Neusiedlerské jazero 20.6.

Neusiedlerské jazero hlásenie z prieskumnej misie

V nedeľu dňa 20.6.2010 napriek predpovedi nepriaznivého počasia s tým súvisiaceho preloženia plánovanej cykloakcie vyrazili dve statočné (a nedočkavé) motorizované posádky v zložení:
– posádka č. 1: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Vladimír Oravec a p. Oravcová

– posádka č. 2: Rastislav Mocko, Eva Korticelli, Jana Balejíková a Róbert Balejík

na záslužnú prieskumnú misiu po cyklotrasách okolo Neusiedlerského jazera. Hneď na úvod treba povedať, že posádka č. 2 dorazila na miesto zrazu síce len o niečo neskôr, ale na úplne iné parkovisko (v budúcnosti pozor na to) a tým pádom sme sa s ňou stretli viac menej náhodou až tesne pred cieľom. Navyše si zvolila aj výrazne kratšiu trasu s plavbou Podersdorf Rust (6,50 EUR). My ostatní sme vyrazili so silným vetrom v chrbte po trase B10 smerom na Podersdorf, kde sme vzhľadom na počasie mali len krátku zástavku na móle. Dážď sa nám síce celý deň vyhýbal ale ten vietor bol fakt dosť silný, a o to viac si to užívali vyneoprénovaní surfisti a kiteboardisti. Za Podersdorfom sme sa krátko zastavili na vyhliadkovej veži, preskúmali konštrukciu trstinového prístrešku a následne najkratšou cestou po trase B20 pokračovali do prístavu Illmitz. Tu sme mali dosť šťastie, lebo naša lodička odchádzala cca 10 sekúnd po našom príjazde (skrátka dobrá organizácia). Po preplavení sa do Mörbisch (6 EUR) sme poobdivovali modernú architektúru miestneho amfiteátra, preskúmali prístav konkurenčnej spoločnosti plaviacej sa do Maďarska a vyrazili do mestečka. Tu sa nachádza pekná pešia zóna so zaujímavými otvorenými bočnými dvormi a dva kostolíky s nevšednou architektúrou doporučujem zhliadnuť. Smerom na nasledovné mestečko Rust existujú dve varianty cyklotrasy B10, a to spodná a horná, pričom jednoznačne doporučujem tú hornú, nakoľko je oveľa krajšia a je z nej celkom slušný výhľad. Na jednom z miestnych „odpočívadiel“ sme doplnili živiny na náročný boj proti vetru a následne posilnení pokračovali cez Rust a Oggau do Donnerskirchen – pre ďalšiu cestu sme demokratickým hlasovaním vybrali dlhšiu a výškovo náročnejšiu ale o to krajšiu čerešňovú cyklotrasu B12 cez Donnerskirchen, Purbach a Breitenbrunn do Jois. Tu musím konštatovať, že najväčším frflošom presadzujúcim cestu ľahšieho odporu bol tentokrát Duško Surovčík, ktorý však tentokrát nezískal pre svoj návrh dostatočnú podporu (presnejšie žiadnu – aj p. Oravcová, na ktorú asi najviac spoliehal, bola za náročnejší variant). Myslím však, že to stálo za to. Trasa tu vedie stále cez vinohrady a čerešňové sady (čoho sme aj zodpovedne využili) a je z nej pekný výhľad na jazero. Cez mestečká Purbach a Breitenbrunn trasa povinne preštrikuje pozdĺž všetkých možných aj nemožných reštaurácií a vínnych sklípkov, čo sme však žiaľ pod vplyvom Ficovho suchého zákona nevyužili. Za mestečkom Breitenbrunn sme zhliadli výstavu sôch miestneho umelca v prírode milovníci abstraktného umenia by ju v žiadnom prípade nemali vynechať. Po pár posledných serpentínach nasledoval záverečný zjazd do mestečka Jois, kde sme sa vrátili na trasu B10 a na križovatke takmer zrazili so stratenou posádkou č. 2 (náhoda je blbec). Ako sme sa dozvedeli, posádka č. 2 mala tiež pôvodne v úmysle ísť po B12, nevšimli si však patričnú odbočku, preto v rámci „poučenia z krízového obdobia“ zverejňujem návod:
Za Oggau cyklotrasa ide samostatne, po čase sa však z pravej strany pripojí k štátnej ceste. Nasleduje drevený most pre cyklistov, po cca 700 m železničné priecestie a po ďalších cca 300 m križovatka v tvare Y. Tu je potrebné prejsť po prechode cez cestu, zabočiť vpravo, pokračovať po ľavej strane cesty cca 1300 m, zabočiť vľavo a je to.

Po zvítaní sa a vzájomnej výmene zážitkov sme spoločne dorazili do cieľa, kde sme cykloakciu ukončili pri novej reštaurácii vedľa pláže v Neusiedl. Tu treba vyzdvihnúť nového člena peletónu Evu Korticelli, ktorá do cieľa dorazila so značnou materiálnou rezervou neviem, ako sa jej to podarilo, ale napriek náročnej cyklotrase v silnom vetre jej zostal celý veľký obložený chleba (asi išla na baterky). V cieli nastala tiež zhoda, že za záslužnú prieskumnú činnosť v nepriaznivých poveternostných podmienkach by sme si zaslúžili dvojnásobný počet bodov (ak sa teda nejaké budú prideľovať). Záverom konštatujem, že napriek nie celkom ideálnym podmienkam to bola celkom hodnotná cyklistika, pričom jediný, kto si ju naplno neužil, som bol asi ja. Už ráno som totiž cítil, že nie som celkom fit a na Neusiedli som sa úplne dorazil. Dúfam, že do KT sa preliečim.

Ešte parametre trasy: 78 km a 409 výškových metrov.

Juraj Poláček