Akcia Gran Canaria

Cyklistika na Gran Canarii 5.5. – 12.5.2025

Využiť ponuku cestovky Tour de Fun sa podujalo celkovo 23 cyklonadšencov. Z toho pod skupinou MKCK figurovali Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom, I. Kubiš, D. a S. Lenčoví a L. Krištofič.

Na Gran Canariu sme leteli spoločnosťou Ryanair z Viedne. Leteli sme priamo, bez medzipristátia. Z Letiska nás priviezol transfer priamo do hotela Bull Escorcial, kde sme si celý týždeň v plnom komforte užívali všetky vymoženosti tohto rezortu.

Po ubytovaní sme išli všetci spolu k reštike pri pláži na tzv. zoznamovacie pivo. Po večeri naša MKCK skupina sa vybrala ešte na večernú prechádzku po promenáde popri mori.

6.5.2025

Ráno, krátko po deviatej sa všetci vyberáme pešo k našej požičovni (Free-motion) vzdialenej asi 2 km. Po vcelku bezproblémovom prevzatí bicyklov sa vydávame na našu prvú etapu.

Po preštrikovaní sa uličkami Maspalomas prichádzame na pokojnú výpadovku smerujúcu do údolia Barranco de Ayagaures. Bolo to mierne do kopca. Až pri priehrade Presa de la Angostura sa cesta riadne zdvihla, čo pocítili nielen naše nohy, ale aj baterky na našich bicykloch. Ešte že sme sa predtým  posilnili  v bare La Cuevita.

Posilnenie sme využili aj na hlavné stúpanie na sedlo Pedro Gonzáles (490 m). Dopingom nám bola aj nádherná okolitá krajina, na ktorú sme sa už pol roka tešili. Je tu a je ešte krajšia, ako sme čakali.

Následne sme si užívali aj zjazd k moru v miestnej časti Meloneras. Zastavili sme sa až pri miestnom majáku. Tento 60 m vysoký maják bol postavený v roku 1890 a dlho slúžil ako orientačný bod miestnym námorníkom.

My si tu dáme rozchod na občerstvenie a po ňom už smerujeme ku nášmu hotelu. Bicykle sú odskúšané, my tiež. Zajtra môžeme smelo pokračovať aj do vnútrozemia.

Dnes to bolo 44 km s prevýšením 700 m.

7.5.2025

Opäť vyrážame (dnes už od hotela) krátko po deviatej hodine. Opúšťame Maspalomas a výpadovkou GC50 smerujeme do vnútrozemia. Cesta mierne stúpa (5-8)%. Asi po 12 km sa zastavujeme v bare Mundo Aborigen.

Vedľa je aj skanzen venovaný životu týchto ľudí (Aborigencov). My využijeme služby len miestneho baru na občerstvenie a hneď pokračujeme na prvú vyhliadku Mirador Degollada de las Yeguas zvanú tiež ako Mirador Astronomico, ktorá je už neďaleko.

Tak na toto sme sa tešili: hory sa nám odokryli a ukázali sa krásne skalnaté údolia a po nich sa vinú cestičky, no a my o chvíľu pôjdeme po nich. Paráda čo nás to čaká. Rýchlo sa pofotíme, nasadáme a užívame si excelentný zjazd do Arteary.

Cestička je tu lemovaná palmami a kaktusmi – no, sme na Kanároch. Takáto kulisa nás sprevádza aj stúpaním do dedinky Fataga. Tu sa zastavujeme v miestnej reštike El Labrador. Celé je to tu veľmi malebné a veľmi pokojné. Pivko a kávička sa tu popíjajú naozaj v pohode.

Z Fatagy nás čaká opäť stúpanie do vnútrozemia do dediny San Bartolomé. Ale opäť nám kulisu robia kaktusy a palmy, takže užívanie krásy okolitých hôr je možné aj pri tomto stúpaní.

V San Bartolomé dosahujeme už výšku cez 900 m. Zastavujeme sa v reštike a dávame si aj niečo pod zub. Veď zaslúžime si. V pohode si odpočinieme.  Odtiaľto nás už čaká prevažne len zjazd po GC65 cez dedinky Santa Lucia a El Doctoral na hlavnú cestu GC500 po pobreží.

Zjazd bol opäť parádny – akoby po miestnych roztrúsených kanárskych samotách. No cesta po pobreží bola už po hlavnej ceste za plnej premávky a proti vetru. No, inak sa nedalo. Ale zvládli sme to. Čo sme patrične aj vyhodnotili tesne pred cieľom v reštike pri mori v San Augustín.

Dnes to bolo: 73 km s prevýšením 1370 m.

8.5.2025

Dnešný deň sme mali v pláne si trochu odpočinúť po včerajšej etape a cieľom bolo ísť po pobreží na preslávenú pláž Amadores a okúpať sa konečne v mori. Cesta síce viedla po hlavnej ceste popri mori, ale rovina to rozhodne nebola. Skalnatá, piesočnatá krajina sa striedala s letoviskami (Arguineguín, Puerto Rico…) takže bolo opäť na čo pozerať. Teraz trochu z iného súdka.

Pláž Amadores si svoj prívlastok plne zaslúži. Je to krásny, malebný záliv dokonale chránený pred vlnami, príjemný piesok a neuveriteľne čistá a blankytne modrá voda. Je tu veľa bistier, reštaurácií a obchodíkov… V jednom sme sa usadili aj my a ochutnali miestne špeciality.

Okúpať sa v mori neodvážili všetci, ale tí, čo to skúsili, veru neobanovali. Voda bola čistučká, blankytná, no a po minúte aj príjemne teplá. Veľmi príjemný zážitok.

Na záver sme si dali ešte kávičku a smerovali sme naspäť do Maspalomas. Zastavili sme sa ešte pri miestnej rarite – v pieskových dunách. Je to chránené územie a pripomína takú malú Saharu. Pripadal som si ako Lawrence z Arábie, až na ten miestami vrelý piesok, ktorý nás na bosých nohách neuveriteľne pálil. Museli sme si nechať ponožky. Ale opäť pekný zážitok.

Dnes to bolo: 55 km s prevýšením 660 m.

9.5.2025

Hlavná skupina smerovala po pobreží do Arguineguinu a odtiaľ po GC505 k priehrade v Sorii (650 m) a späť po tej istej ceste.

Niektorí sme mali v pláne zažiť niečo nevšednejšie a zvolili sme si vlastnú trasu. Trasa mala však jedno „ale“. A to bola otázka, či bude otvorená (dočasne uzavretá) cesta (GC605) z Ayacaty do Las Niñas. No riskneme to.

Na trasu sa vydávame: ja, Milka a Ivan. Smerujeme po známej ceste na Fatagu a San Bartolomé. Hoci sme tu boli pred dvomi dňami, stále si to užívame. Vo Fatage si dáme opäť pivko a kávičku, v San Bartolomé niečo pod zub a dobijeme Milke baterku na bicykli.

A teraz niečo nové – smerujeme ďalej hore po GC60 cez sedlo Cruz Grande do dediny Ayacata. Objavujú sa nám tu nové výhľady, teraz už aj na hlavný hrebeň, kde sídlia miestni velikáni Pico de las Nieves (1949 m), Roque Nublo (1813 m).

No tam až nemienime ísť. Zastavujeme sa v Ayacate. Máme výšku 1289 m. Kúsok za dedinou by mala byť spomínaná uzávera cesty GC605. Idem sa tam pozrieť. Uzávera tam skutočne je, neprejde cez ňu ani chodec. Vraciam sa späť do dediny. Pri miestnej reštike čakajú Ivan a Milka. Sadáme ku stolu a premýšľame, čo ďalej.

Zo spomínaného uzavretého smeru vidíme prichádzať nejaké autá. Boli to robotníci, čo pracujú na uzavretej ceste. Že by už na dnes končili?- blysne nám hlavou. Je piatok poobede, aj by to tak mohlo byť.

Po dvoch rundách Jägermeistra naberáme odvahu a ideme sa pozrieť na uzáveru.

Je otvorená!

Viac nám netreba, ideme. Cesta príjemne klesá takmer po vrstevnici. Ukazuje sa nám nádherná, opäť nová časť hôr. Kocháme sa a fotíme. Cestu máme teraz len pre seba. Sme šťastní, že nám to takto vyšlo.

Asi po 5 km vidíme príčinu uzávery. Cesta je zasypaná skalnou sutinou v dĺžke asi 50 m a výške asi 5 m. Našťastie bicykel sa dá krajom závalu pretlačiť.  Čo aj hravo zvládneme.

Odtiaľto je to opäť v pohode. Pomaly prichádzame na križovatku pri Las Niñas. Rovno sa dá ísť dolu do Mogánu. My však odbočujeme na starú asfaltku, ktorá nás pomerne prudkým klesaním privádza na Barranquillo Andrés. To sme už na GC505. Tu bola dnes aj naša hlavná skupina.

Odbočíme doľava a odskočíme si ku priehrade v Sorii. Je tu veľká priehrada, teraz je bez vody a  malá reštika Casa Fernando. Dáme si malé pivko a kávičku za odmenu a vraciame sa späť ku Barranquillo Andrés. No a odtiaľto nás čaká úžasný zjazd do Las Filipinas. Scenérie za každou zákrutou sú neskutočné až človeku naskakuje husia koža. Paráda.

Za Las Filipinas sa zjazd zjemní, ale trvá až do 15 km vzdialeného Arguineguinu. Odtiaľ nás cesta po pobreží a po 15 km privádza späť do hotela.

Dnes to bola excelentná etapa: 95 km s prevýšením 2012 m.

10.5.2025

Dnes už odovzdávame bicykle. Tak berieme so sebou aj nabíjačky a presúvame sa k požičovni (Free-motion). Nabíjačky uzamkneme v ich miestnej skrinke a presúvame sa opäť po pobreží ďalej.

Zastavujeme sa v Arguineguine. Tu nasadáme aj s bicyklami na loď a preplavíme sa do Port Mogánu. Po suchu sa nedá, lebo medzi Tauritom a Port Mogánom je už dlhé roky zasypaná cesta a nikto to neodpratáva…

Po asi hodine plavby vysadáme v Port Mogáne. Dlho sa tu nezdržíme, len na rýchlu kávu a pivo a už sa aj poberáme do hôr. Pretože dnes v horách cca okolo 16:00 hlásia nejaké prehánky. Aj teraz je trochu pod mrakom. Cesta údolím (GC200) má jemné stúpanie, takže je to v pohode.

Pozvoľna prechádzame Mogánom, nezastavujeme sa a onedlho prichádzame na križovatku. Je tu odbočka na už viackrát spomínanú GC605. Táto časť po križovatku Las Niñas býva uzavretá len v pracovné dni. Dnes je sobota – takže je voľná.

Čaká nás 8 km poctivého stúpania. Ale to stojí za to. Cesta sa neuveriteľne hadí po úbočí a scenérie nám doslova berú dych. Pokojne môže konkurovať slávnej Sa Calobre na Malorke. Hoci nám pri stúpaní elektrika na bicykloch výdatne pomáha, cesta nám ubieha len pomaly. Lebo fotíme a fotíme…

Prichádzame na križovatku Las Niñas. Opäť nás stará asfaltka pomerne prudkým klesaním privádza ku Barranquillo Andrés. Opäť smerujeme do Sorie ku reštike Casa Fernando. V reštike je teraz pomerne veľa ľudí. Nás tiež nie je málo. Naša MKCK skupina volí okamžitý (opäť excelentný) zjazd do Las Filipinas.

Za Las Filipinas asi po piatich kilometroch sa zastavujeme v bare El Pinillo. Tu sa v pohode občerstvíme a prečkáme malú prehánku. (Druhá skupina hore v Sorii musela však prečkať riadnu búrku).

Z Arguineguinu sa opäť presúvame do Maspalomas. Teraz však už k požičovni (Free-motion) vrátiť bicykle. Cesta v meste však bola „trochu zarúbaná“, lebo sme sa museli vyhýbať obmedzeniam, ktoré spôsobil zraz vyznávačov „dúhovej kultúry“. Ale všetko nakoniec dobre dopadlo, bicykle sme vrátili a pešo sme sa presunuli do hotela.

Dnes to bolo 93 km s prevýšením 1440 m (v ceste je zahrnutá aj plavba loďou v dĺžke cca 11 km)

11.5.2025

Bicykle sú už vrátené, máme voľný deň. Naša skupina MKCK sa rozhodla dnes spoznávať ostrov spoza volantu. Jedna polovica využila služby miestnej cestovky aj s výkladom, druhá si požičala auto a spoznávala ostrov vo vlastnej réžii. Jednotlivé ciele a zastávky počas trasy boli pre obe skupiny viac-menej totožné.

Prvou zastávkou bola roklina Barranco de las Vacas. Boli tu zvláštne útvary zvané Tobas De Colores. Boli veľmi podobné k slávnej Antelope Canyon v USA.

Druhou zastávkou Bolo mestečko Agüimes s krásnou Bazilikou San Sebastian (stavala sa 140 rokov, bola dokončená v roku 1981). Ale patrí medzi najkrajšie kanárske cirkevné stavby.

Treťou zastávkou bola Caldera de Los Marteles. Tento útvar hlboký 80 m s priemerom 550 m vznikol pri tzv. freatomagnetickej erupcii (láva sa dostala do styku s podzemnou vodou).

Štvrtou zastávkou bol najvyšší bod na ostrove – hora Pico de las Nieves. Hoci bolo pod mrakom, predsa nám hora na chvíľu odkryla mraky a my sme okrem nádhernej okolitej krajiny (vrátane majestátneho Roque Nublo) mohli sledovať aj najvyššiu horu celých Kanárov Pico del Teide tróniacu na susednom ostrove Tenerife.

Piatou zastávkou bola dedina Tejeda. Táto sa nachádza v divokej hornatej oblasti plnej skál, hlbokých roklín a prekrásnych údolí. Mala príchuť svojej hlavnej plodiny – mandlí, ktoré tvoria základ tamojšieho cukrárstva. V jednej takej cukrárni sme sa na chvíľu zastavili aj my a pri sladkom snení sme si užívali nevšednú krásu tohto regiónu.

Šiestou zastávkou bola skala Roque Palmes. Bola pri malej osade so skupinkou domov v bohom zabudnutej oblasti. Úzka cestička sa sem  predierala cez vysoké hory, z ktorých šiel až strach. Na malú vyhliadku s malou zvoničkou viedlo kamenné schodisko. Skala odtiaľ bola už blízko a svojou krásou mohla konkurovať aj známejšiemu Roque Nublo.

Siedmou zastávkou bola vyhliadka Mirador del Balcón. Tento (v 60-tich rokoch 20. stor.) umele vybudovaný balkón doslova visí nad 500 m vysokým útesom padajúcim hlboko do oceánu a poskytuje nevšedné výhľady na divoké západné pobrežie.

Poslednou ôsmou zastávkou boli skaly Los Azulejos. Mali nevšednú modrú farbu, čo spôsobila meď, ktorá sa dostala do styku s lávou.

Všetky tieto zastávky nás patrične očarili a boli sme radi, že sme mohli takto spoznať aj väčšiu časť ostrova.

12.5.2025

Náš pobyt sa pomaly končí. Sme zbalení a chystáme sa na cestu domov. Celkovo sme prešli 358 km s prevýšením 6178 m.

Čo dodať na záver. Ja osobne som sa na ostrov veľmi tešil. A som rád, že to, čo sme tu videli a zažili, vysoko prekročilo naše očakávania. Tie pocity v tých horách a celá tá skutočná atmosféra tejto cyklistiky, to sa nedá opísať. Tá sa musí prežiť a potom to spomínanie, to bude tiež paráda.

Som veľmi rád, ostrov Gran Canaria vysoko obohatil rebríček nášho cyklospoznávania.

Ľuboš Kraic