6.5. až 14.5.2026
Akcie sa zúčastnili: V. Gubiová, M. Kupčík, I. Kubiš, Ľ. Šoková, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom.
Costa Blanca je 150-kilometrové pobrežie na juhovýchode Španielska. Avšak hlavne jej severná časť je pravdepodobne už dobre známa tým, ktorí sledujú cyklistiku. V zimných mesiacoch sa po miestnych cestách preháňa množstvo profi tímov. No a teraz na jar tu zavítala aj malá skupinka cyklistov z MKCK so svojimi priateľmi.
Leteli sme z Bratislavy do španielskeho Alicante so spoločnosťou Ryanair. Odtiaľ sme sa transferom premiestnili do mesta Calpe, kde sme sa ubytovali v Hoteli RH Ifach. Tu sme si celých 8 dní užívali komfort tohto 4-hviezdičkového rezortu.
Calpe bolo aj východiskom všetkých našich trás. Bicykle (e-biky) sme mali zajednané kúsok od hotela v požičovni Extreme Bike Rental, ktorú vlastní Martin Zeithammer – majster Českej republiky v gravel disciplínach. Taký malý bonus na začiatok.
Štvrtok 7.5.2026 – trasa na Cumbre del Sol
Tento kopec bol už dvakrát súčasťou španielskej La Vuelty. Naša trasa nebola moc dlhá, ale mala tento vzácny bonus.
Ráno po prevzatí bicyklov putujeme po pobrežnej ceste CV-746. Našťastie premávka nebola moc hustá, tak si užívame pohodu tohto kraja. Zastavujeme sa po 12-tich kilometroch v Moraire pri miestnej pláži. Je trochu pod mrakom, na kúpanie to nie je, tak v miestnom bare zisťujeme ako chutia španielske drinky.
Ďalej pokračujeme do mesta Benitachell. Odtiaľto začína asi 5-kilometrové stúpanie na samotný Cumbre del Sol. Hlavne záver bol pomerne strmý. Vzhľadom na to, že bolo pod mrakom, boli výhľady vcelku obstojné.
Dolu sme išli inou cestou, ale tá bola oveľa strmšia, ako keď sme išli hore. Tak teraz dostali zabrať naše brzdy. Prichádzame dolu na hlavnú cestu a odtiaľ smerujeme už naspäť – smer Calpe.
Hneď za Benitachellom odbočujeme z hlavnej a putujeme po pokojných vedľajších cestičkách. Obdivujeme vilky miestnych usadlíkov. Zastavujeme sa 3 km pred cieľom v bare Grizzly, kde predbežne vyhodnotíme dnešnú etapu.
Trasa: 41,45 km/ 832 m.
Piatok 8.5.2026 – trasa na Teuladu
Teraz začíname trasu už z nášho hotela a po kilometri opúšťame pobrežnú CV-746. Opäť sa necháme kochať miestnymi vilkami a prekrásnou stredomorskou vegetáciou v ich predzáhradkách. Teraz ale putujeme stále do kopca až na sedlo la Fustera, do výšky 245 m. Odtiaľ si to užívame po mierne zvlnenom teréne až tesne pred mesto Teulada.
Zastavíme sa občerstviť v Casa Edy. Pri sledovaní radaru zisťujeme, že sa k nám blížia prehánky. Tak premýšľame, kde ich prečkáme. Zaparkujeme hneď v meste pri supermarkete.
Po prehánke pokračujeme ďalej – smer Xábia. Putujeme pokojným vidiekom, ale onedlho nás dobehne ďalšia prehánka. Teraz už väčšia. Prečkáme ju v malom lesíku pod stromami – nič lepšie nebolo.
Pokračujeme, dostávame sa na hlavnú CV-742. O chvíľu zastavujeme pri malebnom skanzene Art al Camp. Je tu krásny palmový park, riečka s vodopádom, aj útulná reštika s jedálňou. My ale chceme len drink, tak to by to tu dlho trvalo. Tak sa len pokocháme krásnym okolím a putujeme ďalej. Odbočujeme z hlavnej cesty a úzkymi cestičkami popri mandarínkových sadoch prichádzame k moru, k plážam na letovisku l Arenal. Zastavujeme sa v jednom z početných barov a doplníme chýbajúce tekutiny. A trochu zmrzliny tiež neuškodí.
Pokračujeme ďalej, opäť popri krásnych prázdninových haciendach. Už sa pekne ukázalo aj slniečko. Po piatich kilometroch prichádzame k ikonickému majáku Cap de la Nau. Stojí tu už od roku 1928. Priamo k nemu sa nedá dostať, ale okolie a hlavne morské útesy sú fantastické.
Pokračujeme ďalej opäť v spoločnosti krásnych prázdninových domčekov. V jednom údolíčku nás zastihne vodná prekážka na ceste. Tu muselo pršať asi viac, lebo na ceste je asi 20 cm vody, čo musíme niektorí obchádzať krajom, po chodníkoch. Ale prebrodíme to všetci.
Aby sme sa odtiaľto dostali na hlavnú cestu do Benitachellu, musíme prejsť asi pol kilometra šotolinovou cestou cez park Granadella. Dnes je hlavná cesta CV-747 riadne frekventovaná, tak sme radi, že hneď za Benitachellom odbočujeme na pokojné vedľajšie cesty, kde v spoločnosti rodinných viliek smerujeme k hotelu.
11 km pred cieľom sa zastavíme v Gastrobare 21 na vyhodnotenie dnešnej trasy.
Trasa: 62,38 km / 977 m.
Sobota 9.5.2026 – pešo do starého mesta Calpe
Dnes nám od rána prší, tak nebicyklujeme. Medzi jednotlivými prehánkami sa presúvame do starého mesta vzdialeného asi 3 km od hotela. Centrum nie je moc veľké, tak čoskoro pohľadáme malú kaviarničku na osvieženie, navštívime ešte supermarket na nejaké darčeky a poobede (to už vykuklo aj slniečko) sa poprechádzame popod horou Ifac a zájdeme k miestnemu prístavu a k blízkej pláži.
Nedeľa 10.5.2026 – trasa na Mirador Olta sedlo Port Bernia
Dnes je už krásny deň. Hotel teraz opúšťame po cykloceste opačným smerom. Pri kruháči v La Soliva opúšťame výpadovku a odbočíme na štvrť San Bernardo a blízke hory za ním. Tu máme v pláne navštíviť dve krásne miesta: Kaplnku sv. Františka a vyhliadkovú lavičku Mirador de Olta. Dalo nám to riadne zabrať, lebo k obom miestam viedla veľmi strmá lesná cestička.
Aj keď Ľubka dostala za kaplnkou defekt, tak táto zachádzka stála určite za to. Výhľady na mesto Calpe boli neskutočné.
Vraciame sa späť na výpadovku a po chvíli odbočujeme opäť na vedľajšie, pokojné, asfaltové cestičky.
Ako za odmenu sa zastavujeme vo veľmi malebnom Hoteli Casa del Maco. Tu v krásnom prostredí si doprajeme zaslúžené občerstvenie.
Pokračujeme ďalej pokojnou krajinou popri haciendach a samotách. Po šiestich kilometroch po moste prejdeme ponad diaľnicu a prídeme k tabuli, ktorá nám oznamuje, že začína stúpanie na legendárnu Port de Berniu. Je tu tabuľa s presným popisom stúpania kilometer po kilometri.
Celých 15 km sme boli svedkami krásnych scenérií, na ktoré sa nezabúda. Stúpanie nebolo rovnomerné, miestami bolo odpočinkové a miestami, hlavne v závere dalo riadne zabrať. Tesne pre záverom stúpania sme neodolali neďalekej reštaurácii Refugia Vista Bernia s nádherným výhľadom do údolia. Tu sme niektorí ochutnali okrem iného aj tradičnú paellu.
Sedlo už bolo neďaleko. Čakal nás zaslúžený takmer 10-kilometrový zjazd do dediny Xaló.
Ďalšia trasa sa vyznačovala vlnovitým profilom, hlavné cesty striedali úseky z úzkymi asfaltkami cez vinice. Prechádzali sme mestami Llíber, Senija, Benissa a prišli sme k nášmu známemu sedlu la Fustera. To znamenalo už len zjazd dolu k hotelu. Trasu bolo treba ešte patrične vyhodnotiť. Veď dnes to bola prvá TOP-ka v miestnych horách. 4 km pred cieľom nám na to výborne poslúžil nemecký Bar Alemán.
Trasa: 64,6 km / 1257 m.
Pondelok 11.5.2026 – trasa na Coll de Rates a Mirador Monte Toix
Dnes si Vierka, Maroš, Ľubka a Tomáš dávajú voľno od cyklistiky. Rozhodli sa spoznávať neďaleké Alicante a miestne pláže.
My v pätici opúšťame hotel a smerujeme opačným smerom ako sme včera prišli: čiže popri vilkách vystúpame na sedlo la Fustera a prechádzame cez Benissu a Seniju do Xaló.
Tu sa na chvíľu zastavíme na malom námestí na pivko a kávičku, pozrieme si krásny kostolík.
Pokračujeme ďalej. Hneď za dedinou opúšťame hlavnú cestu. Opäť si užívame pokojnú atmosféru úzkych asfaltiek. Dnes nám spoločnosť robia pomarančové sady s dozrievajúcimi plodmi. Je opäť pekný deň.
Prichádzame do dediny Parcent. Je tu pekný cyklobufet. Dnes odolávame a vydávame sa hneď stúpať na sedlo Coll de Rates. Stúpanie je rovnomerné (6,4 km / 347 výškových metrov), takže ide sa veľmi dobre. Celý čas máme po ľavej ruke výhľady na údolie a dediny pod nami. Úžasné divadlo.
Tesne pred sedlom je vyhliadkový bod, kde si to spokojne vychutnáme. Na sedle je reštika, ale dnes je zavretá. Čaká tu na nás ale ďalšia výzva – stúpanie hore na tzv. Super Rates. Je to dlhé asi 2,9 km a stúpania sú v rozmedzí 15% až 20 %. Je to len pre najodhodlanejších cyklomakačov.
My tam dnes vyjdeme všetci, máme výdatnú podporu v našich strojoch. Ale dá nám to tiež zabrať. Zabrať to dá aj naspäť, ale našim brzdám.
Ako za odmenu využívame ďalší dnešný bonus a to zjazd dolu údolím Tarbeny. Táto krútiaca sa cestička s miernym sklonom hore aj dole a s úchvatnými scenériami je cyklistický sen. A ten sme si aj užili.
Kochanie sme prerušili v dedine Tarbena na malé občerstvenie v miestnej reštike Ca s Pelut. Bolo milé, keď sa nám prihovorila aj mladá Češka, ktorá tu žije už dlhšiu dobu.
Za Tarbenou sa opäť ukázala nádherná krajina s roklinami a vysokými skalami. Užívali sme si opäť túto pohodu až do dediny Altea la Vella – čiže celkovo 27 km.
Aby sme sa vyhli hlavnej, frekventovanej ceste, odbočujeme na štvrť Altea Hills. Tá teda bola riadne do kopca. Tu sme mohli vidieť vilky tých najmajetnejších obyvateľov tejto oblasti aj s výhľadmi, ktoré si oni denne užívajú. Každá drina za niečo stojí. Teda aj tá naša.
Vyhnúť sa hlavnej ceste nás doviedlo ku miestnej pláži, ale tá nebola voľne prístupná. Občerstvenie ešte nebude. Čaká nás ešte posledný bonus dnešného dňa – vyhliadka Mirador Monte Toix. Tá bola ale vo výške až 200 m. Stúpanie k nej bolo kruté, veľmi kruté. Miestami vyše 20%. Naše nohy, aj naše baterky v bicykloch mleli už z posledného. Ale nevzdávame to… Už len 50 m… Ešte kúsok pešo (je tam zákaz bicyklom)… a sme hore.
V údolí pod nami máme nádherne osvetlené celé mesto Calpe s úchvatnou horou Ifac v pozadí. Obraz hodný do kalendára. Človek by tu vydržal sedieť donekonečna. Čaká nás dnes ešte posledná povinnosť – vyhodnotiť trasu. Dostaneme sa k tomu 3 km pred cieľom v bare Casa Miguel. Dobre orosená Estrella Galícia a pomarančový džús boli už naozaj veľmi potrebné. Veď dnes to bolo úžasné, ale aj náročné.
Trasa: 84,5 km / 1950 m.
Utorok 12.5.2026 – trasa na Vall d Ebo
Dnes sa k nám pridal aj Tomáš. Vierka, Maroš a Ľubka majú v pláne pokoriť horu Ifac a vyskúšať teplotu vody v mori.
Naša šestica začína trasu presne ako včera: čiže vystúpame na sedlo la Fustera a dedinami Benissa a Senija smerujeme na Xaló. Nezastavujeme sa a pokračujeme popri pomarančových sadoch do cyklobufetu v Parcente.
Máme 25 km v nohách, tak teraz sa tu zastavíme na malé občerstvenie. Je tu vidieť veľa cyklistov, hlavne cesťákov. Niektorí sa zastavujú, niektorí len prejdú okolo. Dnešný, opäť krásny deň si užívajú všetci.
Ďalej pokračujeme po CV-720 do Benigembli. Asi po 4 km k nej dorazíme. Je to ospalé mestečko obklopené krásnymi horami. Nezastavujeme sa a hneď pokračujeme ďalej po našej CV-720. Nielen Benigembla ale aj táto cesta pôsobia ospanlivo. Premávka je minimálna. Takže cesta nám dobre odsýpa.
Po piatich kilometroch odbočujeme z cesty doprava na ešte ospanlivejšiu cestičku Camino Petracos. Je to 9 km úplného ticha a samoty. Cestička sa prediera krásnym, malebným údolím obklopeným veľmi fotogenickými skalami. No pastva pre oči.
Prichádzame do dediny Vall d Ebo. Opäť je to ospalá dedina, ako sa na túto oblasť patrí, ale trochu živo je v bare L Entrá, kde aj my doplníme tekutiny.
Náš ďalší cieľ je sedlo Vall d Ebo. Nie je ďaleko. Cca po troch kilometroch sa k nemu poľahky dostávame a to nám ešte po ľavej ruke robí spoločnosť malebná roklina Font d en Gili.
Urobíme si vrcholové foto a teraz nás čaká 8-kilometrový úchvatný zjazd plný neskutočných scenérií a tým aj neplánovaných zastavení na fotenie. Zjazd končí tesne pred mestom Pego. My však odbočujeme opačne.
Čaká nás mierne zvlnená a tiež tak trochu malebná krajina. Ideme len po mierne frekventovanej CV-715. Prechádzame dedinami a mestečkami Sagra, Tormos, Orba. Zastavujeme sa až po 15 km v mestečku Alcalalí v retro-štýlovom bare Nonombre.
Pokračujeme do Xaló. Tu však odbočujeme na CV-750, ktorá obchádza Benissu a privádza nás na cestu, ktorou sme v nedeľu prichádzali na začiatok stúpania na Port Berniu. Na Berniu teraz nejdeme, ale poputujeme pokojnou cestičkou okolo haciend a samôt. Okolo Hotela Casa del Maco. V opačnom smere ako v nedeľu. No a to sme už na výpadovke pri Calpe. Tá nás po pár kilometroch privádza k nášmu hotelu.
Vyhodnotenie nielen tejto trasy, ale aj celej cyklistiky urobíme až pri večeri v hoteli.
Trasa: 92,5 km / 1501 m
Streda 13.5.2026 – výstup na horu Ifac (332 m)
Najprv ráno ideme vrátiť bicykle do požičovne a šestica zo včerajška ide na túru na túto ikonickú horu. Ostatní sa chystajú plážovať na neďalekej pláži. Počasie je opäť nádherné.
Náš výstup na Ifac bol pomerne náročný. Nie tak pre prevýšenie, ale pre veľmi technický terén plný ostrých kameňov a šmykľavých skál. Ešte k tomu neustála veľmi blízka prítomnosť obrovského množstva čajok, ktoré si horlivo chránili svoje hniezdiská a každé vybočenie z trasy trestali škrekotom a náletmi na previnilca.
Nakoniec však prichádzame na vrchol. Výhľady sú… no, to sa nedá ani vysloviť, to sa skrátka musí zažiť na vlastné oči. Celé Calpe aj so svojim okolím ako na dlani. Aj hory v diaľke, sedlá, ktorými sme prechádzali, to všetko je teraz vidieť z tejto vtáčej perspektívy.
No, poďme dolu, treba ešte okúsiť vodu na plážach… Tak konečne sa aj my pohrúžime do mora. Pár stupňov jej ešte chýba, ale po minúte sa nám už z nej ani nechce vyjsť.
Dosť už bolo aj mora a poď-ho na (už poslednú) večeru nášho pobytu.
Štvrtok 14.5.2026 – návrat domov
Po posledných raňajkách krátko pred desiatou hodinou čakáme pred hotelom na náš transfer na letisko v Alicante. Transfer aj let do Bratislavy prebehli v poriadku a nám zostali len krásne spomienky na chvíle strávené v tomto cyklistickom raji. V raji nielen pre profi tímy, ale odteraz aj v raji pre malú skupinku amatérov z MKCK.
Celkovo (podľa môjho Garminu Edge 830): 345,5 km a prevýšenie 6517 m.
Ľuboš Kraic
