Na akcii sa zúčastnili: J. a B. Golieroví, J. a A. Dzurenkoví, Ľ. a E. Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, S. Macejka, V. Gubiová, J. Lukačovičová, E. Zolvík, J. Kopajová, A. Binková, I. Naništa, V. Naď, P. Rapant, J. Polakovič a F. Martinus.
Tohtoročnú trojkráľovú turistiku sme robili trochu v predstihu – v sobotu 4.1.2025. Tentokrát sme sa potulovali po cestičkách Považského Inovca.
Stretávame sa krátko pred pol deviatou pred rekreačným strediskom Výtoky. Paralelne s nami idú aj dvaja cyklisti (Janči so Štefanom), ale ich cestičky sa s nami bohužiaľ nekrižovali.
My sa krátko po štartovnom fote vydávame na trasu. A začíname hneď zostra. Po zelenej stúpame na Sokolie skaly. Na chvíľu sa zastavujeme pri Veľkej a Malej dolnosokolskej jaskyni – ten dobrý Božkin punč treba už okoštovať.
Krátku zastávku si urobíme aj pri pietnom mieste venovanom piešťanskému horolezcovi Vladimírovi Plulíkovi, ktorý sa žiaľ beznádejne stratil v roku 2008 pri zostupe z Broad Peaku v Himalájach.
Zvyčajne tu bývajú pekné výhľady, no dnes to nie je bohviečo.
Onedlho prichádzame na križovatku Králičie vrchy. Odtiaľto smerujeme na sedlo Gajda. Tu si odskočíme na neďaleké Visiace skaly. S výhľadmi je to už trochu lepšie, ale zažili sme tu aj lepšie scenérie. Porobíme zopár fotiek, skontrolujeme obsah našich batohov, v ktorých ešte vylovujeme posledné zvyšky vianočného pečenia.
Vraciame sa späť na sedlo Gajda a ďalej spoločná (zelená a červená) značka nás privádza na Trhovičnú lúku. Odtiaľto už len po červenej smerujeme ku vrcholu Marhátu. Stúpanie je „výživné“, ale krajina sa viac zabelela a stromy sú „pocukrované“ ako z rozprávky. No a to modré azúro – pastva pre oči. Aj výhľady už stoja zato. Užívame si naplno toto krásne prírodné divadlo.
Takže stúpanie rýchlo zdoláme a už nás víta rozhľadňa na Marháte. Je tu vidieť už viac turistov. Všetci si užívame krásny deň. Pokocháme sa pohľadmi z rozhľadne a občerstvíme sa dolu pri kiosku. Vladova káva a všakovaké prekvapenia z ruksakov – na výber bolo všeličo.
Trochu tu fučí, tak sa pomaly poberáme ďalej. Zbehneme dolu na sedlo pod Marhátom. Ďalej putujeme už po žltej. Pozvoľne klesajúca cestička nás dovedie k Rotunde Sv. Juraja. Aj tu je krásne slnečné počasie. Trochu sa slníme na lavičkách pred rotundou a dojedáme ešte posledné zvyšky, čo nám ešte zostali.
Občerstvenie prišlo vhod, lebo ďalšia naša cesta viedla prudko do kopca až hore na Trhovičnú lúku. Hore si trochu odpočinieme. Už toho pred sebou nemáme veľa a bude to prevažne dolu kopcom. Taká cestička na vydýchanie a na debaty ešte o všeličom. Čo sme zažili a načo sa v tomto roku tešíme.
Ani sa nenazdáme a sme opäť pri autách. Cyklistov sme nestretli. Tak ako aj my, tak aj oni si určite užili pekný deň v zimnej prírode Považského Inovca.
Ráno okolo 8:00 skoro ale už tradične sa stretávame na Olšovskom mlyne nad Hornými Orešanmi. Plánujeme zdolať vrchol Starého plášťa 644 m n m. Prišla vcelku slušná kôpka účastníkov-(čiek) pochodu. Podľa štartovej fotky vyše 37 ľudí. Tiež priatelia-(ky) trampi z Trnavy. Dušan, Jozef, Milan, …Žiaľ prezenčku sme nerobili tak komplet zostavu nebudem uvádzať. Po zvítaní sa a koštovke vína vyrážame na trasu. Počasie je zimné okolo 0 st.C. Bez snehu aj slniečko sa skrylo v hmle. Cesta nás vedie dolinou okolo potoka. Keďže je Silvestra nezabúdame na pravidelné prestávky na občerstvenie. V družných rozhovoroch o všeličom plánujeme aj akcie na nasledujúci Nový rok 2025. Na stromoch sa začína objavovať prvá inovať. Znamená to že sme už blízko nášho dnešného cieľa. Chýbalo nám ešte zdolať pár výškových metrov a objavilo by sa slniečko. Žiaľ …dnes máme smolu. Stretáme sa pri lavičke na vrchole.
Odtiaľto sa rád kochal pohľadom pán Prof. MUDr. Gustáv Čierny, DrSc. Lekár z anatomického ústavu UK aj dlhoročný predseda PZ Mon Repos. Ale vráťme sa späť do lesa…Po „kochaní“ sa výhľadmi do hmly si doprajeme občerstvenie a prípitok na vrchole. K rituálom patrí tradičná káva „z batohu“ od Vlada. Nálada graduje s počtom vykonaných prípitkov na zdravie a na šťastie v Novom roku. Nastáva čas zostupu do doliny. V hmlistom počasí a strmým svahom prichádza čelná skupina až ku krížiku FERIBA. Koncovej skupine sa žiaľ nepodarí dobre odbočiť pri zostupe aj napriek navigácii po telefóne. Nuž smola. Pokračujeme ďalej za pomoci okoloidúcich domorodcov aj navigácie mapy.cz. Po zostupe až k potoku sa obe skupiny stretávame kúsok pred Olšovským mlynom. Chvála bohu nikto sa po trase nestratil. Opäť sme na parkovisku.
Pred rozlúčkou sa treba ešte na chvíľu porozprávať a zaželať si VŠETKO DOBRÉ v Novom roku 2025. Do konca roka 2024 zostalo už len pár hodín…Priatelia, priateľky, na záver môjho „zápisu“ s pomôžem textom z tabuľky na krížiku FERIBa „ Neponáhľaj sa, netráp sa
Si tu len na krátku chvíľu, tak sa ZASTAV a PRIVOŇAJ K LESU.“
Dovidenia na túrach v Novom roku 2025 v ZDRAVÍ, ŠŤASTÍ, SPOKOJNOSTI…
Akcie z plánu MKCK sa zúčastnili: M.Babišík, I.Naništa, D.Kováč, I.Pekaríková, Ľ.Kraic, E.Kraicová, J.Poláček, P.Vrábel, M.Valovičová a syn Peťo, J.Golier, M.Šuga, F.Martinus, J.Ščibravý, J.Nádaský, J.Baránek, J.Lukačovičová, G.Kušnierová spolu: 17 x MKCK
Ako hostia: P.Rapant, M. a V. Miklošovičoví, E.Zolvík, I.Salay a syn Viktor, M.Modrovský, B.Golierová , J. a J. Domoracký, spolu: 9 x hostia
Skoro už tradične na jeseň sa stretávame pred koncom roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2024 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr.: cyklozájazd do CZ-Berounsko, cyklozraz SCK B.Štiavnica, mimo plán akcií Svätojakubská francúzska cesta do Santiaga de Compostela s dĺžkou trasy 780 km ,…
Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 12:00 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: I.Naništa, M.Babišík, D.Kováč, M.Modrovský, P.Vrábel, M.Valovičová so synom Peťom, B.Golierová, I.Pekaríková, Ivan, Viktor S. za čo im patrí veľká vďaka.
Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: P.Rapanta, J.Poláčeka, Ľ.Kraica, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ vínko, pálené ovocie, pivo, čaj, kávu, koláče ako i domáce klobásky, a pod. Po premietaní nasledovala večera s chutným gulášom z „tvorby“ od D. Kováča. Pomáhali mu M. Valovičová, P. Vrábel, rady poskytol J. Ščibravý. Dúfam, že všetkým chutil a tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní gitaristu Ľ. Kraica, a spev účastníkov akcie. Priebežne prikladáme drevo do krbu a nálada graduje.
Počasie bolo tohto roku také na prechode z jesene do zimy. V piatok podvečer hlásili už príchod snehu od Moravy. Teplota cca 0 až 4st.C. V sobotu ráno napadal prvý t.r. sneh, ktorý sa ale pred obedom na ceste pomaly topil. V programe akcie nemohla chýbať už tradičná večerná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Pod nočnou oblohou sme si zaspomínali na všetkých, ktorí tu nie sú s nami a zapálili sviečky za kamarátov Ondreja Stríža, Jozefa Michalca a Kamila Lavora bývalých členov klubu. Ondrej, Jozef, Kamil, nezabúdame na Vás…
Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov. Po návrate na chatu ešte posedíme pri krbe. Spomíname a rozprávame si zážitky pri ohni. Väčšina ľudí aj skvelý gitarista Ľuboš K. odchádzajú po túre domov. Zostalo iba zopár vytrvalcov (6) a pokračujeme do neskorej noci (či rána). Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte rozprávame a okolo 10:00 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M.Babišíka, I.Pekaríkovej, G.Kušnierovej, I. a V.Salaya, dávame priestory do poriadku aby sme po 12 h mali hotovo. Ďakujem ešte raz všetkým menovaným aj nemenovaným účastníkom za vytvorenie dobrej nálady a pomoc pri príprave a realizácii zdarného priebehu stretnutia.
Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2025 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok. Dovidenia priatelia- ky v novej cykloturistickej sezóne.
Akcie sa zúčastnili: V. Trajlínek, V. Gubiová, Ľ. a E. Kraicoví, J.a J. Domorackí, I. Buc, J. Lukačovičová, Š. Krištof, Ľ. a H. Rosoví a I. Kubiš.
Aj napriek nie práve najprijateľnejšej predpovedi počasia (čo sa teploty týka) prijalo pozvanie na akciu Klein-Mariazell celkovo 12 cyklistov(-tiek).
Stretávame sa krátko pred deviatou hodinou v dedine Teesdorf na parkovisku pred miestnym nákupným centrom SPAR, odkiaľ je plánovaný štart na trasu.
Teplota je okolo 11°C, tak dobre padne moje pozvanie na malý kalíštek Jägermeistra na malé pripomenutie mojich nedávnych menín. Takto príjemne naladeným sa nám bude lepšie štartovať.
Krátko po deviatej sa vydávame na trasu. Slniečko je síce zubaté, ale sme radi, že svieti.
Po preštrikovaní sa miestnymi uličkami opúšťame Teesdorf a popri miestnom letisku smerujeme do kúpeľného mesta Bad Vöslau. Rozhodneme sa, že navštívime aj jeho centrum. Cez mestský park sa dostávame k miestnemu zámku, v ktorom je aj radnica. Práve sú v Rakúsku voľby do miestnych samospráv, tak je tu pomerne rušno.
My zakotvíme oproti v príjemnej pekárni, kde okrem miestnych dobrôt ochutnáme aj našu prvú rakúsku kávičku.
Po tomto ľahkom občerstvení smerujeme ku kúpeľnému stredisku Thermalbad. Miesto je pekné, fotogenické, tak to patrične aj využijeme. Ďalej putujeme po Maitalskej uličke ku miestnemu parku. Je tu plno popadaných haluzí, ale v pohode prejdeme až ku kostolíku Sv. Jakuba. Odtiaľ cez Schubertovu ulicu opúšťame centrum a pomaly po bočných uličkách opúšťame aj samotný Bad Vöslau.
Putujeme cyklocestou popri viniciach. Za dedinkami Grossau a Heidehof prichádzame k horám. Začína asi sedem kilometrové stúpanie k dedinke Holzschlag. Stúpanie nás trochu potrápilo, ale zvládli sme to.
Tu hore je síce útulný gasthof, ale odolávame. Odtiaľto nám začína krátky úsek technického terénu. Pri troche opatrnosti sme ho v pohode všetci zvládli.
To už sa ale v diaľke ukazujú veže malebného kostolíka v Hafnerbergu. Je venovaný Panne Márii – ochrankyni. Vnútri v kostole sú nádherné maľby na stenách a je tu aj oproti vonku príjemne teplo.
Je tu malé námestie. Hneď vedľa je aj samaritánsky kláštor, oproti dva gasthofy. Je síce pomaly už čas obeda, ale odolávame. Chceme jesť až v Klein-Mariazelli.
Z Hafnerbergu sa po štátnej ceste spúšťame dolu ku rieke Triesting, do mestečka Altenmarkt an der Triesting. Hneď za ním odbočujeme doprava a Kláštorský potok nás po troch kilometroch privádza už konečne do pútnického miesta Klein-Mariazell.
Ako prvé zabočíme hneď do miestnej Stiftstaverny dať si konečne niečo pod zub. Kultúra nám neutečie a hladnému by sa to ťažšie vnímalo.
Taverna je síce plná, ale jeden väčší stôl sa pre nás predsa len našiel. Objednávka je jednoduchá: 12 šniclí a k tomu nejaké to pivečko. Chutilo nám všetko.
Takto príjemne nabudení odchádzame ku miestnej bazilike. Opäť môžeme sledovať nádherné nástenné maľby, pôsobivý organ a krásne farebné vitráže. Každý si odnášame kus svojej spomienky.
Je čas pomaly na návrat. Ešte jedno spoločné foto pred bazilikou a putujeme naspať do Altenmarktu ku rieke Triesting. Tá nám bude robiť doprovod až takmer do cieľa.
Nasledovná trasa je už teraz v pohode. Ideme cyklocestičkou po Triestingtalskom údolí, prevažne jemne dolu kopcom, slnko nám svieti odzadu, vietor nám fúka do chrbta: no proste paráda. Putujeme popri mestečkách Schatzen, Pottenstein, Berndorf, Hirtenberg… Užívame si pohodovú cyklistiku po rakúskom vidieku.
No môžeme aj vidieť pozostatky ničivej sily nedávnych povodní. Našťastie obydlí sa to nejako zvlášť nedotklo, ale odniesli si to zničené porasty na brehoch rieky, niektoré mosty budú potrebovať rekonštrukciu. Aj asfalt našej cestičky, vyzerá, že uschol len nedávno.
Zastavujeme sa na chvíľu ešte v Leobersdorfe na kávičku a niečo sladké. Kalórie treba doplniť.
Do cieľa to už nemáme ďaleko, ale čaká nás ešte jedno prekvapenie: pred Teesdorfom sme sa zrazu ocitli na uzavretej cyklotrase. Uzavretej ale riadnym plotom, ktorý sa nedal len tak ľahko obísť. Všetky bicykle sme museli ručne prekladať cez mostové zábradlie.
Našťastie všetko dobre dopadlo a o chvíľu sme už na parkovisku pri našich autách.
Tak sme v cieli, zase sme objavili nový kus Rakúska a Rakúsko ich má ešte veľa. Takže na dnešný chlad radšej rýchlo zabudneme a domov si odnesieme len spomienky na krásny dnešný cyklozážitok.
Cyklistika po Moravsko-slovenských Bielych Karpatoch 22.9.2024
Akcie sa zúčastnili: S. a L. Macejkoví, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom, Ľ. a E. Kraicoví, M. Kupčík, D. Fáziková, manželia Domoracký, J. Lukačovičová, Š. Krištof, R. Miklošík, D. Surovčík, P. Herceg, B. Ilavská a I. Kubiš.
Trasa – Skalka pri Trenčíne – Nemšová – Horné Srnie – Vlársky priesmyk – Brumov-Bylnice – Rokytnice – Hor. a Dol. Súča – rozhľadňa Čechovka – Zamarovce – Skalka. 72 km, 756 m prevýšenie
Skalka pri Trenčíne je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Duchovné korene posvätného miesta treba hľadať u dvojice mníchov: pustovníka – sv. Svorada – Andreja a Beňadika. Skalka je tvorená dvoma samostatnými areálmi: Veľkou Skalkou a Malou Skalkou. Vzdialené sú od seba niekoľko stoviek metrov.
My sa ráno krátko pred 9 00 hod. stretáme na parkovisku. Väčšina autami, niektorí prišli vlakom. Je nás 18 cyklistov a cyklistiek. Ráno je celkom čerstvo, tak vyrážame po peknej cyklotrase. Bufety po trase míňame – je ich tu celkom dosť – ešte sú zavreté. Cez Nemšovú sa dostávame do Horného Srnia, kde po uličkách sa dostaneme na cyklotrasu Bevlava. Tu krátkou odbočkou navštívime cyklozrub na krátke občerstvenie. Pokračujeme na cz-sk hranicu.
Cez Vlársky priesmyk sa dostávame už na moravskú stranu. Tu už sú aj prvé stúpania, ktoré – ale zvládame v pohode. Pokračujeme smer Býlnice na Popov. Tam už ideme po ceste na Jestrábí, Rokytnice a Šanov. Pred Šanovom zastavujeme na malej farme Na mlýne, kde sa naobedujeme. Pekné prostredie, lehátka – skrátka pohoda.
My ale pokračujeme. Čaká nás stúpanie k cz-sk hranici po lesnej cyklotrase. Potom od Bzovíka do Hornej a Dolnej Súče šliapeme už po ceste. V Hrabovke sa lúčime z niektorými, ktorí sa ponáhľajú na vlak.
Nás čaká ešte rozhľadňa Čechovka – Ibovka. Predtým ale zastavujeme na kávičku v bufete – nachádza sa v lone krásnej prírody. V jeho areáli nájdete aj nádherný pocitový chodník, posedenie, altánky…
Po krátkom oddychu ideme smer k protipožiarnej monitorovacej veži, ktorá má 9 poschodí a je vysoká 30,5 metra. Je z nej pekný výhľad po okolí.
Ďalej ideme po dosť krkolomnej, našťastie krátkej ceste-neceste do Zamaroviec a po cyklotrase popri Váhu do cieľa na parkovisko pri Skalke. Pekný výlet je za nami a my sa rozlúčime.
Ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšie cykloputovanie.
V dňoch 24.8. – 26.8.2024 sa uskutočnila ďalšia cykloakcia z kalendára MKCK pre tento rok, ktorou bol tentokrát trojdňový pobyt na Liptove.
Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jozef Antal, Editka Antalová, Ľuboš Rosa, Helena Rosová, Dušan Surovčík, Jozef Nádaský, Pavol Herceg, Ferko Martinus, Ivan Kubiš, Stanislav Macejka, Lýdia Macejková, Miloš Miklošovič a Veronika Miklošovičová so synom a v nedeľu aj Ivetka Pekaríková, ktorá zároveň obsadila prvé miesto v nevyhlásenej súťaži o najvzdialenejšieho účastníka zájazdu.
V sobotu 24.8.2024 sme absolvovali cyklovýlet na Čierny Váh:
Svarín – PVE Čierny Váh, horná nádrž – Východná – Važec – Štrba – Šuňava – Biely Potok – Pod Bradou – Benkovo – Čierny Váh – PVE Čierny Váh, dolná nádrž – Svarín
Dĺžka: 60,3 km
Prevýšenie: 1 019 m
V nedeľu 25.8.2024 sme prešli trasu okolo Liptovskej Mary:
Liptovský Mikuláš – Trstené – Bobrovec – Pavlova Ves – Liptovské Beharovce – Liptovská Sielnica – Archeoskanzen Havránok – Zvonica kostola narodenia Panny Márie – Vlašky – Vlachy – Krmeš – Ľubeľa – Dúbrava – Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž – Lazisko – Rozhľadňa Pavčina Lehota – Fun Park Žiarce – Pavčina Lehota – Ploštín – Iľanovo – Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka – Liptovský Mikuláš
Dĺžka: 59 km
Prevýšenie: 765 m
Pôvodne plánovaný program na pondelok 26.8.2024, ktorým mal byť relax pobyt v Bešeňovej sa pre nízky záujem neuskutočnil, a tak sme tento deň využili individuálne podľa vlastných preferencií. Ja, Anka, Antalovci a Dušan Surovčík sme napr. navštívili Kúpele Lúčky so známym Lučanským vodopádom, okúpali sa v prírodnom jazierku Kalameny a potom už samostatne s Ankou navštívili Vlkolínec a okúpali sa v Šútove.
Akcia sa uskutočnila za krásneho slnečného počasia priam lákajúce nasadnúť na bicykel, ktorému k cyklisticky ideálnemu chýbali snáď len o trochu nižšie teploty, čo sme však hravo vykompenzovali častejšími prestávkami na doplnenie tekutín. Z prírodných krás a zaujímavostí, ktoré sme videli by som osobitne vyzdvihol nádherný panoramatický výhľad z hornej nádrže PVE Čierny Váh, areál folklórneho festivalu Východná, úsek trasy Važec – Štrba s výhľadom na Tatry ako na dlani, drevenú zvonicu v Trstenom, archeoskanzen Havránok, vežu kostola Panny Márie pri Liptovskej Mare a drevený artikulárny kostol Svätý Kríž. V skutočnosti toho bolo oveľa viac, takže kto tieto miesta ešte nenavštívil, určite by tak mal spraviť niekedy v budúcnosti,
Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.
Trasa: Trnava AS- Hrnčiarovce n/Parnou- Voderady- Kaštieľ (obč.)- Pavlice- Pusté Úľany- Rozhľadňa Hniezdo- Tarnok- Veľký Grob- Reca (obč.)- Slnečné jazerá- (obed)- Hlboké jazero (kúpanie na „Guláške“)- okruh okolo Hl.jazera- (obč.plážový bufet)- Reca- bagrovisko pri Zichyho potoku- Stoličný potok- Čatajský potok- D1 most- poľ.cesta cez Vinohrady- Igram- Kaplna- Báhoň-(okolo Janky L.)- poľná cesta do Jarná(časť Cífera)- Cífer- Háj (Karlov dvor)- Kočišské – B.Kostol- (Golf Trnava)- Kamenný mlyn (Bufet u medveďa)- Zelený Kríčok ( Hostinec u zeleného stromu)- Prednádražie (Prengo).
Stručný priebeh akcie:
V sobotu 17.8. 2024 sa ráno stretávame pri Biketower (cykloveži) na AS v Trnave od 8:30-8:45 hod. Igor N. z Trnavy s Ivanom K. z Hlohovca, postupne prichádzajú Juraj P. z Piešťan, Janko Š. z Modranky, Bohuš J. z D.Krupej a Vladimír T. z Trnavy…spolu 6 cykloturistov.
Predpoveď počasia podľa webu: 23 až 32 st.C s občasnými búrkami. Po zvítaní a štartovej fotografii sa lúčime s Ivanom K., ktorý šľape do HC pomôcť pri MTB pretekoch. Zostalo nás 5 a tak vyrážame na trasu. Leto je v „plnom prúde“ a tak volíme aj trasu dnešnej cyklotúry. Pohodová bicyklovačka spojená s kúpaním a poznávaním okolia prevažne po rovine.
Pri výjazde z mesta TT pri Skloplaste (dnes Johns Manville Slovakia, a.s.) sa začína obloha „mračiť“ niekde nad Voderadmi. Tušíme, že dnes sa búrke a kvapkám dažďa asi nevyhneme…
Vlado T. za Hrnčiarovcami pozrie do MT na radarové správy o pohybe búrky pred nami. Ideme ďalej no kúsok za mostom cez D1 vidíme že prší vo Voderadoch. Tak chvíľku počkáme aby sme „nevbehli“ priamo do dažďa. MT a cennosti balíme do igelitu pre „istotu“. Kvapky dažďa nás krátko „líznu“ pri Outlete. Pri kaštieli vo Voderadoch je už len mokro. Chvála bohu aj za túto vlahu, ktorá je už veľmi potrebná. V kaštieli bude tento víkend svadba, dozvedáme sa pri vchode od šarmantnej recepčnej a tak sa len krátko zastavíme na „foto“ a kúsok reči o histórii budovy a priľahlého parku.
V 18. storočí sa stal zemepánom Voderád František Ziči. Dominantou obce je až dodnes sídlo tejto rodiny – kaštieľ s parkom. Na atike kaštieľa sa nachádzajú erby rodu Zichy a Keglewich. Po občerstvení v Šenku sa uistíme, že búrka smeruje preč. Pokračujeme do Pavlíc a Pustých Úľan. Tu Vlado T. navrhuje pozrieť rozhľadňu Hniezdo. Prístrešok s vyhliadkou vznikol v roku 2022. Stojí na trojmedzí, kde sa stretávajú pavlický, pustoúľanský a veľkogrobský chotár. Je to zároveň najvyššie miesto pustoúľanského katastra (131 m.n.m.).
Okolo obce Tarnok a rašelinísk pri V.Grobe sa dostávame do obce Veľký Grob, ktorou len prejdeme. Krátko po 11. hod prichádzame do obce Reca kde doplníme tekutiny u Gabi. Slnko sa pomaličky prediera cez mraky a začíname cítiť že bude teplo. Tešíme sa na ochladenie vo vode Hlbokého jazera známeho aj pod miestnym názvom Guláška.
Najskôr ale cyklochodníkom okolo Slnečných jazier využijeme ponuku bufetu Yacht na obed a doplnenie tekutín. V kempe je už plno dovolenkárov a tak „nasávame“ atmosféru pri vode. Skratkou pri chatách sa dostávame k brehom Gulášky. Vidno, že je to lukratívna oblasť nielen pre potápačov, ale aj pre investíciu do pozemkov blízko vody. Pribudla spevnená cesta a nové ohradené pozemky, ktoré zabraňujú prístupu k jazeru.
Nájdeme si „svoje“ miesto na rohu jazera, kde už rozkladajú svoje prúty rybári. Ešte nelovia a tak cyklodresy meníme za plavky. Voda je čistá, ale okolité krovie by si zaslúžilo pravidelnú údržbu. Pribúdajú polámané lehátka, plastové fľaše, …proste neporiadok. Po osviežení opäť pokračujeme jazdou okolo Seneckých jazier. Krátko sa občerstvíme v bufete za požičovňou lodí. Okolo 15:00 h smerujeme cez Recu okolo bagroviska pri Zichyho potoku, cez Stoličný potok, Čatajský potok, mostom ponad D1, na peknú poľnú cestu v tieni stromov cez vinohrady do Igramu.
Vďaka spoľahlivej navigácii a orientácii v teréne Vlada T. prídeme do Kaplnej. Za cestou č.61 prejdeme do Báhoňa (okolo Janky L.) na poľnú cestu do Jarnej. Okolo kostola sv. Prokopa smerujeme do Cífera. Na Mlynskej ulici odbočíme smer Háj majer známy pod menom Karlov dvor. Počkáme sa pri kaplnke sv. Cyrila a Metoda. Na obzore sa už črtajú siluety mesta Trnava. Zvlnená asfaltka nás dovedie k osade Kočišské ktorú obídeme poľnou cestou do Bieleho Kostola. Tu sa odpojí Janči Š. ktorý cez Hrnčiarovce pôjde do Modranky. Popri golfovom ihrisku Golf Trnava sa dostaneme do Trnavy. Prejdeme hrádzou rybníka a krátko sa zastavíme v Kamennom mlyne v Bufete u medveďa. Muzikanti tu práve pripravujú techniku na hudobnú produkciu. Cyklochodníkom prejdeme k bývalému cukrovaru na Zelený Kríčok. Tu sa definítivne lúčime okolo 17:25 hod. Plánovaná akcia sa vydarila. Vďaka Vladovi T. sme objavili nové cestičky v regióne. Ďakujem Vám priatelia za peknú účasť na akcii.
Na záver ešte citujem text piesne od Wabiho D:
„Tak do toho šlápni ať vidíš kousek světa. Vzít do dlaně dálku zase jednou zkus…“
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Vierka Gubiová, Juraj Poláček, Fero Martinus, Igor Buc, Štefan Krištof, Jozef Baránek, Milan Babišík, Ivan Kubiš, manželia Kraicoví, manželia Rosoví, manželia Macejkoví, manželia Antaloví, manželia Miklošovičoví, Kornel Ninis, Peter Chnapko a Ján Budoš.
Nedeľa 4.8.
Cestou na cyklistiku do Čiech sme sa stretli ako obvykle v Jablonici na parkovisku, aby sme spoločne osem áut vyrazili smer Berounsko, kde naším domovom na týždeň bol Nový Jáchymov penzión Diana. Kornel a Peter na dopravu použili kombináciu vlak-bicykel a Ivan celú cestu z Hlohovca do nášho cieľa použil len bicykel, ale si cestu rozdelil na dva dni.
Prvú zastávku na obed sme mali vo Veľkej Bíteši a na druhej zastávke sme navštívili hrad Český Šternberk. Poslednú krátku prestávku sme mali pri južnom obchvate Prahy, aby sme uvideli sútok riek Berounky do Vltavy. Do penziónu sme prichádzali v poriadnom daždi, kde cesty, po ktorých sme jazdili sa stali potokmi. Dobre sa to pozorovalo z auta, ale pre šoférov to bolo náročné a sem tam nejaký cyklista, ktorý nestihol prísť domov načas pred dažďom. Pri večeri sme sa všetci stretli a zvítali.
Pondelok 5.8. (dĺžka 63 km, prevýšenie 1076 m)
Prvou našou trasou bola hrad Křivoklát, Rakovník a Zbečno. Po kvalitných raňajkách odhodlaní sme vyrazili na bikoch smer Křivoklát. Čakali nás dosť úzke cesty, kde bola dosť veľká premávka. Išlo nás 23 cyklistov, preto postupne sme si zvykali jazdiť po skupinkách, ktoré občas sa zliali dokopy a boli sme problém pre automobilovú premávku. Hrad sme navštívili až pri ceste naspäť. Do Rakovníka nás čakalo malebné údolie pozdĺž potoka po cestičke, ktorá bola následkom včerajšieho dažďa občas rozbahnená. Tento malý offroad sme zvládli úspešne, i keď sme museli občas brodiť potok a prechádzať cez schátrané a zničené lavičky. Boli aj malé následky týchto prechodov cez potok – mokré ponožky.
V Rakovníku sme sa naobedovali a doplnili energiu, aby sme sa vrátili po asfaltke na Křivoklát. Berounsko je typické stúpaniami, ktoré sú občas dosť dlhé, ale mierne a za nimi nasleduje samozrejme vytúžený zjazd dolu do údolia, ktorý má tiež svoju dĺžku. Vychutnávali sme si pohľad na hrad.
Cestou domov sme za dedinkou Zbečno križovali rieku Berounku. Doma v penzióne nás už len čakalo občerstvenie, večera a oddych. Bol to pekný rozbeh.
Utorok 6.8. (dĺžka 72 km, prevýšenie 1039 m)
Druhou našou trasou bola Loděnice, Solvayovy lomy, lomy Amerika a Mexiko, Karštejn, Beroun. Vychádzali sme smerom na Nižbor, kde sme prechádzali opäť cez rieku Berounku, aby sme sa dostali na železničnú stanicu dedinky Lodenice, ktorá sa stala známou z filmu Ostro sledované vlaky od Bohumila Hrabala. Na stanici zostalo len múzeum s fotografiami z tohto filmu. Pokračovali sme do baníckeho skanzenu Solvayovy lomy. Pripomenuli nám históriu baníctva. Ďalšou zastávkou boli lomy, ktoré sme si pozreli zhora. V lome Kozolup sa ešte ťažilo, ale najzaujímavejšie boli lomy, ktoré zostali po ťažbe s tmavomodrými jazerami, a to Veľká Amerika a Mexiko. Názov lomu Veľká Amerika vznikol podľa amerického spôsobu ťažby vápenca a lom Mexiko bol v 50-tich rokoch 20-tieho storočia smutne preslávený ťažkou prácou politických väzňov pri lámaní kameňa. Volali ho aj Český Mauthausen.
Na záver nasledoval hrad Karlštejn, ktorý sme si obzreli len z nádvoria a mestečko Beroun.
Po večeri v našom penzióne sme oslávili Milkine narodeniny a hlavne si schuti zaspievali.
Streda 7.8. (dĺžka 54 km, prevýšenie 822 m)
Treťou našou trasou bola Strašice – Brdy. Do Strašíc sme sa museli odviezť autami. Brdy okrem toho že sú chránenou krajinnou oblasťou, sú aj aktívnym vojenským pásmom. Tu si zaspomínali Jozef a Igor na svoju základnú vojenskú službu, ktorú trávili v tejto oblasti. Cesta začala pozvoľna stúpať. Prišli sme k pekne upravenému objektu – lovecký zámoček Tři Trubky. Armáda to zveľadila a urobila tu aj múzeum. Ďalej cesta začala už serióznejšie stúpať. Začali dochádzať sily, ale aj tekutiny. Predsa sme sa dostali do najvyššieho bodu CHKO Brdy na vrchol Tok. Z vrcholu neboli žiadne výhľady. I keď bol v nadmorskej výške 865 m. Po dlhom klesaní sme prišli na kraj osady Nepomuk, kde nás jediný hostinec zachránil svojim božským nápojom – pivečkom, ale aj jednoduchým jedlom. Cestou do Strašíc sme si ešte v rýchlosti obzreli zámok v Mirošove. Táto trasa síce bola krátka, ale výživná.
Štvrtok 8.8. (dĺžka 77 km, prevýšenie 1242 m)
Ďalšou trasou bola Zvíkovec – Zbiroh. Večer sme vybrali túto trasu mysliac, že bude ľahšia, ale nám to nevyšlo. Bola opäť náročná. Niektoré cyklistky zaradili poznávací výlet do Berounu. Tú najťažšiu sme stále prekladali. Profil trasy sa veľmi nemenil, buď hore alebo dolu. Jediné čo nám robilo radosť, bola riečka Berounka, ktorá si rokmi vytvorila koryto medzi tmavými skalnými bralami. Po rieke brázdilo dosť veľa vodákov. Zdalo sa, že to majú jednoduchšie ako my, keď ich prúd unášal. Zatiaľ sme ešte nezmokli, ale prehánka nás donútila skryť sa v dedinke Skryje. Boli sme aj dosť smädní, tak sme zastavili v potravinách, kde čapovali aj pivečko. Skryli sme aj svoje bicykle pod strechu, ale majiteľ objektu sa bál, že mu zablokujeme stoly a zašpiníme stenu. Správal sa arogantne i keď nehrnuli sa tu davy ľudí a o steny sa nedotýkal žiadny bike. Nakoniec sme predsa pretrvali prehánku tu v suchu ešte s ďalším pivečkom. Pokračovali sme zámkami Zvíkovec a Zbiroh. Zo Zbirohu sme šliapali po asfaltke, ktorú sme poznali z jazdy autom. Na horizonte smerom Nový Jáchymov sme zahliadli ďalší búrkový front. Podľa radarov by sme mali prísť do nášho penziónu po búrke, tak sme začali svižnejšie šliapať do pedálov. Boli sme asi príliš rýchli, tak sme zastihli chvostík búrky. Zmokli sme, ale nám to nevadilo, lebo tesne pred cieľom nás zohrialo slniečko.
Piatok 9.8. (dĺžka 98 km, prevýšenie 1467 m)
Na rad prišla obávaná trasa Zdice – Hostomice – Dobříš – Mníšek pod Brdy – Králův Dvůr. Rozdelili sme sa na dve skupiny – A skupina, ktorá odjazdila celú trasu na bicykli a B skupina, ktorá si časť trasy skrátila autom. A skupina vyrazila skôr o pol hodiny z penziónu. Na začiatok nás čakal brutálny, ale krásny stupák lesom do Hudlíc. V dedinke Zdice sme sa mali s druhou skupinou stretnúť, ale sa nám to nepodarilo. V Lochoviciach sme sa stretli, lebo sme mali technický problém. Janke na bicykli odpadla kľuka s pedálom. Druhá skupina išla ďalej a naša skupina riešila problém. Na druhý krát sa podarilo Štefanovi upnúť dostatočne kľuku na osku. V Hostomiciach v reštaurácií sme sa míňali s druhou skupinou. Obedňajšiu prestávku sme dali v Dobříši oproti zámku. Janke opravili v servise bicykel. Počkali sme na nich a dali sme sa stíhať druhú skupinu. Opäť sme sa stretli v meste Mníšek pod Brdy. Odtiaľ sme išli opäť rozdelení. Prechádzali sme zámkami, ktoré najlepšie svoje obdobie mali už za sebou a to Svinaře, Liteň. Vybehli sme aj do vchodu Koněpruskej jaskyne, ale všetko tam bolo zamknuté. Posledná zastávka bola v Královom Dvůre, kde druhá skupina mala autá. Cestou nám z auta mávali a nám padali kvapky potu z hlavy. Pekne. Konečne sme prišli do cieľa upotení, zničení, ale šťastní.
Sobota 10.8. (dĺžka 55 km, prevýšenie 828 m)
Poslednou trasou, už naozaj ľahkou bola Nižbor – Žilina – Lány. Na trasu sme šli všetci, ale už náhodne rozdelení na malé skupinky, aby nás mohli ľahšie predbiehať autá. Do Nižboru sme ľahko zbehli dolu kopcom, aby sme stúpali po úzkych asfaltkách hore. Slniečko pripekalo a nám opäť dochádzali tekutiny. Zachránila nás od umorenia smädom reštaurácia, ktorú akurát otvárali v dedinke Žilina. Po občerstvení sme navštívili zámok Lány, ktorý je sídlom prezidenta ČR. Zámok má krásne udržovaný park aj so skleníkom. Po obedňajšej prestávke sme sa vracali do Nižboru a vychutnávali sme si posledné kilometre celej akcie. Trochu sme to rozbehli. Schytal som kritiku, ale nebol som v tom sám. V Nižbore sme si dali chutné pivečko. Dokončili sme trasu pozdĺž riečky Berounky a miernym stúpaním až do penziónu.
Nedeľa 11.8
V posedný deň nás čakalo už len rozlúčenie a cesta domov. Jedinou našou spoločnou zastávkou bol zámok Konopiště. Niektorí z nás absolvovali aj prehliadku časti zámku, ktorá bola výnimočná aj s perfektným výkladom. Zámok v určitom období vlastnil následník rakúsko-uhorského trónu, František Ferdinand so svojou manželkou Žofiou, na ktorých bol v Sarajeve spáchaný atentát.
Po kvalitnom obede v Starej Myslivne sme sa roztrúsili do svojich domovov.
Na záver už len toľko, myslím, že sme opäť prežili krásny týždeň na bicykli v kruhu priateľov, i keď to občas bolo fyzicky náročné, občas nejaké hádky a nezrovnalosti. To tiež patrí medzi priateľov, ktorí sa radi stretávajú na bicykli. Prebrázdili sme časti Českého Krasu, Křivoklátskej, Rakovníckej pahorkatiny a Brdy. Prechádzali sme cez okresy Beroun, Rakovník, Kladno, Příbram a Plzeň.
Chvalabohu sme nemali žiadne pády na bicykli, len malá jednodňová viróza potrápila pár ľudí. Žiadne veľké poruchy na bicykloch, akurát štyri defekty na kolesách a jedna odpadnutá kľuka, ktorá Janku veľmi vystrašila, lebo to mohlo dopadnúť aj horšie, s pádom z bicykla, ale všetko sa podarilo úspešne vyriešiť.
Štatistika. Celkovo sme našliapali 420 km s prevýšením 6474 m.
Budoš
Odchod z Jablonice do Berounska
Nad sútokom riek Vltavy a Berounky
Čakanie v penzióne na večeru
V Rakovníku
Na zdravie našej oslávenkine Milky
V Rakovníku
Momentka
Pred naším penziónom
Brodíme sa
Lom
Veľká Amerika
Mexiko
Pamätník politickým väzňom
Na nádvorí
Pred bránou Karlštejnu
Skupinové foto
Karlštejn
Socha Huberta a naše cyklistky
Vila s parohami
Pred loveckým zámočkom
Na vrchole Tok
Reštaurácia v Nepomuku
Potraviny v dedine Skryje
Zámok Zvíkovec
Pomocník
Strážca zámku
Zámok Zbiroh
Ráno po zjazde
Lochovice – tesne pred odpadnutím kľuky z Jankinho bicykla
Na akcii sa zúčastnili: Ľ. a H. Rosoví, S. a L. Macejkoví, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví, V. Trajlínek, M. Babišík, F. Martinus, J. Lukačovičová, V. Gubiová, A. Kučerová, B. Ilavská, T. Ilavská, A. Tučková, I. Kubiš, I. Pekaríková, J. Nádaský, Š. Krištof a V. Valach.
Je krásne letné nedeľné predpoludnie. Na parkovisku v Košeci sa nás stretáva až 22 cyklistov (-tiek), aby si pobicyklovali v lone krásnej prírody Strážovských vrchov a zastavili sa pri niektorých zaujímavých miestach tohto regiónu.
Priveľa sa nezdržujeme a po obligátnom štartovnom fote sa vydávame na trasu. Vedľajšími uličkami sa preštrikujeme von z dediny a po vale Kočkovského kanála smerujeme na sever. Cesta je pokojná, ide sa nám dobre.
Pri vodnej elektrárni Ladce opúšťame kanál a postupne dedinkami Hloža, Beluša a Visolaje opúšťame Považie a smerujeme do kráľovstva Strážovských vrchov. Všetko je to po vedľajších pokojných cestičkách. Míňame ospalé dedinky Slopná, Tŕstie. Všade je pokoj, ľudia sú v kostoloch, alebo pripravujú nedeľný obed.
My by sme sa už tiež radi osviežili, našťastie v dedine Pružina, v Penzióne pod Strážovom je otvorená koliba, ktorá spĺňa všetky naše očakávania takéhoto typu. Príjemné prostredie a lahodný mok nás dokonale pripravili na nasledujúcu časť trasy.
Spočívala v asi osem kilometrovom stúpaní po starej asfaltke hore na Sedlo medzi Kačkami, kde na nás čakala prvá dnešná zaujímavosť – priepasť Kortmanka.
Stúpanie bolo „riadne výživné“ miestami sklon dosiahol až 15%. Bolo to našťastie všetko v tieni lesa. Takže, kto sa pri stúpaní „dokázal aj kochať okolím“, nasával aj tento doping.
Trochu potrhaní sa dáme hore dohromady a k priepasti prichádzame pospolu. Je to štyridsať metrov hlboká jama, ktorú miestni jaskyniari postupne odkrývali dlhých 14 rokov. Teraz je prikrytá kovovou mrežou a my môžeme pomocou lampáša pozrieť na jej dno. Je plná netopierov a určite aj iných zaujímavých častí. Ale to je už iný príbeh. Je plný prekvapení, nástrah, objavov, ale aj úmornej práce.
My cyklisti si tu teraz užívame pozornosť motýľov, ktorí sa rozhodli, že sa s nami zoznámia. Bolo to od nich milé, ale my musíme ísť ďalej.
Nasledujúci úsek cesty mal už technickejší terén. Asfalt skončil a my si „užívame“ zjazd starou lesnou zvážnicou do Čičmian. Povrch bol miestami až príliš nestabilný. No žiaľ, lepšie tu nič nebolo. Bolo treba dávať väčší pozor na riadenie bicykla. Aj tak sa to nezaobišlo bez pádov, ale našťastie len zopár škrabancov a modrín. Malú technickú závadu na Ferovom bicykli sme rýchlo opravili.
A to nás už vítajú Čičmany s ich povestnou architektúrou. Zastavujeme sa v Penzióne Javorina, ktorý bol schopný prichýliť a aj nakŕmiť našu početnú skupinu. A dokonca nám spoločnosť robila aj živá hudba miestnych muzikantov. Aj sme si niektorí zatancovali.
Nakŕmiť takúto početnú skupinu niečo aj trvá, takže čas nám už hodne pokročil, treba sa pomaly pobrať ďalej. Ivetka sa s nami lúči, pokračuje svojim smerom do Rajca. My ostatní pokračujeme hore na Strážovské sedlo. Stúpanie nebolo našťastie príliš prudké, takže o chvíľu sme hore.
Odtiaľto nás už čaká len asi dvadsať kilometrový zjazd až do cieľa, do Košece. Ten si patrične aj užívame. Ja okorenený úžasnými výhľadmi po krajine. Opäť si potvrdzujeme aké je to naše Slovensko krásne. Len si to treba vedieť vychutnať. A zo sedla bicykla je to tá najlepšia voľba.
A to si potvrdzujeme aj na záverečnom zhodnotení akcie v cukrárni v Košeci.
Veď cyklistika sa vie za vynaloženú námahu vždy patrične aj odmeniť.
A preto nás to k nej stále ťahá. Kamže to ideme nabudúce?…
Ráno 14.7.2024 od 8:30 h sa stretávame pri cykloveži na AS Trnava. Prišiel aj Ivan K. z Hlohovca „nabalený“ na ťažko pred jeho cyklojazdou po SR. Postupne sa zvítame s Ivetkou ktorá prišla vlakom až z Pov.Bystrice, Štefanom K., Bohušom J., Jankou D. s manželom D., Po trase sa k nám postupne „pripájajú“ Janka L. z Báhoňa kúsok za Karlovým dvorom… a pred Jarnou aj Jozef B. na e-biku…spolu 9 účastníkov (-iek).
Ranné slnko a teplota vzduchu okolo 28 st.C dávali tušiť že nás čaká „peklo“ na bicykli…
Po štarte smerujeme cyklochodníkom C cez staničný park do Kamenného mlyna k bufetu U medveďa v blízkosti hotela Koliba. V roku 2025 by to mohlo byť vhodné miesto na ŠTART akcie Karpaty tour 28.ročník. Už len „doladiť“ trasu v spolupráci s členmi org.výboru AKCIE…a Podľa pripomienok od členskej základne klubu potom do 15.9.2024 treba „mať JASNO“ kade viesť TRASU. Následne je možné AKCIU spropagovať v kalendári Malé Karpaty a okolie na r.2025. (do 30.9. posielame návrh PROPOZÍCIÍ p. V.Chrapčiakovi z KST)
Z „Kamenáča“ volám ešte Jozefovi B. (tak sme sa dohodli) že za 30 min budeme na kraji Cífera. Okolo letného kúpaliska a novým C chodníkom po hrádzi rybníka ideme do Bieleho Kostola. Za Kočišským nás pekná asfaltka dovedie cez Karlov Dvor do Cífera. Odbočkou k potoku Gidra sa dostávame s pomocou Janky L. na Halmešský rozprávkový chodník. V tieni stromov postupne kopírujeme meandre potoka. Jablonecký náučno-poznávací chodník má má 8 náučných tabúľ, ktoré poskytujú informácie o okolitej faune a flóre. Sú bohato ilustrované, čo určite poteší detských výletníkov. Takmer pri každej tabuli je aj posedenie, na jednom mieste natrafíte aj na ohnisko a dve hojdačky. Po piatkovej búrke (kt. zrušila t.r. Pohodu) je vidno ešte pár stromov ležiacich krížom cez chodník. Okolo 10:00 h prichádzame do Budmeríc. Tu nás čaká dcéra Janky L. s deťmi kt. nás prišli privítať na kraj obce. Okolo štadióna sa dostaneme k čerpačke PHM. Odoláme občerstveniu v pohostinstve na križovatke a ideme k Budmerickému kaštieľu. Po oddychu a fotení pokračujeme cez Lindavský les na rázcestie pod Pílou. Tieň lesa bol v tejto horúčave príjemný. Konečne stojíme v Píle pod Červeným Kameňom. Občerstvenie v pohostinstve sme využili na krátky cykloobed. Nápoje chlieb tatranky …a iné dobroty z batoha. Čas pokročil a tak pokračujeme. Stupáčikom sa okolo potoka dostaneme k Papierničke ÚZK NR SR. Vchádzame do lesa. Cyklochodníkom a slušným „stupákom“ so zeleným C smerujeme na Zochovu chatu. Okolo poludnia sme konečne „na kopci“. Míňame Kolibu a chceme sa občerstviť na Žltom dome u Huncokárov. Žiaľ dnes majú ešte zatvorené. Preto zídeme späť do Furmanskej krčmy hotela Zochova chata. Posedenie na terase, chutné orosené, fazuľovica, vývar, padnú vhod pred pokračovaním na Hubalovú. Teplota vzduchu sa šplhá na 31 st.C.
Tiahlym stúpaním aj klesaním cez C chodník sme čoskoro na Hubalovej. Bránkou cez kovovú ohradu sa dostávame do zvernice Biela Skala. Les a okolitá príroda je nádherná. Treba ale dávať pozor pri zjazdoch z kopca. V jednom z klesaní sa „podarilo“ Jozefovi B. spadnúť z bajku. Našťastie okrem odrenín na boku, lakti, ramene a hlave sa NIČ vážneho nestalo…
Opäť sa potvrdilo že opatrnosti pri jazde bicyklom v teréne nikdy nie je DOSŤ…ochranné prvky, technika jazdy, rýchlosť prispôsobiť terénu… Jozef prajeme Ti skoré doliečenie odrenín a návrat do sedla bajku. Po nevyhnutnom ošetrení odrenín pokračujeme kúsok trasy pešky. Jozef je „nezmar“ a preto po chvíli opäť pokračujeme na bajkoch. Zjazďujeme až do doliny k potoku. Tu nás kvalitná cesta dovedie až na výjazd z obory pri Papierničke. Na Píle sa rozlúčime s Jozefom kt. pokračuje voľným tempom na ošetrenie domov. Zvyšok zostavy úspešne zdoláva tiahly kopec na hrad Červený Kameň. Je veľmi teplo (cca 33 st.C) a tak po výdychu zase rýchlo klesáme do Častej. Za kostolom čaká malé príjemné posedenie s doplnením tekutín. Tu sa rozlúčime s Jankou L. ktorá pokračuje domov cez Štefanovú. V obci Dlhá prebieha rekonštrukcia mostov. Obchádzka na Trnavu vedie cez Doľany. Výjazdom na Orešany popri vinohradoch a okolo motokárovej dráhy cez okraj Dlhej smerujeme do Košolnej. Cesta domov je cez Suchú n/Parnou a Zvončín viac menej už „po rovine“. Vietor je pomerne priaznivý. Fúka mierne „do chrbta“. Moji cykloparťáci ( aj s podporou ELEktroBAT) miznú niekde na horizonte. Nevadí…čas PRÍZJAZDU do Trnavy je priaznivý. Je krátko po 16:15 hod a stretáme sa opäťu Tibáka. Spomenieme si na Kamila L. ktorý by mal 14.7. meniny…
Cieľ akcie po takmer 80 km sme zvolili dobre. Rýchle a chutné občerstvenie na ZÁVER cyklovýletu do Malých Karpát nám padlo vhod. Ešte debaty pri kofole, pive, vode, …a kujeme PLÁNY na ďalšie výjazdy. Už čoskoro…LETO pokračuje ďalej, dovidenia na budúce.
