Akcia Podyjí a Znojemsko 7.7. až 14.7.

Akcie sa za MKCK zúčastnili : J. Budoš, J. Poláček, Ľ. Kraic, E. Kraicová, I. Matkovčík, A. Nováková, B. Ilavská, H. Gurinová, V. Oravec, A. Gieci, P. Herceg, O. Stríž, Ľ. Slaný a V. Naď.

Ako hostia: P. Chnapko, J. Koprna, M. Modrovský, M. Gieci, A. Oravcová.

7.7. Príchod

Krátko po desiatej hodine sa všetci stretávame v Jablonici okrem osádky Vlada Naďa. Ten smeruje cez Kúty.

Okolo obeda prichádzame do Znojma. Dáme si dobrý obed, poprechádzame sa po krásnom centre. Panoráma nad riekou nám poskytla netušené pohľady na historické budovy a krásnu prírodu v okolí. Všetko zakončíme návštevou unikátneho Znojemského podzemia.

Jurova družina namiesto Znojma navštívila Lednice.

V podvečer prichádzame všetci motorizovaní do cieľa, v Podhradí nad Dyjí, rekreačné stredisko Králinda. Neskôr prichádzajú aj ďalší dvaja, ktorí použili kombináciu vlak-bicykel, Jozef a Peter. Prišli až nadránom o pol štvrtej, lebo si pomýlili cieľ a smerovali na Šatov.

8.7. 1. Etapa: Hardegg-Vranov

Po večernej oslave príchodu do nášho prechodného domova sme sa skoro všetci vybrali na prvú, tzv. spoznávaciu etapu cez Stálky a Šafov do Rakúska. Po krátkej zastávke v Riegersburgu sme si obzreli zachovalý zámok a popri tom sme stratili Anku, ktorá sa asi veľmi zamilovala do Rakúska, lebo väčšinou sa nám tam ľúbi stratiť. Anku sme neskôr našli naším smerom na Hardegg. Vo Fellingu sme doplnili tekutiny na otvorenej hasičskej stanici Treffpunkt. Po krásnom zjazde sme dorazili do Hardeggu, kde sme navštívili hrad. Po prechode cez rieku Dyje sme vyšliapali na kótu 404 m na Hardeggskú vyhliadku. Bol z nej očarujúci výhľad na hrad a dedinu pod ním. Po pár kilometroch sme prešli okolo malej časti železnej opony, ktorá nás ešte v čase ČSSR chránila od západnej ideológie.

V Čížove sme mali obedňajšiu prestávku v Hostinci u Švestkú, kde sme ochutnali špeciality tzv. Babičkinej kuchyne. Náš ďalší smer bol Vranov, ale tentokrát popri Vranovskej priehrade. Tu sme sa niektorí osviežili kúpaním, ale búrka nás vyhnala z vody. Búrka sa však len prehnala okolo nás a zanechala len zopár kvapiek. Z Vranova nad Dyjí nás čakalo tiahle stúpanie okolo zámku smerom cez Nový a Starý Petřín do Podhradí.

Večer po 22. hodine pricestovali poslední účastníci zájazdu z Topoľčian, Tóno so synom.

9.7. 2. Etapa: Šobes-Znojmo

Ráno sme vyštartovali cez Podmyče do Vranova. Z Vranova sme išli po hlavnej ceste po križovatku s cyklocestou č.48, ktorá nás zaviedla opäť do Čížova. Potom sme išli cez Lukov do Podmolí, kde nás čakalo občerstvenie v malej kolibe pri jazierku. Miernym stúpaním a neskôr krásnym zjazdom sme sa dostali na úchvatnú vyhliadku na strmý kaňon, v ktorom sa predierala rieka Dyje. Ďalej strmým zjazdom sme skončili vo viniciach Šobes pri stánku s dobre vychladenými vzorkami kvalitného vínka Znovín. Po kvalitnom občerstvení sme pokračovali smerom do Znojma. Niektorí sme si odskočili pozrieť vyhliadku Seasfieldov kameň a ostatní nás počkali v Koniciach, kde sme doplnili energiu.

Do Znojma sme sa dostali cez Kraviu horu s pekným, vraj najkrajším výhľadom na mesto. Odtiaľ sme išli veľmi krásnym kaňonom, ktorý nás vyviedol do miestnej časti Hradište. Tu sme sa opäť rozdelili. Tí, ktorí obdivujú vyhliadky, opäť odbočili na vyhliadku zvanú Kráľov stolec. Ostatní pokračovali smer Podmolí. Tu, už pre nás v známej kolibe, sme sa stretli. Do Vranova sme sa dostali cez Lukov, Čížov a zjazdom po horskej ceste až k Dyje. Z Vranova sme bicyklovali inou cestou ako okolo zámku, dúfajúc, že bude o niečo ľahšia. Opak bol pravdou. Do Lančova nás čakalo tiahle, nekončiace stúpanie. Dostali sme sa až do Starého Petřína. Cestu odtiaľ sme už poznali zo včerajška. Táto etapa patrila medzi najťažšie, merala 93km.

10.7. 3 etapa: Cornštejn-Bítov

Na tento deň sme mali naplánovanú najkratšiu etapu, lebo podvečer nás čakal čobogáš.

Na začiatok nás čakal výšľap turistickou cestou na kopec, samozrejme peši, potom sme natrafili na krásny asfaltový cyklochodník až do Oslnovíc. Tu ma podľa mapy zlákala Farářka, malý chatársky polostrov, kde sme dosť stratili nadmorskú výšku a nebolo tu žiadne občerstvenie a kúpanie vo vode do zelena sfarbenej silicami každého odradil, čiže všetci mi boli „vďační“ za túto odbočku.

Občerstvenie U kapličky vo Vysočanoch padlo veľmi dobre na napravenie reputácie. Tu sme posledný raz videli našich dvoch priateľov Paľa a Ondra, ktorí sa boli okúpať na pláži v Bítove.

My ďalší sme pokračovali na hrad Cornštejn, kde prehliadka hradu bola fascinujúca. V Bítove sme sa naobedovali a pokračovali na hrad Bítov. Hrad Bítov sme si v rýchlosti pozreli, lebo sa blížila preukrutná búrka, ktorá nás rozdelila. Poniektorí, v snahe rýchlo sa schovať pri rozhľadni Rumburak, nasadili Saganovský šprint smerom k reštaurácii a ostatní sa schovali, kde našli nejaký prístrešok. Ani hlasné hromobitie nás neodradilo od nášho cieľa. Miernu vlhkosť sme osušili pri káve, fernete a pive.

Toto bol len začiatok nášho „vodného“ trápenia, čo sme ešte nevedeli. Po opustení teplého prístrešku nás lapil poriadny lejak na ceste do Zblovíc. Tu sme nakúpili proviant na opekačku. V pončách sme došli až do Vysočan. Odtiaľ sme išli po známej cykloceste až po križovatku, kde sme skúsili skratku po zarastenom a blatovom chodníku.

Asi 2km pred cieľom dostala Nina defekt a aby toho nebolo málo ešte si našla v kolese pripínačku už v areáli ubytovania. Po očiste a regenerácii bol spoločenský večierok pri ohníku s hudobným doprovodom Ľuba a občas aj mňa. Po polnoci nás prišli ženy vyhnať do postieľky.

11.7. 4 etapa: Dešná-Slavonice-Uherčice

Po veľmi ťažkom ráne sme opäť vysadli na naše tátoše a vyrazili sme na Stálky. Paľo v Stálkach prehovoril pani šenkárku, aby otvorila krčmu, ale až neskôr sme zistili, že to nebolo dobre.

Pani šenkárka si chcela vylepšiť svoj biznis a rozčapovala veľa pív, ktoré sa dali len s veľkým zapretím piť. Potom po krátkej ceste sme sa našli zase v Rakúsku v dedinke Heinrichsreith, kde Peter dostal defekt. Cesta do Unter-thurnau nebola dobrá, ale konečne sme sa ďalej dostali na normálnu asfaltku.

Prešli sme Luden a počasie sa rapídne zhoršovalo a preto sme využili najkratší hraničný prechod do Hlubokej. Ďalej to bol boj nájsť čo najrýchlejšie prístrešok s jedlom, lebo dážď sa hrozivo blížil.

Na poslednú chvíľu sme našli v Dešnej dobrú reštauráciu, kde sme strávili minimálne 2 hodiny, aby sme počkali, kým prestane pršať. Morálka padla a skoro všetci, okrem Jura, ktorý prehovoril Petra a Joža, aby pokračovali ďalej, sa chceli vrátiť domov cez Uherčice. Počasie sa ale začalo radikálne vylepšovať, až sa pred Uherčicami oddelila ďalšia skupina – Ľubo, Milka, Marián a ja. Išli sme smerom do Slavoníc cez Vratěnín, Rancířov, Písečné. Cestou sme stretli prvú skupinu pri oprave opäť Petrovho defektu. Tu sme si pospomínali na akciu Česká Kanada pred 4 rokmi.

Cestou naspäť sme krásnou cyklocestou prišli do Jánova, kde sme sa opäť rozdelili. My sme pokračovali cez Písešné, Deštnú do Uherčíc. Niektorí hovorili, že v Uherčiciach je krásny zámok, ale zistili sme, že nebol tak krásny, ale schátraný a bohužiaľ už zamknutý. Domov sme sa dostali po hlavnej ceste a v priaznivom čase, stihli sme ešte menu.

12.7. 5 etapa: Vranov-Šobes-Retz

Ráno sme vyštartovali cez Podmyče do Vranova. Ďalej sme išli popri Dyje na Vranovskú bránu cez bývalú vojenskú hlásku. Cesta mala veľmi strmý sklon (29%) a tak sme museli naše bicykle neustále tlačiť. Naše úsilie však stálo za to, lebo odtiaľ po krátkom zjazde zase po starej vojenskej hláske (tu sa prechádzali niekedy len po zuby ozbrojení pohraničiari), sme sa opäť dostali do Čížova do tej istej krčmy ako v nedeľu Hostinec u Švestkú.

Cyklocestou č.48 sme sa dostali do Lukova. Odbočkou z tejto cesty sme sa dostali k hradu Nový Hrádek. Toto územie bolo za socializmu prísne strážené a ochránené od ľudskej civilizácie okrem vojenskej, ale aj tak vojenská civilizácia nestihla veľmi poškodiť toto územie. Na vyhliadke hradu sa nám otvoril úchvatný pohľad na krajinu, ktorú Dyje na trikrát rozdelila na striedačku pre Rakúsko a Česko.

Ďalej pokračujeme cez Šobes aj s neodmysliteľnou degustáciou vínka do dedinky Hnanice, kde sme sa naobedovali už v pokročilom čase. Spokojní sme pokračovali do rakúskeho malého vinárskeho mestečka Retz. Toto mestečko s malebným námestím je obkľúčené nesmiernou plochou viníc s cyklocestami, pivnicami a lavičkami. Po krátkej zastávke na veternom mlyne nad mestom sme sa vybrali cez vinice s upravenými cestičkami do Niederfladnitz. Tu sme našim Topoľčancom poradili návštevu Hardeggu a my sme sa vybrali v pelotónovej zostave, lebo fúkal ostrejší vietor do Riegersburgu cez Heufurth. Prešli sme hranice a cez Šafov a Starý Petřín sme sa dostali do Podhradí. Jurovi sa málilo, preto nás ešte pred cieľom prehovoril na cyklopriehliadku zákutí Dyje pri Podhradí. Cesta bola schrecklich, ale neskôr to stálo zato.

13.7. Odchod domov

Odchádzame domov o deň skôr, lebo počasie nás premohlo. Pršalo od rána a tak okolo pol jedenástej padne rozhodnutie – balíme. Peter a Jozef obliekli svoje nepremokavé oblečenie a vydali sa k vlaku domov. Celou cestou domov na Slovensko neustále prepŕchalo.

Len Juro a jeho osádka zostala v základnom tábore v Podhradí a navštívila autom zámok vo Vranove a šli domov v posledný plánovaný deň 14.7. Cestou mali v pláne navštíviť ešte Znojmo a jeho podzemie.

Na záver asi len toľko. Tento kraj s hlbokými meandrami vytvorenými riekou Dyje, vyhliadkami a hradmi, krásnym lesom a vinicami napĺňa dušu cyklistu maximálnym pôžitkom. A hlavne, nie je to len o samotnom bicyklovaní a naháňaní kilometrov, ale je to aj o tom na chvíľku sa zastaviť, prípadne dať si trochu vínečka a pozorovať, aký je svet krásny.

Jano Budoš