Trojkráľová turistika na Považskom Inovci
Na akcii sa zúčastnili: J. a B. Golieroví, J. a A. Dzurenkoví, Ľ. a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, S. Macejka, V. Gubiová, J. Lukačovičová, E. Zolvík, J. Kopajová, A. Binková, I. Naništa, V. Naď, P. Rapant, J. Polakovič a F. Martinus.
Tohtoročnú trojkráľovú turistiku sme robili trochu v predstihu – v sobotu 4.1.2025. Tentokrát sme sa potulovali po cestičkách Považského Inovca.
Stretávame sa krátko pred pol deviatou pred rekreačným strediskom Výtoky. Paralelne s nami idú aj dvaja cyklisti (Janči so Štefanom), ale ich cestičky sa s nami bohužiaľ nekrižovali.
My sa krátko po štartovnom fote vydávame na trasu. A začíname hneď zostra. Po zelenej stúpame na Sokolie skaly. Na chvíľu sa zastavujeme pri Veľkej a Malej dolnosokolskej jaskyni – ten dobrý Božkin punč treba už okoštovať.
Krátku zastávku si urobíme aj pri pietnom mieste venovanom piešťanskému horolezcovi Vladimírovi Plulíkovi, ktorý sa žiaľ beznádejne stratil v roku 2008 pri zostupe z Broad Peaku v Himalájach.
Zvyčajne tu bývajú pekné výhľady, no dnes to nie je bohviečo.
Onedlho prichádzame na križovatku Králičie vrchy. Odtiaľto smerujeme na sedlo Gajda. Tu si odskočíme na neďaleké Visiace skaly. S výhľadmi je to už trochu lepšie, ale zažili sme tu aj lepšie scenérie. Porobíme zopár fotiek, skontrolujeme obsah našich batohov, v ktorých ešte vylovujeme posledné zvyšky vianočného pečenia.
Vraciame sa späť na sedlo Gajda a ďalej spoločná (zelená a červená) značka nás privádza na Trhovičnú lúku. Odtiaľto už len po červenej smerujeme ku vrcholu Marhátu. Stúpanie je „výživné“, ale krajina sa viac zabelela a stromy sú „pocukrované“ ako z rozprávky. No a to modré azúro – pastva pre oči. Aj výhľady už stoja zato. Užívame si naplno toto krásne prírodné divadlo.
Takže stúpanie rýchlo zdoláme a už nás víta rozhľadňa na Marháte. Je tu vidieť už viac turistov. Všetci si užívame krásny deň. Pokocháme sa pohľadmi z rozhľadne a občerstvíme sa dolu pri kiosku. Vladova káva a všakovaké prekvapenia z ruksakov – na výber bolo všeličo.
Trochu tu fučí, tak sa pomaly poberáme ďalej. Zbehneme dolu na sedlo pod Marhátom. Ďalej putujeme už po žltej. Pozvoľne klesajúca cestička nás dovedie k Rotunde Sv. Juraja. Aj tu je krásne slnečné počasie. Trochu sa slníme na lavičkách pred rotundou a dojedáme ešte posledné zvyšky, čo nám ešte zostali.
Občerstvenie prišlo vhod, lebo ďalšia naša cesta viedla prudko do kopca až hore na Trhovičnú lúku. Hore si trochu odpočinieme. Už toho pred sebou nemáme veľa a bude to prevažne dolu kopcom. Taká cestička na vydýchanie a na debaty ešte o všeličom. Čo sme zažili a načo sa v tomto roku tešíme.
Ani sa nenazdáme a sme opäť pri autách. Cyklistov sme nestretli. Tak ako aj my, tak aj oni si určite užili pekný deň v zimnej prírode Považského Inovca.
Dovidenia nabudúce.
Ľuboš Kraic