Akcie sa zúčastnili členovia MKCK: P. Hovorka, Ľ. Kraic, P. Škoda, D. Surovčík, J. Poláček a J. Michalec.
Na sobotu nám meteorológovia predpovedali pekný, slnečný deň, takže celí nedočkaví sa chystáme na dnešnú etapu.
Ráno nastupujeme do vlaku trochu s problémami, lebo je pomerne dosť preplnený a hlavne nie je kam dať bicykle. S trochou šťastia a zdravej drzosti sa nakoniec všetci aj Trnaváci aj Piešťanci do vlaku aj s našimi tátošmi predsa len dostávame a spokojní cestujeme na miesto nášho štartu do Vrútok. Všetko prebieha v poriadku a tak krátko po deviatej hodine rannej vystupujeme z vlaku. Dáme si ranné, „orosené“ osvieženie a vydávame sa na cestu.
Je krásny, slnečný deň a už z Vrútok vidíme Martinky aj s vysielačom na Krížave. Máme ich pred sebou ako namaľované. Zastavujeme sa ešte v Konzume, kde doplníme posledné kalórie. Posilnení sa vydávame na cestu. Čaká nás vyše desať kilometrové stúpanie na kótu 1250 m ku Chate na Martinských holiach. Hore nás vedie úzka asfaltka s nespočetným množstvom zákrut a s neustálym stúpaním v priemere 7% ale sem-tam sa ukáže aj 13-tka. Tempo si každý zvolí podľa svojich síl a tak popri stúpaní máme možnosť vnímať krásny, smrekový les, stúpajúcou výškou meniaci sa ráz krajiny a v neposlednom rade aj ukazujúce sa prvé výhľady na Turčiansku dolinu a okolité pohoria.
Ku chate prichádzame krátko pred dvanástou hodinou a tak dopĺňame okrem tekutých aj tuhé kalórie. Takto posilnení sa vydávame na posledný asi kilometrový úsek – stúpanie k vysielaču na Krížave. Všade okolo vidieť obrovské množstvo čučoriedkového porastu so zrelými plodmi a tak po obede si ešte doprajeme aj tento ovocný zákusok.
Zastavujeme sa pri vysielači vo výške 1451 m a obdivujeme prekrásne výhľady takmer na všetky strany. K tomu ešte modré nebo nad hlavou, nič viac si duša cykloturistu ani nemôže priať. Toto sú tie chvíle, na ktoré sa nezabúda. Pokračujeme po červenej značke po hrebeni a po chvíli odbočujeme na zelenú, ktorá nás vedie po bočnom hrebeni smerom na sedlo Kobylie. Terén je trochu členitejší, tak sem-tam musíme naše bicykle potlačiť, ale dych berúce výhľady do okolitých dolín to všetko vynahradia. Všetci sme spokojní, táto turistická vložka nám ukázala, aké je to naše malé Slovensko neskutočne krásne. Dostávame sa pod sedlo Kobylie k malej chatke. Tu už pokračujeme po lesnej asfaltke. Táto nás príjemným klesaním, zase s krásnymi výhľadmi po okolitej krajine, privádza až do dedinky Turie. Radosť z práve prežitých chvíľ neskazí ani defekt na mojom prednom kole. V dedinke Turie sa s nami rozlúči Jozef Michalec, ktorý smeruje na Žilinu. My ostatní pokračujeme po Rajeckej doline na juh.
V Rajci sa od nás oddelí Paľo Škoda. Ten pokračuje smerom na Čičmany do Zliechova na chalupu. Takže teraz vo štvorici putujeme aj my tým našim Slovenskom. Momentálne smerom na Považskú Bystricu. V dedinke Domaniža sa zastavujeme na občerstvenie a odtiaľ jemnučkým klesaním putujeme do cieľa našej etapy, do Považskej Bystrice. Cesta nám pekne ubieha, tak sme čoskoro na železničnej stanici. Kúpime si lístky a máme ešte dostatok času na príjemné, „orosené“ zhodnotenie akcie.
Konštatujeme, že v tento deň nám boli cyklistické múzy neobyčajne priaznivo naklonené. Bolo nám dopriate veľmi krásne počasie, ktoré v kombinácii s týmto prekrásnym krajom vytvorilo zážitok, ktorý sa nezažíva každý deň.
Takže s pocitom príjemne prežitého cyklistického dňa sa rozchádzame do svojich domovov, každý za svojimi najbližšími.
Ľ. Kraic