Akcia Nad Majdánom

18.12.2022

Akcie sa zúčastnili: D. Fáziková, M. Farkašovská, J. a B. Golieroví, Ľ. a E. Kraicoví, M. Modrovský, J. Baránek, V. Trajlínek, E. Zolvík, J. a A. Dzurenkoví, A. Hollý, V. Naď, M. Babišík a P. Rapant.

Aj v tento predvianočný čas prahnú naše smädné, turistické duše po zážitkoch, po potulkách, po spoznávaní možno ešte nespoznaného tu v lone karpatskej prírody. Veď ona  svojím obdivovateľom má vždy čo ponúknuť. Len si na to siahnuť. Len si treba po to prísť.

V toto krásne nedeľné ráno sa o to pokúsi 16-členná partia turistických nadšencov, ktorým sa už za horami od poslednej túry veľmi zacnelo. Dnes nám k tomu pomôže aj krásne počasie. Je bezvetrie, drobný, biely, snehový poprašok zdobí okolitú krajinu. Pocukrované vrcholce stromov krásne farebne ladia s modrým azúrom nad nimi. No a usmiate slniečko nám dokonale osvetľuje krajinu.

Krátko po ôsmej hodine sa z parkoviska pri Olšovskom mlyne vydávame na trasu. Treba trochu dávať pozor na cestu, niekde môže byť pod snehom skrytý ľad. Sme veľmi spokojní s dnešným počasím, určite to bude dnes paráda. Štartujú sa obvyklé rozhovory, veď sme sa už týždeň nevideli. Boli predvianočné zhony, gazdinky si vymieňajú zážitky z kuchyne, chlapi sledujú svoje GPS-ky, no a Maroš je už zase vpredu.

Všetko je teda, ako má byť, trasa plynule ukrajuje prvé kilometre. Prichádzame na rozsiahle Lošonecké lúky. Otvárajú sa prvé výhľady po krajine. Slnkom osvetlené malokarpatské vrcholy zamestnávajú naše orientačné zmysly – ktorý je ktorý. Ten vpredu je náš prvý cieľ. Je to Jelení vrch. Stúpanie k nemu nás trochu zahreje, ale je to v pohode, veď my ešte len zahrievame naše biologické motory.

Po krátkom vydýchaní pokračujeme  dolu do malej dolinky. Sem-tam sa nám ukazujú výhľady na neďaleké 600-vky: Ostrý kameň, Pri Jamách… Z tejto strany sme ich ešte nevideli. O chvíľu sme sa s nemým úžasom všetci zastavili. Na túru sa dnes vybralo vyše sto členné stádo muflonej zvery. Presvišťali si to neďaleko nás. Väčšinou na našich potulkách stretávame iné, ale oveľa menšie skupiny ako my. No táto nás oveľa predčila. Snáď bolo v tom dnešné počasie. Ale to necháme radšej na nich.

Ďalšie stúpanie nás privádza na druhý náš dnešný cieľ – vrchol Jaseňového. Tu už trochu odpočívame a na rad prídu aj prvé ukážky predvianočného pečenia. Dúšok dobrého voňavého punču príjemné ovlaží myseľ a svet sa zdá hneď ešte o niečo krajší.

Krátke pozvoľné klesanie nás privádza na zvážnicu a potulky okolo prítokov potoka Majdán nás dovedú na lúku, ktorej dominuje stará horáreň Polámané. Je tu krásne slnečno, je niečo pred obedom, miesto na kávovar by tu bolo, tak je rozhodnuté. Bude sa podávať káva, no a samozrejme niečo aj k nej. Juraj nám prečíta niečo zaujímavé z občasníka o Malých Karpatoch, no a popri tom si užívame krásnu slnečnú pohodu.

Po doplnení energie sa poberáme ďalej po našej trase. Pozvoľna stúpame po zvážnici, popri potoku až pod hrebeň Polámaného. Cesta sa vlní, sleduje tvar masívu. Pod nami začínajú doliny (Zabité, Široká…), ich potôčky smerujú  do doliny Parnej a vlievajú sa do rovnomenného potoka.

Zastavujeme sa pod kopcom: Pri Jamách. Tu nám krajinu „osvieži“ svah porastený zelenými smrekmi, ktorý pekne kontrastuje s šedými dubmi a bukmi. No a modré azúro nad nimi – proste krásna idylka pokračuje.

Pri majestátnom dube, ktorý dominuje na križovatke pod Starým Plášťom sa na chvíľu zastavujeme a popri malom občerstvení prehodnocujeme ďalšie smerovanie nášho putovania. Láka nás neďaleký kopec s názvom Zelený kameň. Nie je to moc „od ruky“ a nestratíme zbytočne ani výšku. Je rozhodnuté. Bola to dobrá voľba. Kopec presne taký, aký sme očakávali: trochu tajomný, trochu ako z Mrázika, skrátka – na takéto vždy radi vystúpime. No a spoločnosť nám tu okrem iného robí aj stádo jelenej zvery, ktoré sa tu kúsok pod nami prehnalo. Opäť väčšia skupina než my.

Zostup do doliny Široké bol trochu komplikovaný, ale vykompenzovali to pekné výhľady po okolí. Z doliny po chvíli ešte odbočujeme do lokality Nová Bohatá. Na peknej lúke sa zastavujeme a z Jurovho čítania sa dozvedáme, že tu bola kedysi horáreň, v ktorej sa svojho času stretávali aj veľký papaláši. Niekedy v 70-tich rokoch minulého storočia tu bol aj detský, letný tábor. Bohužiaľ teraz tu už zostala len tá lúka a spomienky pamätníkov. Nuž škoda, ten život tu bol kedysi asi zaujímavejší.

Čaká nás posledný úsek našej túry. Cestička popri riečke Bohatej nás (zase pri zvýšenej opatrnosti na ľad) privádza do cieľa, na Olšovský mlyn.

Niektorí sadáme do auta a smerujeme domov, niektorí sa ešte zastavujeme v neďalekej Reštaurácii u Kurátka, kde nás ešte čaká Janči so Štefanom, ktorí bicyklovali v okolí Čiernej skaly. Spoločne musíme ešte „vyhodnotiť“ dnešný deň.

Sme mimoriadne spokojní. Dnes, ako sme očakávali, to bola paráda. Paráda obohatená mimoriadne pekným počasím a samozrejme dobrou partiou. A ako hovorieval starý Berousek: …sú dni, pre ktoré sa oplatí ráno vstávať z postele. A ten dnešný taký rozhodne aj bol.

Ľuboš Kraic