Zápis z akcie Gemer 2026
V dňoch 22.-.29.8.2026 sa uskutočnila ďalšia cykloakcia z kalendára MKCK pre tento rok, a to Gemer, teda oblasť, ktorá nebola v rámci aktivít MKCK navštívená už poriadne dlho. Záujem bol potešiteľne značný a akcie sa zúčastnilo 21 cyklistov a cyklistiek.
Našim základným táborom sa stal penzión Mamut v Revúcej, ktorý nám okrem prístrešia zabezpečil aj raňajky a večere. Žiaľ, všetci sme sa tam nezmestili, a tak si časť účastníkov musela zabezpečiť ubytovanie individuálne, čo ale väčšie problémy nespravilo.
Prvý deň akcie bol určený na presun do Revúcej, počas ktorého sme mali zastávky na občerstvenie v reštaurácii Dvor Lehôtka a na salaši Zbojská.
V nedeľu 23.8.2026 sme absolvovali cyklovýlet, ktorého hlavným cieľom bola Muránska Veľká Lúka a hrad Muráň. Pred samotným štartom nám naša kultúrna referentka Anka vybavila komentovanú prehliadku múzea prvého slovenského gymnázia v Revúcej a cestou sme sa krátko zastavili na občerstvenie v penzióne Predná Hora ako aj pri kaštieli Predná Hora, v ktorom je dnes známa liečebňa pre „bojovníkov“ s alkoholom. Po prejazde unikátnou Veľkou Lúkou záujemci pešo vyšliapali na hrad Muráň, ostatní strážili bicykle v bufete chaty Zámok pod hradom, ktorú dali mimochodom rovnako ako aj množstvo ďalších pamiatok v regióne vrátane spomínaného kaštieľa Predná Hora postaviť Coburgovci, známy šľachtický rod, ktorý toho v minulosti vlastnil v regióne celkom dosť. Po ceste späť sme krátko navštívili miestnu atrakciu Syslovisko / Obrovisko a niektorí si navyše pridali aj výstup na rozhľadňu Šturmanka nad Revúcou, z ktorej bol pekný výhľad na široké okolie.
Dĺžka: 59 km
Prevýšenie: 1 263 m
Pozn.: Počas tejto akcie sa vykryštalizovala sekcia ortodoxných bio cyklistov (bez e-čiek), ktorá si zvyčajne mierne upravovala, prípadne predlžovala trasy a pridávala viac terénu, tento deň napr. začínala rozhľadňou Šturmanka a na trasu sa napojila cestou necestou. Ich štatistiky najazdených km a prevýšení môžu byť preto odlišné.
V pondelok 24.8.2026 bol našim cieľom Slavošovský tunel, ktorého vznik sa datuje do čias II. svetovej vojny, počas ktorej Slovensko prišlo o časť územia na juhu a doliny regiónu tým pádom prišli o železničné spojenie. Riešením mal byť okrem iných stavieb aj Slavošovský tunel, ktorý však nebol nikdy úplne dokončený, lebo vojna skončila, územia na juhu sa vrátili Slovensku a tunel nebol potrebný. A pritom chýbalo dobudovať len portály tunela a položiť koľajnice. Tunel bol dlhé roky zabudnutý, nevyužívaný a až s rozmachom cyklistiky v poslednom období bol upravený na cyklotrasu. Je dlhý 2.4 km, ako cyklotrasa najdlhší v Európe a tretí najdlhší na svete, mierne klesajúci od východu na západ (ide to samo, netreba šliapať do pedálov) a neosvetlený, čo z neho hlavne v menšej skupine robí celkom adrenalínovú záležitosť.
Cestou k samotnému tunelu sme navštívili Coburgovský kaštieľ v Jelšave, reštauráciu v baníckom hoteli Hrádok, vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Vodný hrad v Štítniku, Pizza Caffe za kostolom v Štítniku, gotický evanjelický kostol v Ochtinej a rodný dom Pavla Dobšinského v Slavošovciach. Prejazd Slavošovským tunelom prebehol bez problémov, akurát Vlado pri výjazde zle odhadol hĺbku mláky na pravej strane a „utopil“ tenisku – je bezpečnejšie ísť ľavou stranou, kde tento problém nehrozí. Po prejazde tunelom nasledovala nespevnená cyklotrasa s nedostavaným kratším Koprášskym tunelom a ďalej nedostavaným Mníšanským viaduktom, ktorý však cyklotrasa obchádza. Cesta späť do Revúcej ďalej pokračovala cez Magnezitovce, Chyžné, Revúcku Lehotu a Mokrú Lúku. Za Magnezitovcami bol jeden krátky terénny úsek s vyšším stúpaním, kde žiaľ Ferko podcenil terén, precenil svoje schopnosti a spadol, čo napriek tomu, že to nevyzeralo až tak vážne pre neho znamenalo pre bolesti koniec akcie a predčasný odchod domov.
Dĺžka: 60 km
Prevýšenie: 906 m
Ďalší deň, v utorok 25.8.2026 sme absolvovali čo sa týka náročnosti terénu asi najnáročnejšiu trasu, na začiatku ktorej sme na odporučenie miestneho radcu zmenili trasu a obišli Muráň, pričom sme však žiaľ sľubovaný nový asfaltový cyklochodník nenašli (bol asi fakt nový a ešte utajený) a namiesto toho išli rozbitou poľnou cestou. Po vcelku bezproblémovom stúpaní na sedlo Dielik nasledovalo 6 km stúpanie po značne rozbitej ceste k chate Nemcová, pokračujúce 9 km prudkým klesaním po ešte rozbitejšom tankodrome do Ratkovského Bystrého. Ešteže na vrchole pri chate Nemcová boli skutočne pekné výhľady a v Ratkovskom Bystrom otvorená krčma, každopádne časť našich cyklistiek nebola s trasou bohvieako spokojná a povestné „strč si tu svoju cyklistiku do …“ bolo na spadnutie. Našťastie zvyšok cesty až na záverečný padák do Revúcej už bol celkom v pohode po kvalitnom asfalte. Po ceste sme sa zastavili pri vysokej peci v Červeňanoch, prešli cez Sirk, zastavili sa pri zamurovanom vstupe do Hornosirkovskej štôlne, kine Stachanov v Železníku, prezreli kolkáreň a zatancovali v tančiarni, čo sú všetko pamiatky na dávno minulé časy prekvitajúceho baníctva v oblasti. S baníctvom sa žiaľ vytratili aj pracovné príležitosti, dôsledkom čoho je na prvý pohľad viditeľný nedostatok peňazí, čomu nepomáha ani vysoký podiel nezamestnateľných občanov.
Dĺžka: 65 km
Prevýšenie: 1 051 m
V stredu 26.8.2026 sme zahájili presunom autami na Palcmanskú Mašu, kde bola naplánovaná turistika v Zejmarskej rokline a kratšia cyklotrasa, ktorú však väčšina cyklistiek vzhľadom na predchádzajúci náročný program vypustila a namiesto nej absolvovala pešiu trasu na Stratenskú pílu. Naproti tomu ortodoxní cyklisti vynechali pešiu turistiku a namiesto toho zvolili dlhšiu a náročnejšiu cyklotrasu.
My v hlavnej skupine sme prešli teda najprv spomínanú Zejmarskú roklinu, čo bol dosť náročný výstup, a tak sme po občerstvení v reštaurácii Geravy využili na návrat lanovku. Po prezlečení do cyklistického sme pokračovali už na bicykloch po trase Dobšinská Maša, Stratená, Stratenský kaňon, Stratenská píla, Veľké a Malé Zajfy, Geravy, Predný a Zadný Hýľ, Mlynky, Dedinky. Terén bol miestami dosť rozbitý, a to najmä v miestach ťažby dreva, ale trasa stála za to.
Dĺžka: 35 km
Prevýšenie: 538 m
Vo štvrtok 27.8.2026 sme mali na programe pre zmenu nenáročnú cyklotrasu výlučne po asfalte, ktorú paradoxne najviac šotolinou utrmácané dámy vypustili a zvolili náhradný program po pamiatkach a atrakciách v regióne s využitím auta. Cyklotrasa viedla cez Turčok a následne Železník, Sirk a Červeňany (na rozdiel od utorka tentokrát v opačnom smere) a ďalej cez Rákoš, Kameňany, Držkovce a Leváre do miesta obratu, ktorým bola Gemerská Ves. Okruh sme uzavreli cez Licince, Šivetice, Gemerské Teplice, Jelšavu, Lubeník a Mokrú Lúku späť do Revúcej. Pamiatok bolo na trase na rozdiel od všade prítomných nezamestnateľných občanov pomenej, za zmienku stojí najmä románska Rotunda s. Margity Antiochijskej v Šiveticiach zo 14. storočia.
Dĺžka: 73 km
Prevýšenie: 842 m
V piatok 29.8.2026 sme mali naplánovaný zlatý bod programu, ktorým bol výstup na Kráľovu Hoľu, ktorú sme sa rozhodli vzhľadom na možnosti parkovania zdolať z Telgártu, kam sme sa prepravili opäť autami. Zákulisné informácie tvrdili, že krásna nová asfaltová cesta síce ešte nie je oficiálne otvorená ale že cyklistov na ňu už bez problémov púšťajú, čo sa aj potvrdilo, takže hurá, ideme na to. Bolo viacero variantov, o ktoré sa aj licitovalo, väčšinovo však zvíťazila trasa sedlo Besník, Pusté Pole, Starý hostine, Dilongová, Horné pasienky, Štráfy a Havranie na Predné sedlo (Starý hostinec – Havranie cca 7 km šotoliny, inak dobrý až prvotriedny asfalt), kde sme sa v chate pod Kráľovou Hoľou občerstvili i oddýchli si pred záverečným stúpaním. Nová asfaltová cesta nemala chybu, a tak sme vrchol dosiahli pomerne rýchlo. Výhľady sú skutočne nádherné, vysielač majestátny, len ten strom zelený akosi chýba. Nasledovalo povinné fotenie, pešia prechádzka na vrchol a ku skalám Kaplička. Takmer 12 km zjazd do obce Šumiac s klesaním 1 052 m sme krátko kvôli brzdám z bezpečnostných dôvodov krátko prerušili na Prednom sedle a tesne pred Šumiacom sme doplnili tekutiny v Kráľovohoľskej chate. Zo Šumiaca do späť do Telgártu nás potom doviedol kvalitný asfaltový cyklochodník.
Tento deň sa k nám konečne pripojili Ľubo s Milkou, ktorí sa pre úmrtie Milkinej mamy nemohli predchádzajúceho programu zúčastniť. Ešte raz, úprimnú sústrasť.
Dĺžka: 40 km
Prevýšenie: 1 302 m
Posledný deň, sobota 29.8.2026 bol určený na návrat domov, na ktorom bola naplánovaná len krátka zastávka na občerstvenie v Čertovskej kolibe pri Budči. Zastávka bola neplánovane obohatená niekoľkými preletmi našich stíhačiek F-16, ktoré sa nám nad hlavami točili na Banskú Bystricu, kde práve prebiehali oslavy SNP.
Tak, máme to za sebou. Bolo to krásne, počasie perfektné, ideálne cyklistické (koniec augusta nás opäť nesklamal), ale náročné. Šotoliny bolo požehnane a miestami to bol hotový kostitras, všetko sme však zvládli a všetkým dúfam zostanú len pekné spomienky.
A na záver ešte celková štatistika:
Dĺžka: 332 km
Prevýšenie: 5 902 m
Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Stanislav Macejka, Lýdia Macejková, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová,, Jozef Antal, Edita Antalová, Ľuboš Rosa, Helena Rosová, Dušan Surovčík, František Martinus, Jozef Nádaský, Vladimír Malovec, Ivan Kubiš, Ján Budoš, Štefan Krištof a Jana Lukačovičová.
Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.
Juraj Poláček
