Zoznam účastníkov akcie Katarínka 2010: Michalec, Naď, Šuga, Naništa, Ilavská, Rosa, Budoš, Babišík , Polák, Masaryková, Poláček, Nižňanský, Nováková, Stríž, Slaný, Gieci, Vrábel a priateľka Mirka Valovičová, Ďuga a Bea Ďugová.
Ani sme sa nenazdali a je tu opäť koniec kalendárneho roka 2010. Ako každý rok aj teraz sme sa rozhodli ukončiť cykloturistickú sezónu stretnutím členov klubu MKCK na „gulášpárty“ na chate Katarínka pri Dechticiach. Po skúsenostiach z minulých rokov sme vedeli, že určiť „pevný termín“ akcie bude trocha problém. Chata je vyťažená po celý rok a zvlášť koncom roka je o ňu veľký záujem. Preto sme nakoniec pristúpili na kompromisnú ponuku odborárov, keď jeden z posledných „voľných“ termínov bol z piatka 26.11. na sobotu 27.11.2010.
Druhým problémom bolo, že tradičný kuchár Ferko Krajčovič zvaný „Fazulka“ nemohol prísť z dôvodu kolízie termínu chaty s termínom jeho plánovanej dovolenky. Zodpovednej funkcie kuchára (-ov) a prípravy gulášu sa napokon výborne zhostil tým v zložení: Vlado Naď, Miro Šuga, Jozef Michalec. Výsledný produkt: KOTLÍKOVÝ GULÁŠ z dielne uvedených autorov napokon zožal zaslúžený úspech. Ferkovi Krajčovičovi tak pribudla kvalitná konkurencia, ktorá dokázala jeho GULÁŠ plnohodnotne nahradiť aj zastúpiť.
K záveru sezóny patrí aj určité „ upratanie si spomienok “ na chvíle prežité na cyklo-potulkách po našom blízkom okolí i vzdialenom svete. Poďakovanie patrí Marekovi Nižňanskému za požičanie PC a projektoru, pomocou ktorého sa mu podarilo odprezentovať zopár cykloakcií v roku 2010 a spestriť tak program stretnutia.
K tradičnému programu akcie patrí aj gitarová hudobná produkcia. Tentoraz v podaní Milana Ďugu a Jána Budoša. Obaja opäť nesklamali dôveru do nich vloženú. Odviedli kvalitný inštrumentálny aj spevácky výkon, ktorý nenechal chladných ani ich poslucháčov. Tí sa pridali, či už spevom alebo tancom pri známej pesničke „ Jede-jede mašinka“. Pripravený bol aj Vlado Naď s gitarou, ale pre povinnosti okolo kuchyne napokon do boja nemusel zasiahnuť.
K „spestreniu“ programu akcie patrí aj polnočný výlet na zrúcaninu kláštora Katarínka. Keď je už jedenia a pitia DOSŤ, žiada sa človeku ísť si trocha „vyvetrať hlavu“. Nevyhnutnou výbavou účastníkov je čelová lampa a k tomu aj „LAMPÁŠ“ do ruksaku, ak by cestou vysmädlo… a veru aj vysmädne. Neopakovateľné ČARO má potom spoločný prípitok na zdravie pod hviezdnou oblohou (ak nie je zamračené) a želanie stretnúť sa takto znova o ROK.
Igor Naništa