Akcia Túra na Klenovú

Zimný výstup na Klenovú 25.1.2020

Ľubomír Rosa, Helen Rosová, Stano Macejka, Lydka Macejková, Juro Poláček, Anka Kučerová, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová, Igor Naništa, Božka Ilavská, Jozef Polakovič s manželkou, Juro Golier, Božena Golierová, Maroš Modrovský, Katka Roháčková, Miro Neštický, Vierka Gubiová, Jozef Baránek s dcérou Evou, Paľo Herceg, Miro Šuga, Ľuboš Kraic, Milka Kraicová, Jano Ščibravý, Jozef Lukačovič, Rasťo Mocko, Eva Corticelli, Jožo Antal, Edita Antalová, Vlado Trajlínek, Braňo Polocík, Jozef Morvay, Eva Morvayová, Paľo Rapant, Igor Málik, Milan Babišík a Marta Karliková.

Týždeň za týždňom ukrajujú pekne po kúskoch z nového roka a my týždeň čo týždeň smerujeme naše kroky víkend čo víkend do našich síce malých, ale o to nám milších karpatských lesov. Výnimkou nebol ani tento posledný víkend. Využili sme pozvánku od turistov z Dolného Lopašova na turistický pochod na Klenovú.

Tento, v poradí už 13. ročník prišlo podporiť len z našej strany až 38 účastníkov. Skrátka dobrá vec je dobrá vec.

Stretávame sa krátko pred deviatou hodinou v Chtelnici na námestí, kde nechávame svoje autá. Na presun do Lančára, miesta tohtoročného nášho štartu, použijeme autobus. Ten naša skupinka takmer celý zaplní. Šofér má hneď z rána poriadny kšeft. No a samozrejme trojica Maroš, Katka a Božka, ktorí nás čakajú na zastávke v Lančári, sa nestačia diviť, čo to za masu z neho vystúpilo.

Po zvítaní a štartovnej fotografii sa púšťame hore dedinou na trasu. Ideme s malou iskierkou nádeje, že sa nám podarí uvidieť, samozrejme zvnútra, historický klenot tohto miesta – kostolík Sv. Michaela archanjela. Tento aj s kopcom Chríb, na ktorom je postavený, tu elegantne dotvárajú krásnu prírodnú scenériu.

Máme šťastie. Pani, ktorá tento objekt spravuje, nám sľúbi, že kostolík nám otvorí. Treba však vyšliapať pomerne prudko do kopca, ale niečo je za niečo. A to niečo stálo ozaj za to. I keď sme sa trochu zdržali.

Areál kostola je ohradený kamenným múrom so strielňami zo 17. storočia a vstavanou vežou – zvonicou. Okolo kostola sa pôvodne rozprestieral aj cintorín. Kostol prešiel mnohými prestavbami. Jeho dnešná podoba, hlavne výzdoba interiéru, patrí medzi vzácne ukážky barokového umenia na Slovensku z polovice 18. storočia. Bol postavený na mieste gotického kostola a do súčasnej podoby s pôdorysom gréckeho kríža bol prestavaný v rokoch 1723 -1733.

Zvonku je kostol vďaka polohe a opevneniu s vežou dominantný, ale veľmi jednoduchý. Dnu je to úplne iné. Akoby sa tu báli voľného miesta. Interiér celého kostola je pomaľovaný. Príbeh za príbehom, výjav za výjavom. Ani centimeter bieleho miesta. Pokojne by sme mohli povedať, že to je slovenská Sixtínska kaplnka.

Natáčalo sa tu aj viacero filmov: Do zbrane kuruci, Anjel milosrdenstva, Tvár v rose, Hon na čarodejnice, Mesto Anatol, Na baňu klopajú…

Kostol nad Lančárom je prekvapujúcim pokladom miestneho baroka na území Slovenska. Je dokladom zdomácnenia veľkolepého slohu talianskych a viedenských umelcov. Dalo by sa tu ešte veľa toho obdivovať, ale treba ísť ďalej. Máme toho pred sebou ešte veľa.

Pokračujeme poza kostolík a lesná cestička popri borovicovom háji nás dovedie onedlho do Lančárskej doliny. Pretože máme sklz, nahadzujeme svižnejšie tempo. Dobre sa nám ide, nie je tu vôbec sneh a blato je trochu primrznuté. Zastavujeme sa až pri horárni Lančár, kde doplníme do seba niečo tekuté a hrejivé.

Odtiaľto je už vidieť viacero turistov, už aj takých, ktorí sa vracajú naspäť. Pomaly aj snehu pribúda. Treba byť už opatrnejší.

Na križovatke na Malej Klenovej je vidieť viacero áut lesnej stráže. Ako sme sa neskôr dozvedeli, prišli sem „na základe nejakého pozvania“ dohliadať na regulárnosť a bezpečnosť tohto podujatia.

O chvíľu prichádzame pod Klenovú na lúku s poľovníckym posedom – miestom dnešného stretnutia. Na toto miesto prichádzajú turisti z rôznych smerov. Na tejto križovatke si vymieňajú dojmy, vznikajú nové priateľstvá, staré sa utužujú a popri tom si možno opiecť pri ohníku slaninku alebo klobásu. Ako „podmaz“ do ucha vyhrávajú malé skupinky gitaristov známe aj menej známe šlágre. Je čas aj na hlavné občerstvenie.

Náš slaninkový sponzor Vlado, ktorý šiel trochu dopredu, nám už pripravil niečo dobré, narezané aj s cibuľkou, ktoré po krátkom opečení na ohníku vydáva neskutočnú vôňu a ruší všetky predsavzatia, ktoré sme si po vianočnom prejedaní nastolili. Skrátka – chutí to výborne.

Nastáva čas pomaly sa poberať naspäť – smer Chtelnica – ku našim autám. Hoci nie sú dnes kvôli hmle nijaké výhľady, vyberie sa asi polovica skupiny ešte predtým navštíviť vyhliadku pri vrchole Klenovej.

Ide to prudko do kopca. Les je tu pekný, zasnežený ako v rozprávke, takže stúpanie sa dá zniesť. Urobíme si jedno foto bez výhľadov a poberáme sa už smer Malá Klenová.

Treba ešte dávať trochu pozor pri zostupe na Vitek, no a potom je to už len pohoda po asfaltke, viac-menej po rovine až do Chtelnice.

V dedine sa zastavíme – ako každoročne – v reštaurácii Pardál na dobrý cieľový gulášik a prehodiť na záver zopár slov s kamarátmi. Hudobnú kulisu a dobrú pohodu tu opäť dotvárajú gitaristi z Klenovej.

Dnešný deň sa naplnil a treba sa pomaly pobrať domov. Odchádzame s dobrým pocitom. Opäť sme si potvrdili, že stráviť deň v horách a s dobrou partiou je ten najkrajší balzam na všetky neduhy, čo sa na nás cez týždeň nalepili. A dnes odchádzame domov ešte obohatení aj o kultúrnu vložku v podobe návštevy malebného Lančárského kostolíka.

Oba dnešné zážitky príjemne potvrdili, že spoznávanie malokarpatského regiónu sa je možné každým dňom.

Ľ. Kraic