Akcia sa konala 18. – 22.8.2004
Akcie sa zúčastnili:
J. Budoš, A. Nováková, B. Ilavská, Ľ. Kraic, P. Herceg, Ľ. Slaný, O. Stríž, A. Gieci, J. Hudeček, J. Mozolák, P. Chnapko, J. Poláček, M. Modrovský, D. Surovčík s manželkou, V. Oravec s manželkou, J. Benedikovič s manželkou
Príchod bol individuálny: Budoš, Poláček, Surovčík prišli do ATC už 18.8. večer autom. Ostatní prišli 19.8. večer. Ilavská, Nováková, Modrovský, Chnapko využili kombináciu vlak a bicykel po trase: Leopoldov až Hranice na Morave vlakom, bicyklom po trase Olšovec-Vítkov-priehrada Kružberk-Leskovec nad Moravicí-Bruntál-Andelská Hora-Karlova Studánka; spolu 108 km.
Kraic ako jediný išiel nonstop zo Zelenča po trase Zeleneč-Skalica-Uherské Hradiště-Přerov-Šternberk-Karlova Studánka-Vrbno; spolu 240 km. V Uherskom Hradišti sa k Ľubovi pripojil Benedikovič na bicykli a 140 km to ťahali spolu za pomoci podpory sprievodného auta vedeného Milkou Benedikovičovou. Ostaní prišli autom.
My, čo sme prišli o deň skôr, sme vo štvrtok 19.8. absolvovali túru: Vrbno-Krnov-Heřmanovice-Vrbno. V Krnove sme navštívili rozhľadňu.
Prvý deň 20.8. bola naplánovaná trasa: Vrbno-Karlova Studánka-Praděd(1495 m n. m; stúpanie bolo cca 900 m)-Červenohorské sedlo-Vidly-Vrbno. Od Červenohorského sedla začalo výdatne pršať a dážď nás sprevádzal až do cieľa, do Vrbna. Ale stálo to za to. Na Pradědi bol pekný a zaslúžený výhľad a v miestnej reštaurácii sme to zapečatili „frťanom“ rovnomennej značky. Po ceste sme navštívili chaty Ovčárna a Švýcarna, kde sme sa tiež občerstvili a nabrali novú silu.
Na druhý deň 21.8. všetko, čo bolo premočené, ešte samozrejme celkom nevyschlo, lebo v doline bola vcelku dobrá zima. Ale nevzdali sme sa a vydali sme sa na ďalšiu trasu: Vrbno-Heřmanovice-Zlaté Hory. Tu poniektorí navštívili múzeum, ďalšia skupinka sa vybrala navštíviť poľské mesto Glucholazy. My sme pokračovali na Vidnavu, tu sa oddelila skupinka smerujúca do Jeseníka. Táto skupinka navštívila jaskyňu Na Špičáku. My ostatní sme pokračovali cez mesto Javorník do Jeseníka. Dážď nás prinútil zastaviť v miestnej reštaurácii, kde sme sa všetci zase spolu stretli.
Večer sa pomaly blížil, dážď neprestával a tak niektorých už omrzelo čakanie a vybrali sa aj v takomto počasí cez Rejvíz do Vrbna. My sme čakali vytrvalo na koniec dažďa a po troch hodinách sme sa vybrali za nimi. Po občerstvení na Rejvízy v štýlovej krčme nás domáci presvedčil, že odbočka na červenú značku (smerujúcu do Vrbna) je vľavo. Samozrejme, že v zjazde sme na odbočku netrafili, lebo bola vpravo. Tak sme sa cez hlboké doliny a ostré stúpania dostali konečne do Heřmanovíc. Do Vrbna sme sa dostali až o desiatej večer. Našťastie bez ujmy.
Posledný deň 22.8. len dvaja skalní, ktorým učarovala dedinka Vidly, sa vybrali na trasu: Vrbno-Karlova Studánka-Vidly-Vrbno. Ostatní sme si cestou domov individuálne prezreli kúpeľné mesto Karlova Studánka, navštívili sme vodopád, zámok v Šternberku a kostolík na svatém kopečku nad Olomoucom.
Ľubo Kraic sa vrátil domov ako obvykle, zase celou cestou na bicykli po trase: Vrbno-Bruntál-Olomouc-Přerov-Uherské Hradiště-Skalica-Zeleneč. Pri Uherskom Hradišti sa k nemu zase pripojil Jozef Benedikovič a spolu to potiahli do Trnavy. Celá trasa (vyše 240 km) bola za podpory severného vetra, čiže do chrbta. A tak boli chlapi v Trnave už o pol piatej v podvečer.
I keď nebolo počasie celkom ideálne, za to krajina bola fantastická a služby nadštandardné, tak výlet stál za to.
Jano Budoš