Akcia Cyklotúra hrebeňom Soláňa a Javorníkov

29.5.2026

Soláň, Valašsko, Javorníky… to bola už dávnejšie moja veľká cyklistická výzva. Preskúmať a spoznať túto oblasť sa dnes so mnou podujali aj Ľubo Rosa a Ivan Kubiš. Rysoval sa krásny slnečný deň. Len mierny vetrík. Nebolo čo váhať. Autá nás doviezli na parkovisko pod Kohútkou.

Po vybalení bicyklov urobíme krátke štartovacie foto a za krásnych výhľadov sa spúšťame z parkoviska dolu do Nového Hrozenkova.

A tu hneď začína prvé stúpanie hore na protiľahlý hrebeň – na Soláň. Je dlhé cez 9 km. Ale cesta je príjemná, v krásnom zmiešanom lese si vychutnávame dobrý pocit z cyklistiky.

Hore opäť prichádzame do „civilizácie“. Je tu plno chát, penziónov, reštaurácií… Hneď v takom prvom lákadle, vo Valašskom šenku U Valů, sa zastavíme na malé občerstvenie. Dnes si k pivku doprajeme aj makový frgál.

Toto nám padlo vhod a spokojní pokračujeme ďalej. No ani nie po päťsto metroch narazíme na Hotel Čarták ešte s krajšou terasou s ikonickým výhľadom na Beskydy. Že by sme si dali hneď aj kávu? Ale, odolávame. Treba najprv bicyklovať, káva bude neskoršie. To sme ešte nevedeli, že bude až na samom závere dnešnej trasy. Ale nepredbiehajme.

Putujeme Soláňskym hrebeňom, vlastne hrebeňom Vsetínskej hornatiny. Celých 15 km si teraz užívame výhľady na protiľahlý Javornícky hrebeň a Valašsko pod ním na jednu stranu a na stranu druhú obdivujeme dominanty Beskýd: Kněhyně, Smrk, Radhošť a jej veličenstvo Lysú horu. Takto sa presúvame cez: Kotlovú, Pálenice, Benešky až na Sedlo pod Vysokou. Treba ale spomenúť, že povrch tohto úseku bol miestami riadne technický a krátke prudké stúpania striedali zase prudké klesania.

Prichádzame na lyžiarsky areál Třeštík. Je tu aj rovnomenná chata, ale tá je zavretá. Občerstvenie nebude. Spúšťame sa dolu na Valašsko. Stará lesná asfaltka má už asi najlepšie roky dávno za sebou, ale čím sme bližšie k hlavnej ceste, tak sa jej povrch trochu zlepšuje.

Po hlavnej ceste sa presúvame na Uzgrúň. Tu po pomerne prudkom stúpaní by mal byť Hotel Horal. Váhame, či to máme risknúť a ísť hore alebo skúsime ísť ďalej až na hrebeň na Kasárne a tam je Hotel Fran.

Tak je rozhodnuté – ideme skúsiť Hotel Horal. Stúpanie nebolo dlhé a div sa svete, Horal bol otvorený a ako sa hovorí v Čechách „Cyklisté jsou vítáni“, tak neváhame. Majú ešte aj menu a k tomu dobré rezané. No, bolo to dobré rozhodnutie.

Takto príjemne občerstvení začíname sa pasovať s ďalším stúpaním cez prales Razula na kótu Pod Bařinkou. Tu ale narazíme na prekážku, lebo cesta je kvôli zvážke dreva uzavretá. Použijeme vyznačenú obchádzku. No, poviem to jemne: jazda po tejto obchádzke nepatrila medzi najlepšie dnešné zážitky. Našťastie nebola moc dlhá a onedlho sme opäť na trase.

Dostávame sa na asfaltku, ktorá nás opäť poctivým stúpaním cez Butorky privádza na lyžiarske stredisko Kasárne. No a Hotel Fran – bol samozrejme zavretý.

Horal, ešte raz ti vďaka, že si nás gastronomicky prichýlil.

Púšťame sa na posledný úsek dnešnej trasy – na Javornícky hrebeň. Terén už poznáme z minulosti. Boli sme tu už viackrát. Ako to už na týchto hrebeňoch býva, prudké zmeny profilu sú ešte obohatené aj technickými pasážami. Ale výhľady, teraz už aj na slovenskú stranu, sú opäť veľkolepé.

Trasa má ale väčšinou mierny sklon nadol, tak nás to samozrejme ťahá viacej do cieľa. A ten už nie je ďaleko. Stratenec, Malý Javorník a Portáš. Tieto tri kóty sú neklamnou známkou toho, že prichádzame k cieľu.

Vybehneme ešte hore na Kohútku do reštaurácie na ich povestné „borůvkové buchty“. A  keďže sme šoféri, tak pri kofolke a dobrej kávičke vyhodnotíme dnešnú etapu.

Jej parametre 64 km a prevýšenie 1850 m hovoria o tom, že to dnes nebolo med lízať. Ale naopak, zážitky z výhľadov a z krásnej valašskej prírody, ktoré sme dnes do sýtosti nasávali, to všetko bohato vykompenzovali.

Ľuboš Kraic