Česká Kanada 2008
Termín-miesto : 9.8.-16.8. Centrum Česká Kanada Bystřická 53 Kunžak-Struhy okr.J.H.
t.č.00420 603 324 195 , mail : j.hanibal@tiscali.cz
Ubytovanie : 6 x 4 lôžkové chaty, cena za chatku 300Kč , záloha 3000 Kč
P.č. Meno a priezvisko P.č. Meno a priezvisko
1 Budoš Ján 11 Oravec Vlado
2 Poláček Juraj 12 Putera Vlado
3 Hovorka Peter 13 Chnapko Peter
4 Kraic Ľuboš 14 Modrovský
5 Herceg Pavol 15 Mikino
6 Naď Vlado 16 Gieci Anton
7 Stríž Ondrej 17 Gieci priateľka
8 Luboš Slaný 18 Gieci syn
9 Oravcová 19 Vrábel
10 Ilavská Božena 20-23 Naništa Igor+rodina
V prvý deň akcie väčšina cyklistov zvolila kombináciu vlak a bicykel. Najprv sme cestovali z Trnavy prípadne z Piešťan do Kútov. Z Kútov do Břeclavi sme použili bicykle, poniektorí malú lokálku. Z Břeclavi do Znojma sme opäť oddychovali vo vlaku. Zo Znojma už nebola žiadna iná alternatíva , len bicykel. Trasa bola dlhá asi 80 Km v dosť kopcovitom teréne a hlavne v silnom protivetre. V dedinke Jemnice sme mali obedňajšiu pauzu pri kvalitnom a lacnom obede. V Dačiciach sme už pri pive pozorovali západ slnka. Do Kunžaku – nášho cieľa, bolo ešte dosť ďaleko. Do cieľa sme sa dostali cca o 22 hodine unavení a premrznutí. Trom non stopárom: Petrovi, Ľubovi a Paľovi, sme vôbec nezávideli ich 175 km z Kútov. Do cieľa dorazili aj dve autá s posádkami riadené Jurom a Tónom.
Druhý deň po patričnom zotavení sme vyrazili do Novej Bystřice cyklocestou križovanou úzkokoľajkou. Smerom na hrad Landštejn sme navštívili Klášter a podzemné chodby pri svetle sviečok. Už spomínaný Landštejn bol dosť rozsiahly hrad s krásnym výhľadom zo svojej veže. Po zjazde do Starého Města sme sa najedli v dedinke Statkov. S plnými bruchami sme sa vybrali do tvrdých kopcov Českej Kanady domov do Kunžaku. Malá skupinka: Ondrej, Ľubomír a Vlado zvolila svoju trasu, na ktorej sa Vladovi predbiehanie sprava vypomstilo. Našťastie Vlado mal len narazenú kľúčnu kosť a rebrá pri páde na drsný asfalt z bicykla. V druhý deň prišli aj poslední účastníci s autom rodinka nášho predsedu MKCK.
Tretí deň sme v pomerne rovnakej zostave začali šliapať do kopca na Český Rudolec a potom do Slavoníc, ktoré nás uchvátili vymaľovanými budovami na námestí. Zo Slavoníc sme sa vybrali severne na Moravu do Telče. V Telči sme už raz boli, keď sme išli pred dvoma rokmi z akcie Šumava, ale rozhodne sa oplatí ju vidieť aj viac krát. Slniečko nám stále svietilo až pripekalo, čo sa nám odrazilo na dennej spotrebe piva. V tento deň ráno musel Peter odísť domov zo zdravotných dôvodov.
Štvrtý deň bol na pláne výjazd severozápadne do Červenej Lhoty a naspäť cez Jindřichuv Hradec domov. Profil tejto trasy už nebol tak kopcovitý ako v Českej Kanade. Začali pribúdať rybníky a malebné lesy. Romantický zámok v Červenej Lhote s parkom a jazerom sme väčšina obdivovali z vonku. Z akcii ma najviac upútalo mestečko Jindřichuv Hradec. Tu sme navštívili múzeum s prekrásnymi jasličkami.
Piaty deň sme sa vybrali po hlavnej ceste do Člunku a potom cyklocestou až do Peršlágu, na pomedzie s Rakúskom. Táto oblasť Rakúska je iná akú sme poznali za Bratislavou. Nie je až taká atraktívna. Je vhodná asi na agroturistiku. Všade je cítiť pracovitú ruku farmára. Haugschlag je dedinka s veľkými golfovými plochami. Páčilo sa mi tu, lebo všetko malo svoj poriadok a nič nebolo veľmi vyčačkané. Naspäť do Čiech sme išli pozrieť Trojmězí hranica Rakúsko Čechy – Morava a dedinku Maříž, známu keramikou. V Slavoniciach sme ešte navštívili múzeum v prírode, kde boli bunkre a protitankové zátarasy z čias pred 2 svetovou vojnou.
Šiesty deň bola na rade Třeboň. Kľukatými cestičkami sme sa dostali až do Stráži. Odtiaľto sme museli šliapať po hlavnej až do Třebone. Tu sme si poniektorí vychutnali jazdu v pelotóne pri priemernej rýchlosti 40Km.Trochu bol problém sa udržať za Ľubom-rušňom. Z Třeboni sme pokračovali po cykloceste do Chlumu. Všade boli len rybníky a rašeliništia. Do Kunžaku sme museli zvoliť skratku cez Rakúsko. Tu sme mierne zabľúdili, ale zas sme si vychutnali pekné stúpanie z Litschau. Opäť sme brázdili cestu cez Novú Bystřicu. Pred cieľom sme ešte navštívili pomník slávneho Čecha Járy Cimermana na Kaprounskej vlakovej zastávke.
Siedmy deň opustili našu základňu väčšina cyklistov zo strachu pred zlým počasím. Zostali len šoféri áut so svojimi posádkami a traja skalní: Marián, Peter CH a moja osoba. Z Kunžaku sme sa vybrali severne. Počasie sa výrazne zmenilo. Blížila sa búrka. Úspešne sme do obeda unikali pred ňou, ale predsa sme sa dočkali. Z kopcov sme zliezli dole do Volfířova a tu sme vyčkávali asi hodinu, nepomohlo to. Navliekli sme si pončá a v daždi v silnom vetre sme sa vybrali do kopcov až do Olšan. Odtiaľto to bolo len na skok do Kunžaku.
Posledný deň sa počasie cez noc vôbec neumúdrilo a ráno sme sa my traja zbalili, obliekli do pónč a pri súcitných pohľadoch motorizovaných cyklistoch vybrali do dažďa. Trasa bola do najbližšej vlakovej zastávky Moravské Budějovice. Zo začiatku to bolo nepríjemné, kým si človek nezvykne jazdiť v igelitovom vreci. Na benzínke v Jemnicách sme sa zohriali pri káve, lebo teplota klesla na 5 až 7 stupňov. Odtiaľto nám už nepršalo až do Budějovíc. Potom sme absolvovali vlakovú šnúru až do Břeclavi. Z Břeclavi sme to už poznali. V Kútoch sme sa najedli na stanici a v Trnave sme to zakončili s fernetom v bufete. Hodnotím túto akciu za vydarenú a Česká Kanada ma očarila svojimi cyklochodníkmi.