Stredomorie 2019

LIGÚRIA – SAN REMO 30.5. – 7.6.2019

Cyklozájadu do San Rema sa zúčastnili členovia nášho klubu: Miroslav Šuga, Viera Gubiová a Henrich Molnár a ako nečlen, zato priaznivec klubu MKCK Marian Kupčík.

Cesta do vysnívaného a svetoznámeho mesta prebiehala v družnej nálade, aj keď trochu rozpačito, nakoľko počasie ešte sedem dní pred naším príchodom do San Rema bolo v tomto meste dosť nepriaznivé pre kúpanie. Priemerná teplota vzduchu bola 21°C a teplota vody slabých 19°C. Našťastie pre nás sa postupne otepľovalo, slniečko hrialo čím ďalej tým viac a teplota vzduchu aj mora úspešne stúpala.

V deň nášho príchodu v sobotu doobeda nás San Remo privítalo zaliate slnečnými lúčmi a očarilo nás množstvom zelene a nádhernou kvetinovou výsadbou.

Ubytovali sme sa v hoteli BOBBY EXEKUTÍVE. Nebol to síce prepychový hotel, ale bol čistý a personál bol prívetivý. Ponúkaná strava bola na taliansky spôsob, ale bola veľmi chutná.

Prvé spoznávanie tak slávneho mesta sme uskutočnili hneď v sobotu pred večerou. I keď sme nemali veľa času na prehliadku mesta, predsa sme nemohli odolať aspoň krátkej obhliadky mesta po svetoznáme Kasíno.

Naše každodenné cyklotúry začínali na známej cykloceste Pista Ciclabile del Ponente ligure. Túto nádhernú cyklocestu vybudovali na pôvodnej železničnej trati, ktorá spája päť menších mestečiek Kvetinovej riviéry, blízko taliansko – francúzkych hraníc. Pre bicyklovanie po tejto cykloceste, dlhej zhruba dvadsaťpäť kilometrov, platí zásada, že tu nejde o rýchlosť ale o nádherné výhľady na more a stredomorskú flóru.

Počas šiestych dní nášho pobytu sme venovali päť dní cyklistickému spoznávaniu prímorských i horských mestečiek ako Bussana Vecchia, Santo Stefano Al Mare, Seborga, San Lorenzo Al Mare, Taggia, Poggio a mnoho iných. Z uvedených miest mi najviac utkveli v pamäti dve mestečká, mestečko Bussana Vecchia, ktoré je prezívané mestečko duchov a mestečko Seborga, ktoré sa vyhlásilo za kniežactvo. Mestečko Bussana Vecchia bolo v roku 1887 kompletne zničené zemetrasením, pri ktorom bolo údajne zabitých dvetisíc ľudí. Začiatkom 60 rokov minulého storočia medzinárodné spoločenstvo umelcov čiastočne zrekonštruovalo niekoľko domov a osídlilo ich. Jedná sa poväčšine o hippie umelcov. Mestečko Seborga je malé, ale historické mestečko. Podľa jednej stredovekej legendy bol v mestečku ukrytý svätý grál. V roku 954 daroval Seborgu knieža z Ventimiglia benediktínom a v roku 1079 bolo opátstvo povýšené na kniežactvo v rámci svätej ríše rímskej. Od roku 1630 razilo vlastnú menu. V roku 1792 odkúpila kniežactvo od rádu savojská dynastia a v dôsledku tohto sa v roku 1861 Seborga stala súčasťou zjednoteného talianska. Transakcia bola však natoľko bezvýznamná, že ju nikto nezaevidoval. Preto v roku 1963 vyhlásil miestny kvetinár Giorgio Carbone anexiu Seborgy za neplatnú a menoval sa kniežaťom nezávislého štátu Seborga. Vyhlásená nezávislosť Seborgy samozrejme nemala žiadne právne opodstatnenie.

Jeden deň z nášho pobytu v San Reme sme venovali prehliadke svetoznámeho kniežactva Monaka a hlavne jeho časti Monte Carlo. Bol to zážitok pozrieť si trasu pretekov formuly F1, pozrieť si svetoznáme kasíno, previesť sa vyhliadkovým autobusom po Monaku a tiež sledovať výmenu stráži pri kniežacom paláci.

Náš pobyt v San Reme bol úžasný nielen z dôvodu spoznania úžasných cyklociest a malebných mestečiek, ale bol úžasný aj z dôvodu spoznania nočného života v San Reme. Jeho rušné vysvietené uličky, námestia s vodnými fontánami a útulnými kaviarničkami plné usmiatych ľudí ponúkali prežiť nezabudnuteľné chvíle pri poháriku červeného vínka.

V sobotu ráno sme sa rozlúčili s recepčným hotela a naložili batožinu do autobusu. Nakoľko sme mali naplánovaný odchod až v poobedných hodinách, využili sme zostávajúci čas na kúpanie.

Videli a prežili sme toho veľmi veľa a spomienky na San Remo nám v našich mysliach určite zostanú do konca života.

Marian Kupčík

HVAR  07.06. – 16.06.2019

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Ľubo Rosa, Helena Rosová, Jozef Benedikovič, Milka Benedikovičová, Lýdia Macejková, Stano Macejka, Anka Kučerová a Juraj Poláček.

Jedným z cieľov tohtoročnej prímorskej cyklovačky bol chorvátsky ostrov HVAR – ostrov levandule, vlčieho maku,  rozmarínu, olív a kameňa, kameňa…  Úrodné polia boli zriedkavé, zazreli sme ich len pri Starom Grade, inak  len  sem -tam nejaké políčko, vytvorené  zozbieraním kameňov na veľké kopy, ktoré ho obkolesovali.

Hvar sa nám ukázal v nádhernom slnečnom počasí, bez jedinej kvapky dažďa, z tropickými teplotami dosahujúcimi až 42 stupňov na slnku, čo nám niekedy riadne ubralo síl.

Piatok 07.06.2019

Presun autobusom zo Slovenska do Chorvátska, južnej Dalmácie, mestečka Drveník, kde sme sa v ranných hodinách nalodili na trajekt.

Sobota 08.06.2019 (dĺžka 55,0 km, prevýšenie  709 m)

V ranných hodinách presun trajektom z Drveníka na ostrov Hvar – Sučuraj (Sv. Juraj). Odtiaľ sme niektorí pokračovali na bicykloch do Jelsy, niektorí využili pohodlie autobusu po prebdenej noci, ktorú nám znepríjemnili opití spolucestujúci  z Bratislavy. Tí, ktorí pokračovali na bicykloch cez poloprázdny ostrov míňali  opustené dedinky, kde sa nám nepodarilo osviežiť ani pivom.

Nedeľa 09.06.2019 (dĺžka 21,0 km, prevýšenie  367 m)

Bicyklovali sme v okolí Jelsy, večer sme zakončili tancami pri hotelovom bazéne a  živej muzike, kde sa Benedikovičovci ukázali ako super zohratý tanečný pár. Vidieť, že majú za sebou už niečo odtancované…

Pondelok 10.06.2019 (dĺžka 49,0 km, prevýšenie  500 m)

Pondelok sme zahájili dedinkou Dol a v nej kostolík obkolesený levanduľou. V Starom Grade, pôvodne hlavnom meste sme si dali kávičku v miestnej maríne priamo na námestí a odtiaľ posilnení sme sa vydali ku starej vojenskej pevnosti na výbežku ostrova, v ktorej si netopiere spravili svoj úkryt pred vysokou teplotou. Tá, sa toho dňa vyštverala na 42 stupňov! Odmenou nám bola Vrboska, krásne prístavné mestečko s marínou luxusných lodí, v ktorej sme sa na spiatočnej ceste okúpali.

Utorok 11.06.2019 (dĺžka 27,0 km, prevýšenie  426 m)

Dedinky Pitve –  Vrisnik – Svrčice – Vrbanj – Maly Dolac- Vrboska. Na tejto trase sme si akosi skrátili cestu cez vinice, kde sme museli prenášať bicykle ponad drôty. Vyčerpaní sme to zapíchli na pive pri pláži.

Streda 12.06.2019 (dĺžka 11,0 km)

Streda bola odpočinková, loďou sme sa  preplavili na ostrov Brač, kde sme sa vykúpali na najznámejšej pláži Chorvátska – Bole. Doobeda sme si prešli mestečko Bol, zastavili sa pri miestnom kláštore, ktorý nám ukázal svoju zatvorenú tvár a odtiaľ sme sa preštrikovali  k pláži, kde sme strávili celý deň.

Štvrtok 13.06.2019 (dĺžka 18,0 km, prevýšenie  136 m)

Štvrtok bol kúpací deň. Presunuli sme sa do susednej  Vrbosky, s krásnymi plážami, kde časť osádky zostala na pohodlnejšej piesčitej pláži s občerstvením a druhá sa vybrala na skalné útesy, ktoré tvorili ploché platne, stráviť deň o samote a tichu, ktoré prerušovali len okolo plávajúce lode.

Piatok 14.06.2019 (dĺžka 43,0 km, prevýšenie  717 m)

V piatok nás čakala najťažšia túra  Hvarskej dovolenky – hlavné mesto Hvar. Náročné ťažké stúpanie až do Hvaru, v 38 stupňových teplotách, míňajúc levanduľové polia, vápenku, reštauráciu na vrchole s predajom levanduľových cyklo dresov, kde sme sa osviežili miestnym pivom a odtiaľ zjazd do Hvaru ako za odmenu. Jednému mladému účastníkovi – Samovi sa príliš rýchly zjazd nevyplatil a skončil s rozbitým kolenom a rukou v nemocnici. Na to, že to bol stret s  oprotiidúcim autom skončil ešte dobre. Hvar je krásne starobylé mesto, s obrou pevnosťou na kopci nad mestom, kde sme si spravili samostatnú prehliadku, v centre historické jadro s budovou Arzenálu, Gréckeho divadla, kostola sv. Štefana. Čas zvýšil aj na  okúpanie sa a cesta späť – autobusom, len tí najzdatnejší ju zvládli späť na bicykloch.

Sobota 15.06.2019

Ráno do 10:00 check- out, bicykle naložili do prívesných vozíkov a vybrali sa ešte okúpať na pláž pri hoteli, podaktorí aj opodiaľ k blízkemu zálivu, aby zažili romantiku… Tá spočívala v stavbe nových ubytovacích kapacít priamo nad našou hlavou, strechári vŕtali, búchali, oproti na náprotivnej strane betónovali betónpumpou nové občerstvovacie zariadenie, do toho pišťali deti a nakoniec brechot psa…

A takto vypočinutí sme v podvečerných hodinách nasadli do autobusu a hajde domov…

Anka Kučerová

ABRUZZIA – PALMOVÁ RIVIÉRA  6.9. až 15.9.2019

V dňoch 6.9. až 15.9. časť členov klubu (Kraic, Kraicová, Antal, Antalová a Ilavská) spolu so svojimi priateľmi absolvovali krásnu cyklistickú dovolenku v strednom Taliansku, v kraji zvanom Abruzzia.

Počasie parádne modré azzurro, voda v mori ešte stále super.

Krajina pri mori úžasná palmová riviéra a vnútrozemie rozprávková pahorkatina s krásnymi olivovými a hroznovými sadmi. Na kopčekoch trónili malebné dedinky so svojimi stredovekými centrami, kde už na hodne dlhú dobu zaspal čas.

Na svojich túrach sme navštívili: Monteprandone, Acquaviva Picena, Grottammare, San Benedetto del Tronto, Colonnella, Controguerra, Nereto, Tortoreto, Mosciano Sant Angelo, Giulianova a dva úžasné historické skvosty Ascoli Piceno a Civitella del Tronto.

Dostať sa k nim poväčšine vyžadovalo vynaložiť trochu viac úsilia na prekonanie výškových metrov. Ale o to väčšia odmena nás čakala pri prechádzke každou touto dedinkou, nehovoriac už o fantastických výhľadoch po okolí.

Na záver nás autobus vyviezol na jazero Lago di Campotosto, odkiaľ sme z výšky 1500 m zjazďovali dolu o 800 m nižšie krásnou dolinou.

Ľuboš Kraic

SARDÍNIA – SEVER – MARINELLA  19.9. až 29.9.2019

V dňoch 19.9.-29.9.2019 absolvovala malá skupinka členov MKCK v zložení Juraj Poláček, Anna Kučerová, Dušan Surovčík a Jana Michalcová cyklozájazd CK Avanti Tours na Sardíniu so sprievodcami Radom Jelínkom a Janom Machálkom (vďaka, bolo to super). Cyklozájazd bol s autobusovou dopravou a nočnou plavbou trajektom Livorno – Olbia, miestom nášho pobytu bolo stredisko Marinella na severovýchode ostrova medzi Olbiou a Porto Cervo.

Táto oblasť je známa pod prezývkou európsky Karibik a charakteristická množstvom poloostrovov, ostrovov a prekrásnych zálivov, pre ktoré sa stala aj vyhľadávaných miestom dovoleniek aj pre tých najsolventnejších vrátane celebrít z celého sveta. Najvychýrenejšie stredisko je pritom spomínané Porto Cervo, kde luxusné vily a móla plné drahých jácht nemajú konca kraja, čomu však zodpovedajú aj ceny, takže pri návšteve reštauračných zariadení je dobré zachovať istú mieru finančnej ostražitosti.

V dosahu je aj prístavné mesto Palau, ktoré je vstupnou bránou na súostrovie La Maddalena. Z Palau sa dá krátkou plavbou trajektom previesť na hlavný ostrov La Maddalena, ktorý je mostom prepojený so susedným ostrovom Caprera, prípadne si vybrať z ponuky celodenných výletných plavieb po súostroví spojených s možnosťou kúpania.

Počas nášho pobytu sme prebicyklovali mestá Arzachena, San Pantaleo, Olbia, Golfo Aranci, Porto Rotondo, Baja Sardinia, Porto Cervo, Abbiadoni, Palau, Capo d’Orso, La Maddalena a navštívili nespočetné množstvo väčších i menších pláží s tyrkysovo modrou vodou. Tie sú samozrejme najväčším lákadlom, pričom vyberať sa dá od luxusných pláží priamo pri rezortoch s plnou ponukou plážového servisu, kľudnejších pláží s jedným či dvoma plážovými bufetmi až po odľahlé pláže „pre dvoch“.

Čo sa týka bicyklovania, cesty sú tu kvalitné, no najmä tie hlavné na rozdiel od iných oblastí Sardínie pomerne frekventované (a to už bolo v podstate po sezóne), posledné úseky ku plážam takmer vždy prašné. Mimoriadne veľké kopce sme na trasách nemali, pričom najvyššie sme boli na trase do San Pantaleo vo výške 215 m. Terén je však výrazne zvlnený, takže výškové metre naskakovali celkom svižne – na najdlhšej trase do Porto Cervo sme napr. odšľapali 78 km a 1205 výškových metrov. Nachystať sa tiež treba na možný vietor, nám teda fúkalo celých 7 dní.

Juraj Poláček