Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Gubiová, V. Trajlínek, I. Kubiš, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví a J. Baránek.
Ako hostia: M. Kupčík, I. a J. Mudríkoví, A. Hanzelová, A. Pravda a R. Gara.
Bicyklovanie po Rakúsku sa nesie vždy v znamení kvalitných cyklociest, ktoré vedú spravidla k nejakým zaujímavým cieľom alebo nezabudnuteľná býva už len samotná cesta. Vhodným pospájaním viacerých takýchto možností sa dá vytvoriť trasa, ktorá cyklistom poskytne hodnotné zážitky. A ako sa ukázalo, táto sobota nebola výnimkou.
Putovali sme popri riečke Triesting, s početnými hrádzami a kanálmi, ktoré v minulosti slúžili na výrobu elektriny pre okolité priemyselné podniky. Objavili sme krásu kúpeľného sveta v Bad Vöslau a v Baden. Kaňon riečky Schwechat v Heleninom údolí nás doviedol pútnického miesta Heiligenkreuz, známeho svojim cisterciánskym kláštorom a teologickým inštitútom. No a neodmysliteľnú spoločnosť nám pri putovaní robili vinice, ktorých tekuté produkty sme ochutnali Gumpoldskirchene v tamojších, miestnych „Heurigen“ .
Takže, je sobota, 18. mája. Posádky siedmich áut sa okolo pol desiatej stretávame v Guntramsdorfe na parkovisku pri Penny markete. Máme za sebou vyše 130 km šoférovania. Po krátkom zvítaní a štartovnom fote sa vydáva skupinka 14-tich cyklistov na trasu.
Zo začiatku sa po miestnych okreskách, našťastie s len minimálnou premávkou, musíme dostať z priemyselnej časti Guntramsdorfu. Netrvá to dlho a onedlho sa v dedine Mönchendorf napojíme na cyklocestu Triestingau-radweg. Cyklochodníkom popri spomínanej riečke si užívame to pravé, pokojné bicyklovanie a sledujeme okrem krásnej, zelenej, májovej prírody aj výtvory človeka, ktoré v minulosti pre svoje potreby vytvoril. Cestička nás vedie dedinkami Trumau, Oberwaltersdof, Tattendorf, Teesdorf…
Za dedinkou Schönau sa napájame na cyklocestu Thermenradweg, ktorá je súčasťou magistrály EuroVelo 9. Opúšťame Triesting a putujeme popri Wiener-Neustädter-kanáli. Tu môžeme vidieť aj človekom umelo vytvorenú mimoúrovňovú križovatku dvoch riečnych kanálov.
Za ňou nás upúta pozvánka na občerstvenie do rybárskej reštaurácie Kunstmühle v Dornau. Je to trochu stranou od našej trasy, ale príjemné posedenie na štýlovom nádvorí pri dobrej rybacej polievke, kávičke a žltom orosenom nám urobilo dobre.
Následne hneď v Siebenhause sa napájame späť na našu trasu. A to sa už nezadržateľne blíži Bad Vöslau. Ku kúpeľnému centru sa preštrikujeme cez mestský park. Okrem miestnej kolonády obdivujeme aj okolité kúpeľné vilky.
Keďže je čas obeda a naše prázdne žalúdky to len potvrdzujú, hľadáme niečo pod zub. V nasledujúcej dedinke Sooss, v štýlovej vínnej uličke nájdeme útulnú reštauráciu, kde v príjemnom posedení na dvore upokojíme tieto svoje gastronomické resty.
Takto spokojní pokračujeme popri viniciach za ďalšími zážitkami. Asi po dvoch kilometroch prichádzame do Badenu. Ideme len jeho krajom. Prichádzame k veľmi krásnej a fotogenickej budove, známej ako Eugenvilla, čo je neklamný dôkaz, že vchádzame do Heleninho údolia.
Čaká nás teraz cca 10 km krásna cyklocesta údolím riečky Schwechat, ktorá nás dovedie do kláštorného centra Heiligenkreuz. Od našej kultúrnej referentky Anky Kučerovej dozvedáme kadečo z minulosti a súčasnosti tohoto miesta. Nachádza sa tu cisterciánsky kláštor, stĺp najsvätejšej trojice, teologický inštitút, kláštorný kostol s organom (hrával na ňom Franz Schubert) a mnoho iných sakrálnych pamiatok…
Našej zvedavosti však neunikne ani miestna záhradná reštaurácia a hlavne jej cukrárenská výroba. No a my, v tomto pietnom prostredí, sme niektorí neodolali a podľahli pokušeniu ochutnať miestne zákusky. No, zákusky. Boli to skôr OBR-zákusky. Na spytovanie svedomia sme potom mali celý čas pri opustení Heiligenkreuzu a stúpaní popod Grösser Bodenberg na kótu cez 450 m n m. Odmenou a možno aj rozhrešením nám potom bol parádny asi 5 km zjazd cez Siegenfeld a Rosental do Badenu.
Pri vstupe do Badenu nás hneď za zámockým hotelom Weikersdorf víta prekrásny Doblhoffpark. Nachádza sa tu najväčšie rozárium v Rakúsku. Pestujú v ňom približne 600 druhov ruží.
Tu sa na chvíľu zastavíme a od našej kultúrnej referentky Anky sa dozvedáme, že: minulosti sa v miestnych kúpeľoch liečil aj sám cisár František II. Pod kasínom vyviera aj najstarší sírny prameň. Miestne pramene majú teplotu zhruba 70° C a obsahujú vysokú koncentráciu soli a radónu. Celkom sa ich tu nachádza hneď štrnásť. Ich moc objavili už starovekí Rimania.
V parku je zákaz bicyklovania, tak jeho krásu vnímame pešo. Hneď vedľa je romantické jazierko, kde sa dá člnkovať. Na to dnes čas nemáme, snáď inokedy.
Nasadáme na naše tátoše a preštrikujeme sa do centra mesta na hlavné námestie – Hauptplatz, ktorému dominuje prekrásny barokový stĺp Najsvätejšej Trojice, ktorý neunikne pozornosti ani našich fotoaparátov. Hneď za pešou zónou prichádzame k miestnemu kasínu s priľahlým parkom. Náš cykloodev nás oprávňuje len k jeho vonkajšej prehliadke, ale vôbec nám to nevadí.
Báden je Báden. Je to tu veľmi pekné, ale treba sa poberať ďalej. Za mestom nás opäť víta kraj viníc, ktorému dominuje dedinka Gumpoldskirchen. Na Kirchengasse sa to len tak hemží tzv. Heurigen – malými vinárskymi reštauráciami, v ktorých je možnosť ochutnať miestne produkty. My sme zakotvili hneď vedľa Kostola sv. Michala v útulnej vinárničke Altes Zechhaus. Vínko chutilo hlavne naším babám, lebo chlapi-šoféri už mohli len nealko.
Posledné štyri kilometre do cieľa sa niesli v znamení dobrej nálady s konštatovaním, že túto oblasť sme vnímali naozaj všetkými zmyslami.
Niet divu, že miestna krajina inšpirovala aj rad významných osobností umeleckého sveta. Tvorili tu aj Wolfgang Amadeus Mozart alebo Franz Liszt. Svoju slávnu Deviatu symfony tú skomponoval Ludwig van Beethoven.
No a skupinka cyklistov z Malokarpatského cykloklubu tu prežila jeden krásny cyklistický deň.
Trasa bola dlhá 73 km s prevýšením 565 m.
Ľuboš Kraic