Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Herceg, H.Gurínová, B.Ilavská, S.Studený, V.Naď, M.Šuga, J.Polaček, J. Nádaský,
Ako hosť: F.Martinus
V pondelok 11.9. poobede sa zišlo na chate Primula nad Zubercom 9 turistov, odhodlaných za týždeň prejsť všetky naplánované a dosť náročné vysokohorské túry. Už teraz môžem prezradiť, že nám to vyšlo.
1. deň, utorok ráno o 6:30 hod. sme vyrazili svižným krokom Látanou dolinou cez sedlo Zábrať a Rákoň na Volovec, kde sme boli o 10.00. Nasledovala chvíľa oddychu pred zostupom do Jamnickeho sedla a náročným prechodom exponovaným úsekom Veľkého Roháča a Plačlivého.
Priam gýčové počasie takmer bez vetra a krásne výhľady na všetky strany, aj Poľských Tatier nám pridávalo síl aj odvahy hlavne na úsekoch s reťazami a komínmi, kde jeden chybný krok mohol skončiť fatálne. Šťastlivo sme ten hrebeň prešli, aj keď sa dvaja chceli vrátiť (jeden kŕče, druhý strach). Z Plačlivého do Smutného sedla to bola už pohodovka, tam sme došli o 15:00.
V sedle sme chvíľu odpočinuli a už keď sme chceli zostúpiť Smutnou dolinou k Roháčskym plesám, tak si Ferino zmyslel sa ešte na chvíľu vyzuť, čo sa mu (a nakoniec ani nám) nevyplatilo. Hneď prvá vyzutá vibrama ho bleskovo opustila a nenávratne zmizla v hlbokej doline. Aj sme sa vybrali ju hľadať, ale to skôr ihlu v kope sena by sme našli, a tak po zrelej úvahe, či volať Horskú službu na pomoc alebo ten náročný zostup po skalách na Tatliačku zvládne aj sám, sme zvolili druhú variantu a zvládol to .Roháčske plesá sme už museli vynechať, pretože sme stratili veľa času kvôli stratenej vibrame a zostup bol pomalší. Na Tatliakovej chate sme šťastný príchod zapili, Ferino si dohodol s chatárom odvoz autom na Primulu a my sme ešte 8 km šľapali asfalt dolu na chatu.
Prešli sme 22 km, nastúpali 1700 m
2. deň, streda na ďalšiu naplánovanú túru dvaja odmietli ísť a tak sme sa o 7:00 vybrali dlhým stúpaním na Osobitú (vrchol je pre turistov uzatvorený),po oddychu sme pokračovali viac-menej rovným chodníkom lesom a potom cez husté porasty čučoriedok a brusníc, ktoré sme si bohato dopriali za stáleho zvonenia zvoncami a pískaním na píšťalke (ochrana pred mackom) sme vystúpili na Lúčnu, kde už dosť fúkal vietor. Pod Lúčnou sme si dopriali trochu oddychu aj jedla znovu paštéty s cibuľou – už nám prestávala chutiť. Potom nás čakalo tiahle stúpanie na Rákoň. Tam už bol riadny fučák, tak sme rýchlo zostúpili do sedla Zábrať a prudkým klesaním na Tatliačku. Tam sme si dali klasiku pivo, horec , káva a tiež langoš. A opäť 8 km dolu na chatu. Asi 200 m pred chatou, ako sme zišli z cesty do lesíka, na malom briežku sa Hela pošmykla, zvrtla si nohu, ešte si ju aj prisadla a už nemohla chodiť. Celý členok opuchnutý (a ako potvrdil na druhý deň doma RTG zlomenina členku) Tak tomu sa povie veľká smola.
Prešli sme 20 km, nastúpali 1170 m.
3. deň, štvrtok ráno zamračené kopce v hmle a oblakoch, slabo mrholí. Ideme autami do Oravíc, odtiaľ si v slabom mrholení urobíme túru do Juráňovej doliny (krásne tiesňavy) a cez Bobrobeckú dolinu sa na obed vrátime do Oravíc. Zapichneme to v termálnom kúpalisku a dosť silné pršanie prežijeme v horúcom bazéne až do večera. Poobede dvaja, ktorí to mali v pláne + Hela, ktorá už dosť trpela na chate) odišli domov sa zregenerovať.
V tento deň to bola pohodovka, prešli sme 10 km, nastúpali 170 m.
4. deň, piatok počasie bolo celkom dobré, tak sme sa štyria rozhodli ísť na Roháčské plesá, ďalší dvaja zatúžili po jaskyne Sloboda v Demänovej a okoliu. Okolo Roháčskeho vodopádu, ktorý má prietok od 500l až 1200l za sekundu a vlastne vytvára Biely potok, sme vyšliapali až na Horné Roháčske pleso. Po troche oddychu sme zostúpili k Dolnému plesu, znovu si dali tú odpornú paštétu a vrátili sa cez Adamcuľu späť na chatu.
Prešli sme 13 km, nastúpali 750 m.
5. deň, sobota ráno trochu chladno, ale slnko zalievalo hrebeň, o 7:00 sme celá partia vyrazili Spálenou dolinou po modrej vedľa lyžiarskeho vleku prudkým stúpaním na Brestovú, odtiaľ už v hustej hmle na hlavný hrebeň Salatín, Skriniarky (znovu reťaze a prudké zrázy), cez Spálenú , Pachoľu riadny fučiak, až na Baníkov – najvyšší kopec v Roháčoch. Tam bola viditeľnosť možno na 5m a poriadne fučalo. Českí turisti, ktorí šliapali s nami, tam ani nevyšli. Odtiaľ sme sa vrátili do Baníkovského sedla (len Juro, ktorý sa zrejme veľmi ponáhľal a nečakal, išiel ďalej do Smutného sedla) a zo sedla dlhou dolinou cez Adamcuľu na chatu.
Prešli sme 20 km, nastúpali 1770 m.
6. deň, nedeľa ráno všetci odmietli so mnou ísť na našu poslednú naplánovanú túru ,hoci počasie bolo pekné, nakoniec sa Stano podvolil a ako mi potom po túre povedal-bolo to nádherné. Boba sa rozhodla ešte raz si vybehnúť na Rákoň, ostatní mali kúpanie v Tatralandii alebo v Oraviciach. O 8:00 nás dvoch Miro hodil autom do sedla na Hutiach, odtiaľ po červenej okolo Bielej skaly na veľmi členitý Sivý vrch ,o ktorom mnohí tvrdia, že sú z neho najkrajšie výhľady na Liptov a Oravu. Aj boli. Odtiaľ už nasledoval zostup do sedla Pálenice a po žltej zasa dlhou dolinou do Zuberca, odtiaľ autom na chatu.
Prešli sme 12 km, nastúpali 960 m.
7. deň, pondelok ráno budíček, zbalíme ruksaky, rozlúčime sa navzájom a hurá domov si trochu odpočinúť a vyliečiť svaly.
Stručné vyhodnotenie turistiky všetkým sa naplánované a prešľapané trasy / aj keď náročné/ páčili, partia bola dobrá, počasie vyšlo, jediným smutným zážitkom bol spomínaný úraz.
Spolu sme našliapali za 6 dní 97 km, nastúpali 6520 m.
Paľo Herceg
