Mikuláš na pravé poludnie dostali do Šaštína.

Slnko riadne pražilo, tak sme si našli pri jazierku Gazárka reštauráciu so záhradou v tieni, kde sme sa najedli a doplnili tekutiny, aby sme oddýchnutí znovu roztočili pedále a cez rekreačné stredisko Tomky a Studienku sa dostali do Sološnice.

Po krátkom občerstvení sme sa dlhším stúpaním lesnou cyklocestou a potom klesaním dostali cez Sklenú Hutu a Majdán do Smoleníc, kde nás už dobiehali mraky, silný vietor a trochu dážď. Tachometer ukazoval 110 km. Nasledovala krátka rozlúčka a odchody rôznymi smermi domov ukončili celkom pekný deň na bicykloch.

Garant akcie: Pavol Herceg

Akcia Kremnica 21.7 – 24.7.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Naď, Herceg, Michalec, Slaný, Striž, Ilavská, Gurínová, Poláček, Oravec, Surovčik, Gieci.

Ako hosť: Modrovský

Na plánovanej akcii (Kremnica) sa nás zišlo celkom 11 členov klubu a 1 hosť. V piatok ráno za daždivého počasia sa jedna partia rozhodla pre kultúru (pamiatky a krásy Kremnice), druhá po asfaltovej ceste na Skalku a tretia po lesných cyklocestách na Skalku, Krahule, Kremnické Bane, späť do Kremnice. kde sme si pochutnali na jarmočných špecialitách .

V sobotu sa počasie umúdrilo a tak sa partie z predchádzajúceho dňa vydali na rôzne smery cez Nevoľné, Ihreč, Trnavá Hora, Žiar Nad Hronom, Slaska. Tu sme sa stretli s druhou partiou a cez Kopernicu sme sa vrátili do Kremnice, kde sme sa zastavili na jarmočne špeciality. Večer niektorí relaxovali, iní sa zúčastnili na večernom po-jarmočnom programe. V nedeľu po zbalení a odovzdaní kľúčov od izieb sme sa rozišli spokojní, plní krásnych spomienok a zážitkov z prekrásneho okolia Kremnice a Kremnických hôr.

Garant akcie: Vlado Naď

Akcia Čičmany 16.7.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Božena Ilavská, Danka Faziková, Vlado Naď a garant akcie Paľo Škoda.

V sobotu sme sa všetci štyria stretli na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej.

Za krásneho slnečného počasia sme vyrazili smerom na Dubnicu do Ilavy, kde sme odbočili na poriadny stupák vedúci až hore na Homôľku. Tu nasledoval zaslúžený odpočinok a doplnenie tekutín. Pokračovali sme padákom cez dedinku Valaská až po križovatku Klin. Po krátkom občerstvení v miestnej country reštaurácie sme pokračovali druhým stupákom na sedlo nad Zliechovom. Po krátkom odpočinku sme pokračovali dlhým, odpočinkovým klesaním do Košeckého Podhradia. Po hlavnej ceste cez Klobušice, Ilavu sme prišli späť do Trenčianskej Teplej na železničnú stanicu na vlak.

Akcia to bola vydarená, k čomu prispela hlavne krásne príroda a pekné počasie tak skúpe pre toto leto. Škoda že sa jej nezúčastnilo viac členov.

Účastník akcie Vlado. Naď

(Admin)

Akcia Kykula 9.7.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Poláček, Kraic, Kraicová, Oravec, Nováková, Gurinová, Ilavská, Nádaský, Ševčík, Naď, Surovčík

Hostia: Chnapko, Modrovský.

Krátko po deviatej hodine sa nás pred Lidlom v Novom Meste nad Váhom stretáva 13 cyklistov. Prichádzame sem rôznymi spôsobmi: vlakom, autom ale aj bicyklom.

Po obligátnom zvítaní sa a fotografovaní, určíme smer a vyrazíme. Počasie je priam ukážkové, možno až príliš horúce. Z Nového Mesta vychádzame ešte chvíľu po hlavnej ceste, ale onedlho odbočujeme do dedinky Štvrtok. Ďalej naša trasa pokračuje po miestnych okreskách za minimálnej premávky. Pred dedinou Chocholná-Velčice sa chceme osviežiť v miestnom prameni minerálnej vody, ale miestny občan, ktorý má v úmysle tankovať veľké množstvo vody pre seba, nám to razantne zamietne a pokračuje vo svojom tankovaní s úmyslom nenechať sa rušiť ani v najmenšom. Našťastie miestne pohostinstvo je blízko a tak radšej volíme osviežiť sa v pokoji tu.

Po nabratí síl pokračujeme ďalej po krásnej Chocholianskej doline po peknej asfaltke bez áut. Za jemného stúpania obdivujeme peknú letnú prírodu. Na záver sa stúpanie zostruje, ale to už prichádzame do časti zvanej Kykula-osada, kde v budove bývalej prvej kopaničiarskej školy je otvorená nová reštaurácia. Tá nám prišla vhod a tak sme sa tu aj naobedovali.

Prehupli sme sa cez hrebeň Bielych Karpát na moravskú stranu a kto to tu trochu pozná, vie, že sa mu naskytne unikátna panoráma osady Vyškovec s okolitými kopcami. Po každý raz je to pohľad chytajúci za srdce. Zastavili sme sa na chvíľu pri pomníku americkým letcom a počkali na Dušana, ktorého zdržal defekt.

Za opatrného klesania, lebo spád bol pomerne prudký, sme sa dostali do dedinky Starý Hrozenkov. Tu odbočujeme doprava a po hlavnej ceste smerujeme zase na Slovensko. Zastavíme sa v dedinke Drietoma a v miestnej reštaurácii doplníme tekutiny, lebo pripekajúce slnko nás dokonale vysušuje.

Po známej ceste Chocholná-Velčice prichádzame do Štvrtka. Tu sa s nami lúči Dušan, ten ide smerom na Haluzice. My ostatní pokračujeme po hlavnej ceste do Nového Mesta.

Piešťanci pokračujú ďalej na bicykli a Trnaváci smerujeme na železničnú stanicu na vlak a k autu.

Domov sme sa dostali každý v poriadku s vedomím, že sme zase opäť niečo krásne zažili. Videli a spoznali prekrásny kraj kopaníc Bielych Karpát, ktorý sa svojim obdivovateľom vždy odvďačí svojou neopakovateľnou krásou.

v zastúpení garanta: Ľuboš Kraic

Akcia Vysočina 19.6. až 26.6.

Za MKCK sa akcie zúčastnili : Budoš, Poláček, Benedikovič, Herceg, Slaný, Kraic, Kraicová, Oravec, Putera, Nováková, Gurinová, Ilavská, Anton Gieci,

Hostia: Chnapko, Koprna, Oravcová, Mário Gieci.

19.6.

Do miesta nášho pobytu, Křižánek, sme sa dopravovali autami, okrem Jozefa Koprnu a Petra Chnapku, ktorí cestovali kombinovane: vlakom a neskôr na bicykli. Dve osádky áut (Kraic, Kraicová, Budoš a Herceg, Gurínová, Slaný) mali jedinú zastávku na hrade Pernštejn, Osádka auta: (Poláček Oravec, Oravcová, Putera) navštívili záhrady zámku Buchlovice a hrad Buchlov. Večer sme sa všetci 17-ti (teda aj osádky áut: Benedikovič, Nováková, Ilavská – Tóno Gieci so synom Máriom) zišli na statku Bukáček.

20.6.

Naša prvá trasa viedla na sever do mestečka Svratka. Za ním sme smerovali prevažne po lesných cestičkách, malebných a tak veľmi typických pre tento kraj smerom na Krucemburk. Po pár kilometroch nám svätý Antonín, ktorý je patrónom malej dedinky Zalíbené, kde sme sa na chvíľu zastavili, vybavil pivo (v podaní P. Hercega), ktoré nás občerstvilo po pár prejdených stúpaniach. Krásna malebná lesná cestička nás ďalej doviedla do Žďáru na Sázavou. Po krátkej prehliadke centra sme sa pobrali navštíviť púťový kostolík Jána Nepomuckého na Zelenej Hore, ktorý je v zozname chránených objektov UNESCO. Cestou späť sme obchádzali jazero Veľké Dářko, ktoré je najväčšie v tomto kraji. Tu Juraj menil dušu na bicykli, lebo už podozrivo rýchle strácala tlak. Potom sme si trasu skrátili na Tisúvku, kde lesná cesta vyskúšala našu zručnosť bicyklovania. V ceste nám stálo ešte najvyššie položené miesto v Žďárskych vrchoch – Devět Skal. Navštívili sme ho v dvoch turnusoch. My na bicykli (dá sa dostať až takmer pod jeho vrchol) a druhá skupinka, ktorá v ten deň nebicyklovala, pešo. Do Křižánek to potom bolo už len dolu z kopca.

21.6.

Na druhú trasu sme sa vybrali opäť na Svratku. Odtiaľ cez Herálec sme mierili najprv po krásnej aleji starých líp, jelší a briez, potom po krásnej lesnej cestičke na Kadov. Cestu nám však čím ďalej, tým viac znepríjemňoval hustnúci dážď. Našťastie v oblasti Tri studne nás zachránila štýlová reštaurácia Klokočí, kde sme prečkali túto nepohodu a hneď sme sa aj občerstvili. Po obede sme sa vybrali do Nového Města na Morave. Pri vstupe do mesta nás však dostihol druhý dážď okorenený prvým defektom Milky Kraicovej. Zase sme sa museli ukrývať v mestských zákutiach. Rozhodli sme sa, že trasu nasmerujeme priamo cez Sněžné na Křižánky, lebo sa ochladilo a hrozil ďalší kúpeľ z neba. A na dôvažok pred Sněžným, v hustom daždi dostala Milka ďalší defekt. Nakoniec sme boli radi, že sme boli konečne v suchu. Večer nás pohostil Tóno pred svojím karavanom. K dobrej nálade prispel aj spev trampských piesní pri gitarovom doprovode Kraica a Budoša. Až neskorá nočná hodina nás vyhnala do postele.

22.6.

Na tento deň bola najpriaznivejšia predpoveď počasia, preto sme zaradili najťažšiu etapu. Rozcvičkou z rána bolo stúpanie na Sněžné. Pokračovali sme malebným údolím do Jimramova. V tomto vcelku malebnom mestečku sme sa občerstvili a trochu pofotili miestne pamiatky. Ďalej sme pokračovali smerom na Bystřicu nad Pernštejnem po síce členitom, ale veľmi krásnom prostredí. Po ceste sme navštívili gotický kostolík vo Vitochove a rozhľadňu Karasín. V Bystřici, kde sme sa občerstvili a poprezerali si tunajšie krásne námestie, sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina ešte pokračovala do Pernštejna, druhá pokračovala v pôvodne plánovanej trase. Cestou sme míňali krásne dedinky Vysočiny ako: Kuklík, Koníkov, Blatiny. Po ceste sme si pochutnali aj na čerešniach a v reštaurácii „Ráj socialistických vepřú“ na miestnych špecialitách. Prvá „pernštejnská“ skupina urobila okolo 100 km a úctyhodných 1500 m prevýšenie.

23.6.

Na štvrtí deň sme sa vybrali na západ. Opustili sme Vysočinu a navštívili sme Pardubický kraj. Za Krucemburkom dostala Milka ďalší, v poradí už tretí defekt (všetko malé tenké tŕne ako osie žihadlo). V Chotěboři sme mali obed. V reštaurácii BENE náš priateľ „Bene“ (Jozef Benedikovič) nás pozval na pohárik životabudiča z Fínska. Vplyv pohárika bol ohromujúci. Nohy len točili pedále až myseľ zabudla na odbočku v Jikove. Navštívili sme dedinku Havlíčková Borová rodisko Českého národovca, Karla Havlíčka Borovského. Opäť sme prechádzali cez Veľké Dářko, ale tento krát sme sa zastavili na orosené pivko. Dokončoval tu svoje dielo sochár M. Olšiak, ktorého betónové výtvory sú rozmiestnené po celom Žďárskom kraji (my sme počas celého týždňa navštívili sochy: Hamroňa, Mamlasa, Orlice a leva a Hrochov). Pokračovali sme stúpaním do sedla za dedinkou Cikháj do Herálca. Odtiaľ sme okruhom po vrstevnici okolo Devět Skal prišli do Křižánek.

24.6.

Ranný budíček nám urobili sliepky a kohút. Ťažký večer poznačil neskorší odchod na trasu. V Hlinsku niektorí navštívili skanzen Betlém. Tu nás dážď opäť rozdelil. Jedna skupina sa vrátila domov cez Herálec a druhá pokračovala na priehradu Seč. Po ďalšej búrke z cesty stúpala para ako v parnom kúpeli. Táto oblasť severozápadne od Hlinska patrí do CHKO Železné Hory. Pred Nasavrkmi sme pozorovali rovinu na severe z rozhľadne Bojka. Cestou na Skuteč sme sa zastavili na pietnom mieste Ležáky v deň smutného výročia jeho tragédie za druhej svetovej vojny . Lokálna búrka sa stále točila v bezpečnej vzdialenosti od nás. V meste Skuteč sme mali trochu obavy o naše suché tričká, ale príroda bola k nám milosrdná. Takže sme mohli pokračovať už pomerne vysilení ďalej. Čakalo nás však ešte viac ako 300 m stúpanie. Večer bola zaslúžená opekačka a hudobná produkcia na gitarách známej produkcie, kde sme pri dobrej nálade rýchlo zabudli na ubolené nohy.

25.6.

Posledná cyklotúra bola plánovaná ako oddychová, ale akosi nám to nevyšlo. Ako rozcvičku sme vystúpali hneď za Svratkou na Karštejn do 780 m n.m. Cestou sme stratili Oravcových, ktorí preferovali žltú turistickú značku a tak mierili iným smerom. Spoločne sme sa stretli v dedinke Čachnov. Pokračovali sme cez Proseč do dediny Nové Hrady, Tu sme si obzreli zámok považovaný za České Versailles a prvé múzeum cyklistiky. V múzeu boli vystavené bicykle od ranného veku až do blízkej minulosti. Najsevernejší bod našej trasy bolo pútnické miesto Luže. Odtiaľ sme sa už len vracali domov ako obvykle nie najkratšou cestou. Cestou domov sme prechádzali cez fyzicky náročnú, ale mimoriadne krásnu oblasť Pustá Rybná, České Milovy. Večer sme zhrnuli celý týždeň bicyklovania. Stačilo len spomenúť sumárne údaje, spolu najazdených 500 km a celkové prevýšenie okolo 7000 m.

Teda Žďársko preverilo nielen naše fyzické schopnosti, ale upevnilo svojou krásou naše priateľstvo a odhodlanie do ďalších cyklistických trás.

26.6.

V nedeľu cestou domov sme sa zastavili v Poličke a navštívili zámok Buchlovice a nádherný Buchlovický park. Posádka Jura Poláčka navštívila hrad Pernštejn a Slavkovský zámok.

Určite si každý odniesol z tohto výletu niečo pekného pre seba, čo ho očarilo pri cestách týmto krajom, veď v duchu každý prežíval svoje vlastné nadšenie pri sledovaní prekrásneho okolia našich trás.

Jano Budoš

Akcia Karpaty-Tour 18.6.

Za MKCK sa akcie zúčastnili:
J.Budoš, M.Nižnanský, M.Ševčík, J.Michalec, I.Naništa, P.Vrábel, M.Šuga, P.Herceg, V.Naď, F.Trnka, Ľ.Kraic, K.Lavor, M.Unger, J.Antal, M.Babišík, B.Ilavská, F.Krajčovič,

Hostia: J.Hergottová, J.Lančarič, I.Herco, J.Ďurjak, J.Trokan, R.Žvodák, E.Škultéty, M.Kupčík, R.Strážay, M.Vrábel, P.Podolan, R.Mužila, M.Jakabovič, B.Ďugová, M.Ďuga, P.Neštický, J.Behul,

Spolu 34 účastníkov.

Pomerne slabšiu účasť možno pripísať nedostatočnej PROPAGÁCII akcie, príprave tradičných účastníkov na akciu 19.6. v Čechách, nezáujmu niektorých „tiež“ našich členov a nepriaznivej predpovedi počasia. Organizačne bola akcia inak zvládnutá na tradične slušnej úrovni.

Predpoveď počasia s búrkami a dažďom sa našťastie nenaplnila. Ráno na štarte o 8:30 h od rešt. Relax v Trnave bolo síce „pod mrakom“, ale pre cykloturistov to bolo priaznivé počasie. Slnko nepieklo na hlavy a tak nehrozil žiaden úpal. Vyvedenie pelotónu z mesta sme t.r. zvládli aj bez asistencie vozidiel PZ. (v rovnakom termíne PZ zabezpečoval aj pelotón akcie BA – Jasná).

Trasa akcie viedla cez obce Suchá n/Parnou – Častá – Č.Kameň – Píla ( tu sme mohli na vlastné oči vidieť škody, ktoré zanechala nedávna povodeň v obci) – Modra – Vinosady – sedlo Baba. Trasa pokračovala po „Záhoráckej časti“ cez Pernek – Rohožník – Sološnicu – (v miestnom pohostinstve mali v ponuke dokonca 3 druhy polievok) – ďalej cez Bukovú – Trstín -do cieľa akcie KT 2011 – rešt. Relax v Trnave.

Tu už bol pre účastníkov pripravený tradičný kotlíkový guláš, pivko príp. nealko. Nasledovala potom tiež tradičná tombola s losovaním štartových čísiel o športové vecné ceny. O kultúrne „vyžitie“ účastníkov sa postaral aj M. Ďuga s gitarou a trampskými pesničkami. Predpovedaný dážď napokon prišiel v závere akcie cca o 18 hod, keď nás zahnal pod strechu Relaxu. Tu sme ešte v úzkom kruhu „7 statočných“ zaspievali aj pieseň „Rosa na kolejích“ od Wabiho Daněka.

A so želaním: o rok sa stretneme zas, sme sa pomaly pobrali domov k rodinám.

Na záver ešte POĎAKOVANIE! Patrí všetkým účastníkom akcie za disciplínu na trati, dodržanie zastávok aj pitného režimu, ako aj rešpektovanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Trocha štatistiky: najstarší účastník- Milan Vrábel z Piešťan r.1945, najmladší účastník- Roman Strážay r.1986, najvzdialenejší účastník- Jozef Ďurjak z Vrábľov.

I. Naništa

Akcia Javorina 12.6.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Poláček Juraj, Oravec Vlado, Putera Vlado, Naď Vlado, Vrábel Paľo, Budoš Ján a Surovčík Dušan

Hosť: Vrábel Milan a Škumát Lubo

Vyrazili sme za krásneho počasia z Nového Mesta cez Bzince a dolinu Rybníky smerom na Cetunu. Tu bola prvá občerstvovacia stanica.

A potom to začalo. Prvé cvičné stúpanie na križovatku Barina a odtiaľ 6,8 km smer Veľká Javorina. Krásny kopec. Zdolali sme ho všetci a bez straty desiatky. Hore nás čakala Holubyho chata. Hoci je v prestavbe, bola otvorená a tak nám prišlo vhod krátke občerstvenie a doplnenie tekutín.

Potom sme sa vybrali na bývalý vojenský vysielač Jelenec (cca 2,5km), ktorý je ako neoficiálna rozhľadňa. Oceľová veža je vysoká 40 m a na jej vrchol sa dá dostať len po rebríkoch. Bol to skutočne zážitok spojený so športovým výkonom, no stáť opäť na zemi bolo istejšie .

Bicyklami sme sa vydali okolo vysielača smerom po Česko Slovenskej hranici späť. Tuná sme sa rozdelili . Ja som šiel smerom na sever, (Boudy , Květná , Nové Mesto) a zvyšok skupiny vedený Jurajom šiel na juh na starú vojenskú cestu, smer Stará Turá, Nové Mesto.

Myslím, že cyklo-akcia patrila medzi vydarené akcie vďaka krásnemu počasiu a dobrej atmosfére. Prešli sme 90-100km a prevýšením 1100m.

Dušan Surovčík

Sicília – Giardini Naxos 27.5. -5.6.

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, D. Surovčík, P. Herceg, M. Šuga.

Sicília tento nádherný ostrov v stredozemnom mori, s ktorým svoje osudy spojili aj hrdinovia starých gréckych bájí a povestí, o ktorý viedli boje starí Rimania s Grékmi a Kartágincami a ktorý vyzýva k objavovaniu jeho krás ešte aj dnes, tak sem smerovali kroky nedočkavých nadšencov pripravených spoznávať tento krásny kút zeme zo sedla bicykla.

V piatok 27. mája sa krátko po desiatej hodine po naložení poslednej skupinky cyklistov a ich strojov vydávame z Bratislavy na nekonečne dlhú púť cez celé Rakúsko a Taliansko na samý dolný okraj „Talianskej čižmy“, do slnečnej Kalábrie, presnejšie do mesta Villa San Giovanni. Sem prichádzame na druhý deň okolo obeda. Naloďujeme sa na trajekt a cez Messinskú úžinu sa preplavujeme do Messiny, nášho prvého mesta na Sicílii. Sicília nás víta so zakvitnutými oleandrami a všakovakým iným kvetenstvom. Z Messiny smerujeme smerom na juh. Do cieľa našej cesty, mesta Giardini Naxos, prichádzame v poobedňajších hodinách. Ubytovávame sa v apartmánovom kempe Villagio Alcantara. Okrem krásneho bazéna nám okolie spestrujú voľne posadené tropické stromy citrónovníky, pomarančovníky, banánovníky samozrejme aj so zrelými plodmi. Tieto nás všade sprevádzali aj po našich cyklocestách po miestnom okolí.

V nedeľu 29. mája sa vydávame na prvé spoznávanie tunajšieho kraja. Sú tu medzi nami rôzne výkonnostné a záujmové skupiny a podľa toho si určujeme trasy. Naša skupinka sa vydáva smerom do centra Giardini Naxos do miestneho prístavu. Tu vyčkáme štart miestnych pretekov cestných bicyklov, ktorý ovplyvnil atmosféru celého mesta. Pre nás to bol tiež nevšedný zážitok. Ďalej pokračujeme po ceste po pobreží a obdivujeme nádherné okolie. Zastavujeme sa na miestnych plážach a prechádzame po plážových korzách v letoviskách: Mazzaró, Letojanni, Sant Alessio Sicula, a S. Teresa di Riva. Tu odbočujeme do hôr. Nastáva stúpanie do mestečka umenia, Savoca, ktorého záverečná časť vedie po prekrásnych serpentínach, takže sa to ľahšie zvláda. Tu hore si doprajeme zaslúženého odpočinku v tieni košatých stromov na miestnom námestí pri dobrej kávičke s krásnymi výhľadmi na more. Ďalej pokračujeme po horách do dedinky Casalvechio, padneme do údolia riečky Flumara di Agro a následne začneme stúpať smerom na dedinku Limina. Je trochu dlhšie, cestou sa občerstvujeme na čerešniach pri ceste a riadne vysilení prichádzame do Liminy, kde nám padne vhod občerstvenie v miestnej reštaurácii. K objednanému pivu nám prinesú aj rôzne pozornosti podniku: olivy a rôzne vyprážané jednohubky, ktoré nás príjemne prekvapia. Pokračujeme ďalej a stúpame do dedinky Roccafiorita. Stúpanie ešte nekončí a zastavuje sa až hodný kus za dedinou, vo výške 840m. Potom nasleduje cesta po hrebeni s krásnymi výhľadmi na všetky strany a zaslúžený padák do mestečka Graniti okolo krásneho chráneného píniového lesa až do mesta Gaggi. Do kempu je to už len kúsok, cesta vedie okolo nespočetného množstva citrónovníkov a pomarančovníkov, ktorých plody sa priam ponúkajú na odtrhnutie. Cyklotúru (dlhú 79 km s prevýšením 1400 m) zakončíme kúpaním sa v miestnom bazéne alebo v mori.

V pondelok 30. mája naložíme bicykle do prívesného vozíka autobusu a ten nás spolu s nimi vyvezie až do výšky bezmála 1800 m na severnú stranu Etny. Tu hore počasie nič moc, teplota asi 11 °C. Trochu pofotíme lávové polia a poďho dolu. Čaká nás asi 30 km klesanie k moru až na 0 m. Prechádzame mestečkami Milo, Zafferana, ktorých osudy sú spojené aj s ich nevypočítateľným susedom. Dôkazom sú lávové polia v ich blízkom okolí. Tu sa kolegovi prihodí defekt, ale opravu zvládne v pohode. Pokračujeme v klesaní cez S. Venerinu až do prístavného mestečka Torre Archirafi. Cesty sú veľmi frekventované a tak nám dobre padne občerstvenie v miestnej cukrárni. Ďalšia cesta domov ide už len po pobreží, sledujeme miestne pláže a sem tam nepríjemnú hustú premávku, ktorá nás odradí podniknúť ďalšie cesty týmto smerom. Cyklotúru (dlhú 63 km s prevýšením 265 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.

V utorok 31. mája nás zobúdza krásne slniečko a tak sa nedočkaví zoraďujeme pred východom z kempu rozohnať svoje tátoše po ďalších krásnych kútoch tejto časti Sicílie. Ani netušíme, ako budeme v tento deň uspokojení. Po vymotaní sa z rušného centra mesta odbočujeme do údolia, ktoré si vytvorila riečka Alcantara. Po prejedení pekného mestečka Calatabiano nás čaká pokojná a prijemná cestička popri nespočetnom množstve pomarančovníkových a citrónovníkových sadov. Prichádzame k starobylému mostu v tvare oslieho chrbta ponad riečku Alcantara. Pod ňou sa rozprestiera divotvorný kaňon, ktorý si cez teplú lávu vytvoril prúd rieky. O kúsok ďalej v Góla dell Alcantara možno zliezť priamo do kaňonu, požičať si gumové čižmy a odskúšať si 12°C vodu. Nám stačí aj tento pohľad zhora, ktorý tiež chytá za srdce a po obligátnom fotení pokračujeme ďalej. Kúsok pred mestečkom Francavilla sa nám po pravej ruke objavuje panoráma dedinky Motta Canastra postavenej priamo na vrchole pohoria. Trochu nám pripomínala Korzické Bonifácio od mora. Viedla k nej stúpajúca cestička s neuveriteľnými serpentínami. Sánka dolu, šéfe… povieme si ako v tej reklame. Traja neodoláme a po dohode s ostatnými členmi výpravy na mieste ďalšieho stretnutia, sa vyberieme preskúmať tento cyklistický poklad. Neskutočne kľukatiaca sa cestička nás dovedie rovno do dedinky, kde sa zastavil čas. Úzke uličky, kde sotva prejde malé auto nás privedú na malé námestie, kde pri novinách sediaci miestni štamgasti neuveriteľne krútia hlavami, čo sa to tu takto znenazdajky zjavilo. Toto je tá pravá sicílska atmosféra, ktorú som si veľakrát predstavoval. Popri miestnom kostolíku sa dostaneme na malú terasu, kde sa nám objavujú výhľady na protiľahlé kopce. Na jednom z nich akoby sokolie hniezdo tróni starobylé mestečko Castiglione di Sicília. Úchvatný pohľad. Rýchlo zídeme dolu na hlavnú cestu a snažíme sa dobehnúť našu partiu. O to príjemnejšie prekvapenie nás čaká, keď zistíme, že naša skupinka neodolala a rozhodla sa mestečko Castiglione navštíviť. Dobiehame ich už pri prehliadke starobylého centra, plného historických skvostov v podobe kostolov, katedrál a opevnení. Po tomto kultúrnom občerstvení sa občerstvíme aj z našich zásob a pokračujeme ďalej na východ, do mestečka Randazzo. Cestička je to pokojná bez áut, ale slnko pripeká a tak sme radi, keď prídeme už do mesta, kde si trochu odpočinieme pri dobrom kapučínku a zmrzline. Teraz nás čaká trochu obtiažna cesta vyšplhať sa do výšky 900m na severnú cestu parkom Etna. Vďaka GPS prístroju a pevnej vôli hlavne našich dievčat, sa konečne na tzv. ETNA NORD dostaneme. Cesta má fungl-nový asfalt, premávka je minimálna, ohromné výhľady na všetky strany, nespočetné množstvo zakvitnutých lávových polí a stále jemne klesajúci profil. Zaslúžená odmena hlavne pre romantické duše našich dievčat. Nakoniec nám už len zostáva pretrpieť hustú premávku v Linguaglosse, v Piedimonte a Giardini Naxos. Ale to nám nepokazilo dojmy z prekrásne prežitej cyklotúry (dlhej 85 km, s prevýšením 1480 m), ktorú sme zakončili kúpaním sa na miestnej pláži.

V stredu 1. júna volíme oddychový deň a vyberieme sa našim autobusom do mesta Milazzo na severe. Nalodíme sa na trajekt a smerujeme na Liparské ostrovy. Prvý navštívime ostrov Lipari, kde zakotvíme v miestnom prístave a rozhodneme sa preskúmať toto hlavné mesto. Motáme sa po rušnej uličke Corso Vittorio Emanuele plnom všakovakých obchodíkov. Centru mesta dominuje 60 m vysoká akropola, z ktorej je nádherný výhľad na celé okolie. Znovu sa nalodíme a smerujeme na susedný ostrov Vulcano. Tu zakotvíme a voľný čas využijeme kúpaním sa v miestnom bahennom jazierku, kde síce zapáchajúce, ale liečivé bahno vyhľadávajú ľudia z celého sveta trpiaci na pohybové a kožné choroby, ale aj priamo v mori, v ktorom vidieť veľa bubliniek unikajúcich sírových plynov, ktorých zápach charakterizuje celú klímu ostrova. Opäť sa naloďujeme a po prehliadke krásneho, členitého pobrežia sa vraciame späť na pevninu a následne do kempu.

Vo štvrtok 2. júna máme v pláne navštíviť skvost nielen tunajšieho kraja, ale aj celej Sicílie mesto Taormimu. Je postavené na kopci, tak cesta hore nám dá riadne zabrať. Prehliadka mesta samotného, v ktorom je veľa krásnych uličiek, množstvo malých obchodíkov, malé námestíčka, na ktorých vyhrávajú miestni umelci talianske šlágre nás príjemne naladí, no ale prehliadka Teatra Greco, grécko-rímskeho amfiteátra nás doslova ohromí. Hlavne výhľad na Etnu priamo z hľadiska vám zoberie dych. Po prehliadke mesta zase sadáme na naše bicykle, vydávame sa po pobreží do letoviska Letojanni. Potom odbočujeme na pokojnú tichú cestičku, ktorá nás vyvádza preč od rušného centra po krásnom údolí hore do hôr. Putujeme zase po krásnych serpentínach, takže ani nevnímame, že stúpame. Prechádzame krásnym, umelo vytvoreným tunelom, pretože stavitelia tejto cesty nemali inú voľbu, ako prejsť cez horký masív. Za tunelom vyviera z kopca voda a oproti rastú voľné citróny – no neurobte si citronádu. V tomto momente nič ľahšie. Kľukaté serpentíny nás dovedú do dedinky Melia. Zastavíme sa v miestnej cukrárni, kde na nás pozerajú ako na zjavenie. Vcelku za lacný groš si kúpime kapučínko, pivko a zmrzlinu. Žalúdok ani neprotestuje. Sme spokojní, lebo ďalšia cesta je zase pastva pre oči. Stúpame cez dedinku Mongiuffi do najvyššieho miesta dnešnej etapy, do Roccafiority. Tu po krátkom odpočinku sadáme na bicykle a oddávame prekrásnemu a bezstarostnému zjazdu, ktorý nás údolím riečky Flumara di Agro dovedie na pobrežie. A už nás čaká len známa cesta pobrežím do nášho kempu. Cyklotúru (dlhú 78 km s prevýšením 1450 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.

V piatok 3. júna sa rozhodneme podniknúť krátku túru do dedinky Castelmola, ktorá ako pena na pive tróni na kopci nad Taorminou. Pohľad na ňu zdola je priam provokujúci a vyzývajúci na jej zdolanie. Vedú k nej zase krásne serpentíny s neustálymi panoramatickými výhľadmi na Taorminu, pobrežie a Etnu. Toto všetko sa nám pred očami strieda po ceste nahor. Spokojní dochádzame hore, navštívime miestny kláštor, na terase si dáme kapučínko s mandľovým vínom (pozornosť podniku) a na záver si prezrieme starobylé centrum s uzučkými uličkami. Čaká nás padák až k moru a pod Taorminou zamierime k miestnej pláži, kde vo veľmi krásnom prostredí osviežime naše unavené telá. Cyklotúru (dlhú 34 km s prevýšením 560 m) zakončíme dnes nakladaním bicyklov do prívesného vozíka za autobusom, aby sme mali ráno kľud pri balení vecí na cestu domov.

V sobotu ráno po zbalení vecí nasadáme do autobusu a známou cestou sa vraciame späť na Slovensko. V nedeľu krátko pred 17. hodinou vystupujeme v Trnave a rozchádzame sa do svojich domovov.

Čo dodať na záver. Cykloturistika v spojení s dobrou partiou, ktorá sa ako obvykle zase zišla a prekrásna Sicílska krajina, to spoločne dobije človeku všetky duševné a fyzické batérie, zaženie všetky depresie poskrývané hlboko vo vnútri a naladí každého na prekrásne spomínanie na tento nevšedný zážitok vždy, keď sa trochu zastaví a zamyslí.

Vďaka ti Sicília, že sme ťa spoznali!

Ľuboš Kraic

Akcia Zubria zvernica, Arborétum

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, A. Nováková, V. Naď.

Hosť: R. Vetrík.

Zraz na túto akciu bol o 8:45 na parkovisku pri autobusovej stanici v Nitre, kam úspešne dorazili dve motorizované posádky, celkom 7 odhodlaných cyklistov a odkiaľ sme aj plní optimizmu za veľmi pekného a teplého počasia vyrazili na naplánovanú trasu. Po malej prehliadke centra Nitry sa k nám pri amfiteátri pod Zoborom pripojil V. Naď, ktorý si to z Trnavy na rozdiel od nás odšlapal po svojich, za čo si rozhodne zaslúži uznanie.

Mierne stúpajúca cesta druhej triedy s jedným prudkým padákom v obci Kolíňany nás postupne priviedla na prvú občerstvovaciu zástavku v Jelenci, kde sa k nám pripojil hosť R. Vetrík s nablýskaným fungl novým bicyklom, čím naša výprava nadobudla konečný počet 9 účastníkov.

Za Jelencom sme odbočili vľavo smerom na Kostoľany pod Tríbečom, kde sme opustili „civilizáciu“ a kde sa zároveň začala najkrajšia časť trasy, vedúca po veľmi slušných asfaltových cestách lesom popod Tríbeč. Tesne pred obcou Zlatno nás žiaľ opäť raz „nesklamalo“ počasie a okrajom nás lízla prvá búrka, nič vážne.

V Zlatne sme zvolili skratku po červenej turistickej značke na Vlčí kút, kde nás trocha vytrápila nepokosená lúka a neskôr na lesnej ceste druhá búrka, tento krát už poriadna. Lesný chodník sa zmenil na zablatenú a šmykľavú dráhu pre kaskadérov a garant akcie začal rapídne strácať body za celkový dojem. Našťastie všetci sme bez úrazu dorazili na asfaltovú cestu k Zubrej zvernici a aj pršať prestávalo. O čo menej však padala voda zhora, o to viac stúpala para z rozpálenej cesty po daždi, takže aj keď náhodou niekto nezmokol, bolo to úplne jedno, parný kúpeľ ho zavlažil dodatočne.

V Zubrej zvernici nás už zase privítalo slnečné počasie. Trochu sme sa osušili, občerstvili v miestnom bufete, poobdivovali stádo zubrov a po obligátnom fotení vyrazili smerom na Topoľčianky. Takmer nová asfaltová cesta s výnimkou jedného menšieho stúpania viedla stále dole kopcom v dĺžke cca 12 km, čo si viacerí účastníci veľmi pochvaľovali.

V Topoľčiankach sa od nás odpojil V. Naď, ktorý už musel vyraziť na spiatočnú cestu do Trnavy. My ostatní sme plánovali rýchly obed, čo sa spočiatku aj zdalo byť reálne, nakoľko jedáleň v reštaurácii hotela Národný dom bola úplne prázdna. Pomalosť kuchára a obsluhy však bola natoľko výrazná (polievka po polhodine, jedlá prinášané jednotlivo, účty podobne), že sme tu napokon stratili vyše hodiny. V Topoľčiankach je ešte reštaurácia Gazdovský dvor, takže nabudúce asi zmeníme lokál.

Posilnení sme so značným časovým sklzom vyrazili po vedľajších cestách smerom na Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, kam sme za opätovne zhoršujúceho sa počasia dorazili až o cca 16:30. Tu sme usúdili, že sa vzhľadom na z diaľky viditeľnú búrku nad Nitrou nemáme kam ponáhľať a že si teda aj napriek pokročilej dobe môžeme pozrieť Arborétum. Časť výpravy pritom uprednostnila doplnenie tekutín v miestnej krčme, čím sa pripravila napr. o prehliadku rododendronov všetkých možných farieb, ktoré práve kvitli. Veľmi pekné.

Po prehliadke Arboréta, resp. doplnení tekutín sme vyrazili na záverečnú časť trasy. V Beladiciach sa od nás odpojil R. Vetrík, ktorý mal v Jelenci auto, ostatní sme pokračovali cez Pohranice smerom na Nitru. Bolo už našťastie po búrke, cesta však bola ešte mokrá a nakoľko sme po trase križovali dva krát stavbu rýchlostnej komunikácie R1 aj dosť špinavá, takže sme podľa toho po jej absolvovaní aj tak vyzerali. Pred Pohranicami sme zdolali ešte posledné dve väčšie stúpania a s malým poblúdením prišli do Nitry unavení a plní dojmov krátko po 20-tej hodine.

Dĺžka trasy bola 110 km s celkovým prevýšením 1207 m, čo je celom slušný športový výkon. Účastníci akcie hodnotili trasu, najmä jej časť po Topoľčianky veľmi pozitívne, nesklamalo ani Arborétum. Škoda len, že nám neprialo počasie, predpoveď ktorého našim meteorológom zas raz nevyšla.

Juraj Poláček