Akcia Povianočná turistika

27.12.2022

Akcie sa zúčastnili: F. Martinus, V. Naď, A. Hollý, D. Fáziková, M. Farkašovská, J. Poláček, Ľ. a H. Rosoví, D. Soubustová, J. a B. Golieroví, J. Nádaský, M. a V. Miklošovičoví, Ľ. a E. Kraicoví, M. Modrovský, P. Rapant, V. Trajlínek, M. Babišík, Z. Šmachová, A. Mikulová a A. Golier s fenkou Elizzou.

Už od založenia cykloklubu bola našou tradíciou tzv. Povianočná turistika. Konala sa vždy medzi Vianocami a Silvestrom na striedačku – raz v Karpatoch, raz v Inovci. Bolo to naše vyventilovanie sa po predvianočnom zhone, po vianočnom prejedaní, po nekonečných návštevách, či už rodiny alebo priateľov.

Turistiku sme v posledných rokoch rozšírili už na týždennú periódu, čo nám umožnilo spoznať naše tzv. malé hory veľmi podrobne po všetkých stránkach. No a Povianočná turistika sa vždy niesla aj v znamení vyčistenia si svedomia, ktoré nás trápilo po praktizovaní tejto lukulskej gastronómie. A prechádzka po horách bola na to tým najlepším liekom.

Na túto liečebnú kúru sa 27. 12.2022 vybralo 23 adeptov, ktorí zvíťazili sami nad sebou a nelenilo sa im skoré vstávanie, aby krátko pred ôsmou hodinou rannou zaparkovali svoje motorové tátoše na parkovisku vo viniciach nad Dolnými Orešanmi – nad Sv. Urbanom.

Počasie, to na Vianoce teda vôbec nevyzerá – pripomína to skôr jar.  Ale má byť pekne, slnečno a budú aj výhľady. S tým „vyčistením“ to bude dnes asi len pozvoľné, lebo gazdinky hneď na štarte predstavujú na ochutnanie svoje vianočné lahôdky. No dobre, ale teraz už rýchlo foto a ide sa.

Hneď na štarte trochu poblúdime, ale hneď to napravujeme. Treba viacej pozerať do navigácie. Začíname hneď z ostra po žltej značke smerujúcej na Orešianske sedlo. Asi v polovici tohto stúpania odbočujeme po zvážnici doľava. Smerujeme na vrchol Skalkovej, kde sa nám ukazujú prvé výhľady na dlhú rovinu smerom na Trnavu. No dneska by to s tými výhľadmi nemuselo byť zlé, pretože je vidieť pomerne ďaleko.

Zakrátko prichádzame k horárni Šišoretné. Táto bývalá Palfyovská lesná rezidencia je dnes prerobená na penzión, ponúkajúci rekreačný pobyt pre svojich hostí na oddych a wellness. Tieto služby teraz nemienime využiť a smerujeme k nášmu hlavnému cieľu – k hrebeňu Šišoretného.

Prichádzame k veži vysielača. Odtiaľ strmým, ale krátkym stúpaním sa dostávame do výšky 505m na vrchol prvého Šišoretného. Postupujeme ďalej po hrebeni smerom k ďalšiemu tzv. Strednému Šišoretnému. Cesta je veľmi romantická. Sprevádzajú nás krásne exempláre starých stromov, všelijakých pokrútených tvarov, ktoré si dlhé roky upevňovali svoju pozíciu v skalnom masíve. Teraz tu žijú v pokojnej symbióze aj s krásnym, zeleným machovým kobercom –  niektorí začíname hľadať diery, kde by sa mohli ukrývať malí elfovia. Naša predstavivosť tu rozhodne dostala tiež „zelenú“.

Výhľady z vrcholu Stredného Šišoretného nás posúvajú do veľkých diaľav: vidíme obe atómky (Bohunickú aj Mochoveckú), Tríbeč, Žibricu, Zobor, komín v Duslo Šaľa, vzdialene Piližské vrchy v Maďarsku…

Krajina Elfov nás privádza do závetria v malej dolinke, kde je priam ukážkové miesto na odpočinok a občerstvenie. Svedomie ide teraz trochu stranou, na rad prichádzajú obsahy našich batohov spojené s výstavou a ochutnávkou vianočného pečiva. To je priam výzva pre Vladov kávovar, aby sa pripojil k tejto akcii. Lesný piknik ako má byť.

V našej ceste pokračujeme ďalej. Vystúpame na vrchol Zadného Šišoretného, prehupneme sa do malej dolinky. Sprava na nás lákavo hľadí vrchol Kukly. No až inokedy. Teraz máme iný smer. Za vrcholom Starého Slaniska  začína svet Godovej skaly. Tento skalnatý hrebeň nám ukazuje, že krajina Elfov ešte nekončí, treba len pozorne pozerať. Máme tu aj krásne výhľady do vnútrozemia Malých Karpát. Naďaleko je nevýrazný vrchol Lichteku. Ten nás tiež láka. No, na teba kamarát si dneska posvietime – máme ťa v pláne.

Po zlezení posledného odvážlivca zo skalnatého brala Godovej skaly sa vydávame na Lichtek. Je len neďaleko, je výškovo nevýrazný, ale výhľady ponúka excelentné: Zrkadlisko, Sklený vrch, Geldek, Roštún, Klokoč, Starý plášť, Čierna skala… až po kláštor sv. Kataríny pri Naháči. Tak tomu sa hovorí byť v správny čas na správnom mieste.

Čas neúprosne plynie a my sa musíme poberať ďalej. Máme pred sebou poslednú métu  dnešnej túry – vrchol Klokočinu. Je neďaleko, stúpanie k nemu nie je náročné, len sa musíme predierať mimo chodníkov. Nájdeme ho však ľahko – majestátny strom na jeho vrchole nemožno len-tak prehliadnuť. Míňame posledné zásoby z vianočných prebytkov a vydávame sa na posledný úsek našej trasy.

Zvážnice Pod Klokočinou a Pod Obecnou horou nás privádzajú dolu na Biháre – chatovú oblasť nad orešanskými vinicami. Záverečná cesta vinicami nám ponúka posledné, opäť krásne výhľady po trnavskej rovine.

Sme v cieli. Sme vďační za dnešný deň. Veď prírodné divadlo malo dnes vrchol sezóny a my sme sedeli v prvej rade.

Ľuboš Kraic