Oravská Magura – bežky – 16.2. – 17.2.2017

Akcie sa zúčastnili: Naď, Rosa, Herceg, Gieci, Modrovský, Budoš.

Štvrtok 16.2.

Hruštín-Bzinská hoľa-Vasilovská hoľa-Kubínska hoľa-sedlo Príslop……23km…nast938m

Pretrvajúce pekné počasie a dobré snehové podmienky ma presvedčili navštíviť ďalší pekný kút Slovenska a to Oravskú Maguru. Z Trnavy sme nastúpili do vlaku traja, v Piešťanoch pristúpil Marian a Tóno i napriek problémom s dopravou nastúpil v Trenčíne, zachránil ho taxík. V Kraľovian sme prestúpili na vlak do Dolného Kubína. V krčme v Dolnom Kubíne sme správne naštartovali a na autobusovom nástupišti sme sa odfotili s oravským samorastom, ovešaný bol ako vianočný stromček. V Hruštíne pred potravinami sme doplnili zásoby a o pol dvanástej sme vyrazili na bočný hrebeň. Pred týždňom oraváci túto istú trasu oficiálne organizovali, ale asi mali ideálnejšie snehové podmienky. Sneh na lúkach bol občas špinavý, niekde už pretŕčala tráva. Čím viac sme stúpali, tím sa nám otvárali krásne výhľady na Roháče a Babiu horu. Dosť síl nás stál výstup po prvé občerstvenie pri odpočívadle v blízkosti chatky. Stúpanie gradovalo až po hlavný hrebeň, tesne pod Príslopom. Hlavným hrebeňom sme pokračovali do sedla na Vasilovskej hole, tu sme sa rozlúčili s Paľom a Vladom. Vybrali si cestu po žltej značke dolu zjazdovkou do Hruštína. My sme pokračovali modrou značkou cez traverz pod Minčolom na Kubínsku hoľu. Toto bola naša krížová cesta s prevýšením cez 300m. Ešte šťastie, že som nalepené tulenie pásy, ktoré perfektne držali na strmom svahu, ale aj tak sme museli šliapať do takého, že aj peši by mal človek toho dosť. Na Kubínskej holi nám výhľady vrátili krásny vizuálny pôžitok na Vysoké Tatry, Veľkú Fatru a Choč. Slnko už pomaly strácalo na intenzite a obzor sa začal červenať. Začal súboj s časom. Bolo nám jasné, že prídeme potme do penziónu Príslop. Hrebeň nebol veľmi členitý, ale síl dosť ubudlo, zjazdy boli s pádmi. Mohol za to aj dosť rýchly sneh a dosť rozbitá stopa. Marián začal mať problém s bežkou, ktorú mal už poškodenú asi rok. Začalo sa stmievať, museli sme použiť čelovky, ale aj tak sme niekedy nevideli ako cesta klesá, čiže chodili sme aj peši, čo bolo v hlbokom snehu dosť náročné. Pri veľkej tme nám veľmi pomohol Ľubov mobil s gpx mapou. Pri strmom klesaní sme museli aj obchádzať vyvrátené stromy na chodníku, čiže až taká rozkoš. Konečne sme dorazili na lesnú cestu a pri svite hviezd, ktoré sa zdali väčšie, asi som videl dvojmo, sme dorazili do cieľa. V penzióne nás túžobne očakávali Vlado a Paľo, prišli sme o pol ôsmej večer. Tu na mňa doľahol nejaký útlm, pravdepodobne som nemal dobrý pitný režim a miernu svalovú horúčku, po dvoch pivách, nejakého ohnivého nápoja a horúcej kapustnici, som bol opäť v realite. Tu sme začali debatovať o pojmoch šťastie a spokojnosť. Tu som aj ja pochopil, že šťastie je, že som tento deň prežil a nikomu sa nič nestalo a spokojnosť prišla až neskôr. V spoločenskej miestnosti sme dorozprávali o dojmoch dnešného dňa. Zamestnanci z penziónu odišli na autobus o deviatej večer a my sme ostali sami v penzióne. Až únava nás vyhnala spať.

Piatok 17.2.

Príslop-Javorová-Prípor-Šubovka-Budín-Pod Magurkou-Javorový vrch-Krásna Hôrka…21,5km…nast711m

Po výdatnom spánku nás čakali výdatne raňajky obohatené aj energetickými nápojmi, aby sme vydržali celú trasu, lebo po ceste nie sú žiadne oficiálne občerstvovacie miesta. Rozlúčili sme sa s Mariánom, ktorý si šiel do Žiliny kúpiť nové bežky. Ja, Paľo a Vlado nalepili sme si pásy a vybrali sme sa po bielej lúke smerom k červenej značke. Stúpanie na Poľanu nám odbúralo už vypité energetické drinky. Javorová nás asi dorazila, už bolo počuť aj hanlivé slová na navrhovateľa trás. Tu sme zistili, že Paľom zaplatené pivo v plechovke, ktoré mali v bare len jeden kus, zostalo v bare, čiže musíme sa tam niekedy asi vrátiť. Pred Príporom Vlado a Paľo sa od nás oddelili a pokračovali do Podbielu. My sme minuli Prípor, Šúbovku, Budín. V sedle pod Magurkou sme odbočili po modrej značke smerom do Tvrdošína. Tu som ocenil pásy aj pri dosť náročných zjazdoch. Pred civilizáciou nás ešte čakal posledný bonbónik Javorový vrch. Tu sme stretli domáceho športovca dôchodcu, ktorý niekoľko krát si vyšľape tento kopček a navigoval nás do Medvedzia. Čakali nás veľmi krásne zjazdy po lúkach až k pietnemu miestu Skalka. Nakoniec sme sa dostali aj do krčmičky, ktorú nám pán športovec odporúčal. Veľmi dobre sa tu sedelo pri čiernom pive a údenom kolene, ale všetko raz končí. Museli sme sa v pokluse poberať na železničnú stanicu v Krásnej Hôrke. Na zastávke Tóno šokoval jednu paničku, ale nakoniec sme tak ovplyvnili tú paničku, že si k nám sadla a rozvírila sa celkom zaujímavá debata. Osobák meškal, ale rýchlik počkal na náš vlak. Paľo si vytvoril mierny stres, lebo civilné topánky si nechal včera v Kráľovanoch  u výpravcu vlakov, ale všetko dopadlo dobre. V poslednom rýchliku v reštauračnom vagóne sme sa občerstvili a podelili sme sa o nové zážitky.

Nakoniec len musím dodať, táto akcia trvala len dva dni, ale čo sme zažili, dalo by sa rozložiť do celého týždňa. Neskutočná atmosféra v kruhu priateľov bežkárov, prekrásna Oravská príroda a veľmi milý Oraváci.

Budoš