Na akcii sa zúčastnili: Milka a Ľuboš Kraicoví, Ľubka Šóková, Ivan Kubiš,Veronika a Miloš Miklošovičoví.
Zraz na cyklistickú akciu máme na parkovisku pri Lidli v Turčianskych Tepliciach. Počasie ale nevyzerá vôbec dobre – je zamračené, takže celkom prezieravo odložíme štart. Len čo sa schováme v našom apartmáne začne pršať. Tak sa trochu posilníme čajom-tatranským a slivkovými koláčmi. Ešte zájdeme na kávičku do neďalekého Cental Café a sledujeme radar. Krátko po 11 hod prestalo pršať a tak vyrážame smer Mošovce. Zastavíme sa pri kaštieli, pofotíme .Milka z Lubom zarecitujú verše Slávy dcéra z diela J.Kollára, ktorý je rodákom z Mošoviec. Má tu aj sochu a rodný dom z múzeom. Pokračujeme ďalej na Blatnicu kde na kopci už je obloha skoro bez mrakov a je pekný výhľad na Blatnicu. Zjazdíme do dediny a pokračujeme do Gaderskej doliny. Pri bráne do doliny nesmie chýbať foto. V doline je zatiaľ málo ľudí takže sa nám v pohode bicykluje na zastávku Mlynčekovo, kde sú pekné malé mlynčeky postavené v Gaderskom potoku. V ústí Dedošovej doliny odbočíme doprava na Čertovu bránu. Je to skalnatý portál – scenéria dvoch vysokých a mohutných brál. Obdivujeme krásu prírody a samozrejme nesmie chýbať foto. Ďalej sa ísť nedá- je tam zákaz, tak ideme naspať.
Keďže je čas obeda tak odbočíme na chatu pod hradom Blatnica, kde si dávame na terase guláš, pivko a kofolu. Slniečko už celkom pekne hreje, ešte dáme dezert – slivkový koláč, ktorým ponúkneme aj chatára za výborný guláš. Pokračujeme po tej istej trase Blatnica, Mošovce. Za Turčianskym Michalom odbočujeme na Háj a Čremošné. Popri ceste sa pasú ovečky a my začíname stúpať do dediny, ktorá je pekne do kopca. Stupák na Čremošnianske lazy je celkom výživný. Penzión Kráľov dvor je zavretý – súkromná akcia, tak ideme kúsok po poľnej ceste na Husný vrch, kde lavička s výhľadom na celý Turiec.
Zjazdíme na cestu – našťastie veľa áut nejde. V Dolnej Štubni ideme po žltej cyklotrase. Prejdeme chovné rybníky a na konci dediny Dubové už po modrej cyklotrase smerujeme do Brlohu. Tu na nás čakajú rôzne dobroty z grilu – výpečky, trhané mäso, rebierka, langoše atď. Neodoláme, hodujeme a oddychujeme…
Čas nás ale tlačí, takže povodne plánovanú trasu skracujeme a vraciame sa cez Dolnú Štubňu do Turčianskych Teplíc. Prejdeme okolo kúpeľného parku a honosných apartmánoch, ktoré sú pomenované podľa hudobných skladateľov. V parku sú aj vystavené rôzne výtvarné diela. Pri fontáne hotela Royal Palace dáme foto a Milka okoštuje miestny minerálny prameň Kollár.
Akciu vyhodnocujeme v pizérii La Dolce Vita. Pizza by sa do nás už nezmestila, tak si dáme výbornú kávu a zmrzku.
Rozlúčime sa na parkovisku, šťastnú cestu domov – ja z Veronikou ešte zostávame na víkend.
Ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšie cykloakcie – možno aj zase v Turci.
Napriek počiatočným problémom na začiatku spôsobených počasím sme si Turiec pekne užili. Výhľady perfekné aj gastro vynikajúce. Cesty, asfalt, minimum šotoliny – žiadne krkaháje, či kostitras. A hlavne žiaden Maco !
V dňoch 22.-.29.8.2026 sa uskutočnila ďalšia cykloakcia z kalendára MKCK pre tento rok, a to Gemer, teda oblasť, ktorá nebola v rámci aktivít MKCK navštívená už poriadne dlho. Záujem bol potešiteľne značný a akcie sa zúčastnilo 21 cyklistov a cyklistiek.
Našim základným táborom sa stal penzión Mamut v Revúcej, ktorý nám okrem prístrešia zabezpečil aj raňajky a večere. Žiaľ, všetci sme sa tam nezmestili, a tak si časť účastníkov musela zabezpečiť ubytovanie individuálne, čo ale väčšie problémy nespravilo.
Prvý deň akcie bol určený na presun do Revúcej, počas ktorého sme mali zastávky na občerstvenie v reštaurácii Dvor Lehôtka a na salaši Zbojská.
V nedeľu 23.8.2026 sme absolvovali cyklovýlet, ktorého hlavným cieľom bola Muránska Veľká Lúka a hrad Muráň. Pred samotným štartom nám naša kultúrna referentka Anka vybavila komentovanú prehliadku múzea prvého slovenského gymnázia v Revúcej a cestou sme sa krátko zastavili na občerstvenie v penzióne Predná Hora ako aj pri kaštieli Predná Hora, v ktorom je dnes známa liečebňa pre „bojovníkov“ s alkoholom. Po prejazde unikátnou Veľkou Lúkou záujemci pešo vyšliapali na hrad Muráň, ostatní strážili bicykle v bufete chaty Zámok pod hradom, ktorú dali mimochodom rovnako ako aj množstvo ďalších pamiatok v regióne vrátane spomínaného kaštieľa Predná Hora postaviť Coburgovci, známy šľachtický rod, ktorý toho v minulosti vlastnil v regióne celkom dosť. Po ceste späť sme krátko navštívili miestnu atrakciu Syslovisko / Obrovisko a niektorí si navyše pridali aj výstup na rozhľadňu Šturmanka nad Revúcou, z ktorej bol pekný výhľad na široké okolie.
Dĺžka: 59 km
Prevýšenie: 1 263 m
Pozn.: Počas tejto akcie sa vykryštalizovala sekcia ortodoxných bio cyklistov (bez e-čiek), ktorá si zvyčajne mierne upravovala, prípadne predlžovala trasy a pridávala viac terénu, tento deň napr. začínala rozhľadňou Šturmanka a na trasu sa napojila cestou necestou. Ich štatistiky najazdených km a prevýšení môžu byť preto odlišné.
V pondelok 24.8.2026 bol našim cieľom Slavošovský tunel, ktorého vznik sa datuje do čias II. svetovej vojny, počas ktorej Slovensko prišlo o časť územia na juhu a doliny regiónu tým pádom prišli o železničné spojenie. Riešením mal byť okrem iných stavieb aj Slavošovský tunel, ktorý však nebol nikdy úplne dokončený, lebo vojna skončila, územia na juhu sa vrátili Slovensku a tunel nebol potrebný. A pritom chýbalo dobudovať len portály tunela a položiť koľajnice. Tunel bol dlhé roky zabudnutý, nevyužívaný a až s rozmachom cyklistiky v poslednom období bol upravený na cyklotrasu. Je dlhý 2.4 km, ako cyklotrasa najdlhší v Európe a tretí najdlhší na svete, mierne klesajúci od východu na západ (ide to samo, netreba šliapať do pedálov) a neosvetlený, čo z neho hlavne v menšej skupine robí celkom adrenalínovú záležitosť.
Cestou k samotnému tunelu sme navštívili Coburgovský kaštieľ v Jelšave, reštauráciu v baníckom hoteli Hrádok, vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Vodný hrad v Štítniku, Pizza Caffe za kostolom v Štítniku, gotický evanjelický kostol v Ochtinej a rodný dom Pavla Dobšinského v Slavošovciach. Prejazd Slavošovským tunelom prebehol bez problémov, akurát Vlado pri výjazde zle odhadol hĺbku mláky na pravej strane a „utopil“ tenisku – je bezpečnejšie ísť ľavou stranou, kde tento problém nehrozí. Po prejazde tunelom nasledovala nespevnená cyklotrasa s nedostavaným kratším Koprášskym tunelom a ďalej nedostavaným Mníšanským viaduktom, ktorý však cyklotrasa obchádza. Cesta späť do Revúcej ďalej pokračovala cez Magnezitovce, Chyžné, Revúcku Lehotu a Mokrú Lúku. Za Magnezitovcami bol jeden krátky terénny úsek s vyšším stúpaním, kde žiaľ Ferko podcenil terén, precenil svoje schopnosti a spadol, čo napriek tomu, že to nevyzeralo až tak vážne pre neho znamenalo pre bolesti koniec akcie a predčasný odchod domov.
Dĺžka: 60 km
Prevýšenie: 906 m
Ďalší deň, v utorok 25.8.2026 sme absolvovali čo sa týka náročnosti terénu asi najnáročnejšiu trasu, na začiatku ktorej sme na odporučenie miestneho radcu zmenili trasu a obišli Muráň, pričom sme však žiaľ sľubovaný nový asfaltový cyklochodník nenašli (bol asi fakt nový a ešte utajený) a namiesto toho išli rozbitou poľnou cestou. Po vcelku bezproblémovom stúpaní na sedlo Dielik nasledovalo 6 km stúpanie po značne rozbitej ceste k chate Nemcová, pokračujúce 9 km prudkým klesaním po ešte rozbitejšom tankodrome do Ratkovského Bystrého. Ešteže na vrchole pri chate Nemcová boli skutočne pekné výhľady a v Ratkovskom Bystrom otvorená krčma, každopádne časť našich cyklistiek nebola s trasou bohvieako spokojná a povestné „strč si tu svoju cyklistiku do …“ bolo na spadnutie. Našťastie zvyšok cesty až na záverečný padák do Revúcej už bol celkom v pohode po kvalitnom asfalte. Po ceste sme sa zastavili pri vysokej peci v Červeňanoch, prešli cez Sirk, zastavili sa pri zamurovanom vstupe do Hornosirkovskej štôlne, kine Stachanov v Železníku, prezreli kolkáreň a zatancovali v tančiarni, čo sú všetko pamiatky na dávno minulé časy prekvitajúceho baníctva v oblasti. S baníctvom sa žiaľ vytratili aj pracovné príležitosti, dôsledkom čoho je na prvý pohľad viditeľný nedostatok peňazí, čomu nepomáha ani vysoký podiel nezamestnateľných občanov.
Dĺžka: 65 km
Prevýšenie: 1 051 m
V stredu 26.8.2026 sme zahájili presunom autami na Palcmanskú Mašu, kde bola naplánovaná turistika v Zejmarskej rokline a kratšia cyklotrasa, ktorú však väčšina cyklistiek vzhľadom na predchádzajúci náročný program vypustila a namiesto nej absolvovala pešiu trasu na Stratenskú pílu. Naproti tomu ortodoxní cyklisti vynechali pešiu turistiku a namiesto toho zvolili dlhšiu a náročnejšiu cyklotrasu.
My v hlavnej skupine sme prešli teda najprv spomínanú Zejmarskú roklinu, čo bol dosť náročný výstup, a tak sme po občerstvení v reštaurácii Geravy využili na návrat lanovku. Po prezlečení do cyklistického sme pokračovali už na bicykloch po trase Dobšinská Maša, Stratená, Stratenský kaňon, Stratenská píla, Veľké a Malé Zajfy, Geravy, Predný a Zadný Hýľ, Mlynky, Dedinky. Terén bol miestami dosť rozbitý, a to najmä v miestach ťažby dreva, ale trasa stála za to.
Dĺžka: 35 km
Prevýšenie: 538 m
Vo štvrtok 27.8.2026 sme mali na programe pre zmenu nenáročnú cyklotrasu výlučne po asfalte, ktorú paradoxne najviac šotolinou utrmácané dámy vypustili a zvolili náhradný program po pamiatkach a atrakciách v regióne s využitím auta. Cyklotrasa viedla cez Turčok a následne Železník, Sirk a Červeňany (na rozdiel od utorka tentokrát v opačnom smere) a ďalej cez Rákoš, Kameňany, Držkovce a Leváre do miesta obratu, ktorým bola Gemerská Ves. Okruh sme uzavreli cez Licince, Šivetice, Gemerské Teplice, Jelšavu, Lubeník a Mokrú Lúku späť do Revúcej. Pamiatok bolo na trase na rozdiel od všade prítomných nezamestnateľných občanov pomenej, za zmienku stojí najmä románska Rotunda s. Margity Antiochijskej v Šiveticiach zo 14. storočia.
Dĺžka: 73 km
Prevýšenie: 842 m
V piatok 29.8.2026 sme mali naplánovaný zlatý bod programu, ktorým bol výstup na Kráľovu Hoľu, ktorú sme sa rozhodli vzhľadom na možnosti parkovania zdolať z Telgártu, kam sme sa prepravili opäť autami. Zákulisné informácie tvrdili, že krásna nová asfaltová cesta síce ešte nie je oficiálne otvorená ale že cyklistov na ňu už bez problémov púšťajú, čo sa aj potvrdilo, takže hurá, ideme na to. Bolo viacero variantov, o ktoré sa aj licitovalo, väčšinovo však zvíťazila trasa sedlo Besník, Pusté Pole, Starý hostine, Dilongová, Horné pasienky, Štráfy a Havranie na Predné sedlo (Starý hostinec – Havranie cca 7 km šotoliny, inak dobrý až prvotriedny asfalt), kde sme sa v chate pod Kráľovou Hoľou občerstvili i oddýchli si pred záverečným stúpaním. Nová asfaltová cesta nemala chybu, a tak sme vrchol dosiahli pomerne rýchlo. Výhľady sú skutočne nádherné, vysielač majestátny, len ten strom zelený akosi chýba. Nasledovalo povinné fotenie, pešia prechádzka na vrchol a ku skalám Kaplička. Takmer 12 km zjazd do obce Šumiac s klesaním 1 052 m sme krátko kvôli brzdám z bezpečnostných dôvodov krátko prerušili na Prednom sedle a tesne pred Šumiacom sme doplnili tekutiny v Kráľovohoľskej chate. Zo Šumiaca do späť do Telgártu nás potom doviedol kvalitný asfaltový cyklochodník.
Tento deň sa k nám konečne pripojili Ľubo s Milkou, ktorí sa pre úmrtie Milkinej mamy nemohli predchádzajúceho programu zúčastniť. Ešte raz, úprimnú sústrasť.
Dĺžka: 40 km
Prevýšenie: 1 302 m
Posledný deň, sobota 29.8.2026 bol určený na návrat domov, na ktorom bola naplánovaná len krátka zastávka na občerstvenie v Čertovskej kolibe pri Budči. Zastávka bola neplánovane obohatená niekoľkými preletmi našich stíhačiek F-16, ktoré sa nám nad hlavami točili na Banskú Bystricu, kde práve prebiehali oslavy SNP.
Tak, máme to za sebou. Bolo to krásne, počasie perfektné, ideálne cyklistické (koniec augusta nás opäť nesklamal), ale náročné. Šotoliny bolo požehnane a miestami to bol hotový kostitras, všetko sme však zvládli a všetkým dúfam zostanú len pekné spomienky.
A na záver ešte celková štatistika:
Dĺžka: 332 km
Prevýšenie: 5 902 m
Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Stanislav Macejka, Lýdia Macejková, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová,, Jozef Antal, Edita Antalová, Ľuboš Rosa, Helena Rosová, Dušan Surovčík, František Martinus, Jozef Nádaský, Vladimír Malovec, Ivan Kubiš, Ján Budoš, Štefan Krištof a Jana Lukačovičová.
Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.
Akcie sa za zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Gabika Kušnierová, Juraj Poláček, Igor Buc, Štefan Krištof, Jozef Baránek s rodinou, Ivan Kubiš, manželia Kraicoví, manželia Rosoví, manželia Macejkoví, manželia Antaloví, manželia Miklošovičoví, Kornel Ninis, Peter Chnapko, Fero Martinus, Milan Liška, Marek Krajčovič a Ján Budoš.
Sobota 1.8. (cyklistika-dĺžka 48 km, prevýšenie 710 m)
Vyštartovali sme individuálne autami, Kornel a Peter vlakom a bicyklom na akciu Moravský Kras. Ivan, ako obvykle, celé „po svojich“. Od roku 2002 som prvý krát začal organizovať cyklo výlety do Česka. Vrátil som sa po 24 rokov na začiatok našich putovaní za krásami Česka.
Našim dočasným domovom sa stalo RZ Vyhlídka Češkovice pri Blansku. Zo Slovenska sme to nemali ďaleko, preto sme ešte v prvý deň (deň nášho príchodu na ubytovanie) naplánovali cyklistickú trasu centrom Moravského Krasu. Väčšina cyklistov už bola v aute oblečená v cyklistickom šate pripravená na ostrý štart z rekreačného zariadenia, ale počkali sme na oneskorencov a konečne sme vyštartovali pred dvanástou hodinou. Ubytovanie sme mali na kopci, tak sme ľahko zbehli dolu do Blanska. Museli sme trochu improvizovať, lebo tu opravovali cestu a cyklochodník. Punkevným údolím sme sa dostali na Skalní Mlýn. Zaradili sme prvú občerstvovaciu prestávku a chceli sme počkať aj Gabiku, ktorá išla za nami. Pri Punkevním Žlebu sme ju stretli, išla nám naproti. Sama nevedela, kde ide bez navigácie, ale predsa nás našla. Od Blanska sa začínala zvyšovať teplota ovzdušia, ale táto hlboká dolina nás príjemne chladila. Z doliny sme vybehli pri Sloupe a chceli sme sa pozrieť do prvej jaskyne. Mysleli sme, že je to nepriechodzia diera, ale bol to výstup z jaskyni Kúlna. Prvé tvrdšie stúpanie nás čakalo na Šošúvku. Slniečko parádne pripekalo a z nás padali kvapky potu. Návrat bol cez Ostrovský Žleb a Suchý Žleb. Za Ostrovom u Macochy sme absolvovali vyhliadku na priepasť Macocha. Tu sme sa stretli s Peťom a Kornelom. Po občerstvení sme ukončili slučku v Skalnom Mlyne. Potom už len Blansko a hlavne parádne stúpanie. Toto budeme asi šľiapať viac krát vždy na záver pred naším ubytovaním. Stúpanie bolo asi 200 metrov výškových, ale bola tu jedna záchrana a to v jednej tretine cesty bola reštaurácia Myslivna, kde sme doplnili zásoby energie.
Večer sme sa všetci stretli v rekreačnom zariadení okrem Mareka, ktorý plánoval prísť v nedeľu ráno. Toto naše rekreačné zariadenie je orientované hlavne pre veľké skupiny, hlavne detské tábory.
Po večeri sme sa presunuli do susedného hotela Panoráma, kde sme oslávili Veronikine narodeniny.
Nedeľa 2.8. (cyklistika-dĺžka 72,5 km, prevýšenie 1237 m)
Češkovice-Blansko-Jedovnice-Křtiny-Černá Hora
Po raňajkách sme nabrali smer Jedovnice, ale ešte predtým sme museli zdolať dosť ostré, ale krátke stúpanie na Klepáčov, Olomučany a starý veterný mlyn v dedinke Rudice s občerstvením v záhrade okolo mlyna. V roku 2002 sme bývali v chatkách v Jedovnici v kempe. Dnes už neexistujú. Z pôvodnej partie zostal len Juro, ostatní už nebicyklujú alebo sa vytratili z našich životoch. Jedovnice májú dosť veľký rybník Olšovec. Pokračovali sme opäť do kopca, lebo na Moravskom Krase to tak chodí, dedinky a mestečka sú v doline, ale dostať sa tam dá len cez kopec. Prestávkou na obed bola dedina Křtiny. Táto dedina je známa zámkom a mariánskym kostolom. Cez Babickú plošinu sme padli k rieke Svitava. Striedali sa úseky po cestách s úsekmi po asfaltových cyklocestách, ktoré niekedy prešli do chodníkoch so šotolinovým povrchom a hlavne stromy v lese nás chránili pred úpekom slnka. I keď sme boli veľká skupina cyklistov, postupne sa vyprofilovala skupina MTB, ktorá jazdila bez e-podpory. V kopcoch nás skupina e-bike predbiehala, ale na križovatkách nás počali. My sme sa snažili mať menej prestávok, ale predsa sme sa s niektorými zo skupiny e-bike stretli pri pivečku. Míňali sme mesto Adamov známe strojárskou výrobou. Krásnou cyklocestou sme prešli nad Blanskom do Černej Hory, kde sme degustovali zlaté a čierne moky z rovnomenného pivovaru. Potom už len jazda po miestnych komunikácii do Blanska a opäť náš známy stupák do Vyhlídky. Večer sme boli komplet 26 ľudí aj s Marekom, ktorý si urobil individuálnu trasu.
Po večeri sme mali hudobný večer. Ľubo a Milan nám zahrali na gitare. Vcelku dobre sme si zaspievali..
Pondelok 3.8. (cyklistika-dĺžka 70,8 km, prevýšenie 1172 m)
Češkovice-Obúrka-Boskovice-Letovice
Už v plnej zostave sme plánovali navštíviť Boskovice so svojím westernovým mestečkom. Cestu sme začali opačným smerom ako po minulé dny. Cyklocesta viedla miernym stúpaním cez Drahanskú vrchovinu. Westernové mestečko bolo z rána opustené, ale predsa nás nenechali zomrieť od smädu. Budovy boli zavreté, ale predsa niektorí z nás sa dostali do salónu. To naša Anka pozitívne ovplyvnila vedúceho zariadenia a ukázal nám salón. Veľa nechýbalo a bola skoro nominovaná na tanečnicu v salóne. Ja som bol tak unesený, že asi v salóne som zabudol moje cyklistické rukavice, ale skôr na vine bol náročný včerajší večer plný zábavy a moje žalúdočné starosti. Zistil som, že v Čechách vyrábajú dobré malinovky a niekedy mi chutili viac ako pivo. To asi bolo tým teplom a ešte malo teplo v nasledujúcich dní gradovať skoro k 40 stupňom. V Boskoviciach sme navštívili zrúcaninu hradu a zamierili sme na otoč Letovice. Tu nás prekvapil hlad. Miestny pán nám poradil, kde nájdeme vhodnú reštauráciu U koupaliště. Na prvý raz to nevyšlo, lebo som už asi videl dvojmo a odbočil som skôr ako bola reštaurácia. Bolo to do kopca, čiže ďalšie výškové metre navyše. Občerstvenie bolo vynikajúce. Mne stačila len polievočka a pivečko. Do Blanska sme sa vracali opäť južným smerom a na záver opäť bonus – náš kopček. Po večeri mal Milan plán: zobrať gitaru a bicyklom sa odviesť dolu reštaurácie Myslivna. Zostava bola parádna. Bol tam ešte Marek, Kornel, Peter a mladá dievčina z Jožkovej rodiny. Milan hral pesničky od Karla Kryla. Nálada stúpala. Ja som odolal vplyvom, lebo som vedel, že cesta do kopca bude náročná. Aj bola. Našťastie všetci sme sa dostali šľapajúc peši s bicyklami hore na naše ubytovanie.
Utorok 4.8. (cyklistika-dĺžka 35,3 km, prevýšenie 618 m, kúpanie)
Češkovice-Rudice-Jedovnice-Vavřinec
(návšteva Sloupsko-Šošúvskej jaskyne, kúpanie)
Dnes bol na rade odľahčený program. Niektorí mali dosť cyklistiky, tak volili spoznávanie jaskýň a miest Moravského Krasu. Skalní cyklisti predsa išli na bicykli, ale hlavnou náplňou bolo kúpanie a oddych v tieni pri vode. My MTB jazdci sme podľa narýchlo pripravenej trasy a ešte jeden raz zmenenej od Štefana chceli okúsiť aj trochu off-road. Išla s nami aj Gabika s e-bikom a chcela ísť s nami a zažiť inú jazdu. Cesty a zvážnice na mape vyzerajú väčšinou ináč ako reálne. Skalopevne sme sa nedali viesť trasou, lebo to by bolo brutálne tlačenie do kopca. Volili sme radšej správny smer. Nakoniec to bola správna voľba. Vystúpali sme na Žížlavice a potom nás dočkal celkom slušný trail, chvalabohu dolu kopcom. Bol trochu zarúbaný, čiže sme išli aj peši. Skoro sme stratili Gabiku, ale bol s nami aj Ivan a ten dával na ňu pozor. Zvládli sme to bez pádu. Bol to pekný trail, ale patril medzi traily, ktoré by sme neopakovali. Potom sme natrafili podľa navigácie na cyklocestu, ktorej záver sa zmenil na chodník vo vysokej tráve a ešte k tomu do parádneho kopca. V Rudiciach sme sa správne schladili a už sa rysovalo miesto nášho oddychu Jedovnice. Obišli sme dokola rybník Olšovec a našli sme správne miesto na relax spojení s kúpaním a dopĺňaním energií rôzneho druhu.
Ľuboš s Milkou nefandia prílišnému technickému off-roadu, tak do Jedovníc prišli po pokojných lesných šotolinových cestách cez Zemanův a Richtářův žleb a Šindlerovou stezkou. Po občerstvení U hastrmana sa stretli s MTB skupinou. Voda bola dosť studená so zelenkavým odtieňom, ale dobre nás osviežila. Po obedňajšej pauze (viacerým stačil domáci, ale vynikajúci langoš) sme nabrali smer Ostrov u Macochy. Pri jaskyni Balcarka sme zvolili skratku, kde sme tlačili bicykle. Jazdci na e-bikoch Gabika a Ivan to obišli a spoločne sme sa dostali do Pustého Žlebu. Hľadali sme spojnicu do Suchodolu, ale nakoniec sme zvážili a konzervatívne vybrali klasickú cestu na Sloup, Vavřinec a Veselice. Ešte sme si pozreli rozhľadňu Podvrší. Posledné občerstvenie bolo v reštaurácii Obúrka. Úplne na záver sme ešte okúsili malý lom Pálava II , kde sme si zaplávali v krásnom zrkadlisku v prítomnosti divých kačičiek. Po večeri sme boli plní dojmov. Milan a Fero navštívili lom Šošúvka. Milan mal náladu a krásne sme si zaspievali piesne od Karla Kryla aj tie, ktoré bežne nespievame. Večer nám ukázali svoje vystúpenie mažoretky od tých najmladších až po tie skúsené. Boli tu na tréningovom pobyte s deťmi.
Na záver sme sa poniektorí skúšali zapojiť v ich tanečnej choreografii. Asi to nevyzeralo dobre, ale sme sa zabavili a neskôr sme si aj zatancovali s našili holkami
Streda 5.8. (cyklistika-dĺžka 76,7 km, prevýšenie 1170 m)
Češkovice-Blansko-Brnenská priehrad-Kuřim
V tento deň malo byť ešte prijateľné, i keď dosť vysoké teploty ovzdušia, preto sme zvolili asi najdlhšiu trasu a to Brnenskú priehradu. Fero mal včera pád tesne pred štartom na trasu. Išiel na bicykli a nevšimol si šnúry na prádlo pri prechode na cestu medzi stromami. Bolo to dosť zle vidieť a pri jazde ho zachytili a padol. Našťastie mal len odreniny na nohách a tvári. Hneď ráno ho ošetrili sestry ošetrovateľky, ktoré pred tým sa starali o chod celého ubytovacieho zariadenia. Musím im poďakovať za vzorné ošetrenie nášho kamaráta. Ešte včera absolvoval jazdu, ale dnes si dal pauzu, aby sa to lepšie zahojilo. Rána bývajú všelijaké, ale všetci túžobne očakávali štart na trasu malebného Moravského Krasu. Z Blanska sme museli ísť po hlavnej dosť frekventovanej ceste až po Šebrov-Kateřina. Vodiči boli ohľaduplní a jazdili sme po vyznačenej krajnice. Potom sme prešli na pokojnejšie cesty, ktoré viedli cez Vranov, Lelekovice až na kraj Brna. Elektro skupina sa zastavila vo Vranove vo farmárskom pivovare Na Gruntě, kde sa obslúžili v miestnom Samovýčepe. Brnenskú priehradu sme obišli z juhu. Elektro skupina sa ešte stihla občerstviť v časti Bystrc, kde oslávili zas Milkine narodeniny. Na druhú stranu Brnenskej priehrady sme prešli cez most, z ktorého bol nádherný výhľad na hrad Veveří. Elektro skupina sa stihla najesť ešte na južnom brehu priehrady v príjemnom prostredí reštaurácie U kotvy. Ďalej nasledoval dosť dlhý úsek lesom. Pitný režim sme dodržovali zodpovedne. Prišli sme do Kuřimy. Cesty tu boli v rekonštrukcii a ešte preplnené autami. Skrátka katastrofa pre cyklistov, tak sme radšej jazdili po úzkych chodníkoch. Ešte, že nám chodci nenadávali. Hľadali sme vyhovujúcu reštauráciu. Bol to dosť problém, ale predsa sme našli Sokolovnu. Nálada sa nám zlepšila. I na teplo sme si zvykli. Na záver sme ešte do Blanska prešli cez Lipúvku a Olešnú. Náš posledný kopček mi nestačil a preto som ešte vybehol nad naše ubytovanie do reštaurácie Obúrka.
Štvrtok 6.8. (cyklistika-dĺžka 61,7 km, prevýšenie 1064 m)
Posledný deň na Moravskom Krase boli hlásené búrky a prišlo hlavne ochladenie. Milan zostal s Ferom a urobili si pohodový deň. Navštívili lom Šošúvka a Milan sa okúpal v kryštálovej vode. My sme pri zvukoch búrky, ktorá nás zatiaľ míňala brázdili už pre nás známe dedinky Těchov, Vavřinec a Sloup. Rýchlejšia skupina e-bike nás predbehla. Pred Šošúvkou začalo pršať. Bolo to príjemné, lebo aj tak sme sa nemali kde schovať. Skupina e-bike obsadila celú autobusovú zastávku, tak sme šľapali ďalej. Počasie sa umúdrilo, prestalo pršať a začínalo slniečko hriať. Vyschli sme od dažďa, aby sme boli opäť mokrí od potu. Prechádzali sme peknými cykocestami cez Holštejn a Kulířov. Ani sme nevedeli a ocitli sme sa vo Vojenskom újezde Březina v dočasne sprístupnenom priestore. Ale my sme tam boli v čase, keď sme tam nemali, čo hľadať. Našťastie sme nenarazili na nijakú vojenskú hliadku ani na nijaký vojenský bojový mechanizmus. Úzka asfaltka vojensky rovná krásne klesala. Pred Ruprechtovom začalo stúpanie, ktoré nás doviedlo do Jedovníc.
Elektro skupina sa zastavila na Holštejne na dobré pivko. Tu sa k nim pridal Ľubov bývalý obchodný partner, ktorý tu neďaleko býva. Previedol ich bezpečne krajom újezdu a doviedol ich v Ruprechtove do reštiky na chutné obedové menu. Rozlúčili sa s ním v Jedovnici a po dobrej kávičke U hastrmana sa po trase pobrali ďalej.
Na záver už len pre nás známe miesta ako Rudice, Klepáčov, Blansko a náš milovaný záverečný kopček.
Piatok 7.8. (cyklistika-dĺžka 60,4 km, prevýšenie 516 m)
Kyjov-Milotice-Ořechov-Bzenec
Deň odchodu domov prišiel. Pobalili sme svoje veci. Niektorí ešte mali v pláne cyklistiku v oblasti Kyjova. Ostatí mali iné plány alebo jednoducho návrat domov. Bol to týždeň plný zážitkov a emócií, ktoré sa nedajú hneď vstrebať. Treba na to dlhší čas. Ľubo pre mňa pripravil prierezové video všetkých akcii v Čechách. Dojalo ma to, čo sme všetko za ten čas prežili. Bolo to naozaj hlavne krásne. Ďakujem všetkým, čo sa zúčastnili tejto akcii v Moravskom Krase. Zase zostala hlboká brázda spomienok v našich mysliach.
My cyklomaniaci sme sa presunuli autami bližšie k našim hraniciam do Kyjova. Odtiaľ sme urobili trasu, ktorú vymyslel Miloš. Bicyklovali sme vínnymi steskami, občas po hlavnej ceste. Prechádzali sme cez Milotice, Hýsly na rozhľadňu Susedská. Ďalej sme navštívili dedinky Žádovice, Žeravice a Ořechov. Potom sme skrátili trasu, lebo nebolo nablízku vhodná reštaurácia. Táto bola až v Bzenci. Na Bzencom bola nádherná vyhliadka na Starom hrade. Do Kyjova sme sa vrátili cez Vracov.
Štatistika. Celkovo sme urobili na bicykli 426 km s prevýšením 6487 m výškových.
Na akcii sa zúčastnili: J. Benedikovič, F. Martinus, Ľ. Šoková, V. Gubiová, V. Trajlinek, V. Smutný, I. Kubiš, J. Nádaský, V. Malovec, a I. Naništa.
Je nedeľa ráno 12.7.2026 a čaká nás ďalšia plánovaná akcia klubu MKCK s názvom: Letná cyklotúra okolím Trnavy. Čaká nás cca 57 km s prevýšením 200 m. Leto začalo t.r. poriadne horúco. Našťastie sa dnes troška „schladilo“ na príjemných 19 st.C. Predpoveď SHMÚ polojasno a teploty vzduchu do 28 st.C. Ideálny čas niekam vyraziť na bicykli. Okolo 9:00 h sa stretávame partia 10 ľudí pred žel.st. v Trnave. Pripravená je trasa „za mokra“ po asfaltkách, aj trasa „za sucha“ po poľných cestách. Oproti roku 2025 volíme opačný smer jazdy. Dnes plánujeme okruh Trnavskou rovinou. Bližšie informácie o trase:
Na trasu vyrazíme o 9:10 h. Čakajú nás kontrolné body: Štrky (oddychová zóna) – Dolná Krupá (Potôčky)- kaštieľ Dolná Krupá- D.Krupá (Židovský cintorín) – Bíňovce (vežový vodojem) – Bíňovce (kostol sv.Michala) – Smolenice (vysielač- kríž) -H.Orešany (kostol)- H.Orešany (Lovecká rešt.) – D.Orešany – Košolná (cyklopoludník) – Suchá n/Parnou (kostol sv.Martina) – Suchá n/P. (kaplnka sv.Floriána) – Zvončín (Obecný úrad) – Biely Kostol (Parnas) – Trnava ( Bufet u medveďa) – Biketower (Staničná ul.) Občerstviť sa môžeme na trase podľa dohody, počasia, …Odporúčam MTB (kross) bicykel – pôjdeme pár poľných úsekov ( Štrky- cesta na D.Krupú, Bíňovce- Smolenice, )
Trasu v realite aktuálne upravíme podľa potreby a dohody. Frekventovanú asfaltovú cestu na D.Krupú vynecháme. Ideme po cyklochodníku na Špačince. Poľnými cestami sa dostaneme až na kopec nad D. Krupou. V parku kaštieľa Dolná Krupá sa zastavíme na burze starožitností a domácich produktov. Akciu organizuje SNM (hudobné múzeum) obec a burza Village. Príjemné posedenie v tieni stromov spolu s občerstvením od miestneho včelára príde vhod. Krátko po výjazde z parku zisťujeme prvý defekt na zadnom kolese Ľubkinho bajku. Skúsený mechanik Ivan však čoskoro vykoná rýchlu a kvalitnú opravu za výdatnej pomoci Ferka. Pokračujeme v túre okrajom obce v príjemnom tieni stromov. Pri Židovskom cintoríne odbočíme opäť na poľnú cestu smerujúcu do Bíňoviec. V diaľke sa črtajú siluety kopcov MK a otvárajú sa krásne výhľady na polia v okolí. Väčšina polí je už „po žatve“ len občas možno vidieť pár kombajnov brázdiť šíre lány. Okolo vežového vodojemu vchádzame do Bíňoviec. Krátko sa zastavíme „na kus reči“ u Paľa H. pri jeho dome. Obzrieme si jeho kreatívny MKCK cyklosmerovník v predzáhradke. Okolo kostola sv. Michala opúšťame Bíňovce poľnou cestou do Smoleníc. Z diaľky už vidno zámok na úpätí pod Zárubami. Na obed sa zastavíme v HAVRANE na terase. Príjemný a rýchly personál reštaurácie čoskoro zaplní stoly chutným jedlom a „pitivom“. Tip na nedeľný obed pri potulkách v okolí Smoleníc 100% odporúčame. Po obede a krátkom oddychu opäť pokračujeme v poznávaní regiónu. Na výjazde zo Smoleníc (pri kríži) vidno práce na rekonštrukcii cesty do H.Orešian. Cestu rozširujú a povrch frézujú. O chvíľu po krátkom stúpaní vchádzame do Horných Orešian. Cesta za mostom je uzavretá. Preto pokračujeme okolo školy a štadióna späť na hlavnú cestu. Tu sa lúči s nami Jozef N. Bicykluje do Špačiniec už sólo. Okolo vinohradov a tiahlym stúpaním sa zastavíme na rázcestí v Dolných Orešanoch. Za kostolom už cesta plynule klesá. Úsek do Košolnej si užívame na „maximálke“ dnešného dňa. V Suchej n/Parnou sa zastavíme na výbornú Taliansku zmrzlinu. Mňam. Začína „pripekať“ a tak ideme ďalej. Cez Zvončín a Biely Kostol vchádzame do rekreačnej časti Trnavy. Kamenný mlyn s rybníkmi záhradkami a prírodným kúpaliskom je pred nami. Akciu ukončíme občerstvením a posedením pri amfiteátri v Bufete u medveďa. Teplota vzduchu stúpa. Diskusie a debaty o všeličom pokračujú. Spokojné tváre účastníkov hovoria za všetko. Lúčime sa a tešíme na pokračovanie už čoskoro. Cyklochodníkom popri lesoparku sa dostaneme až k cukrovaru. Lúčime sa pozdravom AHOJ a pokračujeme domov. Každý svojim smerom. Večer ešte stíhame pozrieť finále mužského tenisového Wimbledonu. Pekná bicyklová nedeľa je „za nami“.
Na akcii sa zúčastnili: Š. Krištof, J. Lukačovičová, I. Buc, F. Martinus, J. Kečkešová, J. Budoš, S. a L. Macejkoví, Ľ. a H. Rosoví, J. a E. Antaloví, V. Gubiová, M. Kupčík, Ľ. Šóková, I. Kubiš, Ľ. a E. Kraicoví, D. Surovčík, I. Matušek, V. Trajlínek, M. Babišík, M. a V. Miklošovičoví a M. Smutný.
Ďalšou rakúskou destináciou, ktorú chcel náš klub cyklisticky spoznať, bol teraz Viedenský les. V sobotu 4.7.2026 sme sa vybrali spoznávať jeho časť medzi Mödlingom, Gaadenom a Gumpoldskirchenom. Medzi jeho hlavnými atrakciami, okrem krásneho lesného porastu, dominovali rozhľadne Wilhelmswarte, Jubiläumswarte, Husársky chrám no a samozrejme neodmysliteľné stavby Liechtensteinovcov – zámok, hrad a amfiteáter.
Stretávame sa krátko po deviatej hodine na parkovisku pri viniciach nad Gumpoldskirchenom. Zišiel sa nás úctyhodný počet – 25 cyklonadšencov. Každý túžil zažiť niečo nové. Niečo, čo nezapadá do bežného cyklistického dňa.
Pred samotným štartom nám pripadla milá povinnosť – symbolicky pokrstiť nové bicykle: Vierkin nový e-bike dostal meno Maznáčik, Ľubkin nový e-bike sa hrdí menom Eliška a Igorov nový trekový bicykel zase menom Skotík.
Po týchto obradoch sa už vydávame na cestu. Zo štartu sa len pozvoľne po rovine popri viniciach presúvame do Pfaffstättenu. Odtiaľ už smerujeme na Gaaden. Je to ale pekne cez kopec, takže nasleduje prvá previerka našej kondície. Samozrejme e-biky to budú mať dnes o niečo ľahšie.
Za Gaadenom začína prvá ozajstná skúška našich síl – vystúpať dolinou Grösses Buchtal k prvej rozhľadni Wilhelmswarte do výšky 675 m. Na štyroch kilometroch sa priemerný sklon udržoval cez 10%. Odmenou bol parádny výhľad z tejto kamennej rozhľadne do veľkej diaľky. Keď sme si mysleli, že toto bola dnešná topka, tak z omylu nás vyviedol výhľad z ďalšej rozhľadne Jubiläumswarte. Výhľady nemali konca kraja. Od Viedne na severe až dolu na juh k samotnému Schneebergu a k okolitému alpskému horstvu. Fotoaparáty si prišli na svoje.
Schádzame dolu a poberáme sa ku chate Krauste Linde na nejaké občerstvenie. No logistika s obsluhou tu značne viazla, tak sme boli radi, že sme dostali aspoň nápoje. Museli sme si pomôcť aj z vlastných zásob.
Tak „napolškody“ občerstvení sa poberáme k ďalšiemu nášmu cieľu – k majestátnemu Husárskemu chrámu. Bol postavený ako pamätník pre padlých z vojny proti Napoleonovi. V krypte pod podlahou chrámu sa nachádzajú ostatky piatich vojakov padlých v tomto boji. Chrám bol postavený v gréckom štýle – tak klasickom pre stavby Liechtensteinov. Výhľady z chrámu teraz dominovali na samotnú Viedeň.
Po nasýtení týchto dojmov sa poberáme ďalej. V spoločnosti borovicového lesa sa spúšťame dolu do Vorderbrühlu. Cestou míňame pamätný strom tzv. Kleine Breite Föhre – 235 ročnú tzv. Malú širokú borovicu. Jej staršia kamarátka 410 ročná Široká borovica už žiaľ skonala v roku 1988. Zostal po nej len pamätník zo zvyškom pňa.
Z Vorderbrühlu začíname opäť stúpať hore do lesa k ďalším pamiatkam, tentoraz čisto Liechtensteinským. Najprv prichádzame k amfiteátru. Ten bol postavený v štýle antickej zrúcaniny ako oddychové miesto pre Liechtensteinovcov. Bol postavený začiatkom 19.stor. podľa návrhu Josefa Hardtmutha. Odtiaľ sa presúvame k zámku a hradu rovnomenných pánov. Ale tie len pofotíme a poberáme sa do Mödlingu prezrieť si romantické uličky jeho centra.
Tu si dáme rozchod. Využijeme ho okrem prezretia si malebných uličiek, aj na doplnenie kalórií. Väčšinou v štýle Wienerschnitzel…
Kultúrne aj gastronomicky ukojení opúšťame Mödling a poberáme sa zdolať posledný úsek dnešnej trasy. Pomerne výživné stúpanie nás privádza opäť ku Kleine Breite Föhre, teraz z opačnej strany. Ďalej putujeme takmer po rovine krásnym zmiešaným lesom k jazdectvu Richardhof. Za ním nás pomerne prudký klesák privádza na parkovisko k našim autám.
Tak je dobojované. Naša partia si dnes opäť užila jeden krásny deň na bicykli. Do mozaiky rakúskych cyklozážitkov sme teraz pridali aj oblasť Viedenského lesa.
Popis trasy (cca 60 km): Amfiteáter Kamenný mlyn- Biely kostol- Karlov dvor- Cífer- Jablonec- Budmerice- Štefanová- Doľany- Rybáreň- Majdán- H.Orešany –Suchá n/Parnou- Zvončín- B.Kostol- Trnava cieľ Bufet u Medveďa.
Karpaty Tour- 29.ročník cykloturistického vítania leta sme pripravili tradičnú 60 km trasu. Tohto roku nie ako verejné podujatie. Z dôvodu pozastavenia organizovania turistických akcii v CHKO Malé Karpaty z vyššej moci sa výbor KT 2026 rozhodol, že budeme štartovať z Amfiteátra v Kamennom mlyne individuálne. Trnavčania poznajú známe oddychové miesto pri Trnavských rybníkoch aj kúpalisko. Cezpoľný sa museli zorientovať podľa GPS alebo turistickej mapy. Karpaty Tour má charakter cykloturistického podujatia pre širokú verejnosť. Túto črtu sa snažíme zachovať aj do budúcna. Žiaľ posedenie po dojazde a výborný guláš nás už nečakal po dojazde v bufete U medveďa. Tiež tombolu (losovanie štartových čísel) sme nerobili z už hore uvedených dôvodov.
Počasie bolo tohto roku veľmi horúce. Ráno ešte dobré asi 18st.C, ale počas dňa už bola teplota dosť vysoká blízko 34st.C. Vhod prišli aj prestávky na občerstvenie po trase. Budmerice pohostinstvo, B -Club v Doľanoch, Majdan krčma u Kurátka, u Šrámka Suchá n/Parnou. Po trase blízko horárne Zabité tiekol slabší prameň pri ceste. Veľmi príjemné ochladenie poskytol aj lesný úsek v tieni stromov. Tempo na trase bolo primerané aj s ohľadom na voľný dojazd do cieľa. Posedenie U medveďa pokračovalo ešte voľnou zábavou pri country kapele a rozhovormi. V tradícii „vítania leta v sedle bicykla“ by sme radi pokračovali aj o rok. Poďakovanie patrí všetkým účastníkom podujatia za účasť aj disciplínu na trase. Dúfam že sa opäť stretneme o rok na jubilejnom 30.ročníku akcie.
Počasie na sobotu 13. júna nevyzerá vôbec priaznivo. Viaceré aplikácie ukazujú dažďové kvapky takmer počas celého dňa – doobeda dážď, neskôr prehánky. Sama som zvedavá, ako tento deň dopadne. Bicyklovanie v daždi a pršiplášťoch sme už dávno nezažili.
Keďže mám zabezpečené stráženie dieťaťa, pripravenú trasu aj rezervované otvorenie Múzea Jozefa Gabčíka v Poluvsí, rozhodujem sa výlet nerušiť. Neskôr sa dozvedám, že viacerí majú malú dušičku a dokonca mi chceli cykloakciu vyhovoriť. Ja však mám zvláštny vnútorný pocit, že predsa len vykukne slnko a všetko dobre dopadne.
Ivan prichádza z Hlohovca do Rajeckých Teplíc na bicykli už v piatok, deň pred našou akciou, a ubytúva sa v kempe Slnečné skaly. Za to má môj veľký obdiv.
Prichádza ráno. Zraz máme naplánovaný na 9.30 pred kostolom svätého Ladislava v Rajci. Prší. Počasie je ako na hojdačke – raz len jemne mrholí, potom prestane a o chvíľu sa opäť hustejšie rozprší.
Ešte doma pripravujem chlebíky s bravčovou masťou a cibuľou, varím kávičky v altánku u mojej babky a čakám na príchod cyklistov. Netuším, koľkí sa napokon odvážia prísť.
Ako prvý prichádza Duško a okamžite navrhuje plán B – kúpanie v Afrodite. O chvíľu dorazí Ľuboš, vzápätí Jožko s Vladinom a nakoniec aj Ivan, ktorého po ceste z kempu do Rajca zastihne krátky dážď.
Sedíme v altánku, občerstvujeme sa, prebehnú aj nečakané gratulácie k narodeninám a debatujeme, čo ďalej. Stále verím, že pršať prestane.
Prichádza 9.30. Zdá sa mi to, alebo naozaj vykukne slnko? Spadne ešte pár kvapiek a obloha sa zrazu upokojí. Sem-tam sa spoza mrakov prediera slnko, chvíľu sa opäť schová, ale dážď nikde.
Vyrážame cez Šuju po poľnej cyklistickej ceste a zastavujeme pri lome. Uprostred pieskového staveniska sa trbliece azúrové jazierko, ktoré vždy pritiahne pohľady okoloidúcich. Ako dieťa som sa sem chodievala kúpať veľmi často a pri pohľade naň sa mi okamžite vracajú spomienky.
Pokračujeme cyklotrasou cez Trstenú do Rajeckej Lesnej. Zastavujeme sa pri Slovenskom betleheme. Viacerí sme tu už boli nejedenkrát, no monumentálne dielo Jozefa Pekaru, ktoré vzniká pätnásť rokov, má stále svoje čaro. V duchu si hovorím, že pomodliť sa za dobré počasie predsa nikdy nie je na škodu.
Z diaľky obdivujeme aj Frivaldskú kalváriu a cez Rajeckolesniansku dolinu prichádzame na Chatu Žiar.
Samotná chata síce ubytovanie neponúka, ale disponuje veľkým vestibulom pre približne sto ľudí a piatimi samostatnými chatkami s kapacitou päťdesiatpäť hostí. Organizujú sa tu športové podujatia, adrenalínové atrakcie, zipline, paintball, lanová dráha aj oddychové grilovačky.
Ivan tu už bol deň pred našou cykloakciou a avizoval krčmárovi, že dorazia cyklisti, nech je pripravené pivečko. V tento deň to na chate naozaj žije. Práve tu prebieha detský tábor, vysvetľujú sa pravidlá paintballu, deti skáču na nafukovacom hrade a dotvára sa atmosféra chaty.
Pri príležitosti mojich narodenín pozývam chlapov na pivo ako malé poďakovanie za to, že merali cestu aj napriek nepriaznivej predpovedi.
Keď sa chystáme pokračovať, Jožko si všimne, že Vladino má defekt. Koleso rýchlo dofúkajú a vyrážame smerom k Rajeckému gejzíru s nádejou, že vydrží.
Gejzír vytryskuje z podzemného potrubia do výšky približne desiatich metrov a každoročne láka množstvo turistov. Najlákavejší je v zime, keď okolo neho vzniká obrovský ľadový kužeľ.
Cesta je asfaltová a v oveľa lepšom stave ako úsek vedúci z dediny k chate.
Plánovanú opravu defektu nechávame až na penzión U Hromadov, kde si chceme dopriať aj dlhšiu obednú prestávku. Na stoloch sa objavuje držková polievka, čičmanská placka, fazuľovica aj rezeň s opekanými zemiakmi. Porciami tu rozhodne nešetria.
Kým obedujeme, chalani nájdu v plášti zapichnutý tŕň a radšej vymenia celý plášť. Zvládajú to bravúrne.
Posilnení pokračujeme po novootvorenej asfaltke do Ďurčinej, kde sa len na chvíľu zastavujeme v Bioklimatickom parku Drieňová.
Nie je ešte pokosené, ovce ani kozy nevidno a keďže nie je veľmi teplo, sezóna sa zrejme ešte len rozbieha. Aspoň lamy nám ochotne zapózujú, hoci je zrejmé, že práve majú svoju popoludňajšiu siestu.
Park hospodári na 27 hektároch a od roku 2014 sa venuje obnove zdevastovanej pôdy, zadržiavaniu vody v krajine a podpore biodiverzity. Okrem hospodárskych zvierat tu nájdeme tradičné plodiny, včelie úle aj bylinkové záhony.
Po krátkej prestávke schádzame do Rajca a odbočujeme na Skotňu. Na chvíľu zastavujeme, sledujeme oblohu a čakáme, čo sa bude diať. Spadnú dve kvapky, vyťahujeme pršiplášte a vzápätí ich opäť schovávame. Mrak nás jednoducho obišiel.
Plynulými stúpaniami a zjazdami pokračujeme cez Konskú do Kuneradu. Okolitá príroda hrá všetkými odtieňmi zelene a v diaľke, smerom na Martinské hole, pozorujeme pásy dažďa. Mraky vyzerajú ako namaľované. Sú za nami, pred nami aj vedľa nás, no nad nami stále neprší.
Tento deň je jednoducho ako vymodlený. Slnko nepáli, nemusíme sa natierať opaľovacím krémom a príjemná oblačnosť vytvára ideálne podmienky na bicyklovanie.
Prichádzame ku Kuneradskému zámku. Miestami je cyklocesta rozbitá, no väčšinu trasy tvorí pekný asfalt vedúci popri potoku a zalesnenom území. Na stĺpe nás víta výstraha na medvede, ktorá nám pripomína, že sme stále uprostred prírody.
Kuneradský zámok je stále zahalený lešením a postupne dostáva novú podobu. Jeho história nie je vôbec jednoduchá. V roku 1944 bol vypálený, po vojne skonfiškovaný a stal sa majetkom Štátnych lesov. Istý čas slúžil aj ako liečebný ústav pre pacientov s respiračnými ochoreniami.
V roku 1996 prechádza spolu s kúpeľmi do súkromného vlastníctva, no počas opravy strechy ho 12. marca 2010 zachváti rozsiahly požiar. Kaštieľ následne chátra a po ôsmich rokoch ho postihne ďalší ničivý požiar. Mnohí už neveria, že sa ho niekedy podarí zachrániť.
V roku 2019 sa majiteľmi stáva manželský pár, ktorý sa púšťa do zdanlivo nemožnej úlohy – vdýchnuť tejto národnej kultúrnej pamiatke nový život a opäť z nej vytvoriť romantické miesto pre oddych, kultúru a spoločenské podujatia.
Po spoločnej fotografii pokračujeme cez Stránske do Poluvsia, kde čakáme na pani Vanovčanovú, výkonnú riaditeľku Múzea Jozefa Gabčíka.
Múzeum sídli v budove bývalej železničnej stanice, len pár krokov od pamätníka aj rodného domu Jozefa Gabčíka, kde prežil svoje detstvo a mladosť.
Počas pútavého rozprávania sa dozvedáme, že bol veľmi živým chlapcom, výborne sa učil a jeho otec pravidelne cestoval za zárobkami do Spojených štátov amerických. Jozef tak väčšinu času vyrastá spolu so svojimi tromi súrodencami pod starostlivosťou matky.
Napriek tomu zostáva okolo jeho života množstvo otáznikov. Poznáme jeho vojenský výcvik vo Veľkej Británii, poznáme operáciu Anthropoid, ktorá vyvrcholí útokom v zákrute pražskej ulice, aj jeho posledné chvíle v krypte pravoslávneho chrámu svätých Cyrila a Metoda.
O jeho pocitoch, názoroch či vnútornom prežívaní však vieme len veľmi málo. Nepíše si denník, nezachovávajú sa jeho listy ani osobné zápisky. Z úradných dokumentov, spomienok a útržkovitých svedectiev sa však postupne skladá obraz mladého muža, ktorého meno dnes pozná celý svet.
Spolu s Jánom Kubišom uskutočňuje 27. mája 1942 atentát na Reinharda Heydricha, jedného z najvyšších predstaviteľov nacistického režimu a hlavných organizátorov holokaustu. Po zlyhaní Gabčíkovej zbrane nasleduje výbuch upraveného granátu, ktorého následky sa Heydrichovi stanú osudnými. Ako jeden z architektov nacistického systému vyhladzovania nesie zodpovednosť za smrť státisícov až miliónov ľudí.
Po prehliadke múzea ďakujeme pani riaditeľke za jej čas a obrovské nasadenie. Dlho do noci sedáva v archívoch, hľadá nové informácie, prepisuje staré dokumenty a lúšti rukou písané texty. Málokto si dokáže predstaviť, koľko práce sa skrýva za tým, aby sa história zachovala aj pre ďalšie generácie.
Ako malé poďakovanie jej odovzdávame bonboniéru a dobrovoľný príspevok vo výške desať eur. Duško ju navyše pozýva na kávu a minerálku.
Z Poluvsia sa popri kúpalisku Laura presúvame do Rajeckých Teplíc. Po celom dni na bicykli sa všetci tešíme na zaslúženú kávu v penzióne Encián.
Farebné maľby na stenách akoby odrážali našu náladu. Sedíme, objednávame, debatujeme, popíjame a prvýkrát si naplno užívame aj slnečné lúče.
Bilancujeme celý deň. Predpoveď počasia nás síce ráno strašila, no nakoniec sme videli množstvo krásnych miest, objavili sme nové zákutia Rajeckej doliny a celý čas sme jazdili medzi dažďovými mrakmi bez jedinej poriadnej prehánky.
Odvážlivci, ktorí ráno sadli na bicykel napriek nepriaznivej predpovedi, sú dnes jasnými víťazmi. Odvaha sa vypláca.
Cyklotrasou popri Rajčianke sa cez lesné, poľné aj bočné cesty vraciame späť do Rajca. Všetci nakladáme bicykle do áut a vyrážame domov.
Presne o pätnásť minút neskôr sa spúšťa hustý dážď.
Pozerám na oblohu a len sa usmievam.
Dnešných 56 kilometrov s prevýšením 590 metrov absolvujeme v skvelej partii. Osobitnú pochvalu udeľujem Ľubošovi, ktorý prichádza napriek nepriaznivej predpovedi a celú trasu zvláda na klasickom bicykli bez motorčeka. Duško si záver dňa ešte spríjemňuje kúpaním v Afrodite.
Domov si však všetci odnášame niečo oveľa cennejšie než najazdené kilometre.
V sobotu 6.6.2026 sa uskutočnila akcia mimo plán Neusiedler See s trasou Neusiedl am See, Weiden am See, Podersdorf am See, Illmitz, trajekt, Mörbisch am See, Rust, Oggau am Neusiedler See, Donnerskirchen, Kirschblütenradweg, Purbach am Neusiedler See, Breitenbrunn, Jois, Neusiedl am See
Zraz bol na parkovisku v Neusiedl am See o 9:30 a na trasu sme vyrazili za ideálneho cyklistického slnečného počasia do 25°C, takmer bezvetrie. Na trase sme sa zastavili na rozhľadni s výhľadom na jazero pred Podersdorf am See, v samotnom Podersdorf am See nesmela chýbať tradičná foto pred majákom a ranná kávička, resp. pivko. Na trase do Illmitz nasledovala ďalšia rozhľadňa (majú ich tam neúrekom) a po príchode do Illmitz trajekt do Mörbisch am See. Po vylodení nám do archívu pribudla ďalšia séria foto pod kópiou Sochy slobody (to sa jednoducho vynechať nedá) a v miestnej Andreas Csarde obrovský Wiener Schnitzel na tanieroch (to sa vynechať nedá tiež). Posilnení sme vyrazili ďalej sme prevažne po značných cyklotrasách cez vinice a sady smerom na B12 Kirschblütenradweg so zastávkami pri kaplnke Rosaliakapelle, občerstvení v Purbach am Neusiedler See, pri pozemku miestneho umelca Freilichtmuseum Wander Bertoni (škoda, že nebolo viac času, má tam pekné sochy) a pod nespočetnými čerešňami, na ktoré bol akurát ten správny čas. Nikam sme sa pritom neponáhľali a do cieľa dorazili až po 19:00.
V oblasti sme neboli už dlhých 9 rokov a za ten čas sa to tu dosť zmenilo k lepšiemu. Pribudlo množstvo reštaurácií na trase, miest pre piknik a oddych, rozhľadne, všade čisto a poriadok, ale aj cyklistov, pričom e-biky jasne „porazili“ klasiku v pomere snáď 19:1. Kto ešte nebol, vrelo odporúčam, značených cyklotrás je tu nespočetne. Trasa, ktorú sme absolvovali, mala pár km kvalitnej šotoliny na východnej strane jazera, inak všetko bezchybný asfalt.
Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jozef Antal, Edita Antalová, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová, Iveta Pekaríková, Dušan Surovčík, Viera Gubiová a Marián Kupčík.
Soláň, Valašsko, Javorníky… to bola už dávnejšie moja veľká cyklistická výzva. Preskúmať a spoznať túto oblasť sa dnes so mnou podujali aj Ľubo Rosa a Ivan Kubiš. Rysoval sa krásny slnečný deň. Len mierny vetrík. Nebolo čo váhať. Autá nás doviezli na parkovisko pod Kohútkou.
Po vybalení bicyklov urobíme krátke štartovacie foto a za krásnych výhľadov sa spúšťame z parkoviska dolu do Nového Hrozenkova.
A tu hneď začína prvé stúpanie hore na protiľahlý hrebeň – na Soláň. Je dlhé cez 9 km. Ale cesta je príjemná, v krásnom zmiešanom lese si vychutnávame dobrý pocit z cyklistiky.
Hore opäť prichádzame do „civilizácie“. Je tu plno chát, penziónov, reštaurácií… Hneď v takom prvom lákadle, vo Valašskom šenku U Valů, sa zastavíme na malé občerstvenie. Dnes si k pivku doprajeme aj makový frgál.
Toto nám padlo vhod a spokojní pokračujeme ďalej. No ani nie po päťsto metroch narazíme na Hotel Čarták ešte s krajšou terasou s ikonickým výhľadom na Beskydy. Že by sme si dali hneď aj kávu? Ale, odolávame. Treba najprv bicyklovať, káva bude neskoršie. To sme ešte nevedeli, že bude až na samom závere dnešnej trasy. Ale nepredbiehajme.
Putujeme Soláňskym hrebeňom, vlastne hrebeňom Vsetínskej hornatiny. Celých 15 km si teraz užívame výhľady na protiľahlý Javornícky hrebeň a Valašsko pod ním na jednu stranu a na stranu druhú obdivujeme dominanty Beskýd: Kněhyně, Smrk, Radhošť a jej veličenstvo Lysú horu. Takto sa presúvame cez: Kotlovú, Pálenice, Benešky až na Sedlo pod Vysokou. Treba ale spomenúť, že povrch tohto úseku bol miestami riadne technický a krátke prudké stúpania striedali zase prudké klesania.
Prichádzame na lyžiarsky areál Třeštík. Je tu aj rovnomenná chata, ale tá je zavretá. Občerstvenie nebude. Spúšťame sa dolu na Valašsko. Stará lesná asfaltka má už asi najlepšie roky dávno za sebou, ale čím sme bližšie k hlavnej ceste, tak sa jej povrch trochu zlepšuje.
Po hlavnej ceste sa presúvame na Uzgrúň. Tu po pomerne prudkom stúpaní by mal byť Hotel Horal. Váhame, či to máme risknúť a ísť hore alebo skúsime ísť ďalej až na hrebeň na Kasárne a tam je Hotel Fran.
Tak je rozhodnuté – ideme skúsiť Hotel Horal. Stúpanie nebolo dlhé a div sa svete, Horal bol otvorený a ako sa hovorí v Čechách „Cyklisté jsou vítáni“, tak neváhame. Majú ešte aj menu a k tomu dobré rezané. No, bolo to dobré rozhodnutie.
Takto príjemne občerstvení začíname sa pasovať s ďalším stúpaním cez prales Razula na kótu Pod Bařinkou. Tu ale narazíme na prekážku, lebo cesta je kvôli zvážke dreva uzavretá. Použijeme vyznačenú obchádzku. No, poviem to jemne: jazda po tejto obchádzke nepatrila medzi najlepšie dnešné zážitky. Našťastie nebola moc dlhá a onedlho sme opäť na trase.
Dostávame sa na asfaltku, ktorá nás opäť poctivým stúpaním cez Butorky privádza na lyžiarske stredisko Kasárne. No a Hotel Fran – bol samozrejme zavretý.
Horal, ešte raz ti vďaka, že si nás gastronomicky prichýlil.
Púšťame sa na posledný úsek dnešnej trasy – na Javornícky hrebeň. Terén už poznáme z minulosti. Boli sme tu už viackrát. Ako to už na týchto hrebeňoch býva, prudké zmeny profilu sú ešte obohatené aj technickými pasážami. Ale výhľady, teraz už aj na slovenskú stranu, sú opäť veľkolepé.
Trasa má ale väčšinou mierny sklon nadol, tak nás to samozrejme ťahá viacej do cieľa. A ten už nie je ďaleko. Stratenec, Malý Javorník a Portáš. Tieto tri kóty sú neklamnou známkou toho, že prichádzame k cieľu.
Vybehneme ešte hore na Kohútku do reštaurácie na ich povestné „borůvkové buchty“. A keďže sme šoféri, tak pri kofolke a dobrej kávičke vyhodnotíme dnešnú etapu.
Jej parametre 64 km a prevýšenie 1850 m hovoria o tom, že to dnes nebolo med lízať. Ale naopak, zážitky z výhľadov a z krásnej valašskej prírody, ktoré sme dnes do sýtosti nasávali, to všetko bohato vykompenzovali.
Akcie sa zúčastnili: J. Budoš, M. Krajčovič, Š. Krištof, I. Kubiš, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová, M. Kupčík, V. Malovec, Juraj a Ingrid z Ružindola, J. Nádaský, J. Baránek, J. Ševečka a M. Smutný.
Obora Biela skala je územie, ktoré bolo dlhé roky prístupné len určitým ľudom z poľovného revíru. Našťastie je teraz už toto územie otvorené aj nám cyklistom, takže sa môžeme pobicyklovať po nespočetných zvážniciach a užívať si kúzlo tejto pokojnej prírody.
Dnes nám slniečko prialo a tak sa krátko pred deviatou hodinou stretáva na parkovisku pri hrade Červený Kameň až 15 cyklonadšencov s úmyslom stráviť pekný cyklodeň v malokarpatskej prírode. Niektorí sme sem prišli autami a niektorí (skupina MTB) „po svojich“.
Z parkoviska sa po zelenej značke spúšťame dolu do Častianskej doliny. A hneď začína prvé stúpanie až hore popod Geldek. Dá nám to riadne zabrať, ale krásna príroda lieči všetky útrapy pri stúpaní.
Prichádzame na lúku Holind. Táto lúka je už len spomienka na pôvabnú drevorubačskú a huncokársku usadlosť, ktorá tu bola ešte v polovici 50-tych rokov 20. storočia. Trochu podumáme nad nedávnymi dejinami usadlostí v Malých Karpatoch a pokračujeme ďalej.
O chvíľu prechádzame okolo lokality Panský dom. Je to ďalšia pripomienka na nedávny huncokársky život v Malých Karpatoch. Budova ešte stojí, ale svoje chvíle má už asi spočítané.
Prichádzame ku križovatke Hubálová. Odtiaľto nám začína 7-kilometrový zjazd na Záhorie. Po štátnej ceste 501 sa potom po dvoch kilometroch pekne po vetre presúvame do dediny Kuchyňa. Je okolo obeda. Zastavíme sa v Reštaurácii u Radky na občerstvenie.
Ústretový personál reštaurácie vyhovel všetkým našim gastronomickým požiadavkám, tak spokojní opúšťame dedinu a púšťame sa pokoriť ďalšie veľké stúpanie, tzv. Modranskou dolinou až hore na Čermákovú lúku.
Stúpanie nás trochu potrhalo, ale hore na Čermáčke, kde bolo dnes turisticky celkom rušno, sa dáme dohromady. Ďalšia cesta na Hubálovú a potom Kobylskou dolinou bola akoby za odmenu. Väčšinou už len dolu kopcom. Takmer osem kilometrov. V pokoji si užívame tieto chvíle.
Nasledoval ešte krátky výšľap ku autám na parkovisko. MTB skupina sa spúšťa dolu do dediny a my po naložení bicyklov sa s nimi stretávame dolu v dedine Častá na vyhodnotenie akcie v Pizzerii Dedinka a v krčme U Kalerába.
Dnes sme si užili opäť krásnu cyklistiku v lone malokarpatskej prírody. S dobrou partiou a v takejto lokalite to ani inak nejde.
