nedeľa 21.7.2024
Na akcii sa zúčastnili: Ľ. a H. Rosoví, S. a L. Macejkoví, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví, V. Trajlínek, M. Babišík, F. Martinus, J. Lukačovičová, V. Gubiová, A. Kučerová, B. Ilavská, T. Ilavská, A. Tučková, I. Kubiš, I. Pekaríková, J. Nádaský, Š. Krištof a V. Valach.
Je krásne letné nedeľné predpoludnie. Na parkovisku v Košeci sa nás stretáva až 22 cyklistov (-tiek), aby si pobicyklovali v lone krásnej prírody Strážovských vrchov a zastavili sa pri niektorých zaujímavých miestach tohto regiónu.
Priveľa sa nezdržujeme a po obligátnom štartovnom fote sa vydávame na trasu. Vedľajšími uličkami sa preštrikujeme von z dediny a po vale Kočkovského kanála smerujeme na sever. Cesta je pokojná, ide sa nám dobre.
Pri vodnej elektrárni Ladce opúšťame kanál a postupne dedinkami Hloža, Beluša a Visolaje opúšťame Považie a smerujeme do kráľovstva Strážovských vrchov. Všetko je to po vedľajších pokojných cestičkách. Míňame ospalé dedinky Slopná, Tŕstie. Všade je pokoj, ľudia sú v kostoloch, alebo pripravujú nedeľný obed.
My by sme sa už tiež radi osviežili, našťastie v dedine Pružina, v Penzióne pod Strážovom je otvorená koliba, ktorá spĺňa všetky naše očakávania takéhoto typu. Príjemné prostredie a lahodný mok nás dokonale pripravili na nasledujúcu časť trasy.
Spočívala v asi osem kilometrovom stúpaní po starej asfaltke hore na Sedlo medzi Kačkami, kde na nás čakala prvá dnešná zaujímavosť – priepasť Kortmanka.
Stúpanie bolo „riadne výživné“ miestami sklon dosiahol až 15%. Bolo to našťastie všetko v tieni lesa. Takže, kto sa pri stúpaní „dokázal aj kochať okolím“, nasával aj tento doping.
Trochu potrhaní sa dáme hore dohromady a k priepasti prichádzame pospolu. Je to štyridsať metrov hlboká jama, ktorú miestni jaskyniari postupne odkrývali dlhých 14 rokov. Teraz je prikrytá kovovou mrežou a my môžeme pomocou lampáša pozrieť na jej dno. Je plná netopierov a určite aj iných zaujímavých častí. Ale to je už iný príbeh. Je plný prekvapení, nástrah, objavov, ale aj úmornej práce.
My cyklisti si tu teraz užívame pozornosť motýľov, ktorí sa rozhodli, že sa s nami zoznámia. Bolo to od nich milé, ale my musíme ísť ďalej.
Nasledujúci úsek cesty mal už technickejší terén. Asfalt skončil a my si „užívame“ zjazd starou lesnou zvážnicou do Čičmian. Povrch bol miestami až príliš nestabilný. No žiaľ, lepšie tu nič nebolo. Bolo treba dávať väčší pozor na riadenie bicykla. Aj tak sa to nezaobišlo bez pádov, ale našťastie len zopár škrabancov a modrín. Malú technickú závadu na Ferovom bicykli sme rýchlo opravili.
A to nás už vítajú Čičmany s ich povestnou architektúrou. Zastavujeme sa v Penzióne Javorina, ktorý bol schopný prichýliť a aj nakŕmiť našu početnú skupinu. A dokonca nám spoločnosť robila aj živá hudba miestnych muzikantov. Aj sme si niektorí zatancovali.
Nakŕmiť takúto početnú skupinu niečo aj trvá, takže čas nám už hodne pokročil, treba sa pomaly pobrať ďalej. Ivetka sa s nami lúči, pokračuje svojim smerom do Rajca. My ostatní pokračujeme hore na Strážovské sedlo. Stúpanie nebolo našťastie príliš prudké, takže o chvíľu sme hore.
Odtiaľto nás už čaká len asi dvadsať kilometrový zjazd až do cieľa, do Košece. Ten si patrične aj užívame. Ja okorenený úžasnými výhľadmi po krajine. Opäť si potvrdzujeme aké je to naše Slovensko krásne. Len si to treba vedieť vychutnať. A zo sedla bicykla je to tá najlepšia voľba.
A to si potvrdzujeme aj na záverečnom zhodnotení akcie v cukrárni v Košeci.
Veď cyklistika sa vie za vynaloženú námahu vždy patrične aj odmeniť.
A preto nás to k nej stále ťahá. Kamže to ideme nabudúce?…
Ľuboš Kraic
