Na akcii sa zúčastnili: M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom, Ľ a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, V. Gubiová, M. Kupčík, J. Nádaský, V. Malovec, D. Surovčík, V. Trajlínek, M. Babišík a I. Kubiš.
Ráno 3.5.2026 o 9:00 hod. sa stretávame na parkovisku vedľa multifunkčného ihriska vo Velkých Bíloviciach. Je tu ešte kľud, len zopár miestnych šarvancov predvádza svoje umenie na pumptracku.
Po štartovnom fotení vyrážame na cyklotrasu medzi vinicami Velkých Pavlovíc. Ešte po ceste míňame množstvo rôznych parádnych penziónov, vinárničiek. Zatiaľ odolávame a pokračujeme ďalej.
Cyklocesta ide popri viniciach, ktoré sa ešte len prebúdzajú. Krátka odbočka smerom ku Kaplnke sv. Cyrila a Metoda – Hradištek. Pofotíme a frčíme ďalej do dediny Vrbice.
Tam sú už niektoré sklípky otvorené a tak už okoštujeme miestne vínka. My chlapi nepohrdneme skvelým Rulandským a dámy ružovým Merlotom. Tu by sa ešte sedelo…Ale musíme ďalej, máme toho ešte dosť a čakajú nás pekné stupáky…Nasleduje Kobylí vrch, kde je netradičná rozhľadňa zaujímavého tvaru. Skúšam aj drona, ale je dosť veterno, tak putuje do klietky… A tak fotíme, trochu si oddýchneme a čaká nás ďalšia rozhľadňa – Kraví hora. Tá dá zabrať – je pekne do kopca a ne-ebajkerom to dá riadne pocítiť.
Je už čas na obed. Pôvodne plánovaná zastávka – reštaurácia Ovčí terasy je beznádejne plná a tak pokračujeme ďalej na Horní Bojanovice a Kurdějov. Bohužiaľ všetko je tu zavreté a tak až po ďalšom výživnom stupáku nájdeme aké-také občerstvenie v mandloňovom sade pri Starom vrchu. Majú rôzne výrobky z mandlí – pivo, limonádu, kávu…Oddychujeme, vylezieme hore na rozhľadňu.
Následne smerujeme na Hustopeče. Kúsok po ceste, tesne pred Hustopečmi odbočujeme doľava po trochu šotolino–kamienkovej ceste popri diaľnici. Reštaurácia Hotelu u Rúženy na Moravskej vínnej cykloceste André – je zavretá. To už niektorí hladoši šomrú…Ani sa im nedivím. Preto aj vypúšťame poslednú rozhľadňu a skracujeme trasu do Velkých Pavlovíc, kde nám domáci poradia reštauráciu Vinopa. Tu už konečne nasýtime naše hladné žalúdky. Pozrieme ešte zaujímavé farebné Opilé sklepy a už nás len čaká trochu prašná cesta do cieľa – na parkovisko. Na multifunkčnom ihrisku je už živo.
Tu už len naložíme bicykle a rozlúčime sa. Dnes to bol pekný deň v parádnom aj keď trocha veternom počasí. Južná Morava je nádherný kraj s výborným vínom a pohostinnými ľuďmi. Určite sa sem ešte neraz vrátime.
Dňa 1. mája 2026 sme prijali ponuku TJ Bezovec Piešťany na 13. ročník akcie Hore Váhom, dole Váhom. Na tejto akcii sa teraz celkovo zúčastnilo vyše 160 účastníkov. Z našej skupiny MKCK prišli túto akciu podporiť: B. Ilavská, I. Kubiš, D. Surovčik, P. a K. Julínyoví, J. Golier, Ľ. a E. Kraicoví, P. Vrábel, M. Valovičová s malým Peťkom, M. a V. Miklošovičoví a V. Trajlínek.
Stretávame sa krátko pred deviatou hodinou na parkovisku pri bývalom hostinci Vŕšok. Po spoločnom fote sa vydávame na cestu. Prechádzame dedinami: Veľké Orvište, Ostrov. Na chvíľu sa zastavujeme pri pravekej kniežatskej mohyle pri Očkove. Bohužiaľ je z väčšej časti zničená, tak pokračujeme ďalej.
Prichádzame do Čachtíc. Na chvíľu zakotvíme a občerstvíme sa v pivárni Grófkin dvor. Potom si trochu zmeníme trasu a smerujeme po poľných cestách do Nového Mesta nad Váhom. Odtiaľ po novej cykloceste popri Zelenej vode pokračujeme do Beckova. Tu sa zastavíme v malej cukrárni na kávičku a niečo sladké. Je pekný deň a veľa ľudí si tu užíva jarnú pohodu.
Vraciame sa späť do Nového Mesta a teraz pokračujeme po Vážskej cyklomagistrále smerom na Piešťany. Na ceste prijímame ešte pozvanie Dušana Surovčíka na malé občerstvenie u neho doma v Hornej Strede. Po priateľskom rozhovore s Dušanom a Ankou sa lúčime a pokračujeme už do samotných Piešťan.
Zaregistrujeme sa v cieli pri Športovom štadióne a presúvame sa ku Lodenici, kde v Pivovare Žiwell pri dobrej kapustnici a fazuľovici vyhodnotíme dnešnú akciu.
Piešťany dnes vylákali do sedla bicykla poriadnu skupinu cyklonadšencov. Sme radi, že sme boli toho súčasťou a že sme si užili opäť krásny deň v sedle bicykla. Dnes to bolo pri spoznávaní piešťanského Považia.
Na akcii Dobrá Voda sa zúčastnili: J. Budoš, D. Surovčík, B. Ilavská, E. a Ľ. Kraicoví, I. Kubiš, V. Malovec, M. Líška, Š. Krištof, S. Macejka, J. Lukačovičová, J. Nádaský, J. Poláček, J. a V. Ševečkoví, M. a V. Miklošovičoví, I. Naništa, V. Trajlínek a M. Smutný.
Vzhľadom k predpovedi počasia výbor MKCK presunul túto akciu z nedele na sobotu 18.4.2026.
Ráno sa stretáme pred športovou halou v Trnave už pred 9:30 hod. Teplota je už priaznivejšia ako pred týždňom. Nemrzne nefúka a slniečko už od rána veští, že bude pekne. V poradí druhej cyklojazde z plánu MKCK na rok 2026 je dopriate teplejšie jarné počasie.
Štartujeme v zostave Ľuboš a Milka Kraicoví, Ivan Kubiš, Vlado Malovec, Miloš a Veronika Miklošovičoví, Igor Naništa, Vlado Trajlinek. Ešte v Trnave sa k nám pripojí Marián Smutný.
Prvá zastávka bola v Špačinciach na kopci, druhá v Jasl. Bohuniciach na križovatke, tretia v Dechticiach pri zmrzline. Tu sa k nám pripoja od Piešťan (Božka Ilavská, Juraj Poláček a Dušan Surovčík). Krátko po 12-tej hodine prichádzame k bufetu Mariáš na Dobrej Vode.
Tu sme už kompletní: z V. Kostolian prišli (Veronika a Jozef Ševečkoví), z Šípkového (Stano Macejka), zo Špačiniec (Jozef Nádaský, aj MTB skupinu (Ján Budoš, Milan Liška, Štefan Krištof, Jana Lukačovičová, ). Chvíľu sme podebatovali a užívali si krásny slnečný deň už v pomerne pokročilej jarnej prírode. Nastal čas odchodu.
Rozdelili sme sa na rôzne skupiny podľa výkonnosti aj techniky jazdy a bydliska:.
Igor Naništa. pokračoval voľným tempom späť na Dobrú Vodu ku kostolu:
Na rázcestí pri bývalej továrni odbočujem vpravo smer horáreň SUCHÁNKA. Počas stúpania hore lesnou cestou objavujem smerovku ĽAHKÝ KAMEŇ tri jazierka. Je to do kopca plného lístia. Na svahu počuť zvuky pri ťažbe dreva. Na Suchánke doplním vodu, jedno foto a „trielim“ dole kopcom na Rakovú. Kúsok pri potoku sa zastavím na medvedí cesnak. Slnko je ešte vysoko, tak urobím pár záberov v lesnom tichu. Ozaj je sucho. Práši sa už aj v lese. Vedľa „haciendy“ na lúke vyrástli pekné ovocné sady. Dole kopcom treba dobre pribrzďovať. Vidno ešte skupinku mladých turistov, pár cyklistov pri jazierku.
Konečne som dole na odbočke na Hornú Krupú. Ešte 18 km do Trnavy. Čas je neúprosný preto „kopnem“ do vrtule. Doplním vodu a kalórie tabuľkou čokolády. Za horskou prémiou na výjazde z Dolnej Krupej už vidno siluetu kostolov v Trnave. Kúsok pred STK na Krupskej ceste odbočím na C- chodník vedúci na lokalitu Štrky pri Trnave. Pri jazierku je pikniková oddychová zóna. Altánok aj okolité brehy sú plné ľudí. Pri potoku Trnávka má záhradku Jožko Behúl. Náhoda chcela aby sme sa stretli. Dnes bol na motorke na Záhorí. Teraz oddychuje v tieni višne a hrušky pod prístreškom. Neodmietnem pozvanie na osviežujúci nápoj z vínnej révy. Posedíme hodinku pri ohnisku a trampskej country hudbe. Pri cukrovare sa rozlúčime a ideme domov.
Trnavská skupina:
My sme (skupina Kraic, Kraicová, Miklošovič, Miklošovičová, Macejka, Smutný, Trajlínek) išli cez hory na Suchánku. Tu sme stretli Nádaského. Odtiaľ sme šli dolu na križovatku Rovnice, tu sme stretli horských cyklistov (Budoš, Líška, Lukačovičová, Krištof). Krištof a Lukačovičová pokračovali smerom na Rakovú… Budoš s Líškom sa pridali k nám. Išli sme okolo Poóra dolu na Prekážku. Tu sa oddelil Nádaský – išiel na Špačince. My ostatní sme šli do Dolnej Krupej do miestneho hostinca. Tu sa oddelil Macejka. Z Dolnej Krupej sme šli hore na tzv. Umelý kopec. Potom po poľných cestách okolo Bolerázskeho letiska sme prišli do Trnavy ku Sesslerovi. Tu sme aj vyhodnotili akciu a pobrali sa každý svojou cestou domov.
Malá skupinka (Ilavská, Surovčík, Kubiš a Poláček) sa vybrali cez hory smer Piešťany a Hlohovec.
Ešte správa MTB skupiny od Jančiho Budoša:
My MTB sme zvolili osvedčenú trasu z Piešťan cez hrebeň Malých Karpát. Naša zostava bola skoro úplná, chýbal Fero a Marek. Z Piešťan sme vyrazili po cykloceste bývalej železničke do Vrbového a potom začalo tvrdé stúpanie pod Tlstú horu. Hrebeňom sme prebrázdili okolo Malej, Veľkej Peci a Orlích skál. Čakal nás najvyšší vrchol trasy a to Veľká Klenová. Boli tam parádne úseky stúpania. Úplne na vrchol nás viedol chodníček zarastený medvedím cesnakom, kde sa skrývali skalky, čiže odporúčanie bolo nevybehnúť ani na kúsok z chodníka, lebo hrozil pád z bicykla. Vrchol nás privítal lavičkou, kde sme si oddýchli, občerstvili a krásnym výhľadom na horizont. Potom sme pokračovali na Komárovu a Dlhé Rovné. Záverečnú pasáž na Dobrú Vodu sme absolvovali nádhernou cyklocestou po červenej značke. Pod Mariášom sme sa stretli s našimi priateľmi. Dobre sa sedelo na slniečku a pri občerstvení, ale museli sme sa nakoniec rozpŕchnuť do svojich domovov. My smer Trnava sme najprv urobili stúpanie na Suchánku a okolo Pórovej haciendy sme sa dostali na Prekážku. Odtiaľ nás viedla asfaltka do Dolnej Krupej. Tu nám naši e-bikeri chceli ukázať umelý vrch nad dedinou. Tak sme to navštívili a nakoniec sme odskúšali hlinenú cestu cez Bolerázke letisko, Štrky do Trnavy. Bola to dobrá bikovačka s priateľmi v náručí slnkom zaliatom pohorí Malých Karpát.
Ďakujem všetkým účastníkom za krásnu účasť na sobotnej jazde. Akcia splnila svoj účel. Dobre sme si zajazdili, stretli sa, porozprávali, utužili vzťahy, objavili nové zákutia, a urobili niečo pre naše telá, aj duše…nielen bicyklové.
B. Ilavská, M. a E. Nižnanskí, Ľ. a H. Rosoví, M. Valovičová so synom Peľkom, P. Vrábel, D. Surovčík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Poláček, M. a V. Miklošovičoví, J. Baránek, I. Buc, J. a V. Ševečkoví, V. Trajlinek, I. Naništa, G. Kušnierová, V. Gubiová, J. Nádaský, Š. Krištof, J. Budoš, I. Kubiš, M. Kupčík, M. Líška, Marek, J. Prístic, R. Drlička, Mucha, J. Štorková, V. Mikesková, P. Verchola, M. Julíny, Ľ. Gregoričková, M. Rusnáková…
V nedeľu 12.4.2026 na otvorenie novej cyklosezóny nás privítalo nie moc prívetivé počasie, ale k tejto Jašterskej akcii to akosi už dlhé roky patrí. Je veterno, pod mrakom. Oblečenie máme dobré a nálada s otvárajúcou sa sezónou všetku túto nepohodu vykompenzuje.
Trnavská skupina sa stretáva o 10-tej hodine na parkovisku pred športovou halou. Je tu pomerne hustá premávka, v hale je veľká burza AkvaTera. Tak sme radi, keď hneď po štartovnom fote sa vydáme na trasu.
Trasa je obvyklá, ako po minulé roky. Ideme cez Malženice do Trakovíc. Vietor nám fúka trochu zboku, zatiaľ je to v pohode. Čas máme dobrý, tak sa v miestnom hostinci zastavíme na malé občerstvenie. Ďalej pokračujeme na Šulekovo. Dnes je pomerne veľká premávka, chcelo by to nabudúce už zmeniť trasu po pokojnejších cestách. Budeme na tom pracovať. Pred Hlohovcom zídeme z cesty a po cykloceste (po hrádzi Váhu) obchádzame mesto. Prejdeme cez železničný most a krajom Hlohovca sa dostávame ku Vieche Jašter.
Tu nás už čaká Piešťanská skupina. Tí sa po stretnutí o 10:00 pred piešťanskou Kruhovkou vydali na Jašter cestou popri Váhu. Piešťanskú skupinu okrem členov MKCK tvoria aj kamaráti z Piešťanského klubu KST, ktorí nás na túto prvú akciu vždy prídu podporiť svojou účasťou.
Tretia skupina horských cyklistov, ktorí sa vydali z Piešťan po hrebeni Považského Inovca, sem dnes prichádza trochu neskôr. Vraj trasa bola miestami moc technická.
Sme kompletní, zase veľká skupina. Dnes je na Jašteri však aj veľa iných akcií, tak my len tak poskromne, niekto vnútri, niekto vonku, preberáme svoje dojmy z cesty a rozoberáme najbližšie akcie, ktoré nás počas roka ešte čakajú. Všetci dúfame, že to bude opäť dobrá sezóna.
Čas sa však kráti a pomaly sa (po spoločnom fote) poberáme domov. Každý svojim smerom. Piešťanci na Piešťany, Trnaváci na Trnavu. Igor sa ešte zastaví v Šulekove na cintoríne, kde je pochovaný náš kamarát Kamil.
Dnes najväčšia skupina sa vydáva na okružnú cestu popri Váhu. Vyšliapeme hore na Šianec a dedinkami Bojničky a Dvorníky smerujeme na Sereď. Na chvíľu sa zastavíme v cukrárni Marsela bakery v Dvorníkoch na dobrú kávičku a ich vychýrené zákusky.
Za Sereďou už po poľných cestách spokojne dôjdeme do Modranky, kde v spoločnosti domácich, Jančiho a Fera, vyhodnotíme dnešnú akciu.
Sme spokojní, sezóna je otvorená, tešíme sa na ďalšie bicyklovanie…
Spomienkového turistického pochodu sa zúčastnilo spolu 15 účastníkov:
Milka a Ľuboš Kraicoví, Anka a Jozef Dzurenkoví, Božka a Juraj Golieroví, Igor Naništa, Janka Kopajová, Vlado Naď, Jozef Polakovič, Daša Soubustová, Katka Roháčková, Edo Zolvík, Jano Budoš a Paľo Rapant.
Ranné počasie nič moc. Pod kopcom ešte jasno a mierne oteplenie +2 st.C. Hore na Zoške je zima. Inverzia urobila svoje. Vždy je to aj o šťastí na počasie a kamarátov. Partia je viac menej vždy tá istá. Počasie je lotéria. Treba si ho niekedy aj „zaslúžiť“.
Po zvítaní, občerstvení a tradičnej štartovej fotke vyrážame na trasu. Okolo chatovej osady Modra- Piesok sa lesnou cestou dostaneme na Čermákovú lúku. Po občerstvení pokračujeme na Hubálovú 535 m.n.m. Na rázcestí pri ohnisku si doprajeme občerstvenie z vlastných zásob. Čaj, kávu od Vlada, „ohnivú vodu“, vínko FM, a iné dobroty „od Vianoc“. Od Bielej obory sa ťahá studená hmla tak dlho nestojíme na mieste. Biela inovať na stromoch aj námraza dotvára atmosféru pochodu.
Je zima. Chodníkom okolo plota sa opäť zahrejeme. Začína stúpanie a tak oceníme pomoc „mačiek“ z batoha. Treba dávať pozor na každý krok. Šmýka sa. V korunách stromov sa objavuje námraza s pribúdajúcou nadmorskou výškou. Čoskoro sme na peknej vyhliadke. Pred nami len biele mlieko. Vidno iba pár metrov pred seba.. Sme konečne hore. 754 m.n.m.
Vysoká je druhý najvyšší vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 13 km východne od Malaciek. Na vrchole sa zastavíme pri pietnom mieste. Spomenieme si na Ondreja aj turistov ktorí odišli do večnosti…Nesmie chýbať humor ani prípitok. Dnes chýbajú krásne výhľady na okolité vrchy. Pri zostupe do doliny stretáme turistov od Záhoria. Klesanie je prudké treba dávať pozor. Kľučkujeme medzi kameňmi a koreňmi pomaly dole.
Čoskoro sme na rázcestí. Doplníme tekutiny a pokračujeme okruhom späť na Hubálovú. Chodníkom na Zošku objavujeme peknú výzdobu lesa. Slnko sa dnes stratilo v bielom lese. Pred nami už len cesta k Huncokárskemu cintorínu. Okolo 16:00 nás TZ privedie k penziónu Huncokár v lokalite D v Modre – Piesok. Dnes vynecháme posedenie a občerstvenie v teple chaty. Na parkovisko pri Zochovej chate je to už len pár minút. Tma pomaly padá na krajinu. Pár slov na rozlúčku a rýchla pozvánka na budúcu túru. O týždeň 31.1. bude výstup na Klenovú… Ďakujem všetkým za krásnu účasť na túre.
Ráno okolo 8:00 skoro už tradične sa stretávame na Olšovskom mlyne. Dnes to bolo len 20 ľudí. Aj to len vďaka našim hosťom. Po zvítaní sa a koštovke vyrážame na trasu. Počasie je zimné okolo 0 st.C. Dolu snehu menej, hore trochu viac.
Cesta nás vedie dolinou okolo potoka. Keďže je Silvestra nezabúdame na pravidelné prestávky na občerstvenie. V družných rozhovoroch je debata o všeličom.
Na zastávke pri kríži sa oddeľujú Milka a Lubo zo zdravotných dôvodov. Hore na vrchole Starého Plášťa sa zas k nám pridávajú Rasťo Mocko s dcérou Evou a dopĺňajú náš stav opäť na dvadsiatku.
Dnes je na vrchole o niečo lepšie počasie ako minulý rok. Tak nálada je samozrejme aj o niečo lepšia. Po kochaní sa výhľadmi si doprajeme občerstvenie a prípitok. K rituálom patrí tradičná káva „z batohu“ od Vlada. Nálada graduje s počtom vykonaných prípitkov na zdravie a na šťastie v Novom roku.
Nastáva čas zostupu do doliny. Strmým svahom prichádza čelná skupina až ku krížiku FERIBA. Odtiaľ putujeme tradičnou trasou so zastávkou pri starom dube. Dnes sa našťastie nikto na trase nestratil. Tak sme onedlho všetci spolu na parkovisku pri Olšovskom mlyne.
Pred rozlúčkou sa treba ešte na chvíľu porozprávať a zaželať si VŠETKO DOBRÉ v Novom roku 2026.
V nedeľu 28.12. sme sa podľa plánu stretli na parkovisku pri Dome umenia v Piešťanoch a po nábreží okolo momentálne zavretého Skleného mosta sme sa presunuli k mostu Krajinskému, kde sa k nám pripojili Piešťanci.
Prešli sme na druhú stranu rieky Váh, krajom kúpeľov prebehli na Banku, odkiaľ sme začali vystupovať hore na Ahoj. Bolo chladno, no príjemne, naviac nás zohriali prvé výhľady na Malé Karpaty a široké podhorie. Hore nás už netrpezlivo čakali Jozef a Milka, ktorí prišli do Piešťan vlakom a vyrazili o čosi skôr.
Neznačkovým chodníkom sme sa potom presunuli k Braňovmu poľovníckemu posedu, kde sme využili pohostinnosť Kaviarne u Vlada a okoštovali obsah našich batohov. Kúsok ďalej sme neodolali pozvaniu do Koliby Furman, polievky aj iné šmakociny mali výborné, zohriali sme sa tu pred záverečným úsekom nášho putovania.
Len cez plot sme nahliadli k Bacchus vile, kde sa kedysi zastavil pán Beethoven (dnes je to súkromný majetok) a už nás čakalo iba niekoľko posledných kilometrov cez Červenú vežu. Trochu pofukovalo, no výhľady do okolia boli úžasné (bolo načase, celý december bol riadne pochmúrny). Do Piešťan sme prišli zdravo vyzimení, bola to príjemná nedeľná prechádzka.
Účastníci: M. Babišík, J. Poláček, D. Kardošová, P. Rapant, Z. Bajcárová, V. Gubiová, J. Kopajová, V. Naď, E. Zolvik, J. a B. Golieroví, R. Mocko + dcéra Eva, J. a M. Polakovičoví
Akcie sa zúčastnili: J. Lukačovičová, I. Pekáriková, M. a Ľ. Kraicoví, Š. Krištof, J. Budoš, E. a J. Antaloví, J. Baránek, V. Trajlinek, J. Nádaský, V. Malovec..
Stretávame sa v sobotu 20.9.2025 po deviatej hodine na železničnej stanici v Svätom Jure. Jur som zvolila z dôvodu obavy preplneného Pezinka, kde sa konalo tento víkend Vinobranie. Mojim zámerom na tejto akcie bolo vidieť Malé Karpaty z bratislavskej strany a pokochať sa vynovenou Železnou studničkou, čo sa žiaľ úplne nepodarilo (na Železnej studničke je ešte veľa práce, možno na budúci rok…. ). Bratislavské mestské lesy sú mojim obľúbeným miestom pre cyklistiku najmä po práci. V posledných rokoch viac využívam MTB trasy, zvážnice, traily, ale pre tuto akciu som sa rozhodla využiť hlavne asfaltové cesty, aby som uspokojila čo najviac cyklistov v našom klube.
Na stanici sa privítame, dáme spoločné foto a vyberieme sa smerom na Neštich a Tri Bresty. Ivetka sa mi ozvala, že sa pridá až v okolí Kačína alebo Železnej studničky. Zisťujem, že opäť nás je o jedného „klasika“ menej L, a tak sa malá skupinka 3 cyklistov drží vzadu pospolu (Janko vyvetral cesťák a s ním drží krok aj s ebajkermi J). Prejdeme Neštich, Tri Bresty a prichádzame k Bielemu krížu, Doteraz sme len stúpali, tak pivko alebo kávička padne vhod. Po oddychu pokračujeme ďalej smerom na Kačín. Predtým však spravím malú neplánovanú odbočku po zvážnici na „Pozorovateľňu zvierat Vydrica“, niektorí tu ešte neboli a je tu pekný výhľad na Kamzík (zvieratká som tu ešte ale nestretla J). Pokocháme sa a vrátime sa späť na asfaltku. Okolo Slivu len prefrčíme a pri Druhom kameňolome odbočíme na Kačín, kde nás čaká krátke stúpanie. Kačín je jedno z obľúbených miest v mestských lesoch, kde sa dá opekať a relaxovať.
Nejaké to foto, spojíme sa tf. s Ivetkou, ktorá nás bude čakať na Železnej studničke. Predtým sa ešte pozrieme na okraj Lamača jednou cyklocestou smerom dolu a cez Plánky, ktoré preveria našu vytrvalosť v kopci, späť za Kačín. Kopec nás trochu vysmädil, tak už len parádny zjazd po novej asfaltke až na Železnú studničku. V tej chvíli prichádza aj Ivetka, zvítame sa, naobedujeme sa, niečo popijeme, podebatujeme. Deň je krásny, ale treba sa pobrať ďalej. Ešte sa zastavíme na „stavenisku“, ktoré už nadobúda tie správne črty, verím, že budúci rok nás privíta vynovená Železná studnička. Ďalej nás čaká pozvoľné stúpanie až po odbočku na Krasňany. Pri Horárni nad Krasňanmi chvíľu postojíme, je to opäť jedno pekné vynovené miesto na oddych a relax. Pri „Záhradách“ odbočíme doľava a popod vinohrady sa dostaneme do Starej Rače, kde nevynecháme miestny pivovar u Ábela. Každý podľa chuti ochutná miestne pivko. Tu sa s nami lúči Vladko Trajlínek, ktorý potrebuje stihnúť skorší vlak do TT. A ostatní pokračujeme po Jurave do Svätého Jura. Po ceste sa ešte pristavíme pri samoobslužnom bufete „Optimista“. Na Slovensku neviem či bude mať dlhodobý úspech …, už teraz nám Ivetka povedala, že je zopár takých, čo sa obslúžili a nezaplatili. Za Račou nás ešte lákali na burčiak miestni predajcovia pri cykloceste, ale tu sme odolali, dáme si ho určite v Svätom Jure, je tam mala krčmička pri stanici. No tá nás sklamala, burčiaku mali asi jedno deci. Nevadí, vlak nám ide za 40 minút, to stíhame aj na námestie do Jura. Niektorí, čo boli autami, sa už k nám nepridali. My ostatní hľadáme burčiak. Oplatilo sa, nachádzame vinárničku „ČokoKafe“ a v nej parádny burčiak. Posedíme, popijeme, zhodnotíme akciu (teším sa, že sa páčilo), rozlúčime sa a vlakári frčíme na vlak. Ivetka ide ešte na bicku späť do Bratislavy. Pri stanici zistí Vladko, že mu chýba batoh, šprintuje späť do mesta. Ivetka už ide oproti aj s batohom (vlak našťastie meškal pár minút). A dokonca sme sa nejako popratali všetci aj do vlaku.
Ďakujem všetkým za účasť, som rada, že som niektorým mohla ukázať miesta v Malých Karpatoch, kde ešte na bicykli neboli. Prešli sme 56 km a nastúpali 986 vm.
Teším sa na stretnutie v Malých Karpatoch niekedy nabudúce.
Za tzv. trnavskú skupinu sa zúčastnili: Ľuboš a Milka Kraicoví, Jozef a Iveta Saloví, Ľubo a Helen Rosoví, Juraj Poláček, Anka Kučerová, Marian Kupčík, Vierka Gubiová, Marianna Farkašovská a Erika Petríková.
Cyklozajazd poriadala cestovka Avanti Tour a naša trnavská skupina bola toho neoddeliteľnou súčasťou. Miesto nášho cyklopobytu bolo Riccione (mestská časť Rimini), konkrétne hotel Gambrinus.
Väčšinu účastníkov sem priviezol autobus aj s prívesom pre bicykle. Niektorí jedinci využili aj letecké spojenie. Všetci sme sa tu stretli v sobotu 6. septembra v podvečer, kde nás privítali cyklisticky veľmi prívetiví hotelieri.
Hotel ponúkal aj trasy so svojimi sprievodcami. My však, ako po iné roky, sme mali v pláne bicyklovať vo vlastnej réžii. Vždy sa nám to osvedčilo, inak to nebolo ani teraz.
V nedeľu 7.9. sa vydávame na prvú etapu. Máme v pláne navštíviť vnútrozemie a prímorský kopcovitý park Monte San Bartolo. Cyklocestou popri plážach sa dostávame do miestnej časti Cattolica. Odtiaľ zabočíme už do vnútrozemia. Na chvíľu sa zastavíme na krásnom námestí v San Giovanni in Marignano. Odtiaľ putujeme po zvlnenom teréne do mestečka Gradara. Bolo na riadnom kopci. Dalo nám to zabrať, hlavne tým, čo nemali na bicykli elektrickú podporu.
Mesto bolo nádherné, tak ako sa na takéto talianske oblasti patrí – úzke stredoveké uličky plné obchodíkov, mestské hradby, reštaurácie… Na to všetko sme mali dosť času, lebo Ľubo sa musel vrátiť do hotela, lebo zabudol kľúče od zámku na bicykle. My sme ho tam zatiaľ čakali a čakali…
Z Gradary sme pokračovali už priamo do parku Monte San Bartolo. Cesta bola riadne kopcovitá a miestami sa pridal aj technický terén, čo nebolo moc prívetivé hlavne pre cestné bicykle Marianny a Eriky.
V parku sme sa zastavili ešte na peknej vyhliadke pri Fiorenzuola di Focarra. Boli tu opäť úzke uličky, historické námestie, krásne výhľady a plno turistov…
Z parku sa cez letovisko Gabicce Mare dostávame späť do Cattolicy a po známej cykloceste z rána prichádzame do nášho hotela.
Trasa: dĺžka 53 km , prevýšenie 586 m.
Vzhľadom k tomu, že naše trasy obsahovali aj technický terén, sa Marianna s Erikou od nás oddelili a putovali s inými skupinami.
V pondelok 8.9. sme sa rozhodli navštíviť neďaleký mestský štát San Marino. Hodne vyvýšený kopec, na ktorom sa nachádzalo bolo vidieť už zďaleka a bolo by hriech toto nenavštíviť. Ale nič nie je zadarmo. Hlavne v dnešnej etape.
Z hotela opäť začíname po cykloceste popri pláži. Teraz smerom na Rimini. Obídeme miestne letisko a dedinkami Giaofana, Cerasolo a Torraccia spoznávame tunajšie vnútrozemie. Zatiaľ je to v pohode, stúpania nás ešte len čakajú.
Za Torracciou stretávame veľkú skupinu slovenských cyklistov (našej vekovej skupiny) z Brezna a Banskej Bystrice. Smerujú tiež na San Marino. Stretneme ich ešte viac krát, hlavne hore v meste.
My sa dostávame do mestečka Cailugno. Tu sa začína už poriadne stúpať a za pomerne veľkej premávky. Sme už poriadne smädní. Zastavujeme sa v malom bistre a niektorí v supermarkete oproti. Obe nám pomohli občerstviť sa, lebo začína záverečné stúpanie hore do mesta.
Ešte chvíľku musíme zniesť útrapy veľkej premávky, ale onedlho odbočujeme na cyklocestu, ktorá nás po bývalej železnici aj s dvoma tunelmi privádza priamo do mesta. Ešte nemáme vyhraté. Sme len v polovici kopca, stúpanie pokračuje aj v meste.
Prichádzame až k hradnej bráne San Francesco. Ďalej sa na bicykli už nedá, lebo uličky sú úzke a plné turistov. Zamkneme bicykle a na tri hodiny sa z nás stávajú tiež turisti. Začíname kávičkou a pivkom a potom už objavujeme miestne atrakcie: Piazzetta del Titano, Piazza della Liberta, Palazzo Pubblico, Basilica di San Marino, Teatro Titano… Najväčším lákadlom nielen pre nás bolo Castello della Guaita postavené na vrchu Titano s tromi pre mesto charakteristickými vežami: La Rocca, Cesta a Montale. Samozrejme s krásnymi výhľadmi po okolitej krajine.
Pomerne dlhý čas turistiky neľutujeme, lebo celé mesto bolo úchvatné a my sme si ho aj riadne užili.
Z mesta nás čakalo už len klesanie. A to v dĺžke 27 km priamo do Riccione. Jedinou chybičkou krásy bolo, že sa na celej dĺžke nedalo občerstviť. Vynahradili sme si to potom v hoteli.
Trasa: dĺžka 64 km , prevýšenie 862 m.
V utorok 9.9. sme pokračovali spoznávaním neďalekého vnútrozemia. Lákali nás dve horské dedinky Montegridolfo a Mondaino.
Začíname opäť po pobreží smerom na Cattolicu. Tu zabočíme do vnútrozemia. Ako všetky, tak aj táto časť vnútrozemia má svoje neopakovateľné čaro. Za Piranom sa dostávame na prašnú cestu, odkiaľ pozorujeme horský hrebeň oproti s dedinkami Montegridolfo a Mondaino. Tam práve budú smerovať naše bicykle. Scenérie a samotné približovanie k dedinám sú neopakovateľné. No záverečné stúpanie na Montegridolfo dáva zabrať všetkým.
Hore za odmenu navštívime historické centrum, je tu otvorená reštaurácia. Nič viac si duša cyklistu- romantika nemôže želať. Trochu sa tu zdržíme, lebo si to treba patrične aj užiť.
Mondaino odtiaľto už nie je ďaleko, ale treba ešte zopár metrov vystúpať. Je to trochu ospalá dedinka, ale opäť veľmi pekná s historickým centrom.
Začíname už pomaly klesať. Na ceste nám stojí dedina Saludecio. Tú sme mali v pláne najprv obísť po obchvate, lebo jej historické centrum bolo riadne do kopca. No meníme trasu a poď-ho hore do centra. Opäť pekné námestie, kostolík a výhľady.
No kultúry by bolo na dnes už dosť, – povieme si. Bodlo by niečo aj pod zub. Naše gastronomické chúťky ukojila až dedina Morciano di Romagna. Hoci bola práve siesta, niečo bolo predsa len otvorené (ešteže v Taliansku podniká aj zopár Pakistancov- tí siestu nepotrebujú).
Do hotela to už máme len niečo cez 12 km.
Trasa: dĺžka 60 km , prevýšenie 705 m.
V stredu 10.9. nám od rána pršalo, tak sme sa rozhodli ísť trolejbusom (Metromare) do Rimini. Niektorí sa rozhodli navštíviť historické centrum, niektorí sme sa (autobusom č.8) presunuli do neďalekého parku Italia in Miniatura. Tu sme si mohli pozrieť zmenšené repliky talianskych (ale aj niektorých európskych) palácov, hradov a kostolov v perfektnom prevedení. Skutočne mimoriadny zážitok.
Vo štvrtok 11.9. sme opäť zamierili do vnútrozemia s cieľom navštíviť unikátny Malatésky hrad v dedine Montefiore Conca.
Z Cattolicy zamierime do vnútrozemia. Zastavujeme sa v dedine San Giovanni in Marignano. Tentokrát aj na kávičku a pivko. Prezrieme si krásne námestie a pokocháme sa pohľadom na krásne uličky.
Už za Morciano di Romagna bolo vidieť neopakovateľnú siluetu Malatéskeho hradu. Cesta k nemu (tak, ako sa na hrady patrí) bola riadne do kopca. Ale odmena bola adekvátna. Najprv malé, ospalé námestie a potom sme sa krátkym, ale riadnym stúpaním presunuli pod samotný, majestátny hrad. No a výhľady – ako z kalendára. Tie sme si užívali do sýtosti.
Následne sme zjazdili dolu a dedinkami Croce a San Savino sa dostávame do malebného kraja plného vinohradov. Krajina to bola aj s okolitými dedinkami neuveriteľne malebná. Bodku za všetkým urobila dedina Coriano s opäť Malatéskym hradom.
Do nášho hotela to máme už len 9 km.
Trasa: dĺžka 50 km , prevýšenie 657 m.
V piatok 12.9. sa vydávame na poslednú etapu nášho pobytu. Teraz začíname od hotela priamo do vnútrozemia bez plážovej cyklocesty. Po deviatich kilometroch prichádzame do Ospadaletta a opäť sa necháme kochať krásnym vidiekom, ktorý je po každé iný, ale stále veľmi pôvabný.
Pomerne prudké stúpanie nás privedie ku posvätnému františkánskemu miestu, k Svätyni Panny Márie Milostivej. Je to krásne, pokojné miesto aj s neďalekou krížovou cestou. Vhodné na rozjímanie. Posedíme si trochu aj my a za počúvania krásnej organovej hudby obdivujeme kostolík aj vedľajšie átrium.
Duševne občerstvení sa poberieme ďalej. Opäť sa necháme unášať krásou okolitej krajiny. Hoci stúpanie strieda klesanie a nastúpané metre opäť rapídne pribúdajú, sme spokojní. Chcelo by to len malé občerstvenie aj pre naše žalúdky. To sa nám v bohatej miere dostáva v dedine Sant Ermete v malej reštike.
Ale to sme už blízko mesta Santarcangelo di Romagna. Privedie nás sem pokojná cyklocesta. Mesto je už rušnejšie, sú tu na námestí nejaké trhy. Musíme ich obísť a pomerne prudkým stúpaním sa dostávame do starého historického centra. Je tu zase plno uličiek, kostolík a malé kaviarničky.
Chcelo by to ale niečo aj pod zub. Kvôli práve prebiehajúcej sieste nás opäť zachraňujú Pakistanci s kebabom a pizzou.
Z mesta nás vyvedie cyklocesta popri priemyselnej aglomerácii a pokojná šotolinová cestička pozdĺž riečky Marecchia nás privádza k prvej atrakcii mesta Rimini, k Tibériovmu mostu. Tu po obligátnom fotení sa rozdeľujeme. Skupina, ktorá centrum Rimini navštívila v stredu (pri daždi) ide k prístavu a pozdĺž pláže sa presunie k hotelu. Ja s Milkou ideme spoznávať pre nás ešte nespoznané.
Najprv sa pomotáme uličkami starej rybárskej štvrte San Giuliano, kde teraz je možné vidieť na fasádach domov výjavy z filmov miestneho rodáka, režiséra Frederica Felliniho.
Po Tiberiovom moste sa dostávame do historického centra Rimini. Je tu toho na pozeranie veľmi veľa a na dlhú dobu. Najprv sa zastavíme na námestí Piazza Cavour obklopeného budovami: Palazzo dell’Arengo, správnym úradom Comune di Rimini, divadlom Teatro Amintore Galli, stĺporadím Antica Pescheria… V strede námestia je socha Pápeža Pavla V. a hneď vedľa starobylá fontána s rímskymi koreňmi, Fontana della Pigna.
My si tu dáme kávičku a kocháme sa tou nádherou. Odtiaľ sa poberieme k hradu Castel Sismondo (opäť Malatésky) a brána Porta Montanara nám otvára cestu, ktorá nás privedie k námestiu Tre Martiri. Dominuje tu socha Giulia Cesara a samozrejme aj veľa iných pamätníkov.
Zo starého mesta nás vyprevádza Augustov oblúk. Na krátko sa zastavujeme ešte pri ruinách starého kolosea Amfiteatro Romano postaveného v II. storočí nášho letopočtu. Bol dôležitým miestom pre gladiátorské zápasy.
O kilometer ďalej sa dostávame už k pláži a miestna cyklocesta nás po deviatich kilometroch privádza do nášho hotela.
Večer personál hotela príjemne prekvapil, keď našej oslávenkyni Marianne pripravil malý darček k jej okrúhlemu jubileu.
Trasa: dĺžka 63 km , prevýšenie 486 m.
Tak, je dobojované. Všetky naše trasy sme absolvovali. Prebicyklovali sme sa po plážových bulvároch Rimini, Riccione, Cattolica. Prezreli sme si krásne historické centrá nielen okolitých dedín, ale aj samotného Rimini. Nechali sme sa hýčkať krásou tunajšieho vidieka a treba pripomenúť, že každú cyklotúru sme zakončili kúpaním sa v mori. K tomu vnikajúca strava v hoteli, no čo viac si môže duša cyklistu želať.
Môže len ďakovať cyklistike, že to vie dať tak všetko dohromady, aby ten zážitok stál za to.