Akcia Rozbehy – Buková – Smolenice

1.12.2018

Trasa : Buková žst. – Rozbehy- Buková obec -Smolenice žst. ( cca 20 km)

Účastníci akcie: J.Budoš, M.Šuga, V.Gubiová, I.Naništa, Ľ.Kraic, P.Rapant, J.Michalcová, H.Rosová, Ľ.Rosa, M.Modrovský, V.Trajlinek, J.Golier, A.Golier, P.Herceg- garant akcie a pes A.Goliera.

Rozhodnutie „urobiť“ pešiu túru na 1. adventný víkend sa zrodila počas stredy tohto týždňa. Po minuloročnej „mikulášskej“ turistike, ktorá viedla z obce Smolenice cez dolinu Hlboča na Jahodník, sme sa po diskusii a pár telefonátoch nakoniec dohodli, že tento rok vyskúšame trasu z Bukovej žst. – Bojkovú- Rozbehy- Bukovú obec- Hrnčekovu dolinu – do Smoleníc s cieľom na žel.stanici.

Počasie od rána veštilo pravú zimnú „idylku“. Bolo zamračené a krajinu zasypal prvý tohtoročný sneh tu dole na „dolniakoch“. Stretáme sa v Trnave pri vlaku s odchodom 9:09 h do Smoleníc. Na peróne pri vlaku nás prišiel pozdraviť a vyprevadiť na túru kamarát Jojo Michalec – ktorému zdravotný stav ešte nedovoľuje šliapať dlhšie trasy. Pekné od neho je, že stále aktívny a mysľou je s nami na turistických chodníkoch. Verím-e, že po zime na jar urobíme ešte pár pekných túr v jeho obľúbenom rajóne pod Zárubami.

Vlak do Smoleníc je slušne zaplnený aj turistami z KST Spartak ktorých vidíme vystupovať v Smoleniciach. Tu pristupuje do vlaku a k partii MKCK sa pridáva aj Paľo Herceg, Juraj a Andrej Golierovci z Vrbového a Moroš Modrovský. Andrej priviezol so sebou na túru aj svojho štvornohého kamaráta, ktorý nám robil spoločnosť po trase. Po vystúpení z vlaku na žst. Buková nasleduje krátke občerstvenie a tradičné štartové fotografovanie. Na rázcestí pod oborou sa rozhodujeme kade ísť. Ideme okolo plota obory až na rázcestie s lesnou cestou, ktorá vedie k ústavu DSS na Bojkovej.

Po občerstvení pri zatvorenej lesníckej chatke a gratulácii k Andrejovým meninám pokračujeme ďalej v túre smerom na Rozbehy. Zimný opar nad krajinou nedovoľuje slnku preniknúť na zem aj dohľadnosť je slabá. Z toho dôvodu po občerstvení a káve na terase pohostinstva radšej vyhliadku nad obcou Rozbehy vynechávame. Traverzom popod vrtule miestnej veternej elektrárne sa dostávame na lúky. Poprašok snehu zakrýva pozamŕzané kaluže a tak je treba dávať pozor. Treba opatrne a obozretne šliapať, aby sme neskončili na zemi. Svižným krokom prejdeme vŕšky miestnych kopaníc a blížime sa do obce Buková v smere od priehrady. Tu máme troška šťastie že práve prichádza do práce šenkárka a otvára dvere miestneho pohostinstva. Garant akcie Paľo hovorí, že to nie je „náhoda“ ale všetko je práve tak časovo vyrátané a dohodnuté… aj keď otváracie hodiny má o pár minút neskôr. Šikovná mladá šenkárka nás s úsmevom obslúži a stihne pritom aj zakúriť drevom v piecke. Po občerstvení a zohriatí sa nám veľmi nechce opäť do zimy. No časový rozpis je neúprosný a vlak domov nás určite čakať nebude … preto pokračujeme dole dedinou ďalej. Na rázcestí pri chatách ideme v pravo k potoku cez Hrnčekovu dolinu. Na úrovni bývalej chaty CVČ Kalokagatie sa točíme vpravo a stúpame do sedla nad dolinou. V lese je krásne zimno posnežené a pocukrované… radosť šliapať aj so super partiou veselých kamarátov-tiek.

Cesta lesom nás dovedie až na lúky kde sa stúpanie zmierňuje. Prepočet km na GPS prístrojoch nás ubezpečuje že vlak o 16:30 hod je v našich silách aj reálne stihnúť. Aj napriek „drobnému“ zdržaniu na rázcestí značiek sa blížime k cieľu našej dnešnej túry. Popri kameňolome a obaľovačke sa krátko po 16:10 hod dostaneme až na žst. Smolenice. V staničnom bufete je silno nafajčené, preto počkáme na príchod vlaku pod prístreškom a vyhodnocujeme dnešnú túru. Prvú adventnú sobotu sme strávili pohybom v prírode. Tiež sme si spomenuli aj na turistu Ivana Jaroša, nedávno zosnulého kamaráta, cestovateľa, člena TJ Atom J.Bohunice,  ktorý tragicky zahynul na Borneu pri dopravnej nehode. Česť jeho pamiatke.

Na stanici sa rozlúčime s J. a A. Golierovcami a Marošom. Čaká nás už len cesta vlakom a podvečer sme opäť v Trnave. Niektorí sa ešte zastavíme krátko na vianočných trhoch kde symbolicky pri varenom víne a pagáčikoch urobíme záverečnú bodku za akciou. Dovidenia turisti-tky opäť na spoločných turistických akciách.

Príjemné vianočné sviatky v kruhu rodiny Vám v mene svojom aj garanta akcie P.Hercega

praje Igor Naništa

Akcia Katarínka

10.11. – 11.11. 2018

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J.Budoš, I.Naništa, L.Kraic, E.Kraicová, J.Lukačovičová, J.Poláček, A.Kučerová, J.Golier, P.Vrábel, M.Valovičová, M.Šuga, Ľ.Rosa, H.Molnár, J. a E. Antaloví.

Ako hostia: J.Ščibravý, M.Budošová, H.Rosová, B.Golierová, M.Modrovský, D.Janus a M.Liška.

Skoro už tradične na jeseň sa stretávame pred koncom roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2018 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Okolo Tatier, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr.: cyklozájazd Mallorca a Toskánsko, Od Tatier k Dunaju, Rajec – Rajecká Lesná, Mošonské ramená Dunaja, zájazd do CZ cyklo- Broumovsko, NZC SCK Hronec, pomoc pri zabezpečení Detskej tour P. Sagana v Trnave, turistika Nízke Tatry…

Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 11:30 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: M. Budošová, J. Budoš, M. Šuga, J. Ščibravý, I. Naništa, E. Kraicová, J. Lukačovičová, A. Kučerová, J. Poláček, H. Rosová, Ľ. Rosa, za čo im patrí veľká vďaka. Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: J. Poláčka, Ľ. Kraica, J. Budoša, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ vínko, koláče ako i domáce klobásky, či pagáčiky. Po premietaní nasledovala večera s chutným gulášom z „tvorby“ od M. Budošovej,  (neskôr pomohli A. Kučerová, H. Rosová, J. Lukačovičová ) – ktorý dúfam všetkým chutil – tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní 2 gitár  (Ľ. Kraic, M. Liška) a tiež spev a „tanečky“ účastníkov akcie. Tiež to nemalo chybu – tlieskame Vám za nevšedný umelecký zážitok. Priebežne prikladáme drevo do krbu a nálada graduje.

Počasie bolo tohto roku pekné jesenné. Ráno nepršalo iba trocha zamračené občas slnečno a teplota  8 až 15 st. C. V programe nemohla chýbať už tradičná večerná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Pod nočnou oblohou sme si zaspomínali na všetkých, čo tu nie sú s nami a zapálili sviečku za nášho kamaráta Ondreja Stríža, bývalého člena klubu. Ondrej, nezabúdame na teba i tvoj láskavý humor.

Po návrate na chatu ešte spievame a zabávame sa cca do 3 hodiny. Skvelí gitaristi Milan L., Ľuboš K.  neskôr odišli domov. Zostalo iba zopár  vytrvalcov a debatujeme do neskorej noci (či rána). Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov. Pár vytrvalcov ešte debatuje a zvyšok zalieza do postelí aspoň na chvíľu si pospať do rána. Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte rozprávame a okolo 10.45 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M. Babišíka, J. Budoša, M. Budošovej, H. Molnára, M. Valovičovej, P. Vrábla, dávame priestory do poriadku aby sme po 12 h mali hotovo. Ďakujem ešte raz všetkým menovaným aj nemenovaným účastníkom  za vytvorenie dobrej nálady a pomoc pri príprave a realizácii zdarného priebehu stretnutia.

Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2019 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok.

Zapísal: Igor Naništa

Akcia Cyklotúra jesennými Malými Karpatmi

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Golier, M. Šuga, V. Trajlínek, J. Budoš, J. Lukačovičová, E. a Ľ. Kraicoví, Ľ. Rosa, P. Herceg a P. Vrábel.

Ako hostia: P. Julíny, J, Ščibravý, R. Miklošík, M. Modrovský, H. Rosová a A. Vyskočil.

Krásne, jesenné počasie nenechalo nečinných ani cyklistov z Malokarpatského cykloklubu. V nedeľu 14. 10. 2018 sme sa rozhodli pobicyklovať si po slnkom zaliatych, jesennými farbami vyzdobených Malých Karpatoch.

Na železničnej stanici v Trnave sa nás stretáva 15 cyklistov(tiek), ktorých od dobrého úmyslu vydať sa na miesto štartu cyklotúry, Svätého Jura, zaskočí nepríjemná správa o meškaní vlaku. Situáciu využijeme na občerstvenie v miestnej reštaurácii Albatros, kde oslávime narodenie malého vnúčika Danka, ktorý už päť týždňov robí radosť dedkovi a babke Kraicovým.

Vlak nakoniec prichádza a našťastie poberie aj nás cyklistov. V Báhoni sa k nám pridá Janka Lukačovičová a tak všetci spoločne sa zo Svätého Jura vydávame na trasu.

Je ešte trochu čerstvo, ale stúpanie hneď za mestom nás patrične zohreje na pracovnú teplotu a my si pomaly začíname užívať cyklistiku a krásnu jesennú prírodu.

Trochu potrhaní pokračujeme cez Tri bresty až na Biely kríž. Je tu veľa cyklistov, tak aj my sa tu na chvíľu zastavujeme na malé občerstvenie.

Ďalej pokračujeme technickým terénom po červenej značke smerom na lokalitu Salaš. Trochu si tu preveríme naše cyklistické zručnosti. Tesne pred Salašom sa dostávame na lesnú asfaltku a ďalej už putujeme po nej smerom na Košarisko a Lozorno.

Tento úsek cesty bol ako bonbónik ku kávičke. Pomyselnú kávičku tu tvorila nádherná jesenná príroda. Pri jemnom klesaní sme sa kochali zlatistou sprchou slnkom zaliateho padajúceho lístia. No proste paráda, akú možno vidieť len teraz na jeseň.

V Lozorne bol plánovaný čas na obed. Bohužiaľ v Reštaurácii u Melónka sme sa tento krát nenajedli, lebo tu mali nejakú akciu. No a následná reštaurácia Zorno nám však kvôli svojej cenovej politike tiež veľa radosti nespravila.

Z Lozorna pokračujeme po štátnej ceste cez Pernek do Kuchyne. Tento úsek sa však vyznačoval pomerne hustou premávkou áut a motoriek, tak sme boli radi, keď sme mohli v Kuchyni odbočiť znova do malokarpatskej prírody. Cyklocestou po Modranskej doline sa možno dostať až na Čermákovú lúku. Je to pre nás všetkých premiéra, tak sme zvedaví, čo nás čaká. Na lesné pomery vcelku zachovalá asfaltka nás najprv pozvoľna, potom už ostrejšie dovedie až takmer na vrchol. Posledných cca 500m je to už po čisto lesnej šotoline.

Na Čermákovej lúke je celkom živo, lebo je tu veľa turistov aj rodičov s deťmi. My sa sem dostávame po skupinkách, podľa výkonnosti. Posledná skupinka však musela riešiť aj náročnú opravu spadnutej reťaze na Mirovom bicykli, ktorá celkom zničila najmenší predný prevodník. Našťastie oprava sa podarila a my sa vydávame na posledný úsek našej trasy.

Keďže sa už začína pomaly stmievať, rozhodujeme sa, či pôjdeme do Šenkvíc a potom na vlak, alebo či to potiahneme priamo na Trnavu. Pre obavu, či nás ten vlak všetkých zoberie, rozhodujeme sa pre Trnavu.

Smerujeme cez Dubovú a Lindavský les do Budmeríc. Cesta nám celkom rýchlo ubieha a tak sa v Budmericiach zastavujeme v miestnom hostinci, kde pri už potrebnom občerstvení zároveň zhodnotíme cykloakciu.

Ďalej pokračujeme do Cífera. Tu sa definitívne rozdeľujeme. Janka ide smerom na Báhoň, Kraicoví cez Hrnčiarovce do Zelenča a ostatní cez Biely Kostol do Trnavy.

Dĺžka trasy 83 km, prevýšenie 1120 m.

Deň sa pomaly končí a pomaly sa končí aj tohtoročná cyklistická sezóna. My však nie sme smutní, lebo dnes sa opäť stretla dobrá partia, ktorá si dopriala krásny relax v úžasnej jesennej prírode, Krásny relax na bicykli.

No čo už môže byť krajšie…

Ľuboš Kraic

Akcia – Nízke Tatry – turistika

27.9. až 30.9.2018

Zostava – Herceg, Modrovský, Slaný, Hronský, Michalcová, Martinus, Golier s manželkou Božkou, Polocik, Fáziková, Farkašovská, Šuga, Gubiová, Kupčík, Trajlínek.

Tento rok sme si zopakovali  turistiku v Nízkych Tatrách opačným smerom, na západ. V piatok ráno sme sa prvou lanovkou z Krúpovej dostali na slnkom zaliaty Chopok, pod nami biele mračná, no inverzia ako vyšitá. Po obligátnom fotení, kochaní a pivku sme vyrazili smer Dereše, chodník bol takmer bez snehu, suchý, vietor mal asi náhradné voľno, inverzia ustúpila, krásne výhľady, slniečko sa smialo, no radosť šliapať.

V sedle Poľany sme mali stretávku s bratmi Čechmi, naša marhuľa a ich slivka chutila všetkým, no oni to mali namierené dolu do strediska Jasná, my sme ešte vybehli na vrchol Poľany a stále po červenej smer Chabenec.

Pod ním, v Krížskom sedle, sme odbočili na modrú značku, tu sme skoro zrazili s čriedou pokojne sa pasúcich kamzíkov, pár metrov od nich sme sa navzájom okukávali, nevšedný zážitok.

V sedle sme si urobili prestávku a pokračovali modrou trávnatým traverzom hlavného hrebeňa do sedla Príslop. Po vstupe do lesa, hustý smrek, nás čakali samé radosti, dubáky, modráky, staré aj mladé, ani sme už nevedeli, kam ich dať.

Od hotela Kosodrevina pod Chopkom to už bol len prudký zostup  na parkovisko k lanovke a autami naspäť do Bystrej, kde sme boli ubytovaní v penzióne Stella, výborné ubytko.

Večer klasika, niektorí hladní reštika, ďalší welnes, niekto musel pokrájať hríby do štvorposchodovej  sušićky, potom srandičky a spánok.

Ráno, ako sme už boli dohodnutí, sme vyrazili autami smer Šumiac, to Juraj niekde vykutral, že turisti zo Šumiacu (880 m. n. m.) robia 1. ročník  výstupu na Kráľovú hoľu (1946 m .n. m.), tak sme sa tešili na ďalšiu zaujímavú turistiku. Na mieste sme zistili, že výstup organizuje VKÚ Harmanec, ktorá po zmene majiteľa znovuoživuje nielen vydávanie papierových máp, ale aj zakladá tradíciu zaujímavého turistického výstupu. Termín 2. ročníka je už teraz určený na sobotu 28.9.2019.

Nesklamala, pekné počasie, veľa účastníkov z celého Slovenska a dosť strmý chodník dal dobre zabrať.

Musím spomenúť V. Trajlínka, ktorý tam prišiel ráno autom, odšliapal si to a navečer sa vrátil domov.

Ešte šťastie pre turistov, že horská chata pod hoľou bola po dlhom čase otvorená a pivko neskutočne dobré.

A tiež guláš v cieli.

Večer klasika, zábava, srandićky a spánok.

Ráno sme si všetko zbalili, navštívili sme Bystriansku jaskyňu ,rozlúčili sa a hajde domov, naša osádka sa ešte vykúpala vo Vyhniach.

Ďakujem všetkým zúčastneným za príjemnú, veselú a pohodovú účasť, ak zdravie a iné okolnosti dovolia, o rok sa možno stretneme v Malej Fatre.

 Zapísal garant P. Herceg

Akcia Detská tour Petra Sagana

V dňoch 15.9. – 16.9.2018 sa uskutočnila ďalšia plánovaná akcia z kalendára MKCK pod názvom- Detská tour Petra Sagana 2018 – pomoc pri organizovaní podujatia.

1.deň 15.9.2018 – So-

Partia 10 ľudí v zložení I.Naništa, J.Michalcová, D.Fáziková, M.Novák, M.Šuga, J.Ščibravý, V.Gubiová, J.Michalec, M.Farkašovská, M.Naništa sa stretávame sa o 16 hod na nádvorí radnice v Trnave. Tu nás čaká p.Ľubica Miksádová z MÚ Trnava ako aj  p. Peter Zánický (vedúci DTPS) a jeho tím 10 ľudí zo Žiliny ktorí zabezpečujú seriál pretekov Detskej tour Petra Sagana 2018. Po krátkej porade a rozdelení úloh ideme do parku A. Bernoláka (promenády) pripraviť trať na nedeľné preteky. Každý z nás dostane oranžové tričko DTPS aby sme sa v dave ľudí počas akcie vedeli ľahšie nájsť alebo poskytnúť informácie pretekárom a ich sprievodu (rodičom). Pod vedením tímu DTPS rozmiestňujeme prenosné zábrany po okrajoch chodníka v priestore štartu a cieľa. Žilinčania – stavitelia trate zase „kolíkujú“ zvyšnú časť na trávnatej časti v 1 aj 2 časti promenády. Tu sa trať vyznačí už len páskami. Dievčatá zase umiestňujú reklamné panely (bannery) partnerov akcie na postavené zábrany. Práca nám ide od ruky a podvečer je trať zhruba pripravená na akciu.

2.deň 16.9.2018 -Ne-

Partia 10 ľudí v zložení I.Naništa, J.Poláček, A.Kučerová, I.Matkovčík, J.Ščibravý, J.Michalcová, M.Novák, M.Šuga, J.Michalec, D.Ješko sa stretávame po 7:30 hod pri bráne A.Bernoláka. Rozmiestňujeme dopravné značky na príjazde od ulice Hospodárska v smere na Vajanského ulicu aby moholi preteky prebehnúť bez vjazdu motorových vozidiel. Potom sa presunieme do parku kde pomáhame so stavbou stánkov na občerstvenie, pri stavbe nafukovacích brán, pri zbere rozbitého skla pri hradbách aby bolo všetko pripravené na štart pretekov o 10:30 hod. Tím DTPS zo Žiliny pripravuje časomieru, rozhodcov, predajné stánky so športovým tovarom, cyklo škôlku z drevených prvkov, ceny a medaile pre víťazov všetkých kategórií, maskota podujatia, stánok kávy a minerálky v blízkosti štartu. MKCK zabezpečuje aj 2 predjazdcov M.Nováka a I.Matkovčíka ktorí budú jazdiť pred pelotónom každej súťažnej kategórie. Klobúk dole pred ich jazdeckým umením lebo udržať tempo so staršími žiakmi(-kami) nebolo vôbec jednoduché. Od 9- 10:15 hod sa pretekári(-ky) ešte v rámci tréningu zoznamovali s traťou ktorá viedla z 2 časti promenády(pri malom amfiteátri) do 1 časti promenády. MKCK dostal za úlohu zabezpečiť prechody cez cestu pri bráne A.Bernoláka kde hrozila kolízia chodcov s pretekármi. J.Michalec sa pohyboval v mieste štartu aj po trati kde zabezpečoval fotodokumentáciu z akcie za čo mu patrí veľká vďaka. Preteky prebiehali od 10:40 h do 15:00 h.

Po skončení pretekov bolo potrebné „vrátiť“ park aj promenádu do stavu ako pred nimi. Pomáhali sme s preto s demontážou prenosných zábran, bannerov, stánkov na občerstvenie, likvidáciou trate, prenosného dopravného značenia, likvidáciou vriec s odpadom. Krátko pred 18 hod bolo všetko upratané odvezené (okrem mob. zábran a WC) a park bol opäť otvorený pre verejnosť. Nasledovalo ešte rozlúčenie s tímom DTPS zo Žiliny, jedna spoločná fotka s organizátormi. Krátke zhodnotenie akcie a posedenie na dvore reštaurácie u Wetzlera ukončilo vcelku náročnú „pracovnú“ víkendovú akciu tímu MKCK. Chcem touto cestou poďakovať všetkým „našim“ ktorí sa podieľali na úspešnej príprave a realizácii akcie DTPS v Trnave od So 15.9. do Ne 16.9.2018. Menovite: Janke M., Danke F., Vierke G., Mariannke F., Annke K., Marekovi N., Igorovi M., Miroslavovi Š., Jánovi Š.,Jozefovi M., Daliborovi J., za dobre vykonanú „robotu“ a reprezentáciu MKCK na podujatí mesta Trnava. Tiež sa chcem poďakovať p. Ľ. Miksádovej z referátu vzdelávania, kultúry a športu MÚ Trnava za starostlivosť a „vynikajúcu“ robotu počas celej prípravy a zabezpečenia akcie DTPS Trnava 2018.

zapísal Igor Naništa

Akcia Záruby

v Ne 9.9.2018 sa uskutočnil ďalší ročník výstupu na Záruby za účasti cca 60 turistov(-tiek) z rôznych kútov Slovenska.

Do prezenčky sa zapísali ľudia nielen z TJ Atom, MKCK, ale aj od Prešova, Modry, V. Grobu, TO Otlaky, KST Spartak, Dubovian, Chtelnice, Trnavy, Brezovej/p/Bradlom, Holíča, Skalice, Bratislavy, D.Stredy, Bardejova, Trebišova, Revúcej, Hainburgu.

Slnečné počasie a teplota (cca 28 st.C) v ten deň boli ozaj ešte stále letné. Oficiálny štart akcie bol od 9:35 -9:45 po príchode vlaku od Trnavy zo žel.stanice Smolenice. Ďalšia početná skupina štartovala od kostola v Smoleniciach.

Stretnutie na vrchole Zárub bolo od 11:30 do 13:15 hod. Cestou v lese sme objavili pár bedlí s ktorým sme sa pofotili. Cestou na vrchol sme stretli značkárov V.Naďa a P.Wagnera pri práci. Práve obnovovali náter značiek turistických značiek. Na vrchole Zárub panovala dobrá nálada. Ako odmenu za výstup dostal každý účastník diplom a sójovú tyčinku.

Po občerstvení, spoločnom fotení a rozhovoroch nasledovala rozlúčka a návrat domov. Opäť jedna veľmi vydarená akcia je úspešne za nami. Aj napriek pár otlakom sa dalo večer konštatovať že výstup na Záruby má svoje čaro v každom ročnom období.

Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia v prírode a ďakujeme všetkým za krásnu účasť na akcii

P.S. osobitne klobúk dole pred p.A.Rusňákovou a p.M.Chochulovou z KPT Prešov ktoré cestovali celú noc aby mohli zdolať tento kopec M.Karpát, ktorý im chýbal v záznamníku turistov…

Za organizátora TJ Atom Jaslovské Bohunice a RR KST Trnava

Igor Naništa, Radoslav Radošinský.

Akcia 17. zraz SCK – Hronec

30.8.2018 – 2.9.2018

Akcie sa vo „farbách“ klubu MKCK zúčastnili:

P.Herceg, J.Lukačovičová, J.Michalcová, J.Golier, J.Budoš, M.Liška, A.Gieci, H.Molnár, P.Juliny, I.Naništa, B.Ilavská, M.Šuga, J.Michalec, V.Gubiová, M.Kupčík, spolu:15 ľudí

Celkovo sa NZC v Hronci 2018 odhadom zúčastnilo cca 85- 100 ľudí.

Hlavný usporiadateľ:

SCK Ďumbier – Peter Kirdaj, predseda klubu

SCK Piešťany- Michal Hlatký, predseda SCK

Po niekoľko ročnej odmlke sa podarilo „oživiť“ tradíciu Národných zrazov cykloturistov SCK. 17. NZC Hronec 2018 sa odohral v srdci Slovenska v krásnom prostredí severnej časti Poľany. Organizátori pripravili 8 trás pre cestné aj MTB bicykle s návštevou najkrajších pamiatok a zaujímavostí v blízkom aj širšom okolí. Na bicykloch sa bolo možné dostať až na hrebeň Nízkych Tatier či Liptova. Na príjemné trávenie večerov bolo možné si pozrieť prezentáciu spoločnosti VKÚ Harmanec, vystúpenie miestnej folklórnej skupiny, alebo si zatancovať pri hudobnej produkcii miestneho DJ na cyklozábave v hoteli Drotár.

Začiatok: 30.8.2018 štvrtok – zraz v Trnave od 9:15 h pri Lidli na Zelenečskej ul.

Po niekoľko dňových dohadoch ohľadom dopravy na NZC do Hronca sa napokon „vykryštalizovalo“ zloženie osádok áut. Touto cestou sa chcem poďakovať J.Golierovi – ktorý sa podujal okrem „vytipovania“ cyklotrás na štv, pia, so, ne, tiež obvolal šoférov a načrtol zloženie posádok. Vo štvrtok sa v Trnave stretáme 3 posádky áut. A1 – J.Golier + Janči, Milan. A2- P.Herceg + Janka L., Janka M. A3 – P.Julíny + Božka, Igor. V Hronci sú ako prví okolo obeda už veselí chlapci od TO a ZM z posádky A4 – A.Gieci, Heňo,  Na večer hlásili príchod do Hronca posádky A5- M.Šuga, Jozef a A6- M.Kupčík, Vierka.

Po príchode do Hronca cca o 13 h sa ubytujeme a zaregistrujeme pri vstupe do hotela Drotár. Izby na 2 p. majú 2+2 postele s balkónom a pekným výhľadom do doliny a kopec oproti. Rýchlo vybalíme veci a prezlečieme sa do cyklistického výstroja. Po dohode máme dnes v pláne výjazd z Hronca do Lopeja – okolo VN Hnusnô – do Krpáčova – D.Lehotu- a späť – cca 22,9 km/ 370 m.

Je to celkom dobrý nápad – rozhýbať trocha telo aj nohy pred piatkovou trasou. Večeru si dáme v blízkej Kolibe pri odbočke k Drotárovi. Po večeri sa „hodíme“ do gala lebo okolo 20 hod je v pláne slávnostné otvorenie 17. NZC, ktoré prebehne v spoločenskej miestnosti hotela Drotár. Po privítaní a príhovoroch organizátorov z SCK Ďumbier, SCK Piešťany spestrujú program aj tanečné vystúpenia súboru so španielskym oblečením aj štýlom tanca. Ďakujeme P.Kirdaj a kolektív SCK Ďumbier za nevšedný kultúrny zážitok. Po večerných debatách sa dohodneme na trasách na piatok, sobotu. Ešte krátke posedenie v bare pri drinku a ideme na izby trocha zregenerovať pred 2 etapou, ktorá v kopcoch už preverí našu kondičnú prípravu…

31.8.2018 piatok – zraz po raňajkách na ihrisku pod hotelom Drotár o 8:45 h

v piatok je prichystaná trasa na Čierny Balog (71,5 km / 1140 m): Po krátkom bezpečnostnom poučení od vedúcich trás okolo 9 hod vyrážame smer Hronec – Kamenistá dolina – Hronček- Sihla (949 m)- Tlstý Javor- Obrubovanec- Medveďov- Č.Balog- Vydrovský lesnícky skanzen- tu počkáme pri neskorom obede a chutnej ponuke jedál – na vlak ČHLZ (Čiernohorskej lesnej železnice) – príde parný rušeň s otvorenými vyhliadkovými vagónmi aj 2 nákladnými vozňami pre naše bajky- po nasadnutí vnímame plnými dúškami – krásy okolia tohto unikátneho kraja- v Č.Balogu je prestávka na prehliadku múzea ČHLZ – s modelom železnice ako aj písomných záznamov a fotodokumentov z histórie tejto lesnej železnice. Prehliadka múzea je krátka ale stálo zato vidieť ako nadšenie a schopnosti ľudí dokážu vytvoriť a udržať pri prevádzky schopnom stave toto jedinečné technické dielo. Vláčik nás po cca 10 km jazdy privezie do Hronca na námestie. Po vyložení bicyklov z vláčika  je to už len pár km do cieľa k hotelu Drotár. Večer ukončíme posedením v kolibe pri miestnych grilovaných špecialitách a doplnením stratených tekutín. Pre záujemcov o činnosť VKÚ Harmanec je pripravená cca 1 hod prezentácia a workshop v spoločenskej sále hotela. V prestávke vystúpi folklórna skupina s miestnym tancom. Je tu priestor na debaty o zážitkoch z trasy ako aj vzájomné spoznávanie ľudí z iných klubov SCK. Náš klub MKCK aj s kamarátmi tvorí s počtom 15 ľudí asi najpočetnejšiu skupinu ( okrem domácich z SCK Ďumbier) na tomto NZC v Hronci. Pre budúcnosť je prínosom účasť mladých bajkerov z klubu Viking Bánovce n/Bebravou- ktorých vzorne viedol ich vedúci aj tréner v jednej osobe. Na chodbe pri bare prebehne aj krátke „neformálne“ stretnutie predsedov klubov s M.Hlatkým (SCK), M.Bullom (SCK Záhorák), P.Kirdajom (SCK Ďumbier) v debate o činnosti a plánoch klubov do r.2019.  Štafetu NZC po Hronci má vraj v r.2019 prevziať p. Š.Pekár z klubu SCK- regionálne stredisko Turzovka na Kysuciach. Termín akcie ešte nie je určený- budú ešte prebiehať rokovania.

1.9.2018 sobota – zraz po raňajkách na ihrisku pod hotelom Drotár o 8:45 h

Na sobotu je prichystaná trasa cez kúpele Brusno, hádam budú ešte v prevádzke (63,5 km / 1110 m):

P.S. komentár od J.Goliera: Záver je po hlavnej ceste po asfalte, ale v skupine to prežijeme.

Organizátor vybavil v tomto rušnom úseku z Lopeja- Podbrezovej- do Hronca sprievodné auto PZ SR.

Bližšie k trase na sobotu: štart od Drotára v Hronci- smer Osrblie- Tri vody (tech.pamiatka- vysoká pec) – Červená jama- chata pod Hrbom- (občerstvenie, peší výstup na Hrb 1 hod tam a späť, geografický stred Slovenska) – dolina Hutná- Strelníky- Ľubietová (prehliadka baníckeho múzea- centrum) – Podlipa- Starý Majer- dolina Peklo- Trosky- Brusno –kúpele (minerálny prameň) – Nemecká (vápenka, občerstvenie) – Dubová- Predajná- Lopej ( vynikajúca zmrzlina) – Podbrezová- Chvatimech- Hronec – chata Drotár.

Po večeri cca od 20:30 h slávnostné ukončenie NZC Hronec 2018. Nasledovala cyklozábava s tombolou až do 24:00 hod.

2.9.2018 nedeľa – zraz po raňajkách pred hotelom Drotár o 9:00 h

Balenie batožiny, rozlúčka s domácimi a s partiami ktoré už ráno odchádzajú domov.

Prichystaná je aj krátka bonusová trasa z Hronca do Riti (14,6 km/ 440 m)

(naozaj sa tak volá dolina nad Chvatimechom).

Nakoniec ale po nočnom vytrvalom daždi, padne rozhodnutie a vyhraje krátka cyklotrasa do Osrblia- spojená s prehliadkou biatlonového areálu a posedením pri káve. Čas ľudí – Paľo, Igor, Janka M. ideme do lesa na hríby pod Hájny grúň. V lese je mokro ale pekne. Nájdeme pár pekných dubákov (hlavne Paľo) a tiež trocha kuriatok pre potešenie. Bolo dlho sucho a veľa nepršalo tak sa podhubie ešte len spamätáva z letných horúčav a deficitu zrážok. Na obed sa ešte stretneme opäť v Drotárovi – naložíme bicykle aj batožinu. Posledná kávička alebo malé orosené. Lúčime sa s krásnym krajom na Horehroní aj milými domácimi usporiadateľmi 17. NZC v Hronci 2018- ešte raz ďakujeme za starostlivosť priatelia z klubu SCK Ďumbier.

Na záver sa Vám chcem všetkým poďakovať za krásnu účasť na zraze ako aj za športovú a kultúrnu reprezentáciu klubu MKCK počas celého podujatia v Hronci 2018.

Dovidenia

V Trnave dňa: 5.9.2018

Zapísal: Igor Naništa

Akcia Topoľčianky

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová a Anton Gieci

Ako hostia: Marián Modrovský, Milan Líška, Monika Krivosudská a Jozef Baránek

Ďalšia akcia z kalendára MKCK s názvom Topoľčianky 2018 sa uskutočnila v sobotu 18.8.2018, pričom pôvodne plánovaná trasa bola Krásno – Turčianky – Klátová Nová Ves – Slače – Skýcov – Rybník – Backová – Topoľčianky – Hostie – Skýcovský Mlyn – Koborno – Drahožická huta – Veľké Uherce – Kolačno – Pod Hlbokým – Brodzany – Krásno.

Počasie nám ako je už toto leto pravidlom prialo až moc, pieklo slnko a teploty značne prekračovali 30°C. Napriek tomu sa na parkovisku pred obecným úradom Krásno zišlo celkom 10 cyklistov a cyklistiek odhodlaných plánovanú trasu zdolať. Po zvítaní a obligátnej štartovej fotografii sme vyrazili smerom na Turčianky a Klátovú Novú Ves. Tu sme na radu znalca miestnych pomerov Tóna spravili krátku odbočku na salaš Kostrín, kde sme vo veľmi peknom prostredí chvíľu posedeli a doplnili tekutiny.

Keďže sa táto odbočka mimo plán veľmi vydarila, pristali sme aj na Tónom navrhovanú čiastočnú zmenu pôvodne plánovanej trasy a ďalšie km tak smerovali na Ješkovu Ves, Veľký Klíž a Kližské Hradište, kde sme si boli pozrieť románsky kostolík sv. Michala z 11. storočia. Zmenená trasa ďalej viedla na sedlo Vrchhora, kde sa nachádza  ruina renesančného kostola sv. Michala z roku 1640 a baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1740. Veľmi pekné, horšie však bolo dosť prudké stúpanie nepríjemne rozbitou spevnenou cestou, ktoré dalo poriadne zabrať. Našťastie ďalší úsek už bol po kvalitnom asfalte po vrstevnici a neskôr dole kopcom až do Skýcova, kde sme sa na chvíľu vrátili na pôvodne plánovanú trasu. Táto zmena trasy náš výlet predĺžila o cca 10 km / 150 výškových metrov, čo stálo vzhľadom na počasie dosť síl, ktoré v závere chýbali. Ale o tom potom.

V Skýcove sme sa po dohode rozhodli pre ďalšiu krátku odbočku mimo plán k zrúcanine hradu Hrušov, ktorý sme „dobyli“ cez odbočku zo štátnej cesty Veľké Uherce – Topoľčianky. Táto bola spočiatku pohodová asfaltová, neskôr však dosť strmá štrková, takže viacerí namiesto prehliadky hradu zvolili odpočinok v podhradí pod stromom. My čo sme prehliadku hradu absolvovali, sme boli veľmi príjemne prekvapení, aký kus práce vykonali dobrovoľníci od roku 2004 pri záchrane tejto historickej pamiatky, ktorá sa za tie roky zmenila na nepoznanie – pre ilustráciu pridávam k fotodokumentácii dve fotografie z roku 2006 z môjho súkromného archívu.

Po prehliadke hradu sme sa krátkym nespevneným cyklochodníkom dostali kúsok za žrebčínom Rybník späť na pôvodne plánovanú trasu, ktorá nás po peknom asfalte dole kopcom okolo žrebčína Backová doviedla až do Topoľčianok. Tu bol rovnako ako minulý rok znova problém s obedom, lebo v nami vyhliadnutej reštaurácii mali svadbu, a tak sme sa museli uchýliť do predraženej reštaurácie Hradná stráž (pivo Erb 10° za 3.90 EUR, na druhú stranu, bravčový rezník za 9.20 EUR bol skoro ako od mamičky).

Po obede sme pokračovali smerom na Hostie, kde sme doplnili tekutiny pred nasledujúcim stúpaním a ďalej cez Skýcovský Mlyn a Koborno k spomínanému stúpaniu na posledný vrchol trasy. A teraz o tom potom. Nástrahy a predĺženie trasy zapríčinili, že napriek tomu, že toto stúpanie po veľmi kvalitnom asfalte nebolo až také náročné, došli sily a potlačili aj tí, ktorí to bežne zvládnu ľavou zadnou. Preto garant rozhodol, že zvyšok trasy sa zjednoduší a úsek cez kopec Veľké Uherce, Kolačno, Pod Hlbokým a Brodzany sa obíde po rovine cez Partizánske. Neprotestoval nikto, takže po vrcholovej fotografii sme sa spustili dole kopcom cez Drahožickú Hutu do Veľkých Uheriec, kde sme mali pri priehrade krátku prestávku na doplnenie tekutín a ďalej po rovine cez Malé Uherce, Partizánske a Brodzany do cieľa.

Prejdená trasa viedla z väčšej časti po značených cyklochodníkoch s asfaltovým povrchom, na niektorých úsekoch bez automobilovej dopravy a nebyť rekordných teplôt, nebola by až tak náročná. Žiaľ, počasie si objednať nedokážeme, a tak sme sa mohli utešovať konštatovaním, že vždy lepšie ako zmoknúť do nitky. Dôležité však je, že všetci účastníci prišli bez úhony do cieľa a domov si doniesli myslím len pekné spomienky.

Záverom ešte štatistické údaje:

– dĺžka trasy:                             81 km

– celkové prevýšenie:              959 m

Juraj Poláček

Akcia Kohútka – Valašsko – Papájske sedlo

5.8.2018

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, V. Gubiová, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, M. Farkašovská, P. Vrábel, J. Nádaský, D. Surovčík a V. Trajlínek.

Ako hostia: M. Modrovský, P. Julíny a D. Kováč

Trasa (dĺžka 77 km; prevýšenie 930 m): Púchov – Dohňany – Lazy pod Makytou – Čertov – Kohútka – Nový Hrozenkov – Halenkov – Bařiny – U Vorsáků – Papajské sedlo – Čertov – Záriečie – Púchov.

Trasu tejto akcie sme prvý krát prešli pred rokom  a pretože sa nám veľmi páčila, tak sme si povedali, že také malé „repete“ určite neuškodí. Hoci predpoveď počasia avizovala aj prehánky a búrky, predsa sa nás v Púchove na parkovisku za pumpou Slovnaft stretáva celkom pekná skupinka – 13 cyklistov(tiek).

Aj keď ráno sa už po Slovensku prehnali prvé búrky, počasie je momentálne prívetivé, je polojasno, takže po obligátnom, štartovacom fote sa vydávame na trasu. Ideme po hlavnej ceste smerom na Střelnú. Premávka nie je bohvieako silná, v dedinách je pokoj, ľudia sa pomaly poberajú do kostola na nedeľnú omšu. My sa v pohode, hlavne po odbočení z hlavnej cesty, necháme kochať miestnym lazníckym krajom.

Zastavujeme sa až v Čertove, kde sa občerstvíme a zablahoželáme oslávencom Milke a Dušanovi k ich sviatku. Následné 6-kilometrové stúpanie v pohode zvládame, lebo počasie je stále prívetivé a únavu kompenzujú krásne výhľady do dolín.

A sme hore na Kohútke. Dnes je tu turistov trochu menej ako inokedy – asi zaúradovala tá predpoveď počasia – nám to len vyhovuje. Sadáme si na terasu chaty a s pôžitkom vychutnávame nielen výhľady, ale aj pochúťky, ktoré táto chata rok čo rok ponúka. Samozrejme nesmeli chýbať ani jej povestné borůvkové knedlíky.

Chystáme sa na zjazd na Moravskú stranu. Nad celou dolinou však číhajú už zlovestné búrkové mraky. Zjazd zvládame ešte v pohode, ale pri vjazde do Nového Hrozenkova začína popŕchať. Poskrývame sa popri ceste po skupinkách, ako sa len dá.

Janka však zistí, že má defekt, tak čas využijeme na jeho opravu.

Zdá sa, že dážď prestáva, tak sa poberáme ďalej. Ale bolo to len na chvíľu, lebo sa následne zase rozpršalo. Takže hľadáme si nové útočisko. Teraz sme už schovaní všetci pospolu a sledujeme, že prší už riadne a na cestách sú veľké mláky vody, ktoré prechádzajúce autá okolo nás rozprskujú na všetky strany.

Ale každý dážď raz skončí. Aj tento o chvíľu vystriedala neustále zväčšujúca sa modrá obloha, ktorá nám bola už verná až do konca našej trasy a krásne slniečko nás znovu nabádalo na cestu. Poberáme sa po cykloceste č. 50, ktorá nás popri Vsetínskej Bečve vedie pohodlne dedinkami Halenkov a Huslenky. Na chvíľu sa zastavíme pri Halenkovskom jeze, ktorý teraz po rekonštrukcii umožňuje rybám aj ich voľný prechod po tejto rieke. V Halenkove sa zastavíme na už potrebnú kávičku v Penzióne Na Parní Pile.

Takto dobre naladení pokračujeme ďalej. V Huslenkách – časť Bařiny opúšťame Bečvu a vydávame sa tzv. Kychovou dolinou smerom na Papajské sedlo. Začína stúpanie, ale je pozvoľné, tak si zase užívame valašský, ale tento krát aj laznícky kraj. Krásne chalúpky, ktoré si tu miestni upravili, nám spríjemňujú naše cykloputovanie.

Stretávame sa tu aj so Slovenkou (pôvodom z Prečína), ktorá tu už žije cez tridsať rokov. Hovorí, že tu pred chvíľou bola obrovská búrka, o ktorej sme my ukrytí v Hrozenkove ani netušili. Sedlo našťastie už nie ja tak vysoko ako Kohútka a vedie k nemu asfaltka, takže aj napriek prudšiemu záveru a naplaveninám od búrky ho zdolávame v pohode.

Cesta zo sedla na Slovenskú stranu je už značne horšej kvality a je poznačená aj predchádzajúcou búrkou, takže zjazd – našťastie nie moc dlhý v opatrnosti zvládame bez úrazu.

Sme na Čertove. Do Púchova nás čaká už len pozvoľné klesanie a po vetre. Užívame si ho na plné obrátky našich bicyklov. Držíme sa pekne v skupinke a po ceste vzbudzujeme obdiv miestnych, ale najmä štamgastov v Krčme u Mira v Mestečku.

Po záverečnom „zhodnotení“ akcie zase roztočíme tátoše na plné obrátky a posledných 8 kilometrov si to užívame ako pretekári Tour de France pri príchode na Champs-Élysées. Samozrejme trochu preháňam. Ale hlavné je, že sme si trasu v pohode užili a patrične sme ju aj zakončili.

Podstatné je však , že leto vrcholí a nás čaká ešte veľa kilometrov v sedlách našich tátošov.

Do skorého cyklovidenia.

Ľ. Kraic

 

Akcia Senec

28.7.2018

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Daniela Fáziková, Marianna Farkašovská a Vladimír Trajlínek

Ako hostia: Marián Modrovský, Jozef Lukačovič a Ján Ščibravý

Tento rok sme na už tradičnú cykloakciu spojenú s kúpaním v Senci zvolili netradičnú trasu Bratislava – Ivanka pri Dunaji – Bernolákovo – Nová Dedinka – Veľký Biel – Senec – Reca – Veľký Grob – Voderady – Zeleneč – Trnava.

Počasie nám prialo až moc, takže hneď po zraze na stanici v Bratislave, kam dorazilo celkom 9 cyklistov a cyklistiek, bolo nutné doplniť tekutiny stratené cestou vlakom. Tí, ktorí tak nestihli spraviť už doma, aplikovali na svoje telá ešte nejaký ten ochranný faktor. Cesta naprieč mestom na cyklotrasu k Dunaju viedla okolo Ministerstva financií (bydlisko Dany, ktorej všetci platíme), Úradu vlády (sídlo lúpežných zbojníkov), Grasalkovičov palác (sídlo prezidenta), Obchodnú ulicu, Michalskú bránu a Staré mesto. Ani to nebolelo, aj keď viacerí mali z jazdy frekventovaným mestom obavy.

Ďalej to už bolo pomerne jednoduché cyklotrasou do Gabčíkova popri Dunaji okolo osobného prístavu, OC Eurovea, Slovenského národného divadla, nákladného prístavu, popod diaľničný most až do bufetu pri lodenici, kde sme opäť doplnili tekutiny (v tom teple sa jednoducho nedalo inak).

Po občerstvení sme sa od cyklotrasy do Gabčíkova odklonili a ďalej pokračovali nádhernou a tichou cyklotrasou pozdĺž Malého Dunaja, ktorá akoby ani nebola v rušnom meste. Táto nás priviedla až k letisku Bratislava, kde na nás čakal neplánovaný bonus v podobe pristávania lietadla Antonov An-124 Ruslan (pre neznalých jedno z najväčších lietadiel na svete), ktoré sa z ničoho nič zjavilo nad našimi hlavami. Okolo plotu letiska to bol už len kúsok k leteckej radarovej stanici a mohyle M. R. Štefánika v mieste tragickej havárie jeho lietadla Caproni.

Ďalšia cesta viedla po menej frekventovaných cestách cez Ivanku pri Dunaji, Bernolákovo, Novú Dedinku a Veľký Biel, kde sme znovu doplnili tekutiny, do Senca. Tu sme sa už ako vždy načas rozdelili, pričom časť peletónu dala prednosť kúpaniu v čistejšej vode Gulášky a časť uprednostnila gastronomické možnosti Slnečných jazier.

Po čase vyhradenom na kúpanie, doplnenie živín v pevnej i tekutej forme (langoše chutili aj tento rok, orosené pivko, resp. kofola tiež) a obligátnom fotení pred miestnymi „Maledivami“ nastal čas na návrat domov. Trasu cez Recu, Veľký Grob, skratku cez polia do Voderád a Zelenča sme absolvovali zrýchlene bez prestávky. V Zelenči sa zdravé jadro peletónu ešte zastavilo u Kraicovcov na krátke posedenie na ich záhrade spojené s vyhodnotením akcie (Milka a Ľubo, vďaka za pohostenie) a následne sme sa rozišli domov. Zvláštne ocenenie si zaslúži Maroš, ktorý to na bicykli potiahol až do Piešťan.

Aj keď tento rok nebola účasť rekordná (vysoké teploty zrejme vyššej účasti nepomohli), akcia bola úspešná a zaslúži si recidívu. Prejdená trasa Bratislava – Senec bola pre všetkých novinkou, pričom úsek pozdĺž Malého Dunaja a okolo letiska do Ivanky pri Dunaji bol myslím aj celkom objavným zážitkom.

Záverom ešte štatistické údaje:

– dĺžka trasy:                       82 km

– celkové prevýšenie:        178 m

Juraj Poláček