Koniec babieho leta a ukončenie cyklosezóny na chate Katarínka vyšlo presne na deň i voľný víkend. Od rána je zatiahnutá obloha a dážď zmáča pekné spomienky na vcelku úspešný cyklistický rok 2004.
Rozlúčky so sezónou sa zúčastnili „stabiláci“ i kamaráti z Karpaty Tour 2004. Opäť sa uskutočnila nočná túra na kláštor katarínka, spokojnosť bola nielen s kotlíkovým gulášom od Ferka Krajčoviča, ale aj s hudobnou produkciou gitarovej skupiny: Kraic, Budoš, Ďuga a Naď. O skrášlenie akcie sa postarali Anka, Beata, Dáša a Mária, ktoré prispeli k zdaru a zabezpečeniu pohody i pomoci v kuchyni a upratovaní.
Celkovo akcia prebehla veľmi zdarne, takže dovidenia v roku 2005.
Akcie sa zúčastnili: D. Pollák (ved. Akcie), A. Nováková, M. Malátková, J. Antal, J. Benedikovič, P. Herceg, P. Hovorka, B. Ilavská, Ľ. Kraic, V. Naď, I. Naništa, J. Poláček.
Ráno sa stretávame v Trnave. Je celkom čerstvo, plus 7 stupňov. Ale po rozplynutí rannej hmly sa vyčasí a máme príjemných, jesenných 20 stupňov. Radosť bicyklovať.
Cca o pol deviatej vyrážame z Trnavy smer Hlohovec. Ideme v pohode, cesta dobre plynie. Krátko pred desiatou prichádzame do Hlohovca. Tu sa stretávame s partiou z Piešťan. Teraz v plnej zostave vyrážame už smer Posádka. Musíme najprv ešte vystúpať kopec Šianec. Tu sa nám otvoria krásne výhľady na ďalekú trnavskú rovinu.
Jemne vlnovitým terénom prechádzame dedinkou Bojničky a za ňou onedlho odbočujeme už na Posádku.
Domáci pán (Dano Pollák) nás už netrpezlivo čaká. Stretávame sa tu aj s priateľmi z iných klubov, ktorí ho prišli tiež navštíviť. Bolo si toho veľa čo narozprávať. Pri dobrom burčiaku a špekáčikoch sa dalo toho veľa aj pospomínať. Čas však nemožno zastaviť a bolo sa treba už rozlúčiť a poberať sa k svojim domovom.
Treba nakoniec ešte zaďakovať za príjemné občerstvenie Danovi a dovidenia niekedy zas na Posádke.
Akcie sa zúčastnili: V. Naď, I. Naništa, M. Gabalec, J. Benedikovič
Cyklotúra dňa 18.9.2004 sa konala ako náhrada za zrušený Fatransko-strážovský cyklomaratón. Na trasu sme vyštartovali o 8.30. Išlo sa po trase: Trnava Suchá nad Parnou Orešany Lošonec Smolenice Trstín Biela Hora Dolná Krupá Trnava.
Prešli sme cca 70 kilometrov po cestách v okolí Malých Karpát a užívali sme si krásny už jesenný deň.
Milan Gabalec absolvoval celú trasu na tandemovom bicykli v rámci tréningu klubu slabozrakých v Trnave. Jozef Benedikovič z dôvodu pracovných povinností absolvoval sólo jazdu až po obede.
Za tohto krásneho, jasného počasia, za bezvetria, pri teplote +10 až +22 st. bola radosť bicyklovať a bezstarostne sa kochať okolím. Takže, kto neprišiel, môže banovať.
Akcie sa zúčastnili: V. Putera, J. Golier, D. Surovčík, Ľ. Kraic, V. Oravec, B. Ilavská, V. Naď, J. Budoš, A. Nováková, M. Vrábel, I. Naništa, A. Gieci.
Náš čerstvý päťdesiatnik, Vlado Putera, si dovolil pozvať pár priateľov na oslavu svoje päťdesiatky. A keďže miestom oslavy bola chalupa Rasťa Mocku v Hrádockej doline, bolo potrebné sa tam aj cyklisticky dopraviť. Hoci to bolo od Trnavy až cez 50 km, v tento krásny, slnečný deň to nebol žiadny problém prejsť, pretože cyklistika pri takomto počasí osviežuje telo i ducha.
V Piešťanoch pri Kruhovke sa k Trnavskej skupine pridávajú aj Piešťanci a spoločne sa vydávame smerom poza Váh, tzv. „pod horou“ do Hrádku. Práve zrejú slivky a je ich tu dosť na ochutnanie aj pre nás pocestných. Občerstvíme sa a pokračujeme ďalej. Čo chvíľu sme už pri Rasťovej chate. Nachádza sa v prekrásnom prostredí Hrádockej doliny. Počasie je ukážkové, takže zostávame usadení vonku a začína sa oslava, ktorá je okorenená aj hraním na gitare. Oslavu na chvíľu prerušíme a odskočíme si na túru na 8 km vzdialený hrad Tematín. Po našom návrate z hradu, prichádza nás pozrieť aj kamarát Tóno Gieci z Topoľčian.
Ešte chvíľu posedíme a pospomíname, no pomaly je čas sa rozlúčiť a pobrať sa každý k svojmu domovu. Bolo nám tu výborne, ale treba dôjsť domov ešte za svetla. Našťastie všetko dopadlo v poriadku a ostala nám spomienka na príjemne strávený deň, ktorého hlavnou postavou bol tento krát oslávenec Vlado Putera.
Akcie sa zúčastnili: J. Budoš, A. Nováková, B. Ilavská, Ľ. Kraic, P. Herceg, Ľ. Slaný, O. Stríž, A. Gieci, J. Hudeček, J. Mozolák, P. Chnapko, J. Poláček, M. Modrovský, D. Surovčík s manželkou, V. Oravec s manželkou, J. Benedikovič s manželkou
Príchod bol individuálny: Budoš, Poláček, Surovčík prišli do ATC už 18.8. večer autom. Ostatní prišli 19.8. večer. Ilavská, Nováková, Modrovský, Chnapko využili kombináciu vlak a bicykel po trase: Leopoldov až Hranice na Morave vlakom, bicyklom po trase Olšovec-Vítkov-priehrada Kružberk-Leskovec nad Moravicí-Bruntál-Andelská Hora-Karlova Studánka; spolu 108 km.
Kraic ako jediný išiel nonstop zo Zelenča po trase Zeleneč-Skalica-Uherské Hradiště-Přerov-Šternberk-Karlova Studánka-Vrbno; spolu 240 km. V Uherskom Hradišti sa k Ľubovi pripojil Benedikovič na bicykli a 140 km to ťahali spolu za pomoci podpory sprievodného auta vedeného Milkou Benedikovičovou. Ostaní prišli autom.
My, čo sme prišli o deň skôr, sme vo štvrtok 19.8. absolvovali túru: Vrbno-Krnov-Heřmanovice-Vrbno. V Krnove sme navštívili rozhľadňu.
Prvý deň 20.8. bola naplánovaná trasa: Vrbno-Karlova Studánka-Praděd(1495 m n. m; stúpanie bolo cca 900 m)-Červenohorské sedlo-Vidly-Vrbno. Od Červenohorského sedla začalo výdatne pršať a dážď nás sprevádzal až do cieľa, do Vrbna. Ale stálo to za to. Na Pradědi bol pekný a zaslúžený výhľad a v miestnej reštaurácii sme to zapečatili „frťanom“ rovnomennej značky. Po ceste sme navštívili chaty Ovčárna a Švýcarna, kde sme sa tiež občerstvili a nabrali novú silu.
Na druhý deň 21.8. všetko, čo bolo premočené, ešte samozrejme celkom nevyschlo, lebo v doline bola vcelku dobrá zima. Ale nevzdali sme sa a vydali sme sa na ďalšiu trasu: Vrbno-Heřmanovice-Zlaté Hory. Tu poniektorí navštívili múzeum, ďalšia skupinka sa vybrala navštíviť poľské mesto Glucholazy. My sme pokračovali na Vidnavu, tu sa oddelila skupinka smerujúca do Jeseníka. Táto skupinka navštívila jaskyňu Na Špičáku. My ostatní sme pokračovali cez mesto Javorník do Jeseníka. Dážď nás prinútil zastaviť v miestnej reštaurácii, kde sme sa všetci zase spolu stretli.
Večer sa pomaly blížil, dážď neprestával a tak niektorých už omrzelo čakanie a vybrali sa aj v takomto počasí cez Rejvíz do Vrbna. My sme čakali vytrvalo na koniec dažďa a po troch hodinách sme sa vybrali za nimi. Po občerstvení na Rejvízy v štýlovej krčme nás domáci presvedčil, že odbočka na červenú značku (smerujúcu do Vrbna) je vľavo. Samozrejme, že v zjazde sme na odbočku netrafili, lebo bola vpravo. Tak sme sa cez hlboké doliny a ostré stúpania dostali konečne do Heřmanovíc. Do Vrbna sme sa dostali až o desiatej večer. Našťastie bez ujmy.
Posledný deň 22.8. len dvaja skalní, ktorým učarovala dedinka Vidly, sa vybrali na trasu: Vrbno-Karlova Studánka-Vidly-Vrbno. Ostatní sme si cestou domov individuálne prezreli kúpeľné mesto Karlova Studánka, navštívili sme vodopád, zámok v Šternberku a kostolík na svatém kopečku nad Olomoucom.
Ľubo Kraic sa vrátil domov ako obvykle, zase celou cestou na bicykli po trase: Vrbno-Bruntál-Olomouc-Přerov-Uherské Hradiště-Skalica-Zeleneč. Pri Uherskom Hradišti sa k nemu zase pripojil Jozef Benedikovič a spolu to potiahli do Trnavy. Celá trasa (vyše 240 km) bola za podpory severného vetra, čiže do chrbta. A tak boli chlapi v Trnave už o pol piatej v podvečer.
I keď nebolo počasie celkom ideálne, za to krajina bola fantastická a služby nadštandardné, tak výlet stál za to.
Akcie sa zúčastnili: P.Herceg, V. Naď, J. Nádaský, M. Novák, I. Matkovčík, M. Gabalec.
Ráno nastupujeme v Trnave na naše tátoše a vydáme sa na trasu: Trstín, Biela Hora, Jablonica, Cerová, Rozbehy (veterné elektrárne), Korlátko (hrad), Bojková, Buková (priehrada), Jahodník,H. Orešany,Trnava.
Počasie bolo premenlivé, ale vcelku ešte milosrdné, takže sme nakoniec celú trasu v dĺžke cca 90 km prešli pomerne v pohode a domov sme prišli plní zážitkov z tejto nakoniec zaujímavej cesty.
Za MKCK sa zúčastnili: Ľ. Kraic, I. Naništa, M. Ševčík, J. Nádaský Ako hostia: J. Poláček, I. Matkovčík
Všetci šiesti sme sa zišli v Trnave za pekného počasia, ktoré veštilo horúci deň. A tak sa aj stalo.
Začiatok cesty nám trochu komplikoval slabý protivietor, ale ten nám v druhej polovici cesty na oplátku zase pomohol.
Prvá zastávka bola v Trstíne, kde sme čakali na Piešťancov, ale neprišiel nikto. Prišiel nás pozdraviť len Bínovčan Pavol Herceg, ale ten mal dnes doma pracovné a spoločenské povinnosti.
Takže sme v šestici pokračovali ďalej. Po prejdení Bielej hory sme v Jablonici doplnili tekutiny, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dobrý ťah, lebo po ceste nebolo nič otvorené, až v Matejovci. Prešli sme cez Osuské a o chvíľu nás preveril Deberník, jeden z prvých kopcov na Myjavsku. Potom sa už striedali kopčeky jeden za druhým s krásnymi výhľadmi po okolí. Za Myjavou sme sa vyštverali na celkom „neškodný“ kopec, odkiaľ boli nádherné výhľady až na Veľkú Javorinu, ale ten nasledovný zjazd do Jablonky, ten stál za to. Bol po krásnom novom asfalte, takže bolo možné popustiť uzdu viacej než inokedy. Nasledoval zaslúžený odpočinok v krčme v Matejovci.
Naša ďalšia cesta viedla cez osadu Jeruzalem a dolinu Vydarených do Podkylavy a Prašníka, kde sme sa rozlúčili s Myjavskými kopcami. Vo Vrbovom sme sa rozlúčili so Ševčíkom a Nádaským, ktorí išli smerom na Chtelnicu a my ostatní cez Veselé do Trnavy, kde sme Irish pube akciu zhodnotili ako veľmi vydarenú a patrične sme ju aj zakončili.
Akcie sa zúčastnili: P. Herceg, I. Naništa, V. Naď, M. Ševčík, J. Nádaský, A. Nováková, B. Ilavská, M. Novák, D. Surovčík
Ráno krátko pred ôsmou prichádzame do Sv. Jura. Na železničnej stanici ešte upravujeme posledné detaily dnešnej trasy a potom už odchádzame.
Z mesta smerujeme von do hôr. Po zdolaní hrebeňa Malých Karpát sa prehupneme na záhorskú stranu a prechádzame krásnym údolím cez Medené Hámre. Vchádzame do Záhorskej nížiny. Cez Borinku sa dostaneme do Stupavy, kde navštívime známu Stupavskú krčmu. Osviežení pokračujeme smerom na Devín. Tu obdivujeme unikátnu pamiatku na dávne časy slovanskej slávy a vzájomnosti. Naše ďalšie cyklokroky viedli na Železnú studienku, tu sa chvíľku zastavíme a občerstvíme. No a potom cez príjemnú spleť asfaltových lesných cestičiek sa prepletáme do Rače. Tu zhodnotíme, že akcia nás obohatila nielen na tele ale aj na duši a takto „občerstvení“ môžeme sa vydať spokojne k svojim domovom.
Akcie sa zúčastnili: A. Nováková, J. Bielko, J. Bajza, P. Herceg, B. Ilavská, J. Benedikovič, Ľ. Kraic
Je sobota ráno hmla ako v novembri, ísť, či neísť. Sila vôle rozhodla. Čas 5:50 vyrážam z Trakovíc. V Trnave na stanici ma už čakajú Jaro Bajza, Janko Bielko, Jozef Benedikovič. Za chvíľu vlak priváža Božu z Piešťan. V Smoleniciach nastupuje Paľo Herceg a v Kútoch nás už čaká Ľubo Kraic. Ujasnili sme si trasu a vyrážame smer Břeclav Valtice.
Vo Valticiach sme si prezreli nádvorie zámku a potom smer Mikulov, kde urobíme obedňajšiu prestávku. Keďže sme na Morave, tak „prý“ musíme okoštovať kvalitné moravské víno; aj biele aj červené.
Odtiaľ už smerujeme na hraničný prechod do Rakúska. V Mikulove v Bille som si ešte prikúpila plechovkové pivo. V Poysdorfe dopíjame červené víno. Potom cez rakúske vinice to valíme až do Moravského Sv. Jána. Našťastie som pred hranicami stačila vypiť to plechovkové pivo. No čo ho budem ťahať domov? Po prejdení rieky Morava a odmávaním „nejakým colníkom“, nastala dilema; Ťahať celú cestu až domov alebo isť do Kútov na vlak. Po krátkej porade sme sa rozhodli. Ja s Božou na vlak, ostatní ťahať domov.
Tabuľa ukazovala Kúty 9 km, bolo to nekonečne dlhých 9 kilometrov. Trochu nám fúkalo proti a Kúty sú strááášne dlhá dedina alebo mestečko. Mali sme nejakých 40 minút stihnúť vlak. Nakoniec sme to s vyplazeným jazykom stihli, takže tradičné staničné pivo bolo pre mňa ako balzam.
Vo vlaku dojesť, čo som si nabalila, ešte trochu zaliať a potom už len oči klik a šlofík. Cca 135 km.
Tohtoročné cyklistické vítanie leta sa uskutočnilo v sobotu 19. júna v Trnave. Účastníci podujatia vyštartovali na cyklokarpatský okruh o pol deviatej z parkoviska pred reštauráciou RELAX na Rybníkovej ulici. Počasie bolo i v tomto roku k cykloturistom zhovievavé. Prekvapujúca ranná hmla sa postupne strácala a vychádzajúce slnko signalizovalo letný deň. Na štarte sa prezentovalo 66 účastníkov, medzi nimi aj sedem žien:
Eva Zichnerová. Anna Nováková, Božena Ilavská, Emília Kraicová – v sedle bicyklov, Dáša Hanusková, Beáta Ďugová a Monika Kišová v sprievodných vozidlách ako členky štábu technického a zdravotného zabezpečenia akcie.
Po štarte pelotónu, za asistencie vozidiel polície, sa cykloturisti vydali na trasu smerom: Suchá nad Parnou. Častá, Červený Kameň – hrad (23. km – 1. občerstvovacia zastávka), Píla. Modra. Šenkvice. Pezinská Baba (sedlo ( 52. km – 2. zastávka), Pernek, Rohožník, Sološnica (80. km – 3. zastávka), Plavecký Mikuláš, Buková (98. km – 4. zastávka). Trstín – Horná a Dolná Krupá, Trnava – Relax (126 km).
Cieľom akcie KARPATY TOUR nie je pretekať sa, ale príjemne stráviť deň v sedle bicykla, v partii ľudí, ktorým učarovalo šliapanie do pedálov. Najmladšími účastníkmi boli pätnásťroční Matúš Nižnanský zo Zavara a Peter Kollár z Trnavy. Z Piešťan prišiel najstarší cykloturista šesťdesiatšesťročný Emil Stanko. Najvzdialenejšími účastníkmi boli Jozef Ďuriak z Vrábel a Ján Hudeček z Partizánskeho.
Po štarte sa pelotón roztrúsil na skupinky, ktoré sa popasovali s pripekajúcim slniečkom, ale odmenou im zase bola pokojná letná príroda. Pohodovej jazde nebránili ani občasné defekty, ani dva strelené plášte. Dokonca aj ohlasovaní motorkári na Babe jazdili ohľaduplne (mali svoj zraz na Tomkoch).
V cieli jazdy, v reštaurácii RELAX na trnavskej Slávii, čakal už kotlíkový guláš s pivkom, tradičné losovanie štartových čísel o vecné ceny od sponzorov (cyklomateriál, cyklomapy a literatúra, drogéria, elektro).
Na únavu sme rýchlo zabudli a v dobrej partii sme ešte dlho preberali dojmy z prejdených kilometrov.