Akcia Záhorácka stovka 22.7.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M. Šuga, J. Poláček, P. Vrábel, J. Michalec, M. Nižňanský, P. Hovorka, P. Herceg.

Ako hosť: D. Vrábel.

Nedeľa, 22.7.2012 9:00 hod. železničná stanica Smolenice, zamračené, teplota 14 stupňov, fúka silný západný vietor.

6 cyklistov ešte čaká na vlak z TA, z ktorého, ako aspoň garant akcie dúfa, vyskáče tucet cyklistov z nášho klubu. Vyskákalo ich sedem, ale boli to všetko cudzí, mladí chlapci s horákmi. Ešteže to zachránil M. Nižňanský s rodinou, vyklonil sa z okna a stihol zakričať, že vystúpia v Šaštíne, odbavia si omšu a potom sa pripoja.

Na to P.Hovorka (prišiel na bicykli) zahlásil, že to počasie nad Karpatmi neveští nič dobré a po šotoline on veru nepôjde, navyše má ešte aj opar na pere, takže nás ešte vyprevadil na Jahodník a otočil to späť.

Zvyšní piati sme po obligátnom pivku vyrazili stúpaním popod Veterlín a prehupli sa na druhú stranu Karpát, kde nás privítalo slnkom zaliate Záhorie. Po kvalitnej asfaltke vojenským územím sme pokračovali tzv. požiarnou cestou, ktorá pretína toto územie naprieč a končí trošku skôr, ako som si myslel, (nie až pri Senici) sme sa dostali na lesné pieskové cesty. Takže sme často tlačili, nedalo sa voziť.

V Šaštíne ,v blízkom autocampe sme nasýtili hladné žalúdky, P. Vrábel okrem hlavného menu zjedol ešte ½ kg makových šúľancov, čoho sa neskôr začal zbavovať formou plynu. V Šaštíne sa k nám pripojil J. Michalec pricestoval tam vlakom. Odtiaľ znovu lesnými cestami plnými piesku (často sme museli tlačiť) sme sa dostali do osady Šišulákovci (Tomky sme tesne lízli). Tam sme sa napojili na hlavnú cestu, po ktorej sme prišli do Lakšár a znovu sa napojili v Mikulášove na vojenskú asfaltku.

Na strelnici nás Juro Poláček. ešte zaviedol na zaujímavé miesta tankodromov, a potom sme pokračovali smer Buková priehrada. Na chatke u M. Šugu sme si pripili na Mirovu 59.-ku, a šliapali do pedálov až do cieľa Smolenice.

Osádka z PY nasadla do auta, ja s J. Michalcom. sme pokračovali domov bicyklami. M.Nižňanský s rodinou si zvolili iné cesty Záhorím.

Na záver musím pochváliť D. Vrábla (Palov 13 ročný brat), ktorý bol tento rok asi 3 krát na bicykli. Zvládol to statočne, aj keď to bolelo.

Prešli sme presne 100 km, nastúpali 800 m (to urobili zväčša Karpaty).

P.Herceg