Akcia Cyklotúra hrebeňom Soláňa a Javorníkov

29.5.2026

Soláň, Valašsko, Javorníky… to bola už dávnejšie moja veľká cyklistická výzva. Preskúmať a spoznať túto oblasť sa dnes so mnou podujali aj Ľubo Rosa a Ivan Kubiš. Rysoval sa krásny slnečný deň. Len mierny vetrík. Nebolo čo váhať. Autá nás doviezli na parkovisko pod Kohútkou.

Po vybalení bicyklov urobíme krátke štartovacie foto a za krásnych výhľadov sa spúšťame z parkoviska dolu do Nového Hrozenkova.

A tu hneď začína prvé stúpanie hore na protiľahlý hrebeň – na Soláň. Je dlhé cez 9 km. Ale cesta je príjemná, v krásnom zmiešanom lese si vychutnávame dobrý pocit z cyklistiky.

Hore opäť prichádzame do „civilizácie“. Je tu plno chát, penziónov, reštaurácií… Hneď v takom prvom lákadle, vo Valašskom šenku U Valů, sa zastavíme na malé občerstvenie. Dnes si k pivku doprajeme aj makový frgál.

Toto nám padlo vhod a spokojní pokračujeme ďalej. No ani nie po päťsto metroch narazíme na Hotel Čarták ešte s krajšou terasou s ikonickým výhľadom na Beskydy. Že by sme si dali hneď aj kávu? Ale, odolávame. Treba najprv bicyklovať, káva bude neskoršie. To sme ešte nevedeli, že bude až na samom závere dnešnej trasy. Ale nepredbiehajme.

Putujeme Soláňskym hrebeňom, vlastne hrebeňom Vsetínskej hornatiny. Celých 15 km si teraz užívame výhľady na protiľahlý Javornícky hrebeň a Valašsko pod ním na jednu stranu a na stranu druhú obdivujeme dominanty Beskýd: Kněhyně, Smrk, Radhošť a jej veličenstvo Lysú horu. Takto sa presúvame cez: Kotlovú, Pálenice, Benešky až na Sedlo pod Vysokou. Treba ale spomenúť, že povrch tohto úseku bol miestami riadne technický a krátke prudké stúpania striedali zase prudké klesania.

Prichádzame na lyžiarsky areál Třeštík. Je tu aj rovnomenná chata, ale tá je zavretá. Občerstvenie nebude. Spúšťame sa dolu na Valašsko. Stará lesná asfaltka má už asi najlepšie roky dávno za sebou, ale čím sme bližšie k hlavnej ceste, tak sa jej povrch trochu zlepšuje.

Po hlavnej ceste sa presúvame na Uzgrúň. Tu po pomerne prudkom stúpaní by mal byť Hotel Horal. Váhame, či to máme risknúť a ísť hore alebo skúsime ísť ďalej až na hrebeň na Kasárne a tam je Hotel Fran.

Tak je rozhodnuté – ideme skúsiť Hotel Horal. Stúpanie nebolo dlhé a div sa svete, Horal bol otvorený a ako sa hovorí v Čechách „Cyklisté jsou vítáni“, tak neváhame. Majú ešte aj menu a k tomu dobré rezané. No, bolo to dobré rozhodnutie.

Takto príjemne občerstvení začíname sa pasovať s ďalším stúpaním cez prales Razula na kótu Pod Bařinkou. Tu ale narazíme na prekážku, lebo cesta je kvôli zvážke dreva uzavretá. Použijeme vyznačenú obchádzku. No, poviem to jemne: jazda po tejto obchádzke nepatrila medzi najlepšie dnešné zážitky. Našťastie nebola moc dlhá a onedlho sme opäť na trase.

Dostávame sa na asfaltku, ktorá nás opäť poctivým stúpaním cez Butorky privádza na lyžiarske stredisko Kasárne. No a Hotel Fran – bol samozrejme zavretý.

Horal, ešte raz ti vďaka, že si nás gastronomicky prichýlil.

Púšťame sa na posledný úsek dnešnej trasy – na Javornícky hrebeň. Terén už poznáme z minulosti. Boli sme tu už viackrát. Ako to už na týchto hrebeňoch býva, prudké zmeny profilu sú ešte obohatené aj technickými pasážami. Ale výhľady, teraz už aj na slovenskú stranu, sú opäť veľkolepé.

Trasa má ale väčšinou mierny sklon nadol, tak nás to samozrejme ťahá viacej do cieľa. A ten už nie je ďaleko. Stratenec, Malý Javorník a Portáš. Tieto tri kóty sú neklamnou známkou toho, že prichádzame k cieľu.

Vybehneme ešte hore na Kohútku do reštaurácie na ich povestné „borůvkové buchty“. A  keďže sme šoféri, tak pri kofolke a dobrej kávičke vyhodnotíme dnešnú etapu.

Jej parametre 64 km a prevýšenie 1850 m hovoria o tom, že to dnes nebolo med lízať. Ale naopak, zážitky z výhľadov a z krásnej valašskej prírody, ktoré sme dnes do sýtosti nasávali, to všetko bohato vykompenzovali.

Ľuboš Kraic

Akcia Cyklotúra po obore Biela skala

23.5.2026

Akcie sa zúčastnili: J. Budoš, M. Krajčovič, Š. Krištof, I. Kubiš, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová, M. Kupčík, V. Malovec, Juraj  a Ingrid z Ružindola, J. Nádaský, J. Baránek, J. Ševečka a M. Smutný.

Obora Biela skala je územie, ktoré bolo dlhé roky prístupné len určitým ľudom z poľovného revíru. Našťastie je teraz už toto územie otvorené aj nám cyklistom, takže sa môžeme pobicyklovať po nespočetných zvážniciach a užívať si kúzlo tejto pokojnej prírody.

Dnes nám slniečko prialo a tak sa krátko pred deviatou hodinou stretáva na parkovisku pri hrade Červený Kameň až 15 cyklonadšencov s úmyslom stráviť pekný cyklodeň v malokarpatskej prírode. Niektorí sme sem prišli autami a niektorí (skupina MTB) „po svojich“.

Z parkoviska sa po zelenej značke spúšťame dolu do Častianskej doliny. A hneď začína prvé stúpanie až hore popod Geldek. Dá nám to riadne zabrať, ale krásna príroda lieči všetky útrapy pri stúpaní.

Prichádzame na lúku Holind. Táto lúka je už len spomienka na pôvabnú drevorubačskú a huncokársku usadlosť, ktorá tu bola ešte v polovici 50-tych rokov 20. storočia. Trochu podumáme nad nedávnymi dejinami usadlostí v Malých Karpatoch a pokračujeme ďalej.

O chvíľu prechádzame okolo lokality  Panský dom. Je to ďalšia pripomienka na nedávny huncokársky život v Malých Karpatoch. Budova ešte stojí, ale svoje chvíle má už asi spočítané.

Prichádzame ku križovatke Hubálová. Odtiaľto nám začína 7-kilometrový zjazd na Záhorie. Po štátnej ceste 501 sa potom po dvoch kilometroch pekne po vetre presúvame do dediny Kuchyňa. Je okolo obeda. Zastavíme sa v Reštaurácii u Radky na občerstvenie.

Ústretový personál reštaurácie vyhovel všetkým našim gastronomickým požiadavkám, tak spokojní opúšťame dedinu a púšťame sa pokoriť ďalšie veľké stúpanie, tzv. Modranskou dolinou až hore na Čermákovú lúku.

Stúpanie nás trochu potrhalo, ale hore na Čermáčke, kde bolo dnes turisticky celkom rušno, sa dáme dohromady. Ďalšia cesta na Hubálovú a potom Kobylskou dolinou bola akoby za odmenu. Väčšinou už len dolu kopcom. Takmer osem kilometrov. V pokoji si užívame tieto chvíle.

Nasledoval ešte krátky výšľap ku autám na parkovisko. MTB skupina sa spúšťa dolu do dediny a my po naložení bicyklov sa s nimi stretávame dolu v dedine Častá na vyhodnotenie akcie v Pizzerii Dedinka a v krčme U Kalerába.

Dnes sme si užili opäť krásnu cyklistiku v lone malokarpatskej prírody. S dobrou partiou a v takejto lokalite to ani inak nejde.

Takže, Malé Karpaty, do skorého videnia!

Ľuboš Kraic

Akcia Cyklistika na Costa Blanca

6.5. až 14.5.2026

Akcie sa zúčastnili: V. Gubiová, M. Kupčík, I. Kubiš, Ľ. Šoková, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom.

Costa Blanca je 150-kilometrové pobrežie na juhovýchode Španielska. Avšak hlavne jej severná časť je pravdepodobne už dobre známa tým, ktorí sledujú cyklistiku. V zimných mesiacoch sa po miestnych cestách preháňa množstvo profi tímov. No a teraz na jar tu zavítala aj malá skupinka cyklistov z MKCK so svojimi priateľmi.

Leteli sme z Bratislavy do španielskeho Alicante so spoločnosťou Ryanair. Odtiaľ sme sa transferom premiestnili do mesta Calpe, kde sme sa ubytovali v Hoteli RH Ifach. Tu sme si celých 8 dní užívali komfort tohto 4-hviezdičkového rezortu.

Calpe bolo aj východiskom všetkých našich trás. Bicykle (e-biky) sme mali zajednané kúsok od hotela v požičovni Extreme Bike Rental, ktorú vlastní Martin Zeithammer – majster Českej republiky v gravel disciplínach. Taký malý bonus na začiatok.

Štvrtok 7.5.2026 – trasa na Cumbre del Sol
Tento kopec bol už dvakrát súčasťou španielskej La Vuelty. Naša trasa nebola moc dlhá, ale mala tento vzácny bonus.

Ráno po prevzatí bicyklov putujeme po pobrežnej ceste CV-746. Našťastie premávka nebola moc hustá, tak si užívame pohodu tohto kraja. Zastavujeme sa po 12-tich kilometroch v Moraire pri miestnej pláži. Je trochu pod mrakom, na kúpanie to nie je, tak v miestnom bare zisťujeme ako chutia španielske drinky.

Ďalej pokračujeme do mesta Benitachell. Odtiaľto začína asi 5-kilometrové stúpanie na samotný Cumbre del Sol. Hlavne záver bol pomerne strmý. Vzhľadom na to, že bolo pod mrakom, boli výhľady vcelku obstojné.

Dolu sme išli inou cestou, ale tá bola oveľa strmšia, ako keď sme išli hore. Tak teraz dostali zabrať naše brzdy. Prichádzame dolu na hlavnú cestu a odtiaľ smerujeme už naspäť – smer Calpe.

Hneď za Benitachellom odbočujeme z hlavnej a putujeme po pokojných vedľajších cestičkách. Obdivujeme vilky miestnych usadlíkov.  Zastavujeme sa 3 km pred cieľom v bare Grizzly, kde predbežne vyhodnotíme dnešnú etapu.
Trasa: 41,45 km/ 832 m.

Piatok 8.5.2026 – trasa na Teuladu
Teraz začíname trasu už z nášho hotela a po kilometri opúšťame pobrežnú CV-746. Opäť sa necháme kochať miestnymi vilkami a prekrásnou stredomorskou vegetáciou v ich predzáhradkách. Teraz ale putujeme stále do kopca až na sedlo la Fustera, do výšky 245 m. Odtiaľ si to užívame po mierne zvlnenom teréne až tesne pred mesto Teulada.

Zastavíme sa občerstviť v Casa Edy. Pri sledovaní radaru zisťujeme, že sa k nám blížia prehánky. Tak premýšľame, kde ich prečkáme. Zaparkujeme hneď v meste pri supermarkete.

Po prehánke pokračujeme ďalej – smer Xábia. Putujeme pokojným vidiekom, ale onedlho nás dobehne ďalšia prehánka. Teraz už väčšia. Prečkáme ju v malom lesíku pod stromami – nič lepšie nebolo.

Pokračujeme, dostávame sa na hlavnú CV-742. O chvíľu zastavujeme pri malebnom skanzene Art al Camp. Je tu krásny palmový park, riečka s vodopádom, aj útulná reštika s jedálňou. My ale chceme len drink, tak to by to tu dlho trvalo. Tak sa len pokocháme krásnym okolím a putujeme ďalej. Odbočujeme z hlavnej cesty a úzkymi cestičkami popri mandarínkových sadoch prichádzame k moru, k plážam na letovisku l Arenal. Zastavujeme sa v jednom z početných barov a doplníme chýbajúce tekutiny. A trochu zmrzliny tiež neuškodí.

Pokračujeme ďalej, opäť popri krásnych prázdninových haciendach. Už sa pekne ukázalo aj slniečko. Po piatich kilometroch prichádzame k ikonickému majáku Cap de la Nau. Stojí tu už od roku 1928. Priamo k nemu sa nedá dostať, ale okolie a hlavne morské útesy sú fantastické.

Pokračujeme ďalej opäť v spoločnosti krásnych prázdninových domčekov. V jednom údolíčku nás zastihne vodná prekážka na ceste. Tu muselo pršať asi viac, lebo na ceste je asi 20 cm vody, čo musíme niektorí obchádzať krajom, po chodníkoch. Ale prebrodíme to všetci.

Aby sme sa odtiaľto dostali na hlavnú cestu do Benitachellu, musíme prejsť asi pol kilometra šotolinovou cestou cez park Granadella. Dnes je hlavná cesta CV-747 riadne frekventovaná, tak sme radi, že hneď za Benitachellom odbočujeme na pokojné vedľajšie cesty, kde v spoločnosti rodinných viliek smerujeme k hotelu.

11 km pred cieľom sa zastavíme v Gastrobare 21 na vyhodnotenie dnešnej trasy.
Trasa: 62,38 km / 977 m.

Sobota 9.5.2026 – pešo do starého mesta Calpe
Dnes nám od rána prší, tak nebicyklujeme. Medzi jednotlivými prehánkami sa presúvame do starého mesta vzdialeného asi 3 km od hotela. Centrum nie je moc veľké, tak čoskoro pohľadáme malú kaviarničku na osvieženie, navštívime ešte supermarket na nejaké darčeky a poobede (to už vykuklo aj slniečko) sa poprechádzame popod horou Ifac a zájdeme k miestnemu prístavu a k blízkej pláži.

Nedeľa 10.5.2026 – trasa na Mirador Olta sedlo Port Bernia
Dnes je už krásny deň. Hotel teraz opúšťame po cykloceste opačným smerom. Pri kruháči v La Soliva opúšťame výpadovku a odbočíme na štvrť San Bernardo a blízke hory za ním. Tu máme v pláne navštíviť dve krásne miesta: Kaplnku sv. Františka a vyhliadkovú lavičku Mirador de Olta. Dalo nám to riadne zabrať, lebo k obom miestam viedla veľmi strmá lesná cestička.

Aj keď Ľubka dostala  za kaplnkou defekt, tak táto zachádzka stála určite za to. Výhľady na mesto Calpe boli neskutočné.

Vraciame sa späť na výpadovku a po chvíli odbočujeme opäť na vedľajšie, pokojné, asfaltové cestičky.

Ako za odmenu sa zastavujeme vo veľmi malebnom Hoteli Casa del Maco. Tu v krásnom prostredí si doprajeme zaslúžené občerstvenie.

Pokračujeme ďalej pokojnou krajinou popri haciendach a samotách. Po šiestich kilometroch po moste prejdeme ponad diaľnicu a prídeme k tabuli, ktorá nám oznamuje, že začína stúpanie na legendárnu Port de Berniu. Je tu tabuľa s presným popisom stúpania kilometer po kilometri.

Celých 15 km sme boli svedkami krásnych scenérií, na ktoré sa nezabúda. Stúpanie nebolo rovnomerné, miestami bolo odpočinkové a miestami, hlavne v závere dalo riadne zabrať. Tesne pre záverom stúpania sme neodolali neďalekej reštaurácii Refugia Vista Bernia s nádherným výhľadom do údolia. Tu sme niektorí ochutnali okrem iného aj tradičnú paellu.

Sedlo už bolo neďaleko. Čakal nás zaslúžený takmer 10-kilometrový zjazd do dediny Xaló.

Ďalšia trasa sa vyznačovala vlnovitým profilom, hlavné cesty striedali úseky z úzkymi asfaltkami cez vinice. Prechádzali sme mestami Llíber, Senija, Benissa a prišli sme k nášmu známemu sedlu la Fustera. To znamenalo už len zjazd dolu k hotelu. Trasu bolo treba ešte patrične vyhodnotiť. Veď dnes to bola prvá TOP-ka v miestnych horách. 4 km pred cieľom nám na to výborne poslúžil nemecký Bar Alemán.
Trasa: 64,6 km / 1257 m.

Pondelok 11.5.2026 – trasa na Coll de Rates a Mirador Monte Toix
Dnes si Vierka, Maroš, Ľubka a Tomáš dávajú voľno od cyklistiky. Rozhodli sa spoznávať neďaleké Alicante a miestne pláže.

My v pätici opúšťame hotel a smerujeme opačným smerom ako sme včera prišli: čiže popri vilkách vystúpame na sedlo la Fustera a prechádzame cez Benissu a Seniju do Xaló.

Tu sa na chvíľu zastavíme na malom námestí na pivko a kávičku, pozrieme si krásny kostolík.

Pokračujeme ďalej. Hneď za dedinou opúšťame hlavnú cestu. Opäť si užívame pokojnú atmosféru úzkych asfaltiek. Dnes nám spoločnosť robia pomarančové sady s dozrievajúcimi plodmi. Je opäť pekný deň.

Prichádzame do dediny Parcent. Je tu pekný cyklobufet. Dnes odolávame a vydávame sa hneď stúpať na sedlo Coll de  Rates. Stúpanie je rovnomerné (6,4 km / 347 výškových metrov), takže ide sa veľmi dobre. Celý čas máme po ľavej ruke výhľady na údolie a dediny pod nami. Úžasné divadlo.

Tesne pred sedlom je vyhliadkový bod, kde si to spokojne vychutnáme. Na sedle je reštika, ale dnes je zavretá. Čaká tu na nás ale ďalšia výzva – stúpanie hore na tzv. Super Rates. Je to dlhé asi 2,9 km a stúpania sú v rozmedzí 15% až 20 %. Je to len pre najodhodlanejších cyklomakačov.

My tam dnes vyjdeme všetci, máme výdatnú podporu v našich strojoch. Ale dá nám to tiež zabrať. Zabrať to dá aj naspäť, ale našim brzdám.

Ako za odmenu využívame ďalší dnešný bonus a to zjazd dolu údolím Tarbeny. Táto krútiaca sa cestička s miernym sklonom hore aj dole a s úchvatnými scenériami je cyklistický sen. A ten sme si aj užili.

Kochanie sme prerušili v dedine Tarbena na malé občerstvenie v miestnej reštike Ca s Pelut. Bolo milé, keď sa nám prihovorila aj mladá Češka, ktorá tu žije už dlhšiu dobu.

Za Tarbenou sa opäť ukázala nádherná krajina s roklinami a vysokými skalami. Užívali sme si opäť túto pohodu až do dediny Altea la Vella – čiže celkovo 27 km.

Aby sme sa vyhli hlavnej, frekventovanej ceste, odbočujeme na štvrť Altea Hills. Tá teda bola riadne do kopca. Tu sme mohli vidieť vilky tých najmajetnejších obyvateľov tejto oblasti aj s výhľadmi, ktoré si oni denne užívajú. Každá drina za niečo stojí. Teda aj tá naša.

Vyhnúť sa hlavnej ceste nás doviedlo ku miestnej pláži, ale tá nebola voľne prístupná. Občerstvenie ešte nebude. Čaká nás ešte posledný bonus dnešného dňa – vyhliadka Mirador Monte Toix. Tá bola ale vo výške až 200 m. Stúpanie k nej bolo kruté, veľmi kruté. Miestami vyše 20%. Naše nohy, aj naše baterky v bicykloch mleli už z posledného. Ale nevzdávame to… Už len 50 m… Ešte kúsok pešo (je tam zákaz bicyklom)… a sme hore.

V údolí pod nami máme nádherne osvetlené celé mesto Calpe s úchvatnou horou Ifac v pozadí. Obraz hodný do kalendára. Človek by tu vydržal sedieť donekonečna. Čaká nás dnes ešte posledná povinnosť – vyhodnotiť trasu. Dostaneme sa k tomu 3 km pred cieľom v bare Casa Miguel. Dobre orosená Estrella Galícia a pomarančový džús boli už naozaj veľmi potrebné. Veď dnes to bolo úžasné, ale aj náročné.
Trasa: 84,5 km / 1950 m.

Utorok 12.5.2026 – trasa na Vall d Ebo
Dnes sa k nám pridal aj Tomáš. Vierka, Maroš a Ľubka majú v pláne pokoriť horu Ifac a vyskúšať teplotu vody v mori.

Naša šestica začína trasu presne ako včera: čiže vystúpame na sedlo la Fustera a dedinami Benissa a Senija smerujeme na Xaló. Nezastavujeme sa a pokračujeme popri pomarančových sadoch do cyklobufetu v Parcente.

Máme 25 km v nohách, tak teraz sa tu zastavíme na malé občerstvenie. Je tu vidieť veľa cyklistov, hlavne cesťákov. Niektorí sa zastavujú, niektorí len prejdú okolo. Dnešný, opäť krásny deň si užívajú všetci.

Ďalej pokračujeme po CV-720 do Benigembli. Asi po 4 km k nej dorazíme. Je to ospalé mestečko obklopené krásnymi horami. Nezastavujeme sa a hneď pokračujeme ďalej po našej CV-720. Nielen Benigembla ale aj táto cesta pôsobia ospanlivo. Premávka je minimálna. Takže cesta nám dobre odsýpa.

Po piatich kilometroch odbočujeme z cesty doprava na ešte ospanlivejšiu cestičku Camino Petracos. Je to 9 km úplného ticha a samoty. Cestička sa prediera krásnym, malebným údolím obklopeným veľmi fotogenickými skalami. No pastva pre oči.

Prichádzame do dediny Vall d Ebo. Opäť je to ospalá dedina, ako sa na túto oblasť patrí, ale trochu živo je v bare L Entrá, kde aj my doplníme tekutiny.

Náš ďalší cieľ je sedlo Vall d Ebo. Nie je ďaleko. Cca po troch kilometroch sa k nemu poľahky dostávame a to nám ešte po ľavej ruke robí spoločnosť malebná roklina Font d en Gili.

Urobíme si vrcholové foto a teraz nás čaká 8-kilometrový úchvatný zjazd plný neskutočných scenérií a tým aj neplánovaných zastavení na fotenie. Zjazd končí tesne pred mestom Pego. My však odbočujeme opačne.

Čaká nás mierne zvlnená a tiež tak trochu malebná krajina. Ideme len po mierne frekventovanej CV-715. Prechádzame dedinami a mestečkami Sagra, Tormos, Orba. Zastavujeme sa až po 15 km v mestečku Alcalalí v retro-štýlovom bare Nonombre.

Pokračujeme do Xaló. Tu však odbočujeme na CV-750, ktorá obchádza Benissu a privádza nás na cestu, ktorou sme v nedeľu prichádzali na začiatok stúpania na Port Berniu. Na Berniu teraz nejdeme, ale poputujeme pokojnou cestičkou okolo haciend a samôt. Okolo Hotela Casa del Maco. V opačnom smere ako v nedeľu. No a to sme už na výpadovke pri Calpe. Tá nás po pár kilometroch privádza k nášmu hotelu.

Vyhodnotenie nielen tejto trasy, ale aj celej cyklistiky urobíme až pri večeri v hoteli.
Trasa: 92,5 km / 1501 m

Streda 13.5.2026 – výstup na horu Ifac (332 m)
Najprv ráno ideme vrátiť bicykle do požičovne a šestica zo včerajška ide na túru na túto ikonickú horu. Ostatní sa chystajú plážovať na neďalekej pláži. Počasie je opäť nádherné.

Náš výstup na Ifac bol pomerne náročný. Nie tak pre prevýšenie, ale pre veľmi technický terén plný ostrých kameňov a šmykľavých skál. Ešte k tomu neustála veľmi blízka prítomnosť obrovského množstva čajok, ktoré si horlivo chránili svoje hniezdiská a každé vybočenie z trasy trestali škrekotom a náletmi na previnilca.

Nakoniec však prichádzame na vrchol. Výhľady sú… no, to sa nedá ani vysloviť, to sa skrátka musí zažiť na vlastné oči. Celé Calpe aj so svojim okolím ako na dlani. Aj hory v diaľke, sedlá, ktorými sme prechádzali, to všetko je teraz vidieť z tejto vtáčej perspektívy.

No, poďme dolu, treba ešte okúsiť vodu na plážach… Tak konečne sa aj my pohrúžime do mora. Pár stupňov jej ešte chýba, ale po minúte sa nám už z nej ani nechce vyjsť.

Dosť už bolo aj mora a poď-ho na (už poslednú) večeru nášho pobytu.

Štvrtok 14.5.2026 – návrat domov
Po posledných raňajkách krátko pred desiatou hodinou čakáme pred hotelom na náš transfer na letisko v Alicante. Transfer aj let do Bratislavy prebehli v poriadku a nám zostali len krásne spomienky na chvíle strávené v tomto cyklistickom raji. V raji nielen pre profi tímy, ale odteraz aj v raji pre malú skupinku amatérov z MKCK.
Celkovo (podľa môjho Garminu Edge 830):  345,5 km a prevýšenie 6517 m.

Ľuboš Kraic

Akcia Cyklotúra Moravským vinným krajom

Na akcii sa zúčastnili: M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom, Ľ a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, V. Gubiová, M. Kupčík, J. Nádaský, V. Malovec, D. Surovčík, V. Trajlínek, M. Babišík a I. Kubiš.

 Ráno 3.5.2026 o 9:00 hod. sa stretávame na parkovisku vedľa multifunkčného ihriska vo Velkých Bíloviciach. Je tu ešte kľud, len zopár miestnych šarvancov predvádza svoje umenie na pumptracku.

Po štartovnom fotení  vyrážame na cyklotrasu medzi vinicami Velkých Pavlovíc. Ešte po ceste míňame množstvo rôznych parádnych penziónov, vinárničiek. Zatiaľ odolávame a pokračujeme ďalej.

Cyklocesta ide popri viniciach, ktoré sa ešte len prebúdzajú. Krátka odbočka smerom ku Kaplnke sv. Cyrila a Metoda – Hradištek. Pofotíme a frčíme ďalej do dediny Vrbice.

Tam sú už niektoré sklípky  otvorené a tak už okoštujeme miestne vínka. My chlapi nepohrdneme skvelým Rulandským a dámy ružovým Merlotom. Tu by sa ešte sedelo…Ale musíme ďalej, máme toho ešte dosť a čakajú nás pekné stupáky…Nasleduje Kobylí vrch, kde je netradičná rozhľadňa zaujímavého tvaru. Skúšam aj drona, ale je dosť veterno, tak putuje do klietky… A tak fotíme, trochu si oddýchneme a čaká nás ďalšia rozhľadňa – Kraví hora. Tá dá zabrať –  je pekne do kopca a ne-ebajkerom to dá riadne pocítiť.

Je už čas na obed. Pôvodne plánovaná zastávka – reštaurácia Ovčí terasy je beznádejne plná a tak pokračujeme ďalej na Horní Bojanovice a Kurdějov. Bohužiaľ všetko je tu  zavreté a tak až po ďalšom výživnom stupáku nájdeme aké-také občerstvenie v mandloňovom sade pri Starom vrchu. Majú rôzne výrobky z mandlí – pivo, limonádu, kávu…Oddychujeme, vylezieme hore na rozhľadňu.

Následne smerujeme na Hustopeče. Kúsok po ceste, tesne pred Hustopečmi odbočujeme doľava po trochu šotolino–kamienkovej ceste popri diaľnici. Reštaurácia Hotelu u Rúženy na Moravskej vínnej cykloceste André – je zavretá. To už niektorí hladoši šomrú…Ani sa im nedivím. Preto aj vypúšťame poslednú rozhľadňu a skracujeme trasu do Velkých Pavlovíc, kde nám domáci poradia reštauráciu Vinopa. Tu už konečne nasýtime naše hladné žalúdky. Pozrieme ešte zaujímavé farebné Opilé sklepy a už nás len čaká trochu prašná cesta do cieľa – na parkovisko. Na multifunkčnom ihrisku je už živo.

Tu už len naložíme bicykle a rozlúčime sa. Dnes to bol pekný deň v parádnom aj keď trocha veternom počasí. Južná Morava je nádherný kraj s výborným vínom a pohostinnými ľuďmi. Určite  sa sem ešte neraz vrátime.

Ďakujem všetkým za účasť

Miloš Miklošovič

Akcia Hore Váhom, dole Váhom

Dňa 1. mája 2026 sme prijali ponuku TJ Bezovec Piešťany na 13. ročník akcie Hore Váhom, dole Váhom. Na tejto akcii sa teraz celkovo zúčastnilo vyše 160 účastníkov. Z našej skupiny MKCK prišli túto akciu podporiť: B. Ilavská, I. Kubiš, D. Surovčik, P. a K. Julínyoví, J. Golier, Ľ. a E. Kraicoví, P. Vrábel, M. Valovičová s malým Peťkom, M. a V. Miklošovičoví a V. Trajlínek.

Stretávame sa krátko pred deviatou hodinou na parkovisku pri bývalom hostinci Vŕšok. Po spoločnom fote sa vydávame na cestu. Prechádzame dedinami: Veľké Orvište, Ostrov. Na chvíľu sa zastavujeme pri pravekej kniežatskej mohyle pri Očkove. Bohužiaľ je z väčšej časti zničená, tak pokračujeme ďalej.

Prichádzame do Čachtíc. Na chvíľu zakotvíme a občerstvíme sa v pivárni Grófkin dvor. Potom si trochu zmeníme trasu a smerujeme po poľných cestách do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľ po novej cykloceste popri Zelenej vode pokračujeme do Beckova. Tu sa zastavíme v malej cukrárni na kávičku a niečo sladké. Je pekný deň a veľa ľudí si tu užíva jarnú pohodu.

Vraciame sa späť do Nového Mesta a teraz pokračujeme po Vážskej cyklomagistrále smerom na Piešťany. Na ceste prijímame ešte pozvanie Dušana Surovčíka na malé občerstvenie u neho doma v Hornej Strede. Po priateľskom rozhovore s Dušanom a Ankou sa lúčime a pokračujeme už do samotných Piešťan.

Zaregistrujeme sa v cieli pri Športovom štadióne a presúvame sa ku Lodenici, kde v Pivovare Žiwell pri dobrej kapustnici a fazuľovici vyhodnotíme dnešnú akciu.

Piešťany dnes vylákali do sedla bicykla poriadnu skupinu cyklonadšencov. Sme radi, že sme boli toho súčasťou a že sme si užili opäť krásny deň v sedle bicykla. Dnes to bolo pri spoznávaní piešťanského Považia.

Ľuboš Kraic

Akcia Dobrá Voda

Na akcii Dobrá Voda sa zúčastnili: J. Budoš, D. Surovčík, B. Ilavská, E. a Ľ. Kraicoví, I. Kubiš, V. Malovec, M. Líška, Š. Krištof, S. Macejka, J. Lukačovičová, J. Nádaský, J. Poláček, J. a V. Ševečkoví, M. a V. Miklošovičoví, I. Naništa, V. Trajlínek a M. Smutný.

Vzhľadom k predpovedi počasia výbor MKCK presunul túto akciu z nedele na sobotu 18.4.2026.

Ráno sa stretáme pred športovou halou v Trnave už pred 9:30 hod. Teplota je už priaznivejšia ako pred týždňom. Nemrzne nefúka a slniečko už od rána veští, že bude pekne. V poradí druhej cyklojazde z plánu MKCK na rok 2026 je dopriate teplejšie jarné počasie.

Štartujeme v zostave Ľuboš a Milka Kraicoví, Ivan Kubiš, Vlado Malovec, Miloš a Veronika Miklošovičoví, Igor Naništa, Vlado Trajlinek. Ešte v Trnave sa k nám pripojí Marián Smutný.

Prvá zastávka bola v Špačinciach na kopci, druhá v Jasl. Bohuniciach na križovatke, tretia v Dechticiach pri zmrzline. Tu sa k nám pripoja od Piešťan (Božka Ilavská, Juraj Poláček a Dušan Surovčík). Krátko po 12-tej hodine prichádzame k bufetu Mariáš na Dobrej Vode.

Tu sme už kompletní: z V. Kostolian prišli (Veronika a Jozef Ševečkoví), z Šípkového (Stano Macejka), zo Špačiniec (Jozef Nádaský, aj MTB skupinu (Ján Budoš, Milan Liška, Štefan Krištof, Jana Lukačovičová, ). Chvíľu sme podebatovali a užívali si krásny slnečný deň už v pomerne pokročilej jarnej prírode. Nastal čas odchodu.

Rozdelili sme sa na rôzne skupiny podľa výkonnosti aj techniky jazdy a bydliska:.

Igor Naništa. pokračoval voľným tempom späť na Dobrú Vodu ku kostolu:
Na rázcestí pri bývalej továrni odbočujem vpravo smer horáreň SUCHÁNKA. Počas stúpania hore lesnou cestou objavujem smerovku ĽAHKÝ KAMEŇ tri jazierka. Je to do kopca plného lístia. Na svahu počuť zvuky pri ťažbe dreva. Na Suchánke doplním vodu, jedno foto a „trielim“ dole kopcom na Rakovú. Kúsok pri potoku sa zastavím na medvedí cesnak. Slnko je ešte vysoko, tak urobím pár záberov v lesnom tichu. Ozaj je sucho. Práši sa už aj v lese. Vedľa „haciendy“ na lúke vyrástli pekné ovocné sady. Dole kopcom treba dobre pribrzďovať. Vidno ešte skupinku mladých turistov, pár cyklistov pri jazierku.

Konečne som dole na odbočke na Hornú Krupú. Ešte 18 km do Trnavy. Čas je neúprosný preto „kopnem“ do vrtule. Doplním vodu a kalórie tabuľkou čokolády. Za horskou prémiou na výjazde z Dolnej Krupej už vidno siluetu kostolov v Trnave. Kúsok pred STK na Krupskej ceste odbočím na C- chodník vedúci na lokalitu Štrky pri Trnave. Pri jazierku je pikniková oddychová zóna. Altánok aj okolité brehy sú plné ľudí. Pri potoku Trnávka má záhradku Jožko Behúl. Náhoda chcela aby sme sa stretli. Dnes bol na motorke na Záhorí. Teraz oddychuje v tieni višne a hrušky pod prístreškom. Neodmietnem pozvanie na osviežujúci nápoj z vínnej révy. Posedíme hodinku pri ohnisku a trampskej country hudbe. Pri cukrovare sa rozlúčime a ideme domov.

Trnavská skupina:
My sme (skupina Kraic, Kraicová, Miklošovič, Miklošovičová, Macejka, Smutný, Trajlínek) išli cez hory na Suchánku. Tu sme stretli Nádaského. Odtiaľ sme šli dolu na križovatku Rovnice, tu sme stretli horských cyklistov (Budoš, Líška, Lukačovičová, Krištof). Krištof a Lukačovičová pokračovali smerom na Rakovú… Budoš s Líškom sa pridali k nám. Išli sme okolo Poóra dolu na Prekážku. Tu sa oddelil Nádaský – išiel na Špačince. My ostatní sme šli do Dolnej Krupej do miestneho hostinca. Tu sa oddelil Macejka. Z Dolnej Krupej sme šli hore na tzv. Umelý kopec. Potom po poľných cestách okolo Bolerázskeho letiska sme prišli do Trnavy ku Sesslerovi. Tu sme aj vyhodnotili akciu a pobrali sa každý svojou cestou domov.

Malá skupinka (Ilavská, Surovčík, Kubiš a Poláček) sa vybrali cez hory smer Piešťany a Hlohovec.

Ešte správa MTB skupiny od Jančiho Budoša:
My MTB sme zvolili osvedčenú trasu z Piešťan cez hrebeň Malých Karpát. Naša zostava bola skoro úplná, chýbal Fero a Marek. Z Piešťan sme vyrazili po cykloceste bývalej železničke do Vrbového a potom začalo tvrdé stúpanie pod Tlstú horu. Hrebeňom sme prebrázdili okolo Malej, Veľkej Peci a Orlích skál. Čakal nás najvyšší vrchol trasy a to Veľká Klenová. Boli tam parádne úseky stúpania. Úplne na vrchol nás viedol chodníček zarastený medvedím cesnakom, kde sa skrývali skalky, čiže odporúčanie bolo nevybehnúť ani na kúsok z chodníka, lebo hrozil pád z bicykla. Vrchol nás privítal lavičkou, kde sme si oddýchli, občerstvili a krásnym výhľadom na horizont. Potom sme pokračovali na Komárovu a Dlhé Rovné. Záverečnú pasáž na Dobrú Vodu sme absolvovali nádhernou cyklocestou po červenej značke. Pod Mariášom sme sa stretli s našimi priateľmi. Dobre sa sedelo na slniečku a pri občerstvení, ale museli sme sa nakoniec rozpŕchnuť do svojich domovov. My smer Trnava sme najprv urobili stúpanie na Suchánku a okolo Pórovej haciendy sme sa dostali na Prekážku. Odtiaľ nás viedla asfaltka do Dolnej Krupej. Tu nám naši e-bikeri chceli ukázať umelý vrch nad dedinou. Tak sme to navštívili a nakoniec sme odskúšali hlinenú cestu cez Bolerázke letisko, Štrky do Trnavy. Bola to dobrá bikovačka s priateľmi v náručí slnkom zaliatom pohorí Malých Karpát.

Ďakujem všetkým účastníkom za krásnu účasť na sobotnej jazde.  Akcia splnila svoj účel. Dobre sme si zajazdili, stretli sa, porozprávali, utužili vzťahy, objavili nové zákutia, a urobili niečo pre naše telá, aj duše…nielen bicyklové.

Igor Naništa

Akcia Jašter

Akcie JAŠTER 2026 sa zúčastnili:

B. Ilavská, M. a E. Nižnanskí, Ľ. a H. Rosoví, M. Valovičová so synom Peľkom, P. Vrábel, D. Surovčík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Poláček, M. a V. Miklošovičoví, J. Baránek, I. Buc, J. a V. Ševečkoví, V. Trajlinek, I. Naništa, G. Kušnierová, V. Gubiová, J. Nádaský, Š. Krištof, J. Budoš, I. Kubiš, M. Kupčík, M. Líška, Marek,  J. Prístic, R. Drlička, Mucha, J. Štorková, V. Mikesková, P. Verchola, M. Julíny, Ľ. Gregoričková, M. Rusnáková…

V nedeľu 12.4.2026 na otvorenie novej cyklosezóny nás privítalo nie moc prívetivé počasie, ale k tejto Jašterskej akcii to akosi už dlhé roky patrí. Je veterno, pod mrakom. Oblečenie máme dobré a nálada s otvárajúcou sa sezónou všetku túto nepohodu vykompenzuje.

Trnavská skupina sa stretáva o 10-tej hodine na parkovisku pred športovou halou. Je tu pomerne hustá premávka, v hale je veľká burza AkvaTera. Tak sme radi, keď hneď po štartovnom fote sa vydáme na trasu.

Trasa je obvyklá, ako po minulé roky. Ideme cez Malženice do Trakovíc. Vietor nám fúka trochu zboku, zatiaľ je to v pohode. Čas máme dobrý, tak sa v miestnom hostinci zastavíme na malé občerstvenie. Ďalej pokračujeme na Šulekovo. Dnes je pomerne veľká premávka, chcelo by to nabudúce už zmeniť trasu po pokojnejších cestách. Budeme na tom pracovať. Pred Hlohovcom zídeme z cesty a po cykloceste (po hrádzi Váhu) obchádzame mesto. Prejdeme cez železničný most a krajom Hlohovca sa dostávame ku Vieche Jašter.

Tu nás už čaká Piešťanská skupina. Tí sa po stretnutí o 10:00 pred piešťanskou Kruhovkou vydali na Jašter cestou popri Váhu. Piešťanskú skupinu okrem členov MKCK tvoria aj kamaráti z Piešťanského klubu KST, ktorí nás na túto prvú akciu vždy prídu podporiť svojou účasťou.

Tretia skupina horských cyklistov, ktorí sa vydali z Piešťan po hrebeni Považského Inovca, sem dnes prichádza trochu neskôr. Vraj trasa bola miestami moc technická.

Sme kompletní, zase veľká skupina. Dnes je na Jašteri však aj veľa iných akcií, tak my len tak poskromne, niekto vnútri, niekto vonku, preberáme svoje dojmy z cesty a rozoberáme najbližšie akcie, ktoré nás počas roka ešte čakajú. Všetci dúfame, že to bude opäť dobrá sezóna.

Čas sa však kráti a pomaly sa (po spoločnom fote) poberáme domov. Každý svojim smerom. Piešťanci na Piešťany, Trnaváci na Trnavu. Igor sa ešte zastaví v Šulekove na cintoríne, kde je pochovaný náš kamarát Kamil.

Dnes najväčšia skupina sa vydáva na okružnú cestu popri Váhu. Vyšliapeme hore na Šianec a dedinkami Bojničky a Dvorníky smerujeme na Sereď. Na chvíľu sa zastavíme v cukrárni Marsela bakery v Dvorníkoch na dobrú kávičku a ich vychýrené zákusky.

Za Sereďou už po poľných cestách spokojne dôjdeme do Modranky, kde v spoločnosti domácich, Jančiho a Fera, vyhodnotíme dnešnú akciu.

Sme spokojní, sezóna je otvorená, tešíme sa na ďalšie bicyklovanie…

Ľuboš Kraic

Akcia Ondrova túra

24.1.2026

Spomienkového turistického pochodu sa zúčastnilo spolu 15 účastníkov:

Milka a Ľuboš Kraicoví, Anka a Jozef Dzurenkoví, Božka a Juraj Golieroví, Igor Naništa, Janka Kopajová, Vlado Naď, Jozef Polakovič, Daša Soubustová, Katka Roháčková, Edo Zolvík, Jano Budoš a Paľo Rapant.

Ranné počasie nič moc. Pod kopcom ešte jasno a mierne oteplenie +2 st.C. Hore na Zoške je zima. Inverzia urobila svoje. Vždy je to aj o šťastí na počasie a kamarátov. Partia je viac menej vždy tá istá. Počasie je lotéria. Treba si ho niekedy aj „zaslúžiť“.

Po zvítaní, občerstvení a tradičnej štartovej fotke vyrážame na trasu. Okolo chatovej osady Modra- Piesok sa lesnou cestou dostaneme na Čermákovú lúku. Po občerstvení pokračujeme na Hubálovú 535 m.n.m. Na rázcestí pri ohnisku si doprajeme občerstvenie z vlastných zásob. Čaj, kávu od Vlada, „ohnivú vodu“, vínko FM, a iné dobroty „od Vianoc“. Od Bielej obory sa ťahá studená hmla tak dlho nestojíme na mieste. Biela inovať na stromoch aj námraza dotvára atmosféru pochodu.

Je zima. Chodníkom okolo plota sa opäť zahrejeme. Začína stúpanie a tak oceníme pomoc „mačiek“ z batoha. Treba dávať pozor na každý krok. Šmýka sa. V korunách stromov sa objavuje námraza s pribúdajúcou nadmorskou výškou. Čoskoro sme na peknej vyhliadke. Pred nami len biele mlieko. Vidno iba pár metrov pred seba.. Sme konečne hore. 754 m.n.m.

Vysoká je druhý najvyšší vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 13 km východne od Malaciek. Na vrchole sa zastavíme pri pietnom mieste. Spomenieme si na Ondreja aj turistov ktorí odišli do večnosti…Nesmie chýbať humor ani prípitok. Dnes chýbajú krásne výhľady na okolité vrchy. Pri zostupe do doliny stretáme turistov od Záhoria. Klesanie je prudké treba dávať pozor. Kľučkujeme medzi kameňmi a koreňmi pomaly dole.

Čoskoro sme na rázcestí. Doplníme tekutiny a pokračujeme okruhom späť na Hubálovú. Chodníkom na Zošku objavujeme peknú výzdobu lesa. Slnko sa dnes stratilo v bielom lese. Pred nami už len cesta k Huncokárskemu cintorínu.  Okolo 16:00 nás TZ privedie k penziónu Huncokár v lokalite D v Modre – Piesok. Dnes vynecháme posedenie a občerstvenie v teple chaty. Na parkovisko pri Zochovej chate je to už len pár minút. Tma pomaly padá na krajinu. Pár slov na rozlúčku a rýchla pozvánka na budúcu túru. O týždeň 31.1. bude výstup na Klenovú… Ďakujem všetkým za krásnu účasť na túre.

zapísal: Igor Naništa st.

Naše plány a túžby v roku 2026

Po čom túžime v roku 2026:

Cyklosezónu začíname 12.4. stretnutím na Jašteri


19.4. pokračujeme stretnutím na Dobrej Vode


23.5. si pobicyklujeme v Malých Karpatoch po obore Biela skala


20.6. poriadame akciu pre širšiu verejnosť Karpaty Tour


4.7. cyklisticky navštívime Viedenský les


12.7. sa opäť potúlame s bicyklami okolím Trnavy


V dňoch 1.8. – 7.8. budeme cyklisticky spoznávať krásy Moravského krasu


V dňoch 22.8. – 29.8. navštívime s našimi bicyklami Gemer


Na Silvestra zakončíme rok ako obvykle na Starom plášti

…a dúfajme mnoho iného…

Akcia Silvester na Starom Plášti

Ráno okolo 8:00 skoro už tradične sa stretávame na Olšovskom mlyne. Dnes to bolo len 20 ľudí. Aj to len vďaka našim hosťom. Po zvítaní sa a koštovke vyrážame na trasu. Počasie je zimné okolo 0 st.C. Dolu snehu menej, hore trochu viac.

Cesta nás vedie dolinou okolo potoka. Keďže je Silvestra nezabúdame na pravidelné prestávky na občerstvenie. V družných rozhovoroch je debata o všeličom.

Na zastávke pri kríži sa oddeľujú Milka a Lubo zo zdravotných dôvodov. Hore na vrchole Starého Plášťa sa zas k nám pridávajú Rasťo Mocko s dcérou Evou a dopĺňajú náš stav opäť na dvadsiatku.

Dnes je na vrchole o niečo lepšie počasie ako minulý rok. Tak nálada je samozrejme aj o niečo lepšia. Po kochaní sa výhľadmi si doprajeme občerstvenie a prípitok. K rituálom patrí tradičná káva „z batohu“ od Vlada. Nálada graduje s počtom vykonaných prípitkov na zdravie a na šťastie v Novom roku.

Nastáva čas zostupu do doliny. Strmým svahom prichádza čelná skupina až ku krížiku FERIBA. Odtiaľ putujeme tradičnou trasou so zastávkou pri starom dube. Dnes sa našťastie nikto na trase nestratil. Tak sme onedlho všetci spolu na parkovisku pri Olšovskom mlyne.

Pred rozlúčkou sa treba ešte na chvíľu porozprávať a zaželať si VŠETKO DOBRÉ v Novom roku 2026.