Akcia Gargano 24.5.- 2.6.

Akcie sa za MKCK zúčastnili : M.Šuga, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček, B. Ilavská, A. Nováková a J. Hergottová.

Gargano súčasť regiónu Puglia sa rozprestiera v juhovýchodnej časti „talianskej čižmy“. Tento polostrov tvorí vlastne jej ostrohu. V porovnaní s plochým a piesčitým pobrežím severného Talianska je miestna krajina nesmierne mnohotvárna a hornatá. Polostrov Gargano je vysoký skalnatý výbežok do jadranského mora a celý je chránenou prírodnou rezerváciou. Len severnú časť tvorí rovina Tavoliere, kde sú taktiež dve slané jazerá Lago di Lesina a Varano. Vďaka geografickej izolácii, tento región nie je priemyselne znečistený a preto je tu čistý vzduch, čisté more a prekrásna príroda.

Práve sem mierili naše kroky na celých šesť dní s cieľom spoznať tento kraj zo sedla bicykla. Autobus nás aj s našimi tátošmi priváža do mesta Vieste v sobotu krátko popoludní. Presnejšie do letoviska Villaggio Arcoballeno. Po ubytovaní sa v miestnych apartmánoch vychádzame ešte v podvečer na malú cyklistickú prechádzku po starobylom centre Vieste. Toto bolo pôvodne rybárske mesto, kde sa doteraz zachovali typické budovy, postavené v orientálnom štýle. Prechádzame sa po úzkych uličkách s malými obchodíkmi, navštívime múzeum s najväčšou zbierkou mušlí na svete. Nenecháme si ujsť ani Kostol Chiesa di San Francisco. Cestou naspäť si pri pláži obzeráme skalnatú homoľu zvanú Pizzomuno (v preklade vrchol sveta) jedinečný útvar, ktorý vymodelovali voda a vietor.

Druhý deň sa v skupinkách vydávame spoznávať tento kraj rôznymi smermi. Naša skupinka sa vydáva po ceste vnútrozemím do sedla Torre di Sagro. Je slnečno, teplota niečo nad 20 °C, Čaká nás okolo 20-kilometrové stúpanie do výšky 615 m. Stúpanie je pozvoľné. Sprevádzajú nás olivové sady a krásny les hraničiaci s pralesom Foresta Umbra, no samozrejme voľne sa pasúci dobytok. Na sedle sa občerstvíme a nasleduje vyše 20-kilometrový zjazd do mesta Mattinata. Dych berúce výhľady počas zjazdu na okolitú krajinu sú hodnotnou odmenou za vynaložené úsilie pri stúpaní na sedlo. V meste sa zdržíme len krátko na kávu, lebo smerujeme k miestnej kamienkovej pláži, kde si omočíme nohy. Teplota vody nám hovorí, že to by pre dnes s kúpaním stačilo. Čaká nás ešte náročná, avšak pozoruhodná cesta popri pobreží. Je to samá zákruta a stúpanie strieda klesanie, tak nám dobre padnú chvíľky na krátke zastavenie a fotografovanie prekrásnych prírodných scenérií, divokých skál, či piesčitých zálivov. Do Vieste prichádzame celkom v podvečer obohatení o krásne zážitky z dnešnej cyklotúry.

Na ďalší deň sa vydávame cestou, opäť vnútrozemím, popri olivových sadoch, tento krát na sever, do mesta Peschici. Cesta je prevoňaná kvitnúcou macchiou. Slniečko nám pekne svieti, onedlho sme dolu pri mestskej pláži. Po krátkom stúpaní sa dostávame do centra. Je veľmi malebné a je vystavané na skale. Historické centrum tvoria orientálne budovy zo 14. storočia a úzke uličky. Hovorí sa, že je to jediné mesto na Jadrane, odkiaľ možno pozorovať východ aj západ slnka na morskom horizonte. Po dobrom kapučínku a krátkej prehliadke si doprajeme obed na krásnej terase miestnej Pizzerie. Personál je veľmi ústretový. Servírujú nám rôzne predjedlá aj záverečný „drink“ a to všetko aj s krásnym výhľadom na more a pláž. Dobre naladení odchádzame smerom na Vieste, ale teraz už po pobreží. Zastavujeme sa na pláži Manaccora. Tu už niektorí konečne okúsime aj kúpanie sa v mori. Hoci má teplota vody len okolo 20°C, nám to nevadí. More je more. Po dobrom kúpeli a kapučínku sa vydávame na cestu do Vieste. Je to tu v celku v pohode, sú tu všade samé letoviská ako niekde na riviére. Vo Vieste si ešte nakoniec dáme ešte za odmenu poriadny kus zmrzliny.

Ďalší deň je trochu pod mrakom, tak sa púšťame smerom na juh po pobreží. Pochmúrne počasie ešte umocní aj fakt, že všetky možnosti, ako sa dostať k miestnym plážam, sú zamedzené, pretože pláže sú súkromné a momentálne zatvorené za veľkými železnými bránami. Dostávame sa predsa k jednej verejnej, ale je to len veľmi malá plážička, more je búrlivé, na kúpanie to rozhodne nie je. Pofotíme si krásne zákutia a ideme naspäť do Vieste. Máme šťastie jedna Pizzeria je otvorená pri miestnej pláži. Tu si doprajeme trochu odpočinku a občerstvenia, lebo dnešná túra síce nebola dlhá. ale vďaka veľkej členitosti pobrežnej cesty unavujúca.

Na druhý deň ráno sa skupinky delia na unavených a menej unavených a podľa toho si naplánovali svoje trasy, niektorí šli do mesta, iní po plážach, lebo slniečko zase pekne pripekalo. My sme sa vybrali na dobrodružnú túru hľadať vrchol Monte Sacro a odtiaľ cez lesné cestičky prejsť pralesom Foresta Umbra (tienistý les) späť k plážam medzi Peschici a Vieste. Vyšliapali sme na Torre di Sagro. No potom začalo dobrodružstvo spojené s neustálym striedaním výšky, predieraním sa cez stáda kôz, neustálym sledovaním GPS-ky, lebo miestne značenie nebolo práve dokonalé. Monte Sacro sme nakoniec našli, ale bolo treba ísť asi pol hodinu peši. Foresta Umbra nás okrem nádherných exemplárov starých stromov, očarila aj tichom a pokojom. Je to jedno z posledných miest Talianska s pôvodnou vegetáciou. V miestnom bufete sme si za odmenu dali dobré kapučínko a čakal nás 20-kilometrový zjazd k moru. Zakotvili sme pri pláži Orchidea, kde sme zvlažili naše unavené telá kúpaním v mori.

Ďalší deň sme venovali plavbe loďkou po južnom pobreží spojenou s prieskumom nespočetného množstva jaskýň prístupných práve len od mora. Jedna má tvar gigantického zvona, druhá ma dieru do stropu, v ďalšej rastú na skalách malé červené guľôčky. Človek to nestačí všetko naraz ani poriadne vnímať. Nasleduje krátka zastávka na pláži na malé občerstvenie. Potom sa už vraciame späť do prístavu. Večer sme šli na pešiu prechádzku po nočnom Vieste. Popri túlaní sa v spleti úzkych uličiek sme navštívili aj reštauráciu, ktorú prevádzkuje Slovenka Patrícia so svojim Talianskym priateľom. Ochutnali sme dary mora a dobré vínko. Niektorým to ešte nestačilo a pri návrate do kempu sa zdržali pri bazéne, kde si urobili ešte malú diskotéku.

Posledný deň sa väčšina rozhoduje pre ľahké túlanie sa po plážach, spojené s opaľovaním a prípadne aj kúpaním. Ja som sa rozhodol podniknúť najťažšiu etapu tohto zájazdu spojenú s návštevou pútnického mesta Monte San Angelo. Tu sa podľa legendy v roku 493 zjavil Archanjel Michael. Ročne toto mesto navštívi asi milión turistov. Treba najprv vyšliapať sedlo Torre di Sagro (615m), potom „spadnúť“ do mesta Mattinata (75m), odtiaľ krásnymi serpentínami treba vyšliapať do samotného San Angela (810m). Je pekné počasie, cesta a výhľady sú ohromujúce, som nadmieru spokojný. Monte San Angelo je malebné mesto, ktorého centrum je plné úzkych uličiek. Uprostred mesta sa nachádza skalný chrám Svätyňa Archanjela Michaela. Už zvonku je krásny. Podobný ostaným tunajším chrámom, ale zvnútra je iný. Nič podobné som predtým nevidel. Zostupujem dolu po mramorových schodoch asi 30m. Ocitol som sa v chladnej jaskyni kostola. Tu gotická klenba plynule nadväzuje na bielu vápencovú jaskyňu, ktorá sa utápa v šere sviečok. Veľmi pôsobivé miesto. No ale treba ísť ďalej. Pokračujem ďalej za mesto a „padám“ na výšku 500m. začína vlnkovitá krajina, kde sa mi výška na tachometri mení v rozmedzí 750 až 550m. Dostávam sa zase do pralesa Foresta Umbra na výšku 780m. Okolité stromy ma znovu uchvacujú svojim divokým rastom. Dám si ešte za odmenu v miestnom bufete kapučínko a čaká ma už len odpočinkový zjazd do Vieste. Dnešná túra merala 133km s prevýšením 2050m. Pomerne slušná dávka, ale mne to tak nepripadalo, lebo zážitok z dnešného dňa ďaleko predčil moje očakávania.

Ako každý večer, tak aj dnes sa stretávame na terase nášho apartmánu a debatujeme dlho do noci o svojich zážitkoch a utužujeme už aj tak pekne rozvinuté priateľstvá.

Ráno nakladáme bicykle a batožinu. Ešte posledné foto a nasadáme do autobusu na spiatočnú cestu. Je nám samozrejme ľúto, že to všetko už končí a my sa opäť rozídeme do svojich domovov. Ale taký je život, dnes sa síce rozídeme, ale bicyklovanie nás niekedy zase určite spojí.

Ľuboš Kraic