Na akcii sa zúčastnili: Š. Krištof, J. Lukačovičová, I. Buc, F. Martinus, J. Kečkešová, J. Budoš, S. a L. Macejkoví, Ľ. a H. Rosoví, J. a E. Antaloví, V. Gubiová, M. Kupčík, Ľ. Šóková, I. Kubiš, Ľ. a E. Kraicoví, D. Surovčík, I. Matušek, V. Trajlínek, M. Babišík, M. a V. Miklošovičoví a M. Smutný.
Ďalšou rakúskou destináciou, ktorú chcel náš klub cyklisticky spoznať, bol teraz Viedenský les. V sobotu 4.7.2026 sme sa vybrali spoznávať jeho časť medzi Mödlingom, Gaadenom a Gumpoldskirchenom. Medzi jeho hlavnými atrakciami, okrem krásneho lesného porastu, dominovali rozhľadne Wilhelmswarte, Jubiläumswarte, Husársky chrám no a samozrejme neodmysliteľné stavby Liechtensteinovcov – zámok, hrad a amfiteáter.
Stretávame sa krátko po deviatej hodine na parkovisku pri viniciach nad Gumpoldskirchenom. Zišiel sa nás úctyhodný počet – 25 cyklonadšencov. Každý túžil zažiť niečo nové. Niečo, čo nezapadá do bežného cyklistického dňa.
Pred samotným štartom nám pripadla milá povinnosť – symbolicky pokrstiť nové bicykle: Vierkin nový e-bike dostal meno Maznáčik, Ľubkin nový e-bike sa hrdí menom Eliška a Igorov nový trekový bicykel zase menom Skotík.
Po týchto obradoch sa už vydávame na cestu. Zo štartu sa len pozvoľne po rovine popri viniciach presúvame do Pfaffstättenu. Odtiaľ už smerujeme na Gaaden. Je to ale pekne cez kopec, takže nasleduje prvá previerka našej kondície. Samozrejme e-biky to budú mať dnes o niečo ľahšie.
Za Gaadenom začína prvá ozajstná skúška našich síl – vystúpať dolinou Grösses Buchtal k prvej rozhľadni Wilhelmswarte do výšky 675 m. Na štyroch kilometroch sa priemerný sklon udržoval cez 10%. Odmenou bol parádny výhľad z tejto kamennej rozhľadne do veľkej diaľky. Keď sme si mysleli, že toto bola dnešná topka, tak z omylu nás vyviedol výhľad z ďalšej rozhľadne Jubiläumswarte. Výhľady nemali konca kraja. Od Viedne na severe až dolu na juh k samotnému Schneebergu a k okolitému alpskému horstvu. Fotoaparáty si prišli na svoje.
Schádzame dolu a poberáme sa ku chate Krauste Linde na nejaké občerstvenie. No logistika s obsluhou tu značne viazla, tak sme boli radi, že sme dostali aspoň nápoje. Museli sme si pomôcť aj z vlastných zásob.
Tak „napolškody“ občerstvení sa poberáme k ďalšiemu nášmu cieľu – k majestátnemu Husárskemu chrámu. Bol postavený ako pamätník pre padlých z vojny proti Napoleonovi. V krypte pod podlahou chrámu sa nachádzajú ostatky piatich vojakov padlých v tomto boji. Chrám bol postavený v gréckom štýle – tak klasickom pre stavby Liechtensteinov. Výhľady z chrámu teraz dominovali na samotnú Viedeň.
Po nasýtení týchto dojmov sa poberáme ďalej. V spoločnosti borovicového lesa sa spúšťame dolu do Vorderbrühlu. Cestou míňame pamätný strom tzv. Kleine Breite Föhre – 235 ročnú tzv. Malú širokú borovicu. Jej staršia kamarátka 410 ročná Široká borovica už žiaľ skonala v roku 1988. Zostal po nej len pamätník zo zvyškom pňa.
Z Vorderbrühlu začíname opäť stúpať hore do lesa k ďalším pamiatkam, tentoraz čisto Liechtensteinským. Najprv prichádzame k amfiteátru. Ten bol postavený v štýle antickej zrúcaniny ako oddychové miesto pre Liechtensteinovcov. Bol postavený začiatkom 19.stor. podľa návrhu Josefa Hardtmutha. Odtiaľ sa presúvame k zámku a hradu rovnomenných pánov. Ale tie len pofotíme a poberáme sa do Mödlingu prezrieť si romantické uličky jeho centra.
Tu si dáme rozchod. Využijeme ho okrem prezretia si malebných uličiek, aj na doplnenie kalórií. Väčšinou v štýle Wienerschnitzel…
Kultúrne aj gastronomicky ukojení opúšťame Mödling a poberáme sa zdolať posledný úsek dnešnej trasy. Pomerne výživné stúpanie nás privádza opäť ku Kleine Breite Föhre, teraz z opačnej strany. Ďalej putujeme takmer po rovine krásnym zmiešaným lesom k jazdectvu Richardhof. Za ním nás pomerne prudký klesák privádza na parkovisko k našim autám.
Tak je dobojované. Naša partia si dnes opäť užila jeden krásny deň na bicykli. Do mozaiky rakúskych cyklozážitkov sme teraz pridali aj oblasť Viedenského lesa.
Dovidenia nabudúce…
Ľuboš Kraic
