Akcia Zabité – Dlhý Vrch

26.11.2022

Účastníci: V. Naď, J. Nagyová,  V. Trajlínek, M. Babišík, A. Hollý, F. Martinus, Ľ. Kraic, V. a M. Miklošovičoví, B. a J. Golieroví, D. Fáziková , M. Farkašovská, B. Polocík, K. Roháčková, L. Rosa, E. a J. Antaloví, E. Zolvík, P. Rapant, A. a J. Dzurenkoví, J. Lukačovičová, A. Binková a M. Modrovský.

Pred týždňom na akcii Dobrá Voda padlo rozhodnutie, ktorého iniciátorom a tvorcom trasy bol Vlado Naď. Akcia padla na sobotu o 8:00hod. Pod horárňou Zabité pri vodnej nádrži sme sa stretli, odparkovali autá. Zvítali sme sa, akoby sme sa aspoň týždeň nevideli. Od smädu sme si dali varené vínko, punč a iné pochutiny. SHMÚ nám sľúbil perfektné počasie: drobné mrholenie, hmla a na záver jasno a pekná viditeľnosť.

Štartovná fotka bola pri  oceľovom kríži, pri ktorej nám „známy historik“ P.Rapant, vysvetlil pôvod vzniku a názvu miesta Zabité, vzdialené cca 5-6km od obce Ompitál (Doľany). Oproti krížu je aj miestna studnička, ktorú spomeniem na záver.

Hneď za štartom sa od nás odpojili Danka a Marianna??? Smerovali naspäť do dediny.

Prechádzame po asfaltke okolo horárne, pri smerovníku „Pri dube“ odbočujeme  vľavo mierne a na rúbanisku  strmým svahom na pomerne dlhý hrebeň Vápenné /549,7m/.  Tu sa čakáme , ideálne miesto na občerstvenie. Výhľady sú slabé, je tu hmla. Schádzame dole cez malú bučinu a nepokosenú lúku, až sa napájame na lesnú cestu, ktorá nás doviedla na  pozoruhodné miesto, zvané Sklená huta, osada, v ktorej sa vyrábalo sklo,(od II.pol. 17.stor.- do I. pol.18.stor.). Neskôr po zániku výroby skla sa tu usadili huncokári, ktorí ťažili a spracovávali drevo pre rodinu Pálffyovcov.

Tu máme  občerstvovaciu prestávku, po ktorej pokračujeme po zelenej turistickej značke k obrázku a odtiaľ do sedla nad Mesačnou (Rosničkovou) lúkou.  Moje laické vysvetlenie, prečo sa volala Rosničková, je tam prameň, toho času netečie, v noci pri mesiaci, tam vyhrávali  žaby rosničky (pozn. jediná žaba na Slovensku, ktorá dokáže liezť po stromoch) a  boli ľahkou korisťou dravých  nočných vtákov. Mesiac na lúku svieti aj naďalej…

Tu pokračujeme na Uhliská, kde sa čakáme a Vlado vyťahuje  kávovar a vodu a my si chystáme poháriky na kávu a Braňo dáva ako bónus, mlieko do kávy. Je čas obeda  a vyťahujeme zásoby z batohov. Dievčatá, resp. ženy  ponúkajú sladké a slané koláčiky. Dohadujú sa tu aj recepty. (Jeden posielame na konci zápisu).

Začína byť zima, tak sa poberáme dolu údolím, odbočujeme doprava miernym stúpaním,  smerom na  kopec Dlhý vrch (481m). Názov napovedá, pomerne rozsiahle skaliny, z ktorých je už pekný výhľad na Geldek a Jelenec. Stromy bizardných tvarov – ako z rozprávky. Na konci nás prekvapí krásny exemplár lipy veľkolistej. Majestátny strom je ešte plný listov, čo sa o okolitej prírode nedá povedať. Lipa sa nám krásne vyparádila, akoby sa jej ešte nechcelo uznať, že kalendár ukazuje už neskorú jeseň.

Počasie sa umúdrilo, predpoveď vychádza.  Pod hrebeňom, strmo schádzame do doliny, nachádzame zvyšky Pálffyovskej úzkokoľajky, ktorá bola vedená ponad skalný ostroh, v ktorom sú otvory jaskýň.

Vidíme aj náznaky  múrikov zo skál, ktoré spevňovali okraje železničky. Odbočujeme doprava, a dostávame sa na lesnú cestu, ktorá je  rozbahnená od ťažby dreva, prichádzame k prístrešku a obdivujeme sa, akí sme zablatení. Tu   je  občerstvovacia stanica, vyťahujeme posledné zásoby, aj tekuté.

Pokračujeme smerom na  Solírov a tesne pred ním  odbočujeme doprava miernym a neskôr aj strmším stúpaním na vyhliadku Kukučková, odtiaľ sú pekné výhľady na Klokočinu, Sklený vrch, Skalku… Pokračujeme na Kukučkovú (681m). Zalesnený kopec, na ktorom sme si urobili  záverečnú spoločnú fotografiu. Nezastavujeme sa, „čas tlačí na pílu“. Za chvíľu sa  les ponorí do tmy. Miernym klesaním sa dostávame na lúku, na ktorej je zvážka dreva po ťažbe. Dostávame sa na  známu asfaltku, po ktorej prichádzame okolo horárne  k autám.

Zastavujme sa pri prameni, ktorí som spomínal na začiatku , čistíme si boty od nenápadného blata, aby sme šoférom nezašpinili moc autá.

Lúčime sa, akoby sme sa týždeň nemali vidieť.

Záver: Vydarená akcia, cca 20km okruh, počasie vyšlo podľa SHMÚ.

Milan

…a ešte recept pre gazdinky od Edity:

Cookies

6 vajec, 3 šálky prášk. cukru, 2 vanilkové cukry, 2 šálky oleja – všetko vyšľahať a pridať 3 šálky hrozienok, 4 šálky polohrubej múky, 1 prášok do pečiva, 1 kávová lyž. soli, 1 šálka ovsených vločiek, 2 šálky zrniečok /ľan, čia, sézam, slnečnica/, 3 hrste orechov /nasekané/, 3 hrste kokosu. Všetko zmiešame a necháme pol hod. odpočívať, potom robíme  kôpky na plech. Stačí robiť z polovičnej dávky.

Recept  môžeme rôzne upravovať a to:  môžeme dať viacej ovsených vložiek a menej múky,  pridať kúsky čokolády,…..

Prajem dobrú chuť.

Príbeh ZABITÉ r. 1779.

V lokalite Zabité pri ceste do Sklenej Huty je horáreň, ktorá je mladšia, než kríž pri nej stojaci. Ten dnešný železný dal postaviť poľovník Anton Baran v roku 1779 na mieste staršieho dreveného. Ku krížu sa viaže nasledujúca povesť, ktorú zaznačil farár A. Adamkovič.

Manžel Magdalény Purmanovej bol pytliakom a v hore ho zabil iný pytliak Slávik z Píly. Vdova potom žila v nemanželskom zväzku s iným mužom, ktorý pil a tiež nešťastne skončil. Raz padol z voza a zabil sa.

Keď sa Magdalénin syn stal kňazom (mal to byť prvý doľanský kňaz), dal postaviť primícijný kríž na ceste do Hute. Kríž mal byť prosbou za vykúpenie hriechov rodiny a posvätili ho počas procesie ku krížu, ktorej sa zúčastnila celá dedina. Odvtedy sa miesto pri kríži volá Zabité (nevieme, či kríž bol postavený na mieste smrti jedného z mužov).