Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, V. Gubiová, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, I. Matkovčík a V. Trajlínek.
Ako hostia: 0
Trasa (dĺžka 77 km; prevýšenie 940 m): Púchov – Dohňany – Lazy pod Makytou – Čertov – Kohútka – Nový Hrozenkov – Halenkov – Bařiny – U Vorsáků – Papajské sedlo – Čertov – Záriečie – Púchov.
Táto akcia znovu stavala na našich už viackrát navštívených tzv. top – destináciách. Medzi ne určite a právom patrí aj chata Kohútka. Je umiestnená na Javorníckom hrebeni, ide k nej pekná asfaltka s prijateľným stúpaním, sú z nej nádherné výhľady, no a samozrejme dá sa tu dobre najesť. Veď sa tu mimo iného podávajú aj ich povestné borůvkové knedlíky.
Len tak ísť hore na chatu a hneď zbehnúť dolu naspäť po tej istej ceste, to by bolo pre dušu nášho „malokarpatského cykloturistu“ síce jednoduché, ale veľmi povrchné. Veď hneď „za rohom“ je krásny valašský kraj s dedinkami, ktorých názvy priam lákajú ich navštíviť: Hrozenkov, Huslenky, Halenkov… Takže je rozhodnuté – ide sa.
Krátko pred pol deviatou sa nás v Púchove na parkovisku za pumpou Slovnaft stretáva celkovo 7 cyklistov(tiek). Počasie je prívetivé, je polojasno, takže po obligátnom, štartovacom fote sa vydávame na trasu. Ideme po hlavnej ceste smerom na Střelnú. Premávka nie je bohvieako silná, ale dobre nám padne, keď po cca 12-tich kilometroch odbočujeme na vedľajšiu cestu, kde si môžeme v kľude užívať krásny laznícky kraj. Ani si nevšímame, že cesta začína pomaly stúpať.
V Čertove sa na chvíľu zastavíme občerstviť sa pred záverečným šesťkilometrovým stúpaním. Stúpanie je prijateľné, takže pri pohľadoch do údolia pod nami ho ani nevnímame.
A sme hore na Kohútke. A ako je tu bežné, je tu pomerne veľa turistov, ktorí, či už pešo, na bicykli, ale aj na autách, si sem vybehli pozorovať, aký je ten svet pekný a dať si niečo dobré pod zub. My sme tiež neboli výnimkou. Usadili sme sa za stôl a nechali sme sa gastronomicky hýčkať miestnymi pochúťkami. Samozrejme nesmeli chýbať ani borůvkové knedlíky.
Takto dobre najedení sa spúšťame dolu na Moravu. Klesanie je pomerne prudké, ale je po asfaltke a výhľady po okolí sú prenádherné. Záver klesania sa už nesie v znamení kochania sa valašským krajom a jeho dedinkami. Hneď v Novom Hrozenkove odbočujeme na cyklocestu, ktorá nás popri Vsetínskej Bečve vedie pohodlne týmito dedinkami. Na chvíľu sa zastavíme pri Halenkovskom jeze, ktorý teraz po rekonštrukcii umožňuje rybám aj ich voľný prechod po tejto rieke.
V Huslenkách – časť Bařiny opúšťame Bečvu a vydávame tzv. Kychovou dolinou smerom na Papajské sedlo. Začína stúpanie, ale je pozvoľné, tak si zase užívame valašský, ale tentokrát aj laznícky kraj. Krásne chalúpky, ktoré si tu miestni upravili, nám spríjemňujú naše cykloputovanie. Sedlo našťastie už nie ja tak vysoko ako Kohútka a vedie k nemu asfaltka, takže aj napriek prudšiemu záveru ho zdolávame v pohode.
Na sedle (691 m) je tabuľka o prechode 4. čs. brigády, ktorá odtiaľ 2. 5. 1945 oslobodila Vsetín. Je tu križovatka viacerých turistických a cyklistických trás. A pre nás je zaujímavé aj tým, že je to najnižšie položené sedlo v Javorníkoch, na ktoré ide z moravskej strany asfaltka a z Čertova, je cesta, po ktorej sme aj my teraz ďalej pokračovali, už príjemne vyrovnaná (možno asfalt, alebo jemná šotolina nenechá na seba dlho čakať).
Zo sedla do Čertova ideme dolu miernym klesaním – pri troche opatrnosti to zvládajú aj cestné bicykle. No a odtiaľto je to už len úplná pohodička, lebo do Púchova je to zase stále dolu kopcom a vietor máme do chrbta. Zastavíme sa ešte v Záriečí vo Furmanskej krčme, kde zhodnotíme akciu.
Dnes sme spojili na našej trase aj pastvu pre oči aj pastvu pre naše žalúdky. Užívali sme si gastronomické lahôdky na Kohútke, videli krásny valašský a laznícky kraj. No a spoznali sme ďalší, vcelku príjemný cyklistický prechod zo Slovenska na Moravu.
Lúčime sa s tým, ako je krásne, že na cyklistike je stále možné niečo nové spoznávať.
Ľ. Kraic