Akcia Okolím Čiernej vody a Malého Dunaja

Nedeľa 9.6.2024

Akcie sa zúčastnili: V. Gubiová so sestrou Ľubkou, M. Kupčík, I. Kubiš, V. Trajlínek, M. Babišík, P. Herceg, J. Benedikovič, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví, J. Poláček, A. Kučerová, J. Lukačovičová, Š. Krištof, I. Pekaríková, J. Baránek a hosť z Ivanky Tinťa Kačaniová.

 Táto trasa bola navrhnutá ako nenáročná odpočinková venovaná spoznávaniu krás tejto oblasti. Jednoducho užiť si cykloživot, na ktorý sme už dlhé roky zvyknutí. Tentokrát v pohode s nenáročným profilom – čiže viac-menej po rovine.

Na parkovisku pri železničnej stanici sa nás stretáva celkovo 18 cyklistov (-tiek). Po obligátnom štartovnom fote sa vydávame na trasu. Trochu mám obavy, predpoveď k večeru hlási možnosť búrok. Zatiaľ je to OK. Takže poďho na trasu.

Ani nie po kilometri nás láka občerstvenie v Bufete pri rybníku. Odolávame  – to je príliš skoro aj na nás. Pokračujeme po  pokojnej JuRaVe. Asi po piatich kilometroch odbočujeme z JuRaVy smerom na dedinu Čierna Voda. Tu sa k nám pridáva naša hostka, Tinťa Kačaniová z Ivanky.

Za Čiernou Vodou nás okreska privádza do Chorvátskeho Grobu. Aj tu ešte odolávame gastronomickému pokušeniu a časťou cyklookruhu Šalaperská hora sa po šotolinovej ceste dostávame do Bernolákova.

Máme už 18 kilometrov v nohách, v hrdle nám už trochu vyschlo, tak sa zastavujeme v krčme Aja na jedno orosené (aperol tu nemali). Trochu bolo treba prebrať aj dojmy z predchádzajúcich akcií (Malorka, Púť do Santiaga de Compostela…)

Občerstvení na tele i na duši pokračujeme ďalej k Bernolákovskému kaštieľu Theresia Chateau. Je tu veľa áut, práve sa tu koná turnaj vo futbalovom golfe. Veľa sa tu zdržovať nemôžeme, ale jedno spoločné foto si tu spravíme.

Premiestňujeme sa o kúsok ďalej na pokojnejšie miesto k zrúcanine hradu Čeklís. Ten svojho času strážil tzv. vodnú cestu. V 16. storočí po nezhodách panstva zanikol. Teraz je tu postavená vodáreň v tvare strážnej veže. Pozostatky hradu už takmer nevidieť, kamene si rozobrali domáci na svoje účely.

Je odtiaľto pekný výhľad na Bratislavu, takže opäť foto a ideme ďalej. Za Bernolákovom sa napájame na peknú romantickú cyklocestu popri rieke Čierna voda. Vidieť tu rozkvitnuté lekná, voľne pohybujúce sa korytnačky a hlavne pokoj. Prichádzame do Novej Dedinky. Tu po okreske sa presúvame do Tomášova, kde sa na chvíľu zastavujeme v kaštieli Majorháza. Je tu pekný park a veľa fotogenických miest, ktoré neujdú našim fotoaparátom.

Kúsok za kaštieľom sa napájame na novú cyklocestu, ktorá nás privádza do Mostu pri Bratislave. Nuž bolo by dobré už niečo aj zahryznúť a občerstviť sa. Zastavujeme sa v miestnej reštaurácii Pruk. Občerstvenie pre nás majú, ale sme veľká partia, tak to bude chvíľu trvať. Ale na to sme my už zvyknutí. Čakať sa oplatilo. Niektoré porcie stáli  aj za odfotenie. Tu sa od nás oddelí naša hostka, ktorá pokračuje domov do Ivanky.

My putujeme cyklocestou smerom k Malému Dunaju. Keďže cestička k letisku a tým pádom aj malej mohyle Štefánikovej havárie je po včerajšom daždi až „príliš mokrá“, volíme trasu „B“ a smerujeme k jazerám na Zelenej vode. Na chvíľu sa tu zastavujeme. Je tu príjemné prostredie aj s malým bufetom. Trochu si to obzrieme, ale bufetiť nebudeme. Ešte je priskoro.

Za jazerami po lávke prejdeme Šúrsky kanál a ocitneme sa v Zálesí. Dedinu prejdeme len po okrajovej časti a po okreske smerujeme na Ivanku. Nejako je tu príliš rušno, tak sme radi, keď sme o chvíľu z centra preč a opäť putujeme po JuRaVe smer Svätý Jur.

Už prekonávame posledné kilometre. Počasie nám našťastie stále praje, búrky zatiaľ nevidno. Trochu sa potrháme. Tí prví, čo prichádzajú na stanicu vo Svätom Jure, práve stíhajú vlaky do svojich domovov. My ostatní sa zastavujeme v Bufete pri rybníku. Na zastavenie ráno to bolo ešte priskoro, teraz je akurátny čas okoštovať čapovanú novopackú jedenástku.

Počkáme zvyšok skupiny. Padne rozhodnutie zakončiť akciu vo Svätom Jure na námestí pri dobrej zmrzline. Všetci súhlasíme. Takže presúvame sa do centra. Rozhodnutie to bolo dobré. Zmrzlina dobre chutila aj po pive.

Nuž čo dodať na záver. Dobrá partia si opäť užila pekný cyklovýlet na svojich tátošoch.

Leto sa ešte len začína, dovidenia o necelý týždeň.

Ľuboš Kraic

Akcia Malorka

Cyklodovolenka – Mallorca 23.5. – 30.5.2024

Na akcii sa okrem iných zúčastnili: J. a E. Antaloví, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová so sestrou Ľubkou , M. Kupčík, D. a S. Lenčoví, J. Lukačovičová, J. a I. Saloví, V. Valach, D. Surovčík, I. Kubiš, M. Klieštinec, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom a D. Orság.

Tento rok nás opäť zlákala cyklistika po Stredomorí. Keby len nás. Z celého Slovenska prijalo pozvanie cestovky Avanti-Tours cez šesťdesiat cyklonadšencov. No a ako ináč, opäť je to Malorka. Teraz však naše pôsobisko bude na hornatom juhozápade, presnejšie v letovisku Peguera.

Takže, na našich trasách okrem spoznávania okolitých prímorských letovísk budeme obdivovať aj krásu južnej časti pohoria Serra de Tramuntana. Samozrejme popri tom navštívime aj dediny a mestečká (Sóller, Valldemossa, Deia, Banyalbufar…), ktoré sú klenotmi tejto malebnej oblasti.

Naša horeuvedená skupinka si pripravila vlastné trasy a program. Chceme si chodiť komorne, vo vlastnej réžii. Chceme si svoj čas, či už na bicykli alebo pri oddychu riadiť sami. Čo sa nám osvedčilo aj v minulosti. (Pri veľkých skupinách to ide len ťažko).

Na Malorku letíme z Viedne. Po prílete do hlavného mesta Palma nás transfer priváža do letoviska Peguera, konkrétne do hotela Valentin Reina Paguera. Tu si pomerne vo vysokom štandarde (ako sa na 4* hotel patrí) užívame celých sedem krásnych dní.

Po ubytovaní si ideme vyzdvihnúť bicykle do neďalekej požičovne. Nastáva problém: e-biky pre našu skupinu budú až zajtra. Ale ani zajtrajšok nebol ešte stopercentný. Ako-tak sme boli spokojní až na tretí deň. Ale to predbieham.

Po welcome-drinku sa vyberieme na neďalekú pláž „skontrolovať teplotu vody“.  Pláž je plná, leto je tu už v plnom prúde. Teplota vody a vzduchu tomu plne nasvedčuje.
Od zajtra začíname aj v tomto smere…

Piatok 24.5.2024 – trasa: Es Capdella – Santa Ponca

Ráno sa po nie celkom vydarenom prevzatí bicyklov (nemáme ešte všetky bicykle a na niektorých sú slabé baterky…) vydávame na prvú trasu. (Miloš zostáva pri hoteli s pani Oľgou doriešiť tento problém).

My ostatní putujeme na sever po miestnej okreske (Ma-1012) smerom na Es Capdellu. Trochu nás to rozcvičí a zohreje. Na piatich kilometroch vystúpame cez 130 m. Ale príroda aj počasie sú parádne, tak sa kocháme. Pri vstupe do dediny nás víta už otvorená reštika Es Moli. Prijímame jej pozvanie. Veď si to zaslúžime a ďalšia možnosť občerstvenia bude až dolu pri mori po cca 15 km.

Z Es Capdelly odbočujeme doprava smerom na Calviu. Okresku (Ma-1015) však onedlho opúšťame a putujeme po pokojnej asfaltke popri miestnych haciendách a záhradách. Vidieť tu dozrievajúce citrusy a mandle a neodolateľnú kulisu nám robia rozkvitnuté oleandre. Skrátka pohodička, ako sa patrí.

Onedlho prichádzame do rušnejšieho miesta, ale našťastie sme na cykloceste. Po cyklolávke prejdeme ponad diaľnicu a pokojná cestička nás privádza do letoviska Palmanova. Spoločnosť nám tu okrem iného robia rozkvitnuté buganvílie a iné popínavé stredomorské „krásky“. Takáto kulisa nás sprevádza až ku miestnej pláži.

Je tu veľmi príjemne. Zastavujeme sa. Dáme si hodinku pauzu: kúpanie, káva, aperol, sangria… Každému, čo chutí. Veď sme na dovolenke. Na plno si užívame túto krásnu chvíľu. Aj Miloš volá, že s bicyklami je to už lepšie.

Spokojní pokračujeme po našej trase. Obdivujeme krásy letoviska Magaluf. Všade je už plno dovolenkujúcich. Aj počasie je ukážkové.

Za Magalufom nás pokojná cestička privádza na pokojnejšie miesta. Po pravej ruke míňame záhradnícku škôlku Sa Porrassa plnú majestátnych stromov. Statné olivovníky a palmy sú v primeraných koflíkoch ihneď na predaj. Hneď za záhradníctvom míňame veľký priestranný golfový areál. Tu si milovníci tohto športu určite prídu na svoje.

Vstupujeme do voňavého borovicového lesa. Mierne stúpame ku križovatke, kde nás čaká prudké klesanie ku pláži Del Mago. Je to pekná, malebná zátoka. V malej menšine tu možno pozorovať aj príslušníkov nudizmu. Kúpanie je tu parádne, len škoda, že miestny bufet je zavretý.

Po kúpaní musíme opäť vystúpať hore ku križovatke a ísť trochu naspäť borovicovým lesom. Za golfovým areálom zamierime k letovisku Son Ferrer. Je to opäť po peknej cykloceste. Hneď pri nej je útulná Cafetéria Diamante. Personál je hneď ústretový a spojí nám dohromady viacej stolov. My môžeme hodovať pekne pospolu.

Cyklocesta nás onedlho privádza do letoviska Santa Ponca. Je to tu plné prázdninových domov, pláží a vyhliadok na more. Pri jednej takej sa zastavíme aj my. Vyhliadka na Malgratské ostrovy nemala chybu. Naše oči a samozrejme aj foťáky si prišli na svoje.

Cesta po letovisku kopíruje pobrežie, tak stúpanie strieda klesanie a naopak. Na konci letoviska využijeme malú skratku cez les, ktorá nás dovedie na samotný kraj Peguery. To už máme k hotelu celkom blízko, tak voľný čas do večere využijeme kúpaním na miestnej pláži.
Dĺžka trasy 43 km s prevýšením 563 m

Sobota 25.5.2024 – trasa: Sant Elm – Port Andratx

Ráno vychádzame o trochu neskôr, lebo sa v servise ešte dolaďuje jeden bicykel. Ale času je dosť, Dnešná etapa je ešte z tých relatívne ľahších.

Z Peguery smerujeme po cykloceste smerom na hlavné mesto Palmu. Za dedinou Galatzó odbočujeme doľava, na sever. Vidieckou pokojnou cestičkou, známou zo včerajška (len v opačnom smere) putujeme na Calviu. Tú len skraja obídeme a po cykloceste lemovanej rozkvitnutými oleandrami smerujeme na Es Capdellu.

V dedine sa zastavíme v Bare Nou. Občerstvenie je potrebné, lebo nás čaká stúpanie na sedlo Esteve. V bare nie sme sami. Je tu veľa iných cyklistov. Všetci si chcú užiť pekného dňa na bicykli.

Hore na sedlo je treba vystúpať cca sto výškových metrov, ale opäť je to spríjemnené krásnymi výhľadmi po okolitej krajine. Na sedle sa samozrejme pofotíme na malej vyhliadke.

Teraz nás čaká za odmenu prenádherný zjazd do Andratxu okorenený krásnymi serpentínami s neskutočnými panorámami. Stratíme až dvesto výškových metrov. Také sú horské etapy.

V Andratxi sa tentokrát nezastavujeme (plánujeme sa tam zastaviť v inej trase), hneď pokračujeme na Sant Elm. Dostaneme sa tam cez dva hupáky.

Je krátko popoludní. Prímorské letovisko Sant Elm je plné ľudí. Plná je pláž, plné sú uličky a reštaurácie. Máme v pláne sa najprv občerstviť a potom okúpať. Konečne nájdeme jednu pizzériu, kde sa môžeme všetci dvadsiati pohodlne usadiť. Ako bonus využijeme voľné pomaranče na stoloch. Vitamíny treba doplniť.

Krátko po občerstvení prechádza okolo nás miestna dychová kapela a hrá miestne šlágre. Takto naladení sa premiestňujeme na neďalekú pláž, kde sa necháme hýčkať slnkom a morom. Z tejto letargie nás preberie muzika smerujúca od našej pizzérie. Stanovisko si neďaleko nej postavila iná kapela, ktorá vyhrávala svetové šlágre. Nás to nenechalo chladných a hneď vedľa nej sme to roztočili. Tanec v tretrách a v cyklooblečení má tiež svoje čaro.

No treba ísť ďalej. Prehupneme sa do mestečka Arracó. Odtiaľ opäť smerujeme k moru. Tentokrát do letoviska Port Andratx. Tu sa už nekúpeme. Zastavíme sa pri miestnom, veľmi fotogenickom majáku, obídeme prístavnú zátoku a nachvíľu sa zastavíme v Pastisserii La Consigna, kde si doprajeme aperol, sangriu, pivko a iné dobroty.

Občerstvenie bolo potrebné, veď domov do Peguery to nebolo ešte zadarmo. Cesta smerovala cez dva hupáky popri letoviskách Camp de Mar a Cala Fornells.

Voľný čas do večere sme využili kúpaním v mori a niektorí sme využili aj miestny hotelový bazén.
Dĺžka trasy 50 km s prevýšením 861 m

Nedeľa 26.5.2024 – trasa: Palma – Calvia

Dnešok chceme venovať návšteve hlavného mesta Palmy. Chceme navštíviť aspoň hlavné lákadlá tejto metropoly. No a samozrejme, že použijeme na to naše bicykle.

Z Peguery vyrazíme po cykloceste známej zo včerajška. Za Galatzó pokračujeme teraz rovno – smer Palma. Cyklocesta sa pomerne dlhú dobu vyhýba hlavnej ceste, no v letovisku Sant Augustí sa definitívne stráca a my sa stávame súčasťou rušnej premávky. Na chvíľu sa zastavíme v Port Calanova, v miestnej jachtárskej reštaurácii. Nie sme síce členovia, ale občerstvenie nám ponúkli.

Boli tu pekné výhľady priamo z terasy. Mohli sme vidieť aj špeciálne vysokozdvižné vozíky prepravujúce jachty z mora do servisu a späť. Krásnym foto z terasy sme zakončili túto zastávku a pobrali sa späť na trasu.

Našťastie pred hlavným prístavom opäť nachádzame cyklocestu. Obídeme celý prístav a za ním nás už víta hlavná katedrála La Seu. Po obligátnom fote z nábrežia prejdeme hlavnú cestu a po spleti úzkych uličiek sa dostávame na malé námestíčko medzi katedrálu a palác Almudaina. Chvíľu pozorujeme tieto architektonické skvosty hlavného mesta.

Katedrála má 44 metrov vysokú loď – druhú najvyššiu loď zo všetkých gotických katedrál na svete (po katedrále v Beauvais vo Francúzsku). Príbeh La Seu sa začal, keď bol panovník Jaume I. na svojej ceste na ostrov – bojoval na rozbúrenom mori, jeho flotila lodí a mužov čelila veľkému nebezpečenstvu a mladý kráľ prisahal, že ak uspeje vo svojej misii zbaviť ostrov Maurov, na počesť víťazstva postaví mohutnú katedrálu, ktorá sa stane viditeľným dôkazom jeho úspešnej misie. Katedrála v Palme je postavená na mieste bývalej maurskej mešity.

Vedľajší palác Almudaina bol kedysi sídlom maurských vezírov. Dnes v nej sídli historické múzeum.

Pomaly vedľa bicyklov sa presúvame o kúsok ďalej na námestie Placa de Cort. Dominuje tu starý, vyše osemstoročný olivovník, ktorý sem v roku 1989 priniesli z provincie Pollenca. Cieľom ho bolo zasadiť na tomto námestí ako symbol mieru a trvalých koreňov v krajine. Dnes je symbolom mesta.

Oproti olivovníku je radnica mesta, kde sme mohli vidieť repliku krokodíla, ktorý v 17. storočí ušiel  z lode v prístave, prežil v kanáloch a terorizoval obyvateľov Palmy. Zneškodnil ho až kapitán Coch, v tom čase guvernér Alcúdie.

Úzkymi uličkami sa presúvame ďalej na námestie Placa Mayor. Až do roku 1838 tu bolo sídlo španielskej inkvizície. V roku 1969 bolo pod ním vybudované podzemné obchodné centrum a parkovisko. Na námestí sa teraz pravidelne konajú remeselnícke trhy, takisto sa tu oslavuje množstvo festivalov so živými koncertmi a skupinovým tancom.

Za námestím sa po schodoch presúvame dolu na ulicu La Rambla, menovkyňu slávnejšej v Barcelone. Za ňou sa opäť dostávame na cyklocestu, ktorá nás v bezpečí popri vyschnutej rieke Sa Riera privádza na cyklocestu v prístave.

Po asi dvoch kilometroch opúšťame prístav a po úzkych pomerne prudko stúpajúcich uličkách v štvrti El Terreno sa pomaly blížime k parku nad mestom. Záverečné stúpanie parkom nás privádza k hradu Belver. Pretože je dnes nedeľa, vstup je voľný. Ale nechcú nás vpustiť v cyklistických tretrách, tak musíme niektorí na hrad naboso.

Hrad pochádza zo 14. storočia. Kráľovskou rezidenciou bol tento hrad až do roku 1349, neskôr sa zmenil na väzenie. Je zaujímavé, že medzi väzňami skončili aj príslušníci kráľovského rodu, ktorých predkovia nechali hrad postaviť. Medzi rodinnými príslušníkmi tu uväznenými boli napr. vdova po kráľovi Jakubovi III. a jej synovia. Hrad je klasickou ukážkou stredovekej pevnostnej stavby kruhového tvaru.

Teraz si to tu prezeráme po jednotlivých poschodiach ako múzeum. Hore je veľká terasa z krásnym výhľadom na Palmu a okolie. Foťáky si opäť prišli na svoje.

Zídeme dolu a bicyklami smerujeme pomaly von z mesta. Chcelo by to malé občerstvenie, ale bohužiaľ nič na ceste takéhoto typu nie je. Cesta okolo miestnych kasární nám naznačuje, že definitívne opúšťame Palmu a následne sa občerstviť môžeme až v Calvii.

Ale to musíme najprv prekonať sedlo Creu. To znamená, že na šiestich kilometroch musíme prekonať 330 výškových metrov. Našťastie ešte nám vody trochu zostalo, áut je minimum, tak do toho. Tesne pod vrcholom vidíme ako nemecká skupinka cyklistov podcenila opatrnosť pri zjazde, čo si odniesli odreniny jedného z nich. Našťastie naša lekárnička Vierka mu poskytla základné ošetrenie.

My sme si zjazd dolu vychutnávali plnými dúškami. A ešte plnšími dúškami sme si pochutnávali na občerstvení v Calvii, v kaviarni Es Trinxet.

Ešte si urobíme zopár foto pred katedrálou Jána Krstiteľa a pomaly nasadáme na bicykle a mierime po našej známej oleandrami lemovanej cykloceste do Es Capdelly. Tu sa už nezastavujeme a užívame si posledný zjazd na dnešnej trase – do Peguery.

Samozrejme kúpanie v mori ešte pred večerou muselo byť.
Dĺžka trasy 58 km s prevýšením 890 m

Pondelok 27.5.2024 – trasa: Sóller – Peguera

Na túto trasu sa naša skupinka pripravila asi mesiac dopredu pred pobytom. Objednali sme si pre nás cez internet prevoz devätnástich cyklistov aj s ich bicyklami z Peguery do Sólleru. Čo sa nám v pondelok 27.mája aj splnilo a krátko pred ôsmou hodinou rannou stáli pred naším hotelom dva mikrobusy od spoločnosti Mallorca Cycle Shuttle s úmyslom splniť náš dnešný prvý cieľ.

Za pár minút sa naložíme, aby sme krátko po deviatej hodine mohli v Sólleri na výpadovke Ma-11 pri pumpe Repsol naše bicykle vykladať a pomaly sa chystať na trasu.

Ako prvé  sa preštrikujeme uličkami na hlavné námestie La Plaça de la Constitución, ktoré je centrom Sólleru a prechádza tadiaľto električka, ktorá premáva do pobrežného mesta Port de Sóller. Námestie je už plné života. Najvýraznejšou stavbou je tu farský kostol Sant Bartomeu, ktorý bol založený v roku 1248. Naše foťáky si opäť prišli na svoje.

Sóller je jedno z najunikátnejších miest na Malorke vďaka svojej prirodzenej izolácii a krásnej prírode, ktorú tvoria vo veľkej miere aj citrusy – hlavný zdroj ekonomiky v minulosti. V roku 1912 bolo údolie Sóller spojené so zvyškom Malorky otvorením železnice, ktorá spájala údolie s Palmou de Mallorca.

My sa do Port Sólleru presúvame na bicykloch, je to len kúsok. Prehliadneme si pristav a v miestnej reštike si dáme štartovacie občerstvenie a poďho za spoznávaním pobrežnej (Ma-10) cesty, na ktorej sa skrývajú také skvosty ako Deia a Valldemossa.

Samozrejme cesta je členitá, tak stúpania sa striedajú s klesaniami, ale dych berúce okolie to všetko vynahrádza.

Cca po desiatich kilometroch prichádzame do dediny Deia. Je to jedna z najvyššie obývaných dedín na Malorke. Je postavená v prudkom svahu v údoli tvaru „U“. Čo tvorí unikátnu kulisu s nezabudnuteľnými panorámami. Zastavujeme sa na neustále fotenie, pričom hlavne naša skupinka vytvára trochu chaos v doprave. Ale na to sú tu asi zvyknutí.

Miesto na občerstvenie pre našu skupinu tu nie je možné nájsť, výletníkov je tu priveľa.

Kúsok za Deiou je vyhliadka Galliner s reštikou, tak smerujeme tam. Trochu sa zdržíme pri oprave zaseknutej Vierkinej reťaze, ale o chvíľu si všetci užívame výhľady na more pri ochutnávaní chladeného oroseného.

Takto posilnení sa ľahko popasujeme pri zdolávaní sedla Can Costa do výšky 426 m. Odtiaľ do Valldemossy je to už viac-menej po rovine.

Valldemossa bola pomenovaná po pôvodnom maurskom vlastníkovi pôdy v tejto oblasti, Muzovi. Je to jedna z najelegantnejších dediniek na Malorke, je známa aj tým, že tam trávili zimu 1838-1839 v prenajatých priestoroch kláštora poľský skladateľ Frédéric Chopin a jeho milenka, francúzska spisovateľka George Sandová.

Valldemossa je opäť plná návštevníkov. Miesta v reštikách sú pre nás beznádejne plné. Tak si len tak striedavo na bicykli a pešo prezrieme centrum. Zastavíme sa pri kláštore Cartuja, kde povestný milenecký pár prebýval.

Pri výpadovke z dediny sa nájde v Pizzérii Vesubio miestečko aj pre našu početnú skupinu. Občerstvenie prišlo vhod. Sedíme si tu v pohode, keď sa tu pri nás znenazdajky zastavuje pani Oľga z cestovky, ktorá tu bola náhodne na aute.

Dobre posilnení sa vydávame zdolávať najvyšší bod dnešnej trasy, sedlo Claret. Odmenou bol pre nás nádherný zjazd so snáď najkrajšími serpentínami doterajšieho malorského pobytu. Úžasná podívaná.

Dostávame sa na križovatku pri dedine Esporles. Do dediny nejdeme a ideme sa následne popasovať na sedlo Grau. Je to plné serpentín. A užívame si hlavne tie pri zjazde zo sedla do dediny Puigpunyent.

Zážitkov je už strašne veľa a chcelo by to trochu času na oddych a strávenie toho všetkého.

V nemalej miere k tomu prispela aj veľmi pomalá obsluha v reštaurácii Es Pont. Trvalo to dlhšie, než sme plánovali, ale dočkali sme sa. Dojmy sme asi dokonale strovili. Občerstvenie bolo potrebné, lebo nás čakalo posledné stúpanie dnešného dňa, do dediny Galilea.

Trochu už cítiť výškové metre, ale aj Galileu pokoríme. Sme spokojní. Už nás čaká len asi dvanásť kilometrový zjazd cez Es Capdellu do Peguery. No a samozrejme predvečerné kúpanie v mori.
Dĺžka trasy 67 km s prevýšením 1185 m

Utorok 28.5.2024 – trasa: Galatzó – Calvia – Puigpunyent – Es Capdella – Peguera

Táto trasa bola urobená ako odpočinková, pretože nás zajtra čaká najťažšia a najkrajšia, tzv. kráľovská etapa. Niektorí členovia dnešok úplne vynechali a venovali sa plážovaniu, odpočinku alebo tenisu.

V oklieštenej zostave sa vydávame po cykloceste na Palmu. V Galatzó odbočujeme na našu vidiecku haciendovú cestu známu z prvých etáp. Tento raz však mierime priamo do centra Calvie. Zastavujeme sa v malej kaviarničke na prepotrebné, poštartovné občerstvenie.

Z Calvie teraz putujeme po Ma-16 hore na sedlo Tords. Následne sa spúšťame dolu smerom na Establiments. Do dediny nejdeme, ale kúsok pred ňou prudko odbočíme vľavo smerom na našu známu Puigpunyent. Tentokrát reštiku Es Pont obchádzame a zakotvime radšej o ulicu ďalej v reštike Can Jordi. Je to pekne v tieni statných platanov. Takže pohodička.

Teraz ani to stúpanie na Galileu nie je ťažké. Vyzerá to, že relaxujeme pohybom. V Galilei navštívime preto ešte malý kostolík hore na kopci. Za foto a tie výhľady to stálo.

Zjazd dolu do Peguery dal bodku za dnešnou trasou. Je krátko poobede. Ešte treba niečo dokúpiť najbližším a more má stále tú optimálnu teplotu.
Dĺžka trasy 45 km s prevýšením 777 m

Streda 29.5.2024 – trasa (kráľovská): Banyalbufar – Andratx

Dnešný posledný cyklodeň nás čakala tzv. top trasa a zároveň bolo potrebné do 18:00 hod. odovzdať požičané bicykle, tak sme odchod na trasu určili o niečo skôr – na 8:30 ráno.

Naša skupinka známa svojou spoľahlivosťou nesklamala ani teraz a v stanovený čas sme už na trase. V pohode prechádzame Es Capdellou, vystúpame do Galilei, takže po cca 17-tich kilometroch sa zaslúžene zastavujeme v Puigpunyente v reštike Can Jordi, pod platanmi na malé občerstvenie.

Čaká nás prvá skúška na sedlo Grau. Zatiaľ je všetko v pohode. Užívame si následný zjazd ku križovatke pri Esporles. Odtiaľto už smerujeme na Banyalbufar.

Najprv krátke stúpanie na sedlo Vent a potom už cesta začína mať tie správne črty kráľovskej etapy. Zjazd do sedla Bastida a následné serpentiny do Banyalbufaru – to sa nedá opísať, to sa musí zažiť. Je to na neustále zastavovanie a fotenie. A to ešte len začíname.

V Banyalbufare by to chcelo zastaviť a dať si občerstvenie s výhľadom na more. Všetky tieto atribúty spĺňal Hostal Baronia. Bicykle odstavíme v tieni rozkvitnutej lipy a my si usadáme na terase. Občerstvenie máme teraz servírované s perfektným výhľadom na more a dedinu. Takže fotíme filmujeme…

Opisovať ďalšiu cestu je veľmi jednoduché. Vystúpame za horizont, padnú nám sánky pri pohľade dopredu aj dozadu, fotíme sa jednotlivo aj hromadne (náhodne)…

Scenériu neustálych výhľadov na blízke a vzdialené pobrežie dopĺňajú skalné kulisy priamo nad nami pri ceste. A to treba dávať aj pozor pred seba.

Klesanie strieda stúpanie a my si ani neuvedomujeme ako nám nastúpané metre pekne pribúdajú. Nemôžme sa nezastaviť na vyhliadke pri veži Torre del Verger. Rebríkom sa dá dostať až hore na samotnú vežu. A tie výhľady…

Na parkovisku vedľa zaparkujú aj luxusné autá z požičovne. Ivan presvedčí majiteľa na jedno foto za volantom. Majiteľ súhlasí, Ivan má perfektný zážitok a my tiež.

Na trase nás čaká druhá dedina Estellencs. Dolu na malej križovatke je postavená mechanická replika koňa postavená zo železného šrotu. Samozrejme sa tu zastavujeme a skúšame sa naňho posadiť. Čo nesmie ujsť našim foťákom.

Malú zastávku si ešte urobíme na sedle Es Grau, kde nad malým tunelom je opäť veľmi fotogenické miesto s nádherným výhľadom.

Tak a to už je posledná bodka za pobrežím. Pomaly sa začíname točiť do vnútrozemia. Krajina sa mení, ale na kráse jej neubúda. Začíname stúpať na posledné väčšie sedlo dneška – sedlo Gramola. Serpentíny sa vinú cez skalnatý kaňon a nám sa predstavuje celkom iný ráz krajiny, aký sme doteraz ešte nemali.

Zastavujeme sa na sedle. Najťažšie už máme za sebou. Časovo sme na tom veľmi dobre. Tak si užívame posledné pohľady na more a skalnatú krajinu.

Spúšťame sa dolu zo sedla. Zaslúžený zjazd si spestrujeme po pokojnej asfaltovej bočnej cestičke, ktorá končí na námestí v Andratxi v reštike Sa Somera. Sme kúsok od Peguery, tak pri dobrej sangrii, pivku… vyhodnocujeme dnešnú etapu. Jednoznačne sa zhodujeme, že prívlastok kráľovská si plne zasluhuje.

Z Andratxu sa až po kruháč pri Camp de Mar dostávame po novej cykloceste spoľahlivo oddelenej od rušnej  hlavnej Ma-1. Ešte jeden krátky stupák po pokojnej, vedľajšej ceste a sme v cieli, v Peguere.

Je okolo 17:00. Je ešte dosť času odovzdať bicykle a naposledy sa osviežiť v mori. Veď aj  to patrí „kráľom“, ktorí zdolali kráľovskú etapu.
Dĺžka trasy 67 km s prevýšením 1446 m

Štvrtok 30.5.2024 – záver pobytu

Tak, ako to vždy na konci chodí, nastal čas balenia, posledného fotografovania a odchodu na letisko. Končí nám pobyt na Malorke, na jej južnej časti. Dostali sme do vienka sedem krásnych slnečných dní, krásne more, krásnu prírodu. Boli sme dobrá partia, na ktorú som patrične hrdý. Nazhromaždili sme kopu nových zážitkov, ktoré určite predčili naše očakávania. Všetko sa opísať nedá, to sa skrátka musí zažiť.

Stará múdrosť hovorí, že najkrajšie obdobie života človeka je to, ktoré človek práve prežíva.

A myslím, že v danom týždni to tak prežíval každý z nás.

Lúčim sa ako obvykle: Malorka a cyklistika –  ďakujeme.

Ľuboš Kraic

Akcia Splav Malého Dunaja

Splav Malého Dunaja, etapa Topoľníky – Kolárovo – 11.5.2024

Pred 9.00 sa schádzame pri termálnom kúpalisku Topoľníky. Prišiel aj Ivan Kubiš na bicykli. Na splav nešiel, ale morálne nás podporoval z brehu.

Splav Malého Dunaja je už pevne ukotvený v našom kalendári akcií a toto spestrenie cyklisticko-turistických aktivít si nenecháme ujsť ani tento rok. Zložíme lode z vleku, všetko je ako má byť, pádla, vesty podľa požiadaviek, sudy na prevoz vecí, hlavne mobilov a dokladov. Aj keď nikto nepočíta s tým, že si spestrí splav neplánovaným kúpaním. Mali sme nahlásené, že potrebujeme zložiť 1 katamarán, ale majiteľ požičovne to nejako nepochopil, alebo prepočul. Vyriešili sme dvoma hrubšími konármi a zviazaním 2 kánoí dokopy. Juro Golier s manželkou a Maroš Modrovský s Alicou Binkovou nasadli do tohto bezpečného plavidla.

Ako sme to pri štarte montovali, Paľo Rapant nejako nedopatrením  zasunul mobil do vody. Už ho chcel oželieť, ale keďže tam bola voda cca po lakeť, aj keď mútna, o chvíľu sme ho vylovili.

Vyrazili sme na vodu, štart bol na Klatovskom ramene. Chvíľu sme sa plavili po ramene, kým sme prišli k samotnému Malému Dunaju. Počasie krásne, slniečko, ale 18 °C, čiže nie horúčava.

Po cca 2 hodinách plavby zakotvíme pri bufete na Veľkom Ostrove. Výborné čapované pivko padne viac ako vhod. Sme v polovičke plavby. Oddýchneme si a po pol hodinke sadáme do lodí a ideme ďalej. Po hodinke vyzeráme miesto na brehu, kde by sa dalo na chvíľu zastaviť. A je to tu malé mólo so zábradlím. Vybehneme na breh, ale keďže mólo je malé, Vojto Galbavý vystupuje na breh mimo móla a zapadá do blata. Jeho zadák, Jožko Baránik ide sám s loďou k mólu v snahe nevystúpiť do blata. Ale zrejme porušil zákony rovnováhy, lebo v sekunde sa ocitol vo vode. Všetko dopadlo dobre, len mobil nebol v sude a skončil na dne v blate. Už sme boli na odchode, keď odrazu posledný Roland Gara tak nešťastne odtláčal loď od brehu, až ju prevrátil. Až potom som si všimol na brehu malú tabuľku na názvom toho miesta – mrchovisko. Naozaj tam pôsobili voľajaké nečisté sily.

Ďalej sme pokračovali v pokojnej plavbe, prišli k železnému mostu v Kolárove, ešte polhodinka a sme vo Váhu, už je vidieť most cez Váh, pred ním napravo je prístavisko, už nás tu Ivan čaká.

Až na stratu mobilu krásne strávený deň..

Zúčastnili sa

1.Jožko Chudý + Gabika
2. Paľo Rapant + Zuzka + Jirko
3. Monika + Riško
4. Ľubo Kraic + Milka
5. Vojto Galbavý + Jožko Baránek
6. Roland Gara + manželka
7. Maroš Modrovský + Alica Binková
8. Juro Golier + manželka
9. Ja + Ľubo Rosa
a na bicykli Ivan Kubiš

Zapísal: Igor Buc

Akcia Dobrá Voda

sobota 4.5.2024

Na druhý pokus sa stretnutie na Dobrej Vode podarilo. Prvý plánovaný termín nám prekazilo chladné počasie.

Na pravé poludnie  prišlo pred miestnu krčmu na bikoch 14 cyklistov, fúkal dosť silný vietor, aj ten možno odradil niekoľkých záujemcov o stretnutie. Najstarším cyklistom bol Vlado Oravec, najvzdialenejším cyklistka Ivetka Pekaríková – klobúk dolu.

Na aute nás prišli pozdraviť Golier a Śuga. Rodinné a zdravotné dôvody ich nepustili na bicykel. Božka rozdala členské známky tým, ktorí ich ešte pre tento rok nemali.

Po dvoch hodinách sme sa rozišli na všetky strany, aby sme sa o nejaký týždeň znovu stretli.

Na akcii sa zúčastnili: Ivetka Pekaríková, Škoda Štefan, Miklošovič Miloš s manželkou Veronikou, Vlado Oravec, Jozef Baránek, Juraj Poláček, Anka Kučerová, Pavol Vrábel s priateľom, Vlado Trajlínek, Božka Ilavská a

Palo Herceg

Akcia Bradlo

nedeľa 28.4.2024

Účastníci: J. Lukačovičová, H. + Ľ. Rosoví, K. + P. Julínyoví, M. + Ľ. Kraicoví, A. Kučerová, J. Poláček, J. Budoš, Š. Krištof, F. Martinus, I. Buc, M. Babišík, V. Trajlínek, D. Surovčík, R. Miklošík, I. Kubiš, J. Baránek, J. Golier, V. + M. Miklošovičoví, I. + J. Saloví, M. Liška, S. Macejka.

Takú účasť som nečakal ani vo sne, len či ma po ceste nebudú biť…

Akcia bola kvôli počasiu presunutá o jeden deň, v nedeľu sa pod vežou vo Vrbovom stretla riadna kôpka cyklistov a cyklistiek, členov(-iek) aj sympatizantov(-iek) MKCK. Najskôr nás čakala milá povinnosť, krst nového elektroprírastku do postupne sa rozrastajúcej rodiny, Jozefovho Spartaka. Tak teda veľa kilometrov bez defektu a nech sa Ti nikdy nevybije baterka.

Potom sme sa (ešte pohodovo) presunuli okolo priehrady na Prašník, cez Boorov, len jemne lizli Adama (do penziónu na jedno orosené sme neodbočili, bolo ešte priskoro a bolo nás priveľa), prefrčali cez Bendov a Beňov a počkali sa na križovatke do Šindelov. Následné stúpanie na Dlhý vŕšok preverilo nielen  našu kondíciu, ale potiahlo si aj prvý dielik z bateriek. Pokým sme hore oddychovali, zjazdom z od Hlaváča sa prirútila skupinka cyklistiek – Zuzka s kamarátkami na výlete, bolo to milé a nečakané stretnutie. Kúsok poniže sme pozdravili Ivetkinu kamarátku a odovzdali pozdrav (okolnosti jej nedovolili zúčastniť sa) a potom sa už len šibko prešmykli do Priepastného. Dychberúci zjazd!

A potom riadny stupák cez Zubákovcov a krajom zjazdovky na chatu pod Bradlom. Prišlo aj na turistiku. Dnes sa už vyššie nedostaneme, bolo si treba oddýchnuť, načerpať sily, zajesť, zvlažiť hrdlo. Väčšina si na chvíľku odbehla aj hore na mohylu.

Zjazd do Brezovej je rýchly, našťastie ho všetci zvládli. Za odmenu sme si na námestí naordinovali pár kopčekov zmrzliny, v tom teple to nešlo obísť. Ešte predtým sme sa rozlúčili s malou trnavskou skupinkou, ťahali smer Dobrá Voda, nás ostatných čakala výzva zvaná Rozhľadňa pod Klenovou.

Zvládli sme aj tú, i následný ostrý zjazd (niekto len tak-tak) do vyústenia Divej doliny. A potom celkom pohodovo hore-dole, neskôr už len dole až do Lančára. Kostolík je vysoko, hore sa už nechcelo nikomu, Vlado musel navyše lepiť.

Hoci sme boli takmer v cieli, museli sme ešte prekonať niekoľko krpálov, krátkych, ale jedovatých. Silný vietor, ktorý nás dnes občas zlostil, však tentokrát pomohol. Nestáva sa to často. Bol to pekný a výživný výlet, roviny sme si veľmi neužili. Našťastie ma nezbili (aj keď niekto si občas tíško popod nos pošomral), sily (a baterky) vydržali všetkým až do cieľa vo Vrbovom.

A večer sme si ešte niektorí užili príjemný koncert v Trnave. Vivaldi nesklamal.

Juro Golier

Akcia Jašter

Stretnutie na Jašteri – otvorenie cykloroka.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, M.Nižnanský, I.Matušek, R. Miklošík, E. a J.Antaloví, E. a Ľ. Kraicoví, M. Valovičová P. Vrábel so synom Peťkom, D. Surovčík, Š. Krištof, J. Lukačovičová, H. Gurínová, A.Kučerová, I.Pekaríková,  V. Oravec, J. Poláček, J. Benedikovič, I. Kubiš, M. Babišík, J. Nádaský, I.Naništa, V. Gubiová, D. Fáziková, M. Farkašovská, P.Julíny, G.Kušnierová, V.Putera,  D. Kováč, I.Buc, F.Martinus, R.Chlpek, R.Gara (HC), 

Ako hostia: M. Kupčík, S. a L. Macejkoví, E. Nižnanská (Zavar), V.Malovec, V. a M.Miklošovič, K.Julínyová, manželia Domoracký (TT),Mucha (TJ Bezovec), V. Mikesková, P.Mikuda, Z. Hanicová, M. Rusnáková, J.Horňák (PN), S. Drahovská, J.Štorková, J.Glasnáková, R.Drlička,

Spolu: 55 účastníkov

Nedeľa 14.4.2024. Počasie na začiatok apríla bolo až príliš letné. Teplota vzduchu ráno 10 st. až 26 st.C po obede. Jasná obloha a ostré slnko prilákalo na Jašter z rôznych smerov spolu 54 cyklistov(-iek) aj 1 kolobežkárku Vierku. Pred Relaxom v Trnave a pri kruhovke v Piešťanoch je zraz doobeda o 10:00 h.

Ešte pred odchodom na trasu prebehne krst nového e-biku Joža Antala. Krstný tato Ľubo ho pokrstí menom Vinco. Poprajeme im, aby sa im spolu len dobre vodilo a nech si robia navzájom jeden druhému len radosť.

Z Trnavy ideme cez Kopánku na letisko, Malženice, Trakovice s krátkou občerstvovačkou, cez Šulekovo (spomienka na Kamila), po hrádzi Váhu a železným mostom do Hlohovca.

Piešťanci a Ivetka (prišla až z Rajca) štartovali od Kruhovky v smere dole Váhom…Ako prvý prišli na Jašter partia z TJ Bezovec Piešťany v početnej dámskej zostave. O chvíľu „dorazil“ aj zvyšok peletónu od Trnavy. V Trakoviciach sme stretli aj 2 cyklo kamarátov z Hrnčiaroviec pri Trnave…

Po zvítaní a spoločnej fotke na dvore Jaštera sa začali nekonečné rozhovory o plánoch do novej sezóny 2024. Hospodárka klubu Božka I. tradične využíva stretnutie na distribúciu známok SCK do preukazov. A má sa veru čo obracať aby bolo všetko OK. Ďakujeme za trpezlivosť všetkým.

Ivan K. doniesol pár reklamných predmetov „na ukážku“ ako jednu z možnej varianty pre „prezent“ na Karpaty tour 2024. Rozhodnutie o výbere by mal urobiť výbor klubu do konca apríla 2024. Po doplnení kalórií nastáva čas na odchod. Pár „makačov“ si dopraje ešte km cez Bojničky a Sereď až do Trnavy. Ostatní volíme tradičné trasy návratu domov. Piešťanci a Ivetka idú späť Hore Váhom.

Účastníci z Trnavy a okolia ideme späť po hrádzi z Hlohovca po novom C chodníku do Šulekova, cez D.Zelenice, Zavar a Modranku do Trnavy. Ešte krátke posedenie na jedno „orosené“ v Pemino rešt.v Modranke urobilo bodku za dnešnou cyklojazdou. Ďakujeme Feri za pozvanie.

Piešťanská skupinka v zostave Juraj G, Duško S, Vladko T. a Milanko B. skončili na jednom orosenom v Lodenici v Piešťanoch a fazulovici a galantne odprevadili Ivetku na vlakovú stanicu.

Vďaka všetkým za peknú účasť na akcii. Dovidenia  už čoskoro…

Naništa Igor a Ivetka Pekaríková

Akcia Všivavec – po stopách Čubírkovej

Akcie sa zúčastnili: J. Baránek, M. Babišík, J. Dzurenka, I. Pavlík, J. Vrábel, F. Martinus, Ľ. a E. Kraicoví, M. Babišík, J. Polakovič a P. Rapant.

Klub spokojných seniorov (KSS) si na tento deň (6.3.2024) zvolil nenáročnú trasu smerujúcu krajom podhoria Smolenických Malých Karpát do neďalekej lesnej vyvýšeniny zvanej Všivavec. Ja osobne som si túto lokalitu spájal s neslávne známou vrahyňou Irenou Čubírkovou, ktorá tu žila v 60-tych rokoch minulého storočia a obzvlášť brutálnym spôsobom sa tu zbavila svojho druha Ambróza Ščepku.

Už od detstva sa u nás dedina Boleráz akosi nevedomky spájala s touto tragédiou. A nejaká zvláštna sila ma sem ťahala pozrieť si to nešťastné miesto. Len nikto nevedel, kde to presne je. Veď po šesťdesiatich rokoch tam už nemusí byť vidieť nič. Nesmelo som dúfal, že by sme dnes mohli mať šťastie a miesto (zvané Políčko), kde sa táto hrozná tragédia vtedy odohrala, mohli nájsť.

Začíname v Smoleniciach krátko pred ôsmou hodinou rannou, na parkovisku pri Pizzerii Havran. Putujeme po zelenej značke von z dediny ku kaplnke nad krížovou cestou. Počasie je vcelku priaznivé, je slnečno, len občas zafúka chladný vetrík, ktorý pocitovú teplotu o niečo znižuje.

Prvou našou zastávkou je údolie za chatovou osadou pod Jahodníkom, ktoré je priam posiate medvedím cesnakom. Tak neleníme a naberáme každý do čoho môže. Cestička popri Smolenickom potoku nás privádza na asfaltovú cestu smerujúcu na Lošonec. Ideme kúsok po nej, lebo terén v poli je ešte stále rozbahnený. Asi po tristo metroch nachádzame v poli úsek vhodný na presun.

Popri starej hruške prichádzame do lesa zvaného Niva háj. Putujeme lesnou cestičkou. Je to tu na túto dobu už celkom jarné. Les sa začína pomaly zazeleniavať.

Onedlho prichádzame opäť ku asfaltke, tentokrát smerujúcej na Horné Orešany. Tú len prekročíme a už putujeme po Všivavci. Najprv sa zastavíme pri kamennom násype, ktorý by mohol byť pozostatkom starej železnice smerujúcej z Malých Karpát na Dobrú Vodu. O kúsok ďalej sa zastavíme pri násypoch a dunách, ktoré nám pripomínajú, že v dobe druhej svetovej vojny tu mali Nemci pomerne širokú spleť zákopov a ochranných valov.

V jednom takom záveternom mieste sa zastavíme, veď je čas na malé občerstvenie. Popri tom nám Palino rozpráva desivý príbeh Ireny Čubírkovej, ktorá tu niekde, len kúsok odtiaľto, svojho času aj prebývala. Ale kde?

Naše ďalšie kroky po Všivavci nás vedú len po krásnom predjarnom lese plnom medvedieho cesnaku, rozkvitnutého Pľúcnika a Blyskáča, ale žiadne zbytky po nejakej usadlosti tu nevidieť. Tá by mala byť podľa všetkého ešte o kus ďalej. Toto tu je skrátka len klasické chránené územie.

Pri prameni vajcovky prekračujeme potok Smutná a poľnou cestičkou popri remízkach smerujeme do Smoleníc. Na chvíľu sa zastavujeme pri poľovníckom odpočívadle. Odpočívame a míňame posledné zásoby z ruksakov.

Cca po dvoch kilometroch prichádzame do Smoleníc. Je už pokročilý čas obeda, tak využijeme ponuku reštaurácie Tree club. Majú ešte menu. Tak sa patrične posilníme.

Rozmýšľame, čo ďalej. Hodín ešte nie je veľa. Autami sa presúvame po ceste zo Smoleníc do Bolerázu. Pri tzv. Čubírkovej moste schádzame z cesty doprava a zastavujeme na malej čistinke. Tu z mosta zhodila Čubírková do potoka posledné zvyšky obhoreného torza svojho druha.

Vystupujeme z áut a vydávame sa pešo po poľnej cestičke smerom k lesu. Hop alebo trop. Uvidíme či niečo nájdeme. Kedysi mi kamarát rozprával, že tu bol niekde pioniersky tábor a pri ňom videl torzá základov nejakého domu. Ale to bolo ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. To je naša jediná stopa.

Prichádzame k oploteniu signalizujúcom, že je tu nejaká súkromná farma. Vidieť tu pobehovať po výbehoch nevšedné domáce zvieratá. No nejako sa to zamotáva. Čo teraz? Pri nejakom traktore tu vidieť dvoch mužov. Zastavujeme sa pri nich. Nuž spýtame sa, či o tom niečo nevedia.

A div sa svete – máme šťastie. O usadlosti Čubírkovej vedia. Je to síce teraz v súkromnom areáli, ale dovedú nás tam. Tak, tomu sa hovorí trefa. Strážny havinko je vďaka nášmu doprovodu na nás celkom milý. Prichádzame na trávnatú čistinku. Tam vzadu bol spomínaný pioniersky tábor a tu vpredu vidieť  v tráve ešte celkom zreteľné zvyšky múrov.

Stojíme v úžase. Tak tu sa to všetko odohralo. Tu Irena Čubírková dokonala svoje beštiálne dielo. Je to už 60 rokov, ale nejako tú hrôzu vo vzduchu cítiť ešte teraz.

Vraciame sa späť k autám. Hrozivý príbeh  našťastie už dávno odvial neúprosný čas. No a ten čas beží neustále ďalej a pre nás chystá dúfajme ešte veľa krásnych pobytov v lone prírody.

Ľuboš Kraic

Akcia Jelenia hora – Klokoč

Akcie sa zúčastnili: J. a B. Golieroví, Ľ. a H. Rosoví, M. Modrovský, Ľ. Kraic, E. Zolvík, I. Naništa. Ľ. Šoltés, J. a A. Dzurenkoví, A. Križanová, M. Babišík, V. Naď, D. Soubustová, J. Polakovič, I. Zálešáková, M. a V. Miklošovičoví, A. Binková, V. Trajlínek, A. Hollý a P. Rapant.

Naše turistické spoznávanie Malých Karpát nemá konca kraja, niektoré oblasti prechádzame aj viackrát. Veď ono sa vždy niečo nájde, čo sme minule opomenuli alebo nejako len prehliadli. Tak to bolo aj v nedeľu 3.3.2024.

Tak ako aj minule, tak aj teraz nás v dedinke Plavecké Podhradie, v mieste nášho štartu privítal silný studený vietor. Takže sa moc nezdržujeme a po krátkej chvíli vyrážame na trasu. Putujeme po žltej značke a za dedinou nás cestička po lúke vedie povedľa Pohanskej hore do lesa na modrú značku. Snažíme sa čo najskôr schovať pomedzi stromy pred nepríjemným vetrom. Je pod mrakom, sem-tam sa objaví aj modrá obloha, ale je to všetko „zubaté“.

Na Sedle Báborská opúšťame modrú značku a po žltej si to šírujeme do Veľkej kamennej doliny. Onedlho opúšťame žltú a na križovatke Pod Jeleňou skalou (po zelenej) začína stúpanie hore na Jeleniu horu. Pri obzretí dozadu sa nám za chrbtom objavuje nádherná a sem-tam aj slnkom zaliata panoráma Plaveckého hradu. Musíme ale dávať aj pozor pod nohy, aby sme nepošliapali kvietky Poniklecu, ktorý sa dnes rozhodol, že nás bude sprevádzať hore až na Jeleniu skalu.

Tu v závetrí mohutného skaliska zastavujeme na malé občerstvenie. Tu aj Vladovmu kávovaru dal vietor pokoj, takže o chvíľu vychutnávame príjemnú horkastú chuť tohto moku.

Za Jeleňou skalou sa dostávame na hrebeň Javorinky. Teraz to máme v pohode. Užívame si hrebeňovku s peknými výhľadmi na protiľahlú Kršlenicu.

Pokojná zvážnica nás privádza na Amonovu lúku. Tu sa nezastavujeme a dávame sa do zdolávania vrcholu Klokoča. Nie je to nič ťažké. V pohode sa dostávame na vrchol. Nie sme tu sami, dnes máme spoločnosť aj druhých turistov, ktorí si skrášlili nedeľu pobytom v prírode.

Tak ako aj ostatní, aj my začíname tradičný rituál pribíjania klincov do dreveného kríža. Chudák, má ich tam už ozaj neúrekom. Ale taký je tu zvyk. Popritom si užívame krásne výhľady na juhozápadnú stranu. Dnes to nie je stopercentné, ale ujde to.

Po zídení dolu na Sedlo Uhliská putujeme ďalej popri Kamennom na peknú fotogenickú a výhľadovú Hrubú Križľu. Je to veľmi pekné miesto, máme výhľady do Kráľovej doliny a krásny skalnatý hrebeň za ňou. Sme veľmi spokojní.

Pomaly sa poberáme na záverečný úsek dnešnej trasy. Obchádzame vrchol Červenice a dostávame sa na lúky pred samotným Plaveckým Podhradím. Po krátkej zastávke u vodníka prichádzame do cieľa, k našim autám.

Vzhľadom k tomu, že v Podhradí bol hostinec zatvorený, dnešné vyhodnotenie trasy prebehlo až v neďalekých Prievaloch v reštaurácii Šandorf.

Hodnotenie: Opäť bolo dobre, nabudúce ideme do hôr samozrejme zas.

Ľuboš Kraic

Akcia Okolím Pezinka

Okolím Pezinka (zo zápisníka klubu KSS pri MKCK).

Akcie sa zúčastnili: P. Rapant, M. Babišík, Ľ. E. Kraicoví, V. Naď, J. Dzurenka, I. Pavlík, M. Miklošovič, M. Modrovský, J. Polakovič, I. Naništa, J. Vrábel, D. Polák, A. Holý, V. Trajlinek, J. Baránek.

V stredu 28.2.2024 sa vydal „ Klub spokojných seniorov“ (KSS) na prieskum okolia Pezinka a Cajly. Ráno o 8:15 h sa stretávame pred nemocnicou Philippa Pinela. V pozvánke od P. Rapanta je úsmevná poznámka a upozornenie: „parkujeme pred vrátnicou – Klinikou alkoholicko a inak drogovo závislých odporúčam vziať si iba nealko vínko, nealko borovičku, nealko slivovičku. Ak nie tak treba pyžamo a zubnú kefku !

16 nadšencov a fanúšikov turistiky čakala pekná cca 14 km trasa. Potešili lokše aj teplý nápoj od Eda a Palina. Po štartovej fotke pred nemocnicou PP sa zakrátko dostávame na trasu Náučného vinohradníckeho chodníka Pezinok. Pre milovníkov hrozna a vína je toto veľmi atraktívna prechádzka.

Kedysi sa tu pestovali aj odrody Veltlínske červeno-biele, Silvánske červené, Chrupka (Gutedek), Čabianska perla, Ezerjó, Muškát, Ottonel, Izabela, Ferdinand Leseps, Delavare, Kozie cecky, Bouvierovo, Bratislavské biele, Neuburské, Magdalénka skorá a mnohé iné. Rizling vlašský je v súčasnom období najpestovanejšou odrodou v pezinskom chotári.“

Prvá zastávka je pri vahadlovej studni. Na trase NVCH Pezinok je celkom 12 náučných panelov. Z jedného na Vyhliadke sa dozvedáme:

„Územie, na ktorom sa dnes Pezinok rozprestiera, sa prvýkrát spomína v listine z roku 1208 pod názvom „Terra Bozin“. V roku 1376 získava vtedajší Pezinok trhové privilégia a stáva sa mestečkom. Základom bohatstva mesta sa stalo najmä kvalitné víno, s ktorým pezinskí obchodníci obchodovali v priestore celej strednej Európy. Na stredovekom vývoji mestečka sa výrazne podieľal mocný šľachtický rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Významné je najmä 17. storočie. V roku 1615 sa stáva na základe tzv. Malého privilégia Mateja II. slobodným kráľovským mestečkom v roku 1647 na základe privilégia Ferdinanda III. slobodným kráľovským mestom.

Cesta vinohradmi nás dovedie k vinohradníckemu domčeku s názvom Celestín. Od apríla do septembra tam prebiehajú akcie a podujatia spojené s vínom. Degustácie, kultúrne stretnutia, varenie gulášu, DJ Edo, akcie pre deti, otvorené viechy…Stálo by to za TO niekedy uskutočniť cykloturistiku v okolí.

Okolo rybníka sa cesta vinie hore do kopčeka. Tu nachádzame pozostatky Peregského domu. Tu býval správca vinohradu ľudovo nazývaný Pereg.

Cit.  „Správy o ňom máme už z 13. storočia. Bergmajster mal vo vinohradoch rovnaké kompetencie ako richtár v obci. Dozeral a kontroloval všetko dianie vo viniciach. Okrem iného zodpovedal za včasné obrábanie vinohradov, dohliadal, či sa pri vyberaní desiatku a odvádzaní povinných dávok používali pezinské miery a dohliadal na hájnikov. Jeho funkcia pretrvala až do roku 1950.“

Pod Peregom si doprajeme kávovú prestávku s Vladom. Po občerstvení pokračujeme lesom na ďalšie zastavenia trasy. Objavujeme pekné vyhliadky na MK a okolie.

V miniarboréte pri lesnej škôlke nájdeme aj Jarabinu brekyňovú, stromček ktorý vysadila p.prezidentka SR Z.Čaputová v apríli 2021. Veľmi pekné miesto pre nenáročné výlety a lesnícku osvetu.

Deň bohatý na zážitky pokračuje na Antimónke. Je to bývalá baňa na trase náučného cykloturistického chodníka z Perneku do Pezinka. Poznávame históriu baníctva v tejto oblasti.

Združenie Geopark Malé Karpaty vybudoval pri šachte Budúcnosť nádherné miesto na vzdelávanie. Sú tu osadené infopanely. Planéta a Zem, Minerály, Hmyz, Lesy, Potoky, Stupavské zelé, a iné. Pre školy aj verejnosť ideálne miesto na poznávanie a oddych.

Okolo bývalej základne baníkov a starých polorozpadnutých budov sa chodníkom dostávame na cestu do Pezinka.

Doobedný program sme ukončili opäť pri autách pred nemocnicou PP na Cajle. Milan „Babulo“ navrhuje obed v Modre. V centre je pekný hotel Sebastián u Hofera. Neodoláme ponuke „meníčka“ a doprajeme si výdatný obed. Ideálne miesto na zakončenie výletu. Ďakujeme za gastronomický zážitok na záver.

Igor Naništa

Akcia Veterlín

Akcie sa zúčastnili: E. Zolvík, M. Modrovský, D. Soubustová, V. Naď, Ľ. a E. Kraicoví, J. a A. Dzurenkoví, I. Naništa, K. Roháčková, B. Polocík, J. Polakovič, A. Hollý a P. Rapant.

S Partiou trampov šli: M. Babišík, V. Trajlínek a M. Miklošovič.

Pozvanie na potulky po Malých Karpatoch od Trampskej skupiny Stratená stopa nikdy neodmietneme. A tak tomu bolo aj v sobotu 24.2.2024. No a krajina v okolí Čela a Veterlína, tak tá vie potešiť každé túlavé srdce milovníka malokarpatskej prírody.

Hoci trampi vchádzali na trasu až o desiatej, naša skupina si dala zraz na parkovisku na Jahodníku už o ôsmej. Budeme mať viac času a bude aj viac pohody.

Na štarte sme dostali od trampov malý darček v tekutej podobe. Dobre padol, tak sme v pohode mohli nabehnúť na trasu. Smerujeme po žltej značke. Pri konci z nej odbočíme, obídeme vrchol Černíka zľava a onedlho sme na rázcestí nad Vlčiarňou. Nezdržujeme sa a putujeme ďalej po zelenej smerom na Čertov žľab. Cestou badáme už prvé nesmelé výhonky medvedieho cesnaku. Takže niektorí sa trochu zdržíme.

Na Čertovom žľabe si urobíme prvú občerstvovaciu prestávku. Vladova káva nesmela chýbať. Takto posilnení stúpame hore po zelenej až do Sedla pod Zárubami. Tu odbočujeme zo značky a putujeme opäť strmo hore k vrcholu Čela. Cestou sa ako obvykle zastavíme pri Hačovej jaskyni.

Hore na Čele sa nám ukazujú prvé výhľady na juhovýchodnú stranu. Slniečko už pekne svieti, ani vietor nie je silný, takže pohoda. Smerujeme po hrebeni smerom na Veterlín. Túto časť máme najradšej. Už pomerne dobre vyšliapaný chodníček nám pomedzi skaly a stromy vytyčuje ten správny smer. Výhľady sa pomaly začínajú striedať raz na ľavú, raz na pravú stranu. Raz vidíme krajinu v okolí Slepého vrchu a Bolehlava, raz sledujeme hrebeň Zárub s Ostrým kameňom.

Ale to sa už nezadržateľne blíži vrchol Veterlína. Zastavujeme sa a usadíme sa na jeho skalnatom vrchole. Vetrík pofukuje len mierny, takže ideálny čas na občerstvenie. Trampi hlásia, že sú na ešte len dolu na Sedle pod Veterlínom. Nebudeme tu vyčkávať a ideme im naproti. Stretávame ich na polceste od sedla. Prebehne krátka výmena tekutých produktov a každý pokračujeme svojim smerom.

Naša, trochu potrhaná skupina sa dáva na sedle dokopy a na Jahodník nesmerujeme po asfaltke, ale paralelne po lesnej cestičke. Bola to dobrá voľba, lebo bola okrášlená krásnymi, starými stromami. Nakoniec sa napájame na žltú značku smerujúcu od Čiernej skaly.

Prichádzame na Jahodník. Zopár trampov stretávame aj tu. Ale hlavná časť bude v Neštichu v Hostinci pod gaštanom. Tam sa vyberáme na našich autách aj my zo skupiny MKCK. Miesta na parkovanie je ešte dosť, aj sa nám podarí nájsť voľný stôl, Gitarová skupina sa pomaly rozohráva na záverečné zhodnotenie akcie.

Hostinec sa začína pomaly zapĺňať. Debaty bežia v plnom prúde. Pomaly sa začína servírovať guláš. Naša dnešná turistika je práve ukojená všetkými zmyslami. Sme spokojní. Niektorí sa poberáme už domov a niektorí tu ešte zostávajú na nejakú tú debatu.

No a niektorí z trampov ešte nedorazili a sú niekde na ceste…

Ľ. Kraic