Javorníky – Kohútka 12.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, M. Šuga, Ľ. Kraic, E. Kraicová, H. Gurínová, J. Poláček, V. Oravec, M. Ševčík, J. Nádaský a D. Surovčík.

Ako hostia: M. Modrovský, J. Herceg a J. Hergottová.

Pomerne početná skupinka (13 cyklistov) sa nás stretáva ráno, krátko po ôsmej hodine v Púchove, pri miestnom Lidli. Tri posádky áut a dvaja vlakári.

Po obligátnom zvítaní a fotení sa krátko po pol deviatej vydávame na cestu po ešte poloprázdnom Púchove smerom na sever, k Nosickej priehrade. Počasie nám zatiaľ praje. Obdivujeme pokojné vody Nosickej nádrže a život práve prebúdzajúci v jej okolí. Pri dedinke Udiča odbočujeme z hlavnej cesty na pokojnú, vedľajšiu, ktorá nás povedie celou Maríkovskou dolinou.

Prechádzame ospalými dedinkami Prosné, Hatné. Je nedeľa, deň odpočinku a ľudia to aj využívajú. Na ulici je ich len minimum. Buď sú na sv. omši, alebo relaxujú doma na dvore. My sa zastavujeme v Dolnej Marikovej, v miestnom hostinci na malé občerstvenie, lebo o chvíľu nás čaká stúpanie na Javornícky hrebeň.

Za Hornou Marikovou, Pod Stolečným, odbočujeme doľava a tu sa začína už stúpať. Obloha sa zaťahuje a prekvapí nás aj krátka prehánka. Vzduch je ale svieži, tak sa nám pri tom stúpaní aspoň dobre dýcha. Hore nás vedie ešte stále stará asfaltová cesta, ale je miestami (hlavne pri osade Stolečné) poriadne zablatená od lesných traktorov. Začíname sa obávať, ako to bude vyzerať hore na hrebeni.

Hore, na sedlo pod Malý Javorník do výšky nad 900m sa dostávame krátko po dvanástej hodine. Prevaľuje sa tu trochu hmlový opar, cesta je síce zablatená, ale na druhý pohľad usudzujeme, že aj trochu schodná (veď čo nám iné zostáva.) Na chatu Kohútka je to asi 5 km. Hoci terén je miestami takpovediac technický a adrenalínový, berieme to sa nadhľadom a snažíme sa kochať prekrásnou prírodou, ktorú Javornícky hrebeň neustále ponúka. Prichádzame ku chate Portáš. Tu je už vidieť viac turistov a ukazujú sa nám už aj výhľady na moravskú stranu. Slniečko sa nás usmieva. Naša nálada sa rapídne zlepšuje. Od chaty Portáš je cesta už nepomerne lepšia.

Na Kohútku nás privedie už asfaltová cesta. Odstavujeme naše zablatené tátoše a ideme dnu do chaty, kde ako obvykle naplno využijeme jej pohostinnosť a necháme sa rozmaznávať miestnymi gastronomickými dobrotami, medzi ktorými nesmú chýbať „Kynuté, borúvkové knedlíky s máslem a tvarohem“.

Zážitok cykloturistický a zážitok gastronomický treba nechať pozvoľne tráviť. Na to nám bude teraz dobrý takmer 30 kilometrový zjazd do Púchova. Pekná, asfaltová cesta nás vedie cez Čertov, Lazy pod Makytou, Dohňany až do Púchova. Nasávame posledné zvyšky atmosféry tohto Javorníckeho kraja, jeho pokoja, ktorý vyžaruje všade navôkol.

V Púchove nasadáme do áut a vydávame sa na cestu domov. Z okná sa lúčime z Javorníkmi. Ale nie na dlho. Do tohto kraja sa vždy budeme radi vracať, lebo aj dnešný deň potvrdil, že je tu vždy krásne.

Ľ. Kraic