V dňoch 24.8. – 26.8.2024 sa uskutočnila ďalšia cykloakcia z kalendára MKCK pre tento rok, ktorou bol tentokrát trojdňový pobyt na Liptove.
Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jozef Antal, Editka Antalová, Ľuboš Rosa, Helena Rosová, Dušan Surovčík, Jozef Nádaský, Pavol Herceg, Ferko Martinus, Ivan Kubiš, Stanislav Macejka, Lýdia Macejková, Miloš Miklošovič a Veronika Miklošovičová so synom a v nedeľu aj Ivetka Pekaríková, ktorá zároveň obsadila prvé miesto v nevyhlásenej súťaži o najvzdialenejšieho účastníka zájazdu.
V sobotu 24.8.2024 sme absolvovali cyklovýlet na Čierny Váh:
Svarín – PVE Čierny Váh, horná nádrž – Východná – Važec – Štrba – Šuňava – Biely Potok – Pod Bradou – Benkovo – Čierny Váh – PVE Čierny Váh, dolná nádrž – Svarín
Dĺžka: 60,3 km
Prevýšenie: 1 019 m
V nedeľu 25.8.2024 sme prešli trasu okolo Liptovskej Mary:
Liptovský Mikuláš – Trstené – Bobrovec – Pavlova Ves – Liptovské Beharovce – Liptovská Sielnica – Archeoskanzen Havránok – Zvonica kostola narodenia Panny Márie – Vlašky – Vlachy – Krmeš – Ľubeľa – Dúbrava – Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž – Lazisko – Rozhľadňa Pavčina Lehota – Fun Park Žiarce – Pavčina Lehota – Ploštín – Iľanovo – Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka – Liptovský Mikuláš
Dĺžka: 59 km
Prevýšenie: 765 m
Pôvodne plánovaný program na pondelok 26.8.2024, ktorým mal byť relax pobyt v Bešeňovej sa pre nízky záujem neuskutočnil, a tak sme tento deň využili individuálne podľa vlastných preferencií. Ja, Anka, Antalovci a Dušan Surovčík sme napr. navštívili Kúpele Lúčky so známym Lučanským vodopádom, okúpali sa v prírodnom jazierku Kalameny a potom už samostatne s Ankou navštívili Vlkolínec a okúpali sa v Šútove.
Akcia sa uskutočnila za krásneho slnečného počasia priam lákajúce nasadnúť na bicykel, ktorému k cyklisticky ideálnemu chýbali snáď len o trochu nižšie teploty, čo sme však hravo vykompenzovali častejšími prestávkami na doplnenie tekutín. Z prírodných krás a zaujímavostí, ktoré sme videli by som osobitne vyzdvihol nádherný panoramatický výhľad z hornej nádrže PVE Čierny Váh, areál folklórneho festivalu Východná, úsek trasy Važec – Štrba s výhľadom na Tatry ako na dlani, drevenú zvonicu v Trstenom, archeoskanzen Havránok, vežu kostola Panny Márie pri Liptovskej Mare a drevený artikulárny kostol Svätý Kríž. V skutočnosti toho bolo oveľa viac, takže kto tieto miesta ešte nenavštívil, určite by tak mal spraviť niekedy v budúcnosti,
Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.
Trasa: Trnava AS- Hrnčiarovce n/Parnou- Voderady- Kaštieľ (obč.)- Pavlice- Pusté Úľany- Rozhľadňa Hniezdo- Tarnok- Veľký Grob- Reca (obč.)- Slnečné jazerá- (obed)- Hlboké jazero (kúpanie na „Guláške“)- okruh okolo Hl.jazera- (obč.plážový bufet)- Reca- bagrovisko pri Zichyho potoku- Stoličný potok- Čatajský potok- D1 most- poľ.cesta cez Vinohrady- Igram- Kaplna- Báhoň-(okolo Janky L.)- poľná cesta do Jarná(časť Cífera)- Cífer- Háj (Karlov dvor)- Kočišské – B.Kostol- (Golf Trnava)- Kamenný mlyn (Bufet u medveďa)- Zelený Kríčok ( Hostinec u zeleného stromu)- Prednádražie (Prengo).
Stručný priebeh akcie:
V sobotu 17.8. 2024 sa ráno stretávame pri Biketower (cykloveži) na AS v Trnave od 8:30-8:45 hod. Igor N. z Trnavy s Ivanom K. z Hlohovca, postupne prichádzajú Juraj P. z Piešťan, Janko Š. z Modranky, Bohuš J. z D.Krupej a Vladimír T. z Trnavy…spolu 6 cykloturistov.
Predpoveď počasia podľa webu: 23 až 32 st.C s občasnými búrkami. Po zvítaní a štartovej fotografii sa lúčime s Ivanom K., ktorý šľape do HC pomôcť pri MTB pretekoch. Zostalo nás 5 a tak vyrážame na trasu. Leto je v „plnom prúde“ a tak volíme aj trasu dnešnej cyklotúry. Pohodová bicyklovačka spojená s kúpaním a poznávaním okolia prevažne po rovine.
Pri výjazde z mesta TT pri Skloplaste (dnes Johns Manville Slovakia, a.s.) sa začína obloha „mračiť“ niekde nad Voderadmi. Tušíme, že dnes sa búrke a kvapkám dažďa asi nevyhneme…
Vlado T. za Hrnčiarovcami pozrie do MT na radarové správy o pohybe búrky pred nami. Ideme ďalej no kúsok za mostom cez D1 vidíme že prší vo Voderadoch. Tak chvíľku počkáme aby sme „nevbehli“ priamo do dažďa. MT a cennosti balíme do igelitu pre „istotu“. Kvapky dažďa nás krátko „líznu“ pri Outlete. Pri kaštieli vo Voderadoch je už len mokro. Chvála bohu aj za túto vlahu, ktorá je už veľmi potrebná. V kaštieli bude tento víkend svadba, dozvedáme sa pri vchode od šarmantnej recepčnej a tak sa len krátko zastavíme na „foto“ a kúsok reči o histórii budovy a priľahlého parku.
V 18. storočí sa stal zemepánom Voderád František Ziči. Dominantou obce je až dodnes sídlo tejto rodiny – kaštieľ s parkom. Na atike kaštieľa sa nachádzajú erby rodu Zichy a Keglewich. Po občerstvení v Šenku sa uistíme, že búrka smeruje preč. Pokračujeme do Pavlíc a Pustých Úľan. Tu Vlado T. navrhuje pozrieť rozhľadňu Hniezdo. Prístrešok s vyhliadkou vznikol v roku 2022. Stojí na trojmedzí, kde sa stretávajú pavlický, pustoúľanský a veľkogrobský chotár. Je to zároveň najvyššie miesto pustoúľanského katastra (131 m.n.m.).
Okolo obce Tarnok a rašelinísk pri V.Grobe sa dostávame do obce Veľký Grob, ktorou len prejdeme. Krátko po 11. hod prichádzame do obce Reca kde doplníme tekutiny u Gabi. Slnko sa pomaličky prediera cez mraky a začíname cítiť že bude teplo. Tešíme sa na ochladenie vo vode Hlbokého jazera známeho aj pod miestnym názvom Guláška.
Najskôr ale cyklochodníkom okolo Slnečných jazier využijeme ponuku bufetu Yacht na obed a doplnenie tekutín. V kempe je už plno dovolenkárov a tak „nasávame“ atmosféru pri vode. Skratkou pri chatách sa dostávame k brehom Gulášky. Vidno, že je to lukratívna oblasť nielen pre potápačov, ale aj pre investíciu do pozemkov blízko vody. Pribudla spevnená cesta a nové ohradené pozemky, ktoré zabraňujú prístupu k jazeru.
Nájdeme si „svoje“ miesto na rohu jazera, kde už rozkladajú svoje prúty rybári. Ešte nelovia a tak cyklodresy meníme za plavky. Voda je čistá, ale okolité krovie by si zaslúžilo pravidelnú údržbu. Pribúdajú polámané lehátka, plastové fľaše, …proste neporiadok. Po osviežení opäť pokračujeme jazdou okolo Seneckých jazier. Krátko sa občerstvíme v bufete za požičovňou lodí. Okolo 15:00 h smerujeme cez Recu okolo bagroviska pri Zichyho potoku, cez Stoličný potok, Čatajský potok, mostom ponad D1, na peknú poľnú cestu v tieni stromov cez vinohrady do Igramu.
Vďaka spoľahlivej navigácii a orientácii v teréne Vlada T. prídeme do Kaplnej. Za cestou č.61 prejdeme do Báhoňa (okolo Janky L.) na poľnú cestu do Jarnej. Okolo kostola sv. Prokopa smerujeme do Cífera. Na Mlynskej ulici odbočíme smer Háj majer známy pod menom Karlov dvor. Počkáme sa pri kaplnke sv. Cyrila a Metoda. Na obzore sa už črtajú siluety mesta Trnava. Zvlnená asfaltka nás dovedie k osade Kočišské ktorú obídeme poľnou cestou do Bieleho Kostola. Tu sa odpojí Janči Š. ktorý cez Hrnčiarovce pôjde do Modranky. Popri golfovom ihrisku Golf Trnava sa dostaneme do Trnavy. Prejdeme hrádzou rybníka a krátko sa zastavíme v Kamennom mlyne v Bufete u medveďa. Muzikanti tu práve pripravujú techniku na hudobnú produkciu. Cyklochodníkom prejdeme k bývalému cukrovaru na Zelený Kríčok. Tu sa definítivne lúčime okolo 17:25 hod. Plánovaná akcia sa vydarila. Vďaka Vladovi T. sme objavili nové cestičky v regióne. Ďakujem Vám priatelia za peknú účasť na akcii.
Na záver ešte citujem text piesne od Wabiho D:
„Tak do toho šlápni ať vidíš kousek světa. Vzít do dlaně dálku zase jednou zkus…“
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Vierka Gubiová, Juraj Poláček, Fero Martinus, Igor Buc, Štefan Krištof, Jozef Baránek, Milan Babišík, Ivan Kubiš, manželia Kraicoví, manželia Rosoví, manželia Macejkoví, manželia Antaloví, manželia Miklošovičoví, Kornel Ninis, Peter Chnapko a Ján Budoš.
Nedeľa 4.8.
Cestou na cyklistiku do Čiech sme sa stretli ako obvykle v Jablonici na parkovisku, aby sme spoločne osem áut vyrazili smer Berounsko, kde naším domovom na týždeň bol Nový Jáchymov penzión Diana. Kornel a Peter na dopravu použili kombináciu vlak-bicykel a Ivan celú cestu z Hlohovca do nášho cieľa použil len bicykel, ale si cestu rozdelil na dva dni.
Prvú zastávku na obed sme mali vo Veľkej Bíteši a na druhej zastávke sme navštívili hrad Český Šternberk. Poslednú krátku prestávku sme mali pri južnom obchvate Prahy, aby sme uvideli sútok riek Berounky do Vltavy. Do penziónu sme prichádzali v poriadnom daždi, kde cesty, po ktorých sme jazdili sa stali potokmi. Dobre sa to pozorovalo z auta, ale pre šoférov to bolo náročné a sem tam nejaký cyklista, ktorý nestihol prísť domov načas pred dažďom. Pri večeri sme sa všetci stretli a zvítali.
Pondelok 5.8. (dĺžka 63 km, prevýšenie 1076 m)
Prvou našou trasou bola hrad Křivoklát, Rakovník a Zbečno. Po kvalitných raňajkách odhodlaní sme vyrazili na bikoch smer Křivoklát. Čakali nás dosť úzke cesty, kde bola dosť veľká premávka. Išlo nás 23 cyklistov, preto postupne sme si zvykali jazdiť po skupinkách, ktoré občas sa zliali dokopy a boli sme problém pre automobilovú premávku. Hrad sme navštívili až pri ceste naspäť. Do Rakovníka nás čakalo malebné údolie pozdĺž potoka po cestičke, ktorá bola následkom včerajšieho dažďa občas rozbahnená. Tento malý offroad sme zvládli úspešne, i keď sme museli občas brodiť potok a prechádzať cez schátrané a zničené lavičky. Boli aj malé následky týchto prechodov cez potok – mokré ponožky.
V Rakovníku sme sa naobedovali a doplnili energiu, aby sme sa vrátili po asfaltke na Křivoklát. Berounsko je typické stúpaniami, ktoré sú občas dosť dlhé, ale mierne a za nimi nasleduje samozrejme vytúžený zjazd dolu do údolia, ktorý má tiež svoju dĺžku. Vychutnávali sme si pohľad na hrad.
Cestou domov sme za dedinkou Zbečno križovali rieku Berounku. Doma v penzióne nás už len čakalo občerstvenie, večera a oddych. Bol to pekný rozbeh.
Utorok 6.8. (dĺžka 72 km, prevýšenie 1039 m)
Druhou našou trasou bola Loděnice, Solvayovy lomy, lomy Amerika a Mexiko, Karštejn, Beroun. Vychádzali sme smerom na Nižbor, kde sme prechádzali opäť cez rieku Berounku, aby sme sa dostali na železničnú stanicu dedinky Lodenice, ktorá sa stala známou z filmu Ostro sledované vlaky od Bohumila Hrabala. Na stanici zostalo len múzeum s fotografiami z tohto filmu. Pokračovali sme do baníckeho skanzenu Solvayovy lomy. Pripomenuli nám históriu baníctva. Ďalšou zastávkou boli lomy, ktoré sme si pozreli zhora. V lome Kozolup sa ešte ťažilo, ale najzaujímavejšie boli lomy, ktoré zostali po ťažbe s tmavomodrými jazerami, a to Veľká Amerika a Mexiko. Názov lomu Veľká Amerika vznikol podľa amerického spôsobu ťažby vápenca a lom Mexiko bol v 50-tich rokoch 20-tieho storočia smutne preslávený ťažkou prácou politických väzňov pri lámaní kameňa. Volali ho aj Český Mauthausen.
Na záver nasledoval hrad Karlštejn, ktorý sme si obzreli len z nádvoria a mestečko Beroun.
Po večeri v našom penzióne sme oslávili Milkine narodeniny a hlavne si schuti zaspievali.
Streda 7.8. (dĺžka 54 km, prevýšenie 822 m)
Treťou našou trasou bola Strašice – Brdy. Do Strašíc sme sa museli odviezť autami. Brdy okrem toho že sú chránenou krajinnou oblasťou, sú aj aktívnym vojenským pásmom. Tu si zaspomínali Jozef a Igor na svoju základnú vojenskú službu, ktorú trávili v tejto oblasti. Cesta začala pozvoľna stúpať. Prišli sme k pekne upravenému objektu – lovecký zámoček Tři Trubky. Armáda to zveľadila a urobila tu aj múzeum. Ďalej cesta začala už serióznejšie stúpať. Začali dochádzať sily, ale aj tekutiny. Predsa sme sa dostali do najvyššieho bodu CHKO Brdy na vrchol Tok. Z vrcholu neboli žiadne výhľady. I keď bol v nadmorskej výške 865 m. Po dlhom klesaní sme prišli na kraj osady Nepomuk, kde nás jediný hostinec zachránil svojim božským nápojom – pivečkom, ale aj jednoduchým jedlom. Cestou do Strašíc sme si ešte v rýchlosti obzreli zámok v Mirošove. Táto trasa síce bola krátka, ale výživná.
Štvrtok 8.8. (dĺžka 77 km, prevýšenie 1242 m)
Ďalšou trasou bola Zvíkovec – Zbiroh. Večer sme vybrali túto trasu mysliac, že bude ľahšia, ale nám to nevyšlo. Bola opäť náročná. Niektoré cyklistky zaradili poznávací výlet do Berounu. Tú najťažšiu sme stále prekladali. Profil trasy sa veľmi nemenil, buď hore alebo dolu. Jediné čo nám robilo radosť, bola riečka Berounka, ktorá si rokmi vytvorila koryto medzi tmavými skalnými bralami. Po rieke brázdilo dosť veľa vodákov. Zdalo sa, že to majú jednoduchšie ako my, keď ich prúd unášal. Zatiaľ sme ešte nezmokli, ale prehánka nás donútila skryť sa v dedinke Skryje. Boli sme aj dosť smädní, tak sme zastavili v potravinách, kde čapovali aj pivečko. Skryli sme aj svoje bicykle pod strechu, ale majiteľ objektu sa bál, že mu zablokujeme stoly a zašpiníme stenu. Správal sa arogantne i keď nehrnuli sa tu davy ľudí a o steny sa nedotýkal žiadny bike. Nakoniec sme predsa pretrvali prehánku tu v suchu ešte s ďalším pivečkom. Pokračovali sme zámkami Zvíkovec a Zbiroh. Zo Zbirohu sme šliapali po asfaltke, ktorú sme poznali z jazdy autom. Na horizonte smerom Nový Jáchymov sme zahliadli ďalší búrkový front. Podľa radarov by sme mali prísť do nášho penziónu po búrke, tak sme začali svižnejšie šliapať do pedálov. Boli sme asi príliš rýchli, tak sme zastihli chvostík búrky. Zmokli sme, ale nám to nevadilo, lebo tesne pred cieľom nás zohrialo slniečko.
Piatok 9.8. (dĺžka 98 km, prevýšenie 1467 m)
Na rad prišla obávaná trasa Zdice – Hostomice – Dobříš – Mníšek pod Brdy – Králův Dvůr. Rozdelili sme sa na dve skupiny – A skupina, ktorá odjazdila celú trasu na bicykli a B skupina, ktorá si časť trasy skrátila autom. A skupina vyrazila skôr o pol hodiny z penziónu. Na začiatok nás čakal brutálny, ale krásny stupák lesom do Hudlíc. V dedinke Zdice sme sa mali s druhou skupinou stretnúť, ale sa nám to nepodarilo. V Lochoviciach sme sa stretli, lebo sme mali technický problém. Janke na bicykli odpadla kľuka s pedálom. Druhá skupina išla ďalej a naša skupina riešila problém. Na druhý krát sa podarilo Štefanovi upnúť dostatočne kľuku na osku. V Hostomiciach v reštaurácií sme sa míňali s druhou skupinou. Obedňajšiu prestávku sme dali v Dobříši oproti zámku. Janke opravili v servise bicykel. Počkali sme na nich a dali sme sa stíhať druhú skupinu. Opäť sme sa stretli v meste Mníšek pod Brdy. Odtiaľ sme išli opäť rozdelení. Prechádzali sme zámkami, ktoré najlepšie svoje obdobie mali už za sebou a to Svinaře, Liteň. Vybehli sme aj do vchodu Koněpruskej jaskyne, ale všetko tam bolo zamknuté. Posledná zastávka bola v Královom Dvůre, kde druhá skupina mala autá. Cestou nám z auta mávali a nám padali kvapky potu z hlavy. Pekne. Konečne sme prišli do cieľa upotení, zničení, ale šťastní.
Sobota 10.8. (dĺžka 55 km, prevýšenie 828 m)
Poslednou trasou, už naozaj ľahkou bola Nižbor – Žilina – Lány. Na trasu sme šli všetci, ale už náhodne rozdelení na malé skupinky, aby nás mohli ľahšie predbiehať autá. Do Nižboru sme ľahko zbehli dolu kopcom, aby sme stúpali po úzkych asfaltkách hore. Slniečko pripekalo a nám opäť dochádzali tekutiny. Zachránila nás od umorenia smädom reštaurácia, ktorú akurát otvárali v dedinke Žilina. Po občerstvení sme navštívili zámok Lány, ktorý je sídlom prezidenta ČR. Zámok má krásne udržovaný park aj so skleníkom. Po obedňajšej prestávke sme sa vracali do Nižboru a vychutnávali sme si posledné kilometre celej akcie. Trochu sme to rozbehli. Schytal som kritiku, ale nebol som v tom sám. V Nižbore sme si dali chutné pivečko. Dokončili sme trasu pozdĺž riečky Berounky a miernym stúpaním až do penziónu.
Nedeľa 11.8
V posedný deň nás čakalo už len rozlúčenie a cesta domov. Jedinou našou spoločnou zastávkou bol zámok Konopiště. Niektorí z nás absolvovali aj prehliadku časti zámku, ktorá bola výnimočná aj s perfektným výkladom. Zámok v určitom období vlastnil následník rakúsko-uhorského trónu, František Ferdinand so svojou manželkou Žofiou, na ktorých bol v Sarajeve spáchaný atentát.
Po kvalitnom obede v Starej Myslivne sme sa roztrúsili do svojich domovov.
Na záver už len toľko, myslím, že sme opäť prežili krásny týždeň na bicykli v kruhu priateľov, i keď to občas bolo fyzicky náročné, občas nejaké hádky a nezrovnalosti. To tiež patrí medzi priateľov, ktorí sa radi stretávajú na bicykli. Prebrázdili sme časti Českého Krasu, Křivoklátskej, Rakovníckej pahorkatiny a Brdy. Prechádzali sme cez okresy Beroun, Rakovník, Kladno, Příbram a Plzeň.
Chvalabohu sme nemali žiadne pády na bicykli, len malá jednodňová viróza potrápila pár ľudí. Žiadne veľké poruchy na bicykloch, akurát štyri defekty na kolesách a jedna odpadnutá kľuka, ktorá Janku veľmi vystrašila, lebo to mohlo dopadnúť aj horšie, s pádom z bicykla, ale všetko sa podarilo úspešne vyriešiť.
Štatistika. Celkovo sme našliapali 420 km s prevýšením 6474 m.
Budoš
Odchod z Jablonice do Berounska
Nad sútokom riek Vltavy a Berounky
Čakanie v penzióne na večeru
V Rakovníku
Na zdravie našej oslávenkine Milky
V Rakovníku
Momentka
Pred naším penziónom
Brodíme sa
Lom
Veľká Amerika
Mexiko
Pamätník politickým väzňom
Na nádvorí
Pred bránou Karlštejnu
Skupinové foto
Karlštejn
Socha Huberta a naše cyklistky
Vila s parohami
Pred loveckým zámočkom
Na vrchole Tok
Reštaurácia v Nepomuku
Potraviny v dedine Skryje
Zámok Zvíkovec
Pomocník
Strážca zámku
Zámok Zbiroh
Ráno po zjazde
Lochovice – tesne pred odpadnutím kľuky z Jankinho bicykla
Na akcii sa zúčastnili: Ľ. a H. Rosoví, S. a L. Macejkoví, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví, V. Trajlínek, M. Babišík, F. Martinus, J. Lukačovičová, V. Gubiová, A. Kučerová, B. Ilavská, T. Ilavská, A. Tučková, I. Kubiš, I. Pekaríková, J. Nádaský, Š. Krištof a V. Valach.
Je krásne letné nedeľné predpoludnie. Na parkovisku v Košeci sa nás stretáva až 22 cyklistov (-tiek), aby si pobicyklovali v lone krásnej prírody Strážovských vrchov a zastavili sa pri niektorých zaujímavých miestach tohto regiónu.
Priveľa sa nezdržujeme a po obligátnom štartovnom fote sa vydávame na trasu. Vedľajšími uličkami sa preštrikujeme von z dediny a po vale Kočkovského kanála smerujeme na sever. Cesta je pokojná, ide sa nám dobre.
Pri vodnej elektrárni Ladce opúšťame kanál a postupne dedinkami Hloža, Beluša a Visolaje opúšťame Považie a smerujeme do kráľovstva Strážovských vrchov. Všetko je to po vedľajších pokojných cestičkách. Míňame ospalé dedinky Slopná, Tŕstie. Všade je pokoj, ľudia sú v kostoloch, alebo pripravujú nedeľný obed.
My by sme sa už tiež radi osviežili, našťastie v dedine Pružina, v Penzióne pod Strážovom je otvorená koliba, ktorá spĺňa všetky naše očakávania takéhoto typu. Príjemné prostredie a lahodný mok nás dokonale pripravili na nasledujúcu časť trasy.
Spočívala v asi osem kilometrovom stúpaní po starej asfaltke hore na Sedlo medzi Kačkami, kde na nás čakala prvá dnešná zaujímavosť – priepasť Kortmanka.
Stúpanie bolo „riadne výživné“ miestami sklon dosiahol až 15%. Bolo to našťastie všetko v tieni lesa. Takže, kto sa pri stúpaní „dokázal aj kochať okolím“, nasával aj tento doping.
Trochu potrhaní sa dáme hore dohromady a k priepasti prichádzame pospolu. Je to štyridsať metrov hlboká jama, ktorú miestni jaskyniari postupne odkrývali dlhých 14 rokov. Teraz je prikrytá kovovou mrežou a my môžeme pomocou lampáša pozrieť na jej dno. Je plná netopierov a určite aj iných zaujímavých častí. Ale to je už iný príbeh. Je plný prekvapení, nástrah, objavov, ale aj úmornej práce.
My cyklisti si tu teraz užívame pozornosť motýľov, ktorí sa rozhodli, že sa s nami zoznámia. Bolo to od nich milé, ale my musíme ísť ďalej.
Nasledujúci úsek cesty mal už technickejší terén. Asfalt skončil a my si „užívame“ zjazd starou lesnou zvážnicou do Čičmian. Povrch bol miestami až príliš nestabilný. No žiaľ, lepšie tu nič nebolo. Bolo treba dávať väčší pozor na riadenie bicykla. Aj tak sa to nezaobišlo bez pádov, ale našťastie len zopár škrabancov a modrín. Malú technickú závadu na Ferovom bicykli sme rýchlo opravili.
A to nás už vítajú Čičmany s ich povestnou architektúrou. Zastavujeme sa v Penzióne Javorina, ktorý bol schopný prichýliť a aj nakŕmiť našu početnú skupinu. A dokonca nám spoločnosť robila aj živá hudba miestnych muzikantov. Aj sme si niektorí zatancovali.
Nakŕmiť takúto početnú skupinu niečo aj trvá, takže čas nám už hodne pokročil, treba sa pomaly pobrať ďalej. Ivetka sa s nami lúči, pokračuje svojim smerom do Rajca. My ostatní pokračujeme hore na Strážovské sedlo. Stúpanie nebolo našťastie príliš prudké, takže o chvíľu sme hore.
Odtiaľto nás už čaká len asi dvadsať kilometrový zjazd až do cieľa, do Košece. Ten si patrične aj užívame. Ja okorenený úžasnými výhľadmi po krajine. Opäť si potvrdzujeme aké je to naše Slovensko krásne. Len si to treba vedieť vychutnať. A zo sedla bicykla je to tá najlepšia voľba.
A to si potvrdzujeme aj na záverečnom zhodnotení akcie v cukrárni v Košeci.
Veď cyklistika sa vie za vynaloženú námahu vždy patrične aj odmeniť.
A preto nás to k nej stále ťahá. Kamže to ideme nabudúce?…
Ráno 14.7.2024 od 8:30 h sa stretávame pri cykloveži na AS Trnava. Prišiel aj Ivan K. z Hlohovca „nabalený“ na ťažko pred jeho cyklojazdou po SR. Postupne sa zvítame s Ivetkou ktorá prišla vlakom až z Pov.Bystrice, Štefanom K., Bohušom J., Jankou D. s manželom D., Po trase sa k nám postupne „pripájajú“ Janka L. z Báhoňa kúsok za Karlovým dvorom… a pred Jarnou aj Jozef B. na e-biku…spolu 9 účastníkov (-iek).
Ranné slnko a teplota vzduchu okolo 28 st.C dávali tušiť že nás čaká „peklo“ na bicykli…
Po štarte smerujeme cyklochodníkom C cez staničný park do Kamenného mlyna k bufetu U medveďa v blízkosti hotela Koliba. V roku 2025 by to mohlo byť vhodné miesto na ŠTART akcie Karpaty tour 28.ročník. Už len „doladiť“ trasu v spolupráci s členmi org.výboru AKCIE…a Podľa pripomienok od členskej základne klubu potom do 15.9.2024 treba „mať JASNO“ kade viesť TRASU. Následne je možné AKCIU spropagovať v kalendári Malé Karpaty a okolie na r.2025. (do 30.9. posielame návrh PROPOZÍCIÍ p. V.Chrapčiakovi z KST)
Z „Kamenáča“ volám ešte Jozefovi B. (tak sme sa dohodli) že za 30 min budeme na kraji Cífera. Okolo letného kúpaliska a novým C chodníkom po hrádzi rybníka ideme do Bieleho Kostola. Za Kočišským nás pekná asfaltka dovedie cez Karlov Dvor do Cífera. Odbočkou k potoku Gidra sa dostávame s pomocou Janky L. na Halmešský rozprávkový chodník. V tieni stromov postupne kopírujeme meandre potoka. Jablonecký náučno-poznávací chodník má má 8 náučných tabúľ, ktoré poskytujú informácie o okolitej faune a flóre. Sú bohato ilustrované, čo určite poteší detských výletníkov. Takmer pri každej tabuli je aj posedenie, na jednom mieste natrafíte aj na ohnisko a dve hojdačky. Po piatkovej búrke (kt. zrušila t.r. Pohodu) je vidno ešte pár stromov ležiacich krížom cez chodník. Okolo 10:00 h prichádzame do Budmeríc. Tu nás čaká dcéra Janky L. s deťmi kt. nás prišli privítať na kraj obce. Okolo štadióna sa dostaneme k čerpačke PHM. Odoláme občerstveniu v pohostinstve na križovatke a ideme k Budmerickému kaštieľu. Po oddychu a fotení pokračujeme cez Lindavský les na rázcestie pod Pílou. Tieň lesa bol v tejto horúčave príjemný. Konečne stojíme v Píle pod Červeným Kameňom. Občerstvenie v pohostinstve sme využili na krátky cykloobed. Nápoje chlieb tatranky …a iné dobroty z batoha. Čas pokročil a tak pokračujeme. Stupáčikom sa okolo potoka dostaneme k Papierničke ÚZK NR SR. Vchádzame do lesa. Cyklochodníkom a slušným „stupákom“ so zeleným C smerujeme na Zochovu chatu. Okolo poludnia sme konečne „na kopci“. Míňame Kolibu a chceme sa občerstviť na Žltom dome u Huncokárov. Žiaľ dnes majú ešte zatvorené. Preto zídeme späť do Furmanskej krčmy hotela Zochova chata. Posedenie na terase, chutné orosené, fazuľovica, vývar, padnú vhod pred pokračovaním na Hubalovú. Teplota vzduchu sa šplhá na 31 st.C.
Tiahlym stúpaním aj klesaním cez C chodník sme čoskoro na Hubalovej. Bránkou cez kovovú ohradu sa dostávame do zvernice Biela Skala. Les a okolitá príroda je nádherná. Treba ale dávať pozor pri zjazdoch z kopca. V jednom z klesaní sa „podarilo“ Jozefovi B. spadnúť z bajku. Našťastie okrem odrenín na boku, lakti, ramene a hlave sa NIČ vážneho nestalo…
Opäť sa potvrdilo že opatrnosti pri jazde bicyklom v teréne nikdy nie je DOSŤ…ochranné prvky, technika jazdy, rýchlosť prispôsobiť terénu… Jozef prajeme Ti skoré doliečenie odrenín a návrat do sedla bajku. Po nevyhnutnom ošetrení odrenín pokračujeme kúsok trasy pešky. Jozef je „nezmar“ a preto po chvíli opäť pokračujeme na bajkoch. Zjazďujeme až do doliny k potoku. Tu nás kvalitná cesta dovedie až na výjazd z obory pri Papierničke. Na Píle sa rozlúčime s Jozefom kt. pokračuje voľným tempom na ošetrenie domov. Zvyšok zostavy úspešne zdoláva tiahly kopec na hrad Červený Kameň. Je veľmi teplo (cca 33 st.C) a tak po výdychu zase rýchlo klesáme do Častej. Za kostolom čaká malé príjemné posedenie s doplnením tekutín. Tu sa rozlúčime s Jankou L. ktorá pokračuje domov cez Štefanovú. V obci Dlhá prebieha rekonštrukcia mostov. Obchádzka na Trnavu vedie cez Doľany. Výjazdom na Orešany popri vinohradoch a okolo motokárovej dráhy cez okraj Dlhej smerujeme do Košolnej. Cesta domov je cez Suchú n/Parnou a Zvončín viac menej už „po rovine“. Vietor je pomerne priaznivý. Fúka mierne „do chrbta“. Moji cykloparťáci ( aj s podporou ELEktroBAT) miznú niekde na horizonte. Nevadí…čas PRÍZJAZDU do Trnavy je priaznivý. Je krátko po 16:15 hod a stretáme sa opäťu Tibáka. Spomenieme si na Kamila L. ktorý by mal 14.7. meniny…
Cieľ akcie po takmer 80 km sme zvolili dobre. Rýchle a chutné občerstvenie na ZÁVER cyklovýletu do Malých Karpát nám padlo vhod. Ešte debaty pri kofole, pive, vode, …a kujeme PLÁNY na ďalšie výjazdy. Už čoskoro…LETO pokračuje ďalej, dovidenia na budúce.
Akcie sa zúčastnili: Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, J. Benedikovič, J. Nádaský, I. Kubiš, V. Trajlínek a V. Malovec.
Krátko po ôsmej hodine sa v nedeľu 7.7.2024 pri železničnej stanici v Smoleniciach stretáva skupinka 8 cyklistov s cieľom pobicyklovať si v okolí Jahodníka a Bukovskej priehrady.
Po štartovnom fote sa poberáme na trasu. Cyklocestou sa dostávame do Smoleníc. Prejdeme dedinou, cesty sú prázdne, šoféri ešte spia. Za dedinou smerujeme na Jahodník. Tu to tiež ešte spí, tak sa nezdržujeme. Je trochu pod mrakom, tak sa rýchlo zohrejeme pri nasledujúcom stúpaní na Sedlo pod Veterlínom.
Potiaľto je cesta dobrá, následný spád na Brezinky je hotový tankodrom. Stará asfaltka má svoje najlepšie roky už dávno za sebou.
Schádzame dolu na Brezinky. Stretávame tu našu známu turistku Alicu Binkovú, ktorá je tu na svojej nedeľnej túre. Fotí si tu statného roháča (chrobáka) priamo na ceste. Ešte, že tu bola. My na bicykloch by sme ho na tej ceste asi nezbadali a ktovie, aký osud by ho postihol…
Po chvíli odbočujeme k priehradnému jazeru. Je tu útulný bufet a je otvorený. Dostávame pozvánku na občerstvenie od Ivana (zajtra má meniny – takže všetko najlepšie). Posedíme a podebatujeme. Veď je vždy o niečom.
Takto dobre občerstvení obchádzame jazero a prichádzame do dediny Buková. Za ňou odbočujeme na starú asfaltku smerujúcu hore na veterné elektrárne. Cesta má pomerne prudký sklon, tak hor-sa do kopca.
Naše úsilie na chvíľu preruší Jankin defekt. Ten po chvíli opravíme a pokračujeme, aby sme príliš nevychladli. Povrch sa opäť zmení a nadobúda technickú povahu, vhodný tak pre horáky. No popasujeme sa aj s tým a čoskoro oddychujeme pri stožiari veternej elektrárne.
Za elektrárenskými vrtuľami odbočujeme ku zrúcanine hradu Korlátka. Zdržíme sa len krátko na jedno foto a poberáme sa k ďalšej atrakcii tejto lokality – malej rozhľadni. Tu Janka zistí, že opravované koleso jej bicykla znovu pomaly stráca tlak. Dofúkame a rýchlo sa spúšťame dolu na Sokolské chaty.
Je tu tiež útulný hostinec a opäť je otvorený. Občerstvíme sa a volíme čo najskôr pokračovať ďalej do Smoleníc.
V Trstíne definitívne ukončujeme našu spoločnú trasu. Odtiaľto sa každý poberieme svojim smerom. Janka čo najskôr domov, aby jej vydržala duša, my ostatní sa tiež vydáme svojimi cestami do svojich domovov.
Akcie sa zúčastnili: J. Lukačovičová, Ľ. Kraic, Š. Krištof, V. a M. Miklošovičoví, I. Buc, F. Martinus I. Kubiš a M. Líška.
Stretávame sa o ôsmej hodine v piatok 5.7.2024 na železničnej stanici v Pezinku. Skupinka 9 cyklistov a cyklistiek sa po štartovacom foto vyberie smer Malé Karpaty. Ráno je celkom svieže, tak nám prvý stupák nad Limbachom ani veľmi nevadí. Za závorami odbáčame z asfaltovej cesty na zvážnicu, ktorá nás cez Krkavec privedie na križovatku cyklociest „Hrubý vývoz“. Na Biely Kríž si to dáme po modrom „C“ cez Horvátku. Postupne prichádzame na Biely Kríž a tešíme sa na zaslúžené prvé pivko. Posedíme chvíľku a poberieme sa ďalej. Náš ďalší cieľ je „Sakrakopec“ , cesta k nemu je miestami trochu kamenistá, ale opatrne to prejdeme všetci. Ide o miesto v katastri Svätého Jura, kde v roku 1966 došlo k najväčšej leteckej tragédii v histórii Slovenska aj Česko-Slovenska. Zrútilo sa tu bulharské lietadlo a zahynulo všetkých 82 ľudí na palube. Miesto sme si uctili chvíľkou ticha.
Poberáme sa však ďalej smerom na „Pozorovateľňu zvierat Vydrica“ , ktorá sa nachádza pri prameni Vydrice. Je tu možné posedieť a nerušene pozorovať okolitú prírodu. Dáme spoločné foto a pokračujeme na „Pánovu lúku“, ktorá predstavuje rozsiahlu trávnatú plochu s prístreškom a ohniskom. Hneď pod lúkou sa nachádza Malý Slavín – miesto kam smerujeme a kde sa nachádza najväčší prístrešok v malých Karpatoch. Nachádza sa tu i menší pomník, venovaný padlým sovietskym vojakom.
Náš ďalší ciel je Kačín, staré známe miesto na oddych, opekanie, posedenie. Tu sa chvíľku zdržíme na pivku v Lesanke u Barteka, ešte spoločné foto a novou asfaltovou cestou sa už len spustíme na Železnú studničku. Tu už finišujú práce na Labuťom pavilóne a záhradnej reštaurácii, ktorá vyrastá na mieste niekdajších Ferdinandových kúpeľov z roku 1828, ktoré neskôr chátrali, až ich napokon v roku 1970 zbúrali. Priamo od staviteľa nehnuteľnosti som sa dozvedela, že stavby chcú ukončiť a dať do prevádzky do konca tohto roka, tak verím, že budúci rok v lete bude čo obdivovať. Teraz sme sa museli uspokojiť s posedením, aké je na Železnej momentálne dostupné. Dali sme si nielen pivko, ale aj niečo pod zub. Posilnený sme sa vybrali na spiatočnú cestu smerom na Biely Kríž. Časť cesty sme prešli lesom po turistickej červenej. Páčia sa mi tieto zákutia bratislavského lesoparku popretkávané množstvom cestičiek, ktoré sú zjazdné aj na bicykli.
Prichádzame na Biely Kríž plný cyklistov a turistov. Pauza musí byť a tak dávame opäť pivko. Pred odchodom sa s nami rozlúči Igor, ktorý ide domov do Petržalky. Do mozaiky dnešnej trasy nám ešte chýbajú dva výhľady na Pezinok, na ktoré sa dostaneme zvážnicami za „Hrubým vývozom“. Pokocháme sa výhľadmi na Pezinok, v diaľke vidíme aj Homolu. Na asfaltovú cestu výjdeme kúsok za Troma Brestami a už si to len valíme do Pezinka. Do príchodu vlaku máme čas takmer hodinu, je preto čas na posedenie na vínku a ukončenie akcie. Lúči sa s nami Ivan, ktorý ako obvykle ide do Hlohovca na bicykli (je to nezmar J). Posedenie v centre mesta padne dobre, vínko (aj pivko) tiež.
Teším sa na stretnutie v Malých Karpatoch niekedy nabudúce.
Akcie sa zúčastnili: J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, I. Kubiš, V. Trajlínek, M. Babišík, M. a V. Miklošovičoví, V. Gubiová, M. Kupčík, Ľ. Šóková, D. Surovčík, manželia Domoracký, M. Farkašovská, D. Fáziková a R. Miklošík.
Hoci predpoveď počasia veštila na nedeľu 30.6.2024 teploty až do 36 °C, nás to neodradilo a pomerne početná skupina sa stretáva krátko pred deviatou hodinou na parkovisku pri Holíčskom zámku. Je trochu pod mrakom, teplota ešte znesiteľná, tak poďme na trasu.
Preštrikujeme sa Holíčom a dostávame sa na výpadovku na Hodonín. Našťastie po kilometri z nej odbočujeme na pokojnú cestičku popri Kopčianskom kanáli. Tá nás privedie na cyklocestu popri rieke Morave. Putujeme proti pomerne silnému vetru, tak sa značne potrháme. Počkáme sa na novej lávke, ktorú cez rieku Moravu postavili len nedávno.
Po spoločnom fote sa pomaly presúvame už na českú stranu. Opäť putujeme po brehu rieky Moravy, ale teraz po českej strane. Asi po troch kilometroch opúšťame toto „pobrežie“ a mierime do „vnútrozemia“. Víta nás kraj Podluží. V dedine Lužice sa zastavujeme a hľadáme niečo na osvieženie. Musíme trochu opustiť našu trasu, ale občerstvenie v reštaurácii Lidový dům bolo už potrebné a stálo za to (ďakujeme za tvoje pozvanie Janka).
Vraciame sa na trasu a hneď za dedinou nás vítajú Lužické rybníky. Je ich tu pomerne veľa a cyklocestička nás vedie priamo cez ich stred. Užívame si pohodu tohto kraja. Spoločnosť nám tu vo veľkom robia kačky a labute, ktoré si tu pekne spolunažívajú a nám robia dokonalú kulisu pre túto pohodovú jazdu.
Po prekročení okresky a železnice prichádzame k Mutěnickým rybníkom. Teraz putujeme viac-menej po lese, rybníky teraz prekračujeme naprieč ich dĺžke. Ešte sa na chvíľu zastavujeme pri chutných mirabelkách, ale to už nás vítajú Mutěnice.
Putujeme po Vinařskej ulici, ktorá nezaprie svoje pomenovanie. Všade po okolí nás tu lákajú sklípky, penzióny a iné podobné zariadenia. Keďže je už čas obeda, prijímame pozvanie reštaurácie Pod Búdama. Boli sme veľmi spokojní. Mali vonku peknú terasu a pomerne rýchlo nás obslúžili. Česká kuchyňa opäť nesklamala.
Tu padlo aj rozhodnutie pridať do trasy malú odbočku ku rozhľadni Vyšicko. Bolo potrebné trochu zabrať do pedálov a vystúpať hore do viníc. Pohľad na krásny kraj plný vinohradov a dozrievajúcich marhúľ nám vynaložené úsilie plne vynahradil.
Ďalej putujeme popri železnici po starej asfaltke, ktorá má svoje najlepšie roky už zjavne za sebou. Na jej príliš technický povrch doplatil Marianin cesťák, takže defekt. Našťastie za pomoci technikov o chvíľu opäť pokračujeme v ceste.
Sme radi, keď sa už konečne dostávame na kvalitnejšiu asfaltku. Táto nás po dvoch kilometroch cez jeden hupák opäť privádza do krajov vína, do Čejkovíc.
Pri vstupe do dediny nás víta socha T.G. Masaryka, ktorý tu prežil časť svojho detstva. Čejkovice sú známe hlavne svojimi Templářskymi sklepmi. Na chvíľu sa tu zastavujeme na malé občerstvenie. Niektorí neodoláme a ochutnáme tunajší Müller. Samotné sklepy obdivujeme len skraja. Na celkovú prehliadku dnes nie je čas. Snáď inokedy.
Kúsok za sklepmi sa zastavujeme pri bylinkovom raji Sonnentor. Je to tu prevoňané najrôznejšími bylinkami a vnútri v obchode je možnosť ochutnať a kúpiť najrôznejšie bylinkové čaje. Zase zážitok „z iného súdka“.
Takto príjemne kultúrne a gastronomicky naladení putujeme ďalej v našej trase. Pokračujeme popri viniciach po Moravskej vinnej stezke. Slniečko už pripeká, krajina sa začína vlniť. Smäd nenechá na seba dlho čakať.
Vinná stezka nás dovedie do Dolných Bojanovic, priamo pred útulnú cukráreň. Občerstvenie bolo už naozaj potrebné. Niečo sladké poobede tiež vždy dobre padne.
Za Bojanovicami definitívne opúšťame kraj viníc a cez Josefov mierime do Mikulčíc, presnejšie ku starému slovanskému hradisku. No veľa sa tu nezdržujeme, lebo za nami sa začala vytvárať nie veľmi prívetivá búrková oblačnosť.
Opäť prechádzame lávku cez Moravu. Vraciame sa späť na Slovensko. Zastavujeme sa ešte pri starom kostolíku sv. Margity Antiochijskej z dôb Veľkej Moravy, kde si od Anky vypočujeme niečo o jeho histórii.
A to už sa blížime ku Holíču. Prichádzame do cieľa ku autám, búrka nás našťastie nedobehla, takže my spokojní sme opäť zavŕšili jeden krásny deň na bicykli. Tentokrát na Dolnej Morave.
22.6.2024 – Karpaty Tour (Karpatská cyklotúra) alebo „Cyklistické vítanie leta“
Akcie sa za MKCK zúčastnili:
J. Ščibravý, I. Naništa, J.Antal, E.Antalová, V.Gubiová, J. Budoš, J.Golier, P.Herceg, J. Baránek, P. Vrábel, M. Babišík, , V. Trajlínek, M. Farkašovská, D.Fáziková, Ľ.Kraic, P.Julíny, , I. Kubiš, Š.Krištof, J.Lukačovičová, Ľ.Rosa, F.Martinus, B.Ilavská, Dodo Benedikovič, M. Šuga,
Ako hostia:
J.Ďurjak, I.Klepoch, R.Šimák, J.Adámek, M.Kupčík, Figedy, I.Šikula, P.Neštický, Ľ.Neštický, K.Julínyová, M.Smutný, P.Kasala, K.Bednár, P.Rapant, M.Liška, … a pár ďalších priateľov, vyznávačov pohybu v sedle bicykla
27. ročník cykloturistického vítania leta bol poznamenaný nepriaznivou predpoveďou počasia. To sobotné ráno sme sa budili do zamračeného dňa. Pri raňajkách bolo počuť „bubnovanie“ prvých kvapiek dažďa. Počas prezentácie účastníkov akcie vo dvore rešt. TiAMO (býv.RELAX) ešte drobne „kropilo“. Po štarte okolo 8:45 h dážď už prestal a mraky sa začali „trhať“. Za Trnavou sa pelotón cykloturistov(-iek) musel „popasovať“ so silným vetrom v úseku za Suchou n/Parnou…
Ale poďme pekne od začiatku. Ráno po príjazde do dvora TiAMO okolo 7:15 h začíname spolu s J.Ďurjakom a I.Klepochom pripravovať PREZENTÁCIU. Od p.prevádzkárky máme rezervované 2 stolíky a stoličky, ktoré premiestníme „operatívne“ pod starý plechový prístrešok aby nám nezmokla prezenčka J. Počasie neodradilo vydať sa na trasy spolu 36 účastníkom. Na 112 km trasu išlo 8 cyklistov. Najstarším účastníkom bol F.Martinus, najmladším P.Neštický, najvzdialenejším J.Ďurjak z Vráblov. Obednú prestávku na 64 km trase robíme po 11:00 u Kurátka na Majdane. Slnko začína opäť „pripekať“ a po občerstvení pokračujú cyklisti ďalej. Cez Smolenice, Trstín, H. a Dolnú Krupú prichádzajú do Trnavy. Cieľ akcie je v hostinci u Tibáka. Po chutnom guláši ešte losujeme štartovné čísla. Na záver akcie ešte posedíme na dvore pri gitare a pesničkách s kamarátom M.Liškom (Lišiakom).
Ľ.Kraic, J.Golier, M.Nižnanský, M.Babišík, Ľ.Rosa, B.Ilavská, M.Lužák a hostinec u Tibáka, p.Dragúnová z rešt.TiAMO, PZ SR OR Trnava, MsP Trnava, J.a E.Antalovci, V.Trajlinek, J.Lukačovičová, Š.Krištof, ktorým ďakujem za spoluprácu, propagáciu, bezpečnosť a zdarný priebeh akcie. Poďakovanie patrí org.výboru KT 2024 a všetkým účastníkom za rešpektovanie dohodnutých pravidiel. Tiež za športový výkon na trasách. Fotografie aj video z akcie zhotovil P. Rapant. 27.ročník je šťastlivo „za nami“ a po vyhodnotení už začína príprava na nový ročník podujatia „pre cykloturistickú verejnosť“.
Do budúcnosti plánuje org.výbor KT vykonať zmeny trasy, štartu, cieľa, priebehu. Zmeny uskutočniť po diskusii a schválení možno už od 28.ročníka ? Vhodné by bolo osloviť na spoluprácu regionálnych partnerov, mesto, kraj, športové kluby, združenia, aby sme kvalitu podujatia udržali ale možno aj pozdvihli o stupeň vyššie.
V Trnave 27.6.2024 zapísal: Igor Naništa St. predseda MKCK
Postrehy z dlhej trasy:
Na trase sa nám šliapalo dobre aj bez sprievodného auta nakoľko trasu poznáme a Štefan mal pre istotu trasu v navigácii. Zo začiatku sme držali tempo s cesťákmi, ale rýchlo sme to vzdali a poslali ich dopredu 😁. Napriek tomu sme sa navzájom dobiehali a predbiehali (asi mali väčšie občerstvovacie prestávky). Zmokli sme len 2x a to hneď na začiatku v Kátlovciach a Prašníku, ale nebolo to také hrozne, stihli sme sa schovať. Najesť sme sa chceli v Jablonici, aj sme našli reštauráciu ale mali tam akciu, tak som poprosila čašníka či nám nemôžu predať aspoň polievku. Personál bol veľmi ústretový a obslúžili nás. Od Jablonice začalo vykúkať aj slniečko a už sme šliapali len do TT.
Frekventované cesty so Štefanom nemáme moc radi, takže sa prikláňame k návrhu robiť túto akciu viac v teréne a po cyklo cestách.
Akcie sa zúčastnili: V. Gubiová so sestrou Ľubkou, M. Kupčík, I. Kubiš, V. Trajlínek, M. Babišík, P. Herceg, J. Benedikovič, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví, J. Poláček, A. Kučerová, J. Lukačovičová, Š. Krištof, I. Pekaríková, J. Baránek a hosť z Ivanky Tinťa Kačaniová.
Táto trasa bola navrhnutá ako nenáročná odpočinková venovaná spoznávaniu krás tejto oblasti. Jednoducho užiť si cykloživot, na ktorý sme už dlhé roky zvyknutí. Tentokrát v pohode s nenáročným profilom – čiže viac-menej po rovine.
Na parkovisku pri železničnej stanici sa nás stretáva celkovo 18 cyklistov (-tiek). Po obligátnom štartovnom fote sa vydávame na trasu. Trochu mám obavy, predpoveď k večeru hlási možnosť búrok. Zatiaľ je to OK. Takže poďho na trasu.
Ani nie po kilometri nás láka občerstvenie v Bufete pri rybníku. Odolávame – to je príliš skoro aj na nás. Pokračujeme po pokojnej JuRaVe. Asi po piatich kilometroch odbočujeme z JuRaVy smerom na dedinu Čierna Voda. Tu sa k nám pridáva naša hostka, Tinťa Kačaniová z Ivanky.
Za Čiernou Vodou nás okreska privádza do Chorvátskeho Grobu. Aj tu ešte odolávame gastronomickému pokušeniu a časťou cyklookruhu Šalaperská hora sa po šotolinovej ceste dostávame do Bernolákova.
Máme už 18 kilometrov v nohách, v hrdle nám už trochu vyschlo, tak sa zastavujeme v krčme Aja na jedno orosené (aperol tu nemali). Trochu bolo treba prebrať aj dojmy z predchádzajúcich akcií (Malorka, Púť do Santiaga de Compostela…)
Občerstvení na tele i na duši pokračujeme ďalej k Bernolákovskému kaštieľu Theresia Chateau. Je tu veľa áut, práve sa tu koná turnaj vo futbalovom golfe. Veľa sa tu zdržovať nemôžeme, ale jedno spoločné foto si tu spravíme.
Premiestňujeme sa o kúsok ďalej na pokojnejšie miesto k zrúcanine hradu Čeklís. Ten svojho času strážil tzv. vodnú cestu. V 16. storočí po nezhodách panstva zanikol. Teraz je tu postavená vodáreň v tvare strážnej veže. Pozostatky hradu už takmer nevidieť, kamene si rozobrali domáci na svoje účely.
Je odtiaľto pekný výhľad na Bratislavu, takže opäť foto a ideme ďalej. Za Bernolákovom sa napájame na peknú romantickú cyklocestu popri rieke Čierna voda. Vidieť tu rozkvitnuté lekná, voľne pohybujúce sa korytnačky a hlavne pokoj. Prichádzame do Novej Dedinky. Tu po okreske sa presúvame do Tomášova, kde sa na chvíľu zastavujeme v kaštieli Majorháza. Je tu pekný park a veľa fotogenických miest, ktoré neujdú našim fotoaparátom.
Kúsok za kaštieľom sa napájame na novú cyklocestu, ktorá nás privádza do Mostu pri Bratislave. Nuž bolo by dobré už niečo aj zahryznúť a občerstviť sa. Zastavujeme sa v miestnej reštaurácii Pruk. Občerstvenie pre nás majú, ale sme veľká partia, tak to bude chvíľu trvať. Ale na to sme my už zvyknutí. Čakať sa oplatilo. Niektoré porcie stáli aj za odfotenie. Tu sa od nás oddelí naša hostka, ktorá pokračuje domov do Ivanky.
My putujeme cyklocestou smerom k Malému Dunaju. Keďže cestička k letisku a tým pádom aj malej mohyle Štefánikovej havárie je po včerajšom daždi až „príliš mokrá“, volíme trasu „B“ a smerujeme k jazerám na Zelenej vode. Na chvíľu sa tu zastavujeme. Je tu príjemné prostredie aj s malým bufetom. Trochu si to obzrieme, ale bufetiť nebudeme. Ešte je priskoro.
Za jazerami po lávke prejdeme Šúrsky kanál a ocitneme sa v Zálesí. Dedinu prejdeme len po okrajovej časti a po okreske smerujeme na Ivanku. Nejako je tu príliš rušno, tak sme radi, keď sme o chvíľu z centra preč a opäť putujeme po JuRaVe smer Svätý Jur.
Už prekonávame posledné kilometre. Počasie nám našťastie stále praje, búrky zatiaľ nevidno. Trochu sa potrháme. Tí prví, čo prichádzajú na stanicu vo Svätom Jure, práve stíhajú vlaky do svojich domovov. My ostatní sa zastavujeme v Bufete pri rybníku. Na zastavenie ráno to bolo ešte priskoro, teraz je akurátny čas okoštovať čapovanú novopackú jedenástku.
Počkáme zvyšok skupiny. Padne rozhodnutie zakončiť akciu vo Svätom Jure na námestí pri dobrej zmrzline. Všetci súhlasíme. Takže presúvame sa do centra. Rozhodnutie to bolo dobré. Zmrzlina dobre chutila aj po pive.
Nuž čo dodať na záver. Dobrá partia si opäť užila pekný cyklovýlet na svojich tátošoch.
Leto sa ešte len začína, dovidenia o necelý týždeň.
