Lago di Garda 2. – 10.9.

Lago di Garda cyklistika

Zúčastnení: Ľuboš, Emília a Daniel Kraicoví

Gardské jazero, alebo Lago di Garda: to je cyklistický raj ospevovaný bikermi celej Európy, ale aj zatracované cyklistické galeje pre niektoré príslušníčky nežnejšieho pohlavia, ktoré sa z nevedomosti, alebo priveľkej lásky vyberú so svojimi partnermi putovať po jeho veľmi členitom pobreží a potom chvíľami trpko ľutujú toto svoje rozhodnutie.

Keďže sa nám vyskytla možnosť stráviť týždeň v tejto destinácii, rozhodli sme sa zistiť na vlastnej koži, aké stopy to zanechá na nás. Pretože jazero má vcelku nízku nadmorskú výšku (65 m n. m.), pomerne veľké množstvo vodnej masy: (rozloha 370 km² a priemerná hĺbka má 136 m s maximálnou hĺbkou 346 m), má ono aj napriek 2000 m vysokým horským chrbtom vlastnú, tzv. gardskú, (úplne stredomorskú) klímu. Veľké množstvo vody pôsobí ako regulátor teploty v zime a v lete, takže je tu vidieť cyprusy, oleandre, cédre, olivovníky a zriedkavo sa objavujú aj palmy.

V piatok 2.9.2011 nakladáme bicykle na automobil a krátko po polnoci s manželkou a synom sa vydávame na vyše 900 kilometrovú trasu. Najprv cez Graz a Udine ideme do Lignano Sabiadoro zaplávať si v mori. Počasie je horúce, takže chvíľu sme pohltení zápchou, ktorá vznikla vďaka tomu, že aj iní by sa chceli ešte okúpať. Ale nakoniec to dobre dopadne: zaparkujeme priamo pri pláži, okúpeme sa a po dobrom kapučínku sa vydávame ďalej. Do miesta nášho pobytu, Castelletto di Brenzone asi v polovičke východného brehu Gardského jazera, prichádzame asi o pol piatej v podvečer. Ubytujeme sa v hoteli Rosmari.

V nedeľu 4.9. sa vydávame na našu prvú túru. Ideme po východnom pobreží na sever. Cieľom sú mestá Malcesine Torbole, Riva a Arco. Ideme takmer po rovinke, ale je to za neustálej veľkej premávky. Človek má dojem, že z každých tisíc ľudí, čo sem prídu sa päťsto niekde bicykluje a tých druhých päťsto sa neustále vozí na aute. Ale zvykáme si a navyše každá odbočka na vedľajšiu cestu sa nesie v znamení okamžitého prudkého stúpania, čo nás príliš neláka. No ale horšie je, že ťažké olovené mraky, ktoré nás sprevádzajú od rána, sa rozhodli, že spustia svoju zásobu v krátkych intervaloch na zem. Takže naše putovanie sa skladá z bicyklovania a schovávania sa pred dažďom. Ale mestečká sú veľmi pekné, obdivujeme krásne úzke uličky plné obchodíkov, reštaurácií, krásnej vegetácie ako niekde na Riviére. Radosť nám neskazí ani prvý defekt. Dostávame sa až 5 km od jazera, do mesta Arco, známeho svojim majestátnym hradom, ale aj pekným centrom. Práve sa tu koná nejaká slávnosť, plná dobových kostýmov, remeselníkov a historický sprievod po námestí. Krásna cyklocesta popri riečke Sarca, lemovaná oleandrami, nás privedie do Torbole na hlavnú cestu okolo jazera. Odtiaľ je to už len niečo vyše 20 km k hotelu. Dnes to bolo na zoznámenie sa jazerom vcelku postačujúce, síce nám prepŕchalo, ale bolo to všetko zväčša po rovine. Kopce nás ešte len čakajú.

V pondelok 5.9. po prepršanej noci a upršanom ráne sa rozhodneme navštíviť mesto Verona vzdialené od jazera asi tridsať kilometrov. Autom zaparkujeme priamo pri Veľkej aréne a putujeme pešo po historickom centre, plnom ohromných historických stavieb, kostolov, námestí a samozrejme neobídeme ani dvor s balkónom, kde Rómeo vyznával lásku Júlii. Všade je veľa návštevníkov. Mesto je ohromné hlavne zhora z Teátra Romano, kde bolo treba vystúpať pomerne veľa schodov. Počasie sa už umúdrilo a tak sa vraciame späť do hotela, kde v miestnom bazéne ovlažíme naše unavené telá.

V utorok 6.9. za už priaznivého počasia putujeme po pobreží znovu na sever do mesta Torbole. Dostávame druhý defekt. No čo už, povieme si a opravujeme. Za mestom pokračujeme po známej oleandrovej cykloceste do mesta Arco. Tu sa rovina končí. Pokračujeme jemným stúpaním do dedinky Bolognano. Tu sa ešte v miestnom obchode občerstvíme, naberieme tekutiny, lebo nás čaká vyše desať kilometrové stúpanie z výšky 130 m až do dedinky Santa Barbara na kótu 1170 m. Je to po krásnej asfaltke, ale hneď zostra 13% stúpanie. 7% stúpanie, ktoré sa sem tam objaví, berieme ako odpočinkový úsek. Je to veľmi náročné. Ako odmena sú nádherné výhľady do slnkom zaliateho údolia. Po príchode hore do Santa Barbary nás čaká pekná reštaurácia, kde doplníme stratené kalórie a hlavne tekutiny. No a hlavne nás čaká zaslúžený a krásny zjazd s ohromnými výhľadmi po okolí. Schádzame až k dedinke Lopie. Tu sa napojíme na cyklocestu, ktorá nás ešte cez pár hupákov privedie do mesta Torbole. Ostáva nám ešte obligátnych 20 km po pobreží k hotelu a potom už bazén.

V stredu 7.9. sa preplavujeme trajektom z Malcesine na druhú stranu jazera do mesta Limone. Mesto je postavené priamo pod obrovskou skalou. Po krátkom prezretí centra sa vydávame smerom na juh. A znova to ide do kopca. A tento raz ešte razantnejšie. Trinásť a viac percentné stúpanie. No na infarkt. Už ani tá sedmička na vydýchanie neprichádza. Sem tam odpočinková desinka. Takto to trvá až do dedinky Voltino (560 m). V miestnych potravinách dopĺňame tekutiny. Potom je to trochu odpočinkové a začíname sa aj trochu kochať z nadobudnutej výšky. Cesta sa zatáča do vnútrozemia a začíname obchádzať kaňon, ktorý sa pred nami objavil. Horšie je, že zase strácame výšku a na dne kaňonu máme už necelých 400 m. Začína zase stúpanie a zároveň sa vraciame späť k jazeru. Prichádzame k cieľu našej dnešnej túry, ku kláštoru Madona di Monte Castello, postaveného na samom kraji obrovskej skalnej steny lemujúcej jazero. Sem do výšky 670 m nás privádza asi pol kilometrové záverečné stúpanie držte sa: 22%-tné. To chce pivo, povieme si na vrchole, ale chuť tohto miestneho bola príšerná. Hoci bolo aj vychladené, nemohli sme ho dopiť. Prudký sklon cesty nám dal zabrať aj smerom dolu, preto sme ho šli radšej pešo. (Pekný paradox – hore ho vyjdem a dolu idem pešo). Krásnymi serpentínami sa dostaneme dolu k jazeru. Po starej, dnes už pre autá uzavretej ceste sa dostávame do mesta Gargnano. Zase je tu čo obdivovať, ale celodenné slnko nás tak vyšťavilo, že na náš trajekt na východný breh čakáme radšej v tieni. Trajekt nás privádza priamo do Castelletta di Brenzone. Asi 500 m od nášho bazéna.

Vo štvrtok 8.9. si chceme trochu odpočinúť a tak ideme na bicykloch popri jazere 12 km smerom na juh do mesta Torri del Benaco. Tu nastupujeme na trajekt a ten nás dovedie na druhú stranu do mesta Toscolano Maderno. Odtiaľto chceme putovať smerom na juh až späť do Castelletta a tak obísť celé jazero spodkom. Malo by to byť celé po rovine. Takže v pohode. Celá táto južná časť sa nesie v štýle medzi Francúzskou riviérou a Monacom. Sú tu krásne hotely, veľa zelene, krásne vilky, zábavné parky, ale aj rušné mestá ako Salo, Desenzano. Zase tu dostávame defekt, už v poradí tretí. Bude treba kúpiť plastový prstenec na ráfik, pod dušu, pretože práve povolil. Po núdzovom riešení pokračujeme ďalej. Na samom južnom brehu sa do jazera tiahne tenký, dlhý polostrov zakončený unikátnym historickým centrom mesta Sirmione. Všade je veľa návštevníkov a všetko si tu prezrieť zaberá veľa času a horúčava poriadne unavuje. V meste Peschiera konečne nachádzame cykloobchod, kde plastový prstenec kúpime. Za mestom sme sa dostali už na (náš) východný breh a pokračujeme teda na sever. Len skraja si pozrieme unikátne zábavné parky: Gardaland a Movieland, ktoré svojimi atrakciami vyrážajú dych svojim návštevníkom, ktorých tu je teda neúrekom. Je toho na nás už akosi moc na jeden deň, preto ďalšie atrakcie, ktoré na nás čakajú na ceste cez mestá Lazise, Garda a Bardolino už len registrujeme našimi unavenými očami bez zjavnejšieho záujmu. Dnešná etapa merala cez 100 kilometrov, ale najviac nás unavilo to nespočetné množstvo lákadiel, ktoré sa nám tu všade ponúkalo a ktorým sme nevedeli odolať. Večerná voda v bazéne to všetko napravila.

V piatok 9.9. nás čaká najatraktívnejšia etapa celého pobytu. Na bicykloch putujeme do mesta Malcesine a tu nastupujeme na lanovku, ktorá nás vyváža aj s našimi tátošmi na Monte Baldo, do výšky 1760 m. Tu môžeme sledovať jazero ako na dlani. Keďže počasie nám praje, máme ohromné výhľady až do ďalekých Dolomitov. Asi kilometer dlhá šotolinová cesta nás dovedie na Bocca Navene na kótu 1425 m a odtiaľ pokračujeme už po krásnej asfaltke jemným stúpaním na priesmyk Bocca del Creer na 1617 m. Na rad prichádza exkluzívny zjazd k priehrade Pra de la Stua (1034 m) plný všelijakých zastavení na fotografovanie. Dostali sme sa priamo pod priehradný múr. Zase treba stúpať, tento krát do výšky 1615 m. Stále máme nádherné výhľady po okolitých kopcoch. Takže sa to zvláda lepšie. A teraz pozor: nastáva dlhý čas kochania, lebo budeme padať až do mesta Caprino Veronese. Tento čas krásneho snenia prerušíme len raz v dedinke Spiazzi, kde si odskočíme pozrieť unikátny kláštor postavený v strede obrovskej skalnej steny v štýle gréckych kláštorov Meteora. Z Caprina sa prehupneme cez dedinku Marciagu do mestečka Torri del Benaco. Odtiaľto to je už len 12 km do hotela.

Nastáva čas balenia. V sobotu ráno krátko pred šiestou hodinou rannou odchádzame smerom na Trento. Tu odbočujeme z diaľnice s úmyslom prejsť cez Dolomity. Počasie nám ešte stále praje, tak od mesta Moena máme otvorené nielen oči ale aj ústa. Krásne letoviská sa miešajú s obrovskými štítmi a horskými údoliami. V dedinke Canazei začíname stúpať na Passo Pordoi (2239 m). Je to veľmi atraktívna cesta plná okrem iného aj cestných cyklistov merajúcich si sily s týmto fenoménom. Hore na sedle je obrovská masa ľudí, áut, motorkárov, cyklistov, ale aj vojakov. Asi sa tu bude konať niečo veľkého. Nás ale zaujímali obrovskí skalní velikáni, ktorí obklopovali sedlo. Mierime ale ďalej dolu do dedinky Arabba. Pokračujeme asi 30 km po krásnej dolomitskej krajine. Našu cestu nám skrížilo ďalšie dvojtisícové sedlo Passo Falzarego. Zase je tu unikátne okolie plné skalných stien a neskutočných panorám. Pokračujeme ďalej až do mesta Cortina d´Ampezzo. Tu sa na chvíľku zastavujeme a prezeráme si jeho centrum plné muškátových fasád a iných alpských doplnkov. Cez priesmyk Passo Tre Croci pokračujeme už pomaly von z tohto unikátneho horského divadla, lebo cesta domov je ešte veľmi dlhá. Z mesta Dobbiaco pokračujeme po štátnej ceste do Rakúska a cez Lienz a Spittal sa dostávame na diaľnicu na Graz a Viedeň. Domov prichádzame krátko pred desiatou večer. Unavení, ale riadne nabití dojmami nielen z dnešných Dolomitov, ale aj z celého týždňa.

Čo povedať na záver. Za 5 dní bicyklovania sme prešli 419 km s celkovým prevýšením 4611 m. Bicyklovanie v okolí Lago di Garda je pomerne náročné. Jediná rovinka je cesta okolo jazera, ale je tu pomerne hustá premávka, čo kazí pôžitok z jazdy. Je tu aj zopár úsekov cyklociest, ale na nich je veľa chodcov, rodičov s malými deťmi, alebo rozkladajúcich sa surfistov. Väčšina ciest smerujúcich od jazera (s výnimkou úseku na Arco) sa vyznačuje veľmi prudkým stúpaním. Ľudia ale majú Gardské jazero radi. A množstvo cyklistov, ktorí ho rok čo rok navštevujú, to jasne potvrdzuje. Treba sa len vopred pripraviť a stanoviť si pre seba splniteľné ciele, aby ho miestne podmienky nezaskočili.

Ľ. Kraic