Akcia Cyklistika v Malých Karpatoch

Akcie sa zúčastnili: J. Lukačovičová, I. Pekáriková, M. a Ľ. Kraicoví,  Š. Krištof, J. a J. Domorackí,  F. Martinus a priateľka Jozefína, I. Kubiš, J. Nádaský,  V. Malovec, M. Smutný a na kúsok priateľ z Kartpaty Tour I.Finney.

Stretávame sa o ôsmej hodine v sobotu 5.7.2025 na železničnej stanici v Pezinku. Skôr ako sme vyrazili do Malých Karpát, som si so všetkými  pripila na zdravie pri príležitosti mojich okrúhlych 60-tych narodenín. Stanicou sa chvíľu niesla pieseň „Živio, živio, živio. Mnoga ľeta  živio“ (ďakujem, bolo to od vás milé J).

Upraceme fľaše od šampanského, poháre, krabicu od koláča a šup na bicykle smer Limbach. Tentokrát som zvolila v Limbachu cestu cez Medvediu dolinu, cyklochodník popod Malý  Javorník (kde bolo miestami navezeného opäť trochu viac kameňa,  našťastie nie moc hrubý), ktorý nás priviedol k  potoku Krkavec a ku križovatke „Hrubý vývoz“ (ešte predtým sa však s nami rozlúčil priateľ Ian, ktorý sa rozhodol ísť smer Tri Bresty). Cyklocesta naberá na stúpaní,  ebiky nás predbiehajú a my ostatní sa pomaličky ťaháme za nimi. Vždy sa však navzájom  počkáme a vydýchame. Dostaneme sa k potoku „Krkavec“, prvej prekážke, ktorú na biku zdolal len Štefan, no našťastie je to len pár metrov tlačenia.

Prichádzame k jednej z najznámejších križovatiek cyklociest v Malých Karpatoch „Hrubý vývoz“, ako poznamenal Ľuboš „normálne diaľnica“. Všetci sú už smädní, tak sa veľmi nezdržiavame a už len zjazd na Košarisko cez Horvátku. No predsa len odbáčame na modrú turistickú značku (kúsok od hlavnej cesty), kde je zaujímavá skala so spomienkovými tabuľkami „Pamätník zosnulých trampov“. Ešte zopár foto a už frčíme na Košarisko do novej krčmi „U Fuga“. Pivko padne dobre a chutili aj pagáče J. Konečne mám batoh prázdny, pôjde sa mi ľahšie. Po chvíľke oddychu pokračujeme ďalej smer Lozorno, no nejdeme asfaltkou, ale hneď za Košariskom  odbáčame do lesa. Neznačená zvážnica, ktorá sa neskôr spojí s modrou turistickou značkou, ktorá nás dovedie na „Skalu“. Ide o pekné turistické  miesto s výhľadmi na Lozorno a rakúske vetrené turbíny. Pokocháme sa, posedíme, pofotíme a pokračujeme zjazdom po žltej turistickej značke, kde sa nám o chvíľu otvorí nádherná scenéria nekonečnej lúky a koníkov, ktoré sa na nej pasú. Zjazdom sa dostaneme na asfaltovú cestu a už si to len šinieme k vodnej nádrži Lozorno, kde máme dlhšiu zastávku na obed. Ide síce len o bufet, ale našiel si tam každý niečo pod zub. Po obednej prestávke zamierime na druhu stranu vodnej nádrže a po žltej turistickej značke prechádzame okolo pamätného miesta horára Leopolda Szyllaba, ktorý tu bol v roku 1880 zastrelený. Na chvíľku sa zastavíme aj na vrchole kopca „Ohek“. Pred nami je Stupava, do ktorej prídeme po modrej turistickej značke a neznačnej zvážnici cez Kamenný vŕšok. Tu sa s nami rozlúčila Ivetka, ktorá sa ponáhľa za drobcom J. Ostatní pokračujeme poza Stupavu cez chatovú oblasť k Bašte Pajštun a do Borinky. Pred stúpaním na Medené Hámre sa občerstvíme v miestnej kaviarni „Pajštúreň“. Sedí sa dobre, ale hodiny pribúdajú a tak sa poberieme ďalej. Za Medenými Hámrami ešte malá zastávka v lome, jedna pekná fotka a už len smerovník „Sedmička“, kde odbáčame na asfaltu, ktorá nás dovedie k  Trom Brestom, do Limbachu a Pezinka. Tí, čo sme vlakom máme čas takmer hodinku, rozlúčime sa s ostatnými a zamierime si to na námestie na pohár dobrého pezinského vínka.

Nemilé prekvapenie nás čakalo pri príchode vlaku, keď prišiel starý vlak s dvomi vagónmi s kupé, ale aj to sme zvládli.

Prešli sme (podľa mojich hodiniek Garmin)  68 km a nastúpali 1200 vm.

Verím, že aj napriek niektorým náročným miestam a stúpaniam sa trasa páčila, že som vám ukázalo opäť niečo nové a nepoznané v Malých Karpatoch, ktoré mám tak rada zo sedla bicykla J.

Teším sa na stretnutie v Malých Karpatoch niekedy nabudúce.

Jana Lukačovičová