Akcia Zimný výstup na Geldek 28.12.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Antal, Nižňanský, Pollák, Oravec, Gurinová, Ilavská, Šuga, Budoš, Poláček, Babišík, Golier J. a Golier M, Herceg, Naništa, Naď a Masaryková.

Ako hostia: Štefániková, Antalová, Nižňanská, Černá, Černý, Silberhorn, Neupaeuer, Miklošovič, Budošová Nina, Budošová Barbora, Štefánik, Gubiová, Gubi, Miklošovičová, Ardanová, Mišová, Mocko,

Ani sme sa nenazdali a opäť prišiel koniec roka. S ním neprichádza len pravidelné bilancovanie, ale je to aj čas našej tradičnej sviatočnej turistiky. V novembri na Katarínke sme sa rozhodli, že tento rok narušíme zavedené zvyklosti a navštívime inú oblasť ako zvyčajne. Milan s Paľom navrhli výstup z Dolian na Geldek a Paľo sa takto stal garantom poslednej tohtoročnej spoločnej akcie.

V sobotu 28. decembra sa na parkovisku pri krčme v Doľanoch stretávajú záujemcovia o trochu pohybu počas sviatočného ničnerobenia. Tento rok je tu veľmi početná skupina členov a priaznivcov MKCK a ich priateľov. Navzájom sa síce všetci nepoznáme, ale vítame sa, čakáme oneskorencov a po 9 hodine sa asi 35 ľudí vydáva hore dedinou. Po ceste máme ešte v dedine niekoľko krátkych vlastivedných zastávok pri informačných tabuliach, kde nám Milan podáva krátky výklad. Obdivujeme mestskú (alebo dedinskú ?) vežu, ktorá je ako jediná na Slovensku postavená priamo nad potokom, rodičovské domy Juraja Fándlyho a Juraja Palkoviča. Obidvaja sa síce nenarodili v Doľanoch, ale neskôr časť života prežili v rodnej obci svojich rodičov Ompitál. Turistika nie je len pachtení sa hore kopcom, ale človek sa pri nej občas aj niečo dozvie.

No musíme sa aj trochu spotiť, veď kvôli tomu sme sem prišli. Odbočujeme z pohodlnej asfaltky doľava na zablatenú cestu hore okolo viníc. Milan to tu pozná a my mu veríme, aj keď úvodnú časť šliapeme bez značky. Počasie je fajn neprší. Teda aspoň nie na otvorených plochách. Keď prídeme pod stromy, vietor a hustá hmla spôsobujú, že na nás stále niečo zvrchu padá. Viditeľnosť je odhadom okolo 30 metrov, preto sa priebežne čakáme. Je nás veľa, každý má iné tempo a tak sa na križovatkách vynárajú z hmly skupinky ľudí zabratých do rozhovorov. Pri krátkych zastávkach sa navzájom ponúkame niečím na zahryznutie aj na zapitie a cesta nám v pohode ubieha. Pochvaľujeme si mierne stúpanie po zvážniciach úplne pohodová prechádzka. To ale netušíme, čo nás ešte čaká. Záverečný výšľap popri obore je chuťovka. Keby tu nebol plot, ktorého sa môžeme pridŕžať, po strmom šmykľavom kopci by sme išli veľmi ťažko. Konečne sme sa zohriali. Stúpanie je veľmi prudké, ale našťastie nie až tak dlhé a za chvíľu sme pri troch brvnách, ktoré označujú koniec. Čakáme sa a potom spoločne hmlou sa vydávame smerom doprava hľadať vrchol Geldeku. Sme úspešní, vrchol nachádzame, rýchlo robíme vrcholové fotky a utekáme nájsť aspoň trochu závetria, aby sme mohli dôstojne osláviť náš výstup.

Počasie je vrcholové vietor, hmla, popŕchanie, na zemi dokonca miestami zvyšky snehu (aspoň môžeme povedať, že sme boli na zimnom výstupe) a preto oslavy príliš nepredlžujeme a vydávame sa nadol. To už je našťastie zase pohoda, cesta a čas plynú rýchlo a ani sa nenazdáme a sme pri horárni Zabité. Odtiaľto to už je len na skok po asfaltke. Po ceste sme zistili, že niekde vzadu zostali Igor a Vlado, telefón je v horách nedostupný, ale oni to určite zvládnu. V dedine sa ešte pristavíme pri pamätnej tabuli na dome Štefana Zlochu, misionára v Číne a Japonsku. Aj on sa narodil v Ompitály. Táto zhoda v bydlisku nás zaujala a začíname pátrať, v ktorej blízkej dedine to okrem Dolian všetci významní rodáci žili. Rozuzlenie je prekvapujúce. Ompitál = Doľany. Zas som o niečo múdrejší.

No a už je 14:00 a my sme naspäť na parkovisku pri autách. Ešte narýchlo podpísať prezenčnú listinu, vytvoriť posádky do áut, aby aj tí čo prišli autobusom nemuseli čakať a nastáva čas na posledné podanie rúk a rozlúčku. Dovidenia o rok na predsilvestrovskej turistike. Ale predtým sa hádam ešte uvidíme na akciách v roku 2014.

Z poverenia garanta akcie Paľa Hercega zapísal Juro Golier

Akcia Chata Katarínka 16.11. – 17.11.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Naništa, Šuga, Naď, Herceg, Studený, Poláček, Kraic, Budoš, Vrábel, Golier, Babišík, Polák, Masaryková, Michalec.

Ako hostia: M.Valovičová, M.Golier, M.Ďuga, B.Ďugová.

Tohtoročná tradičná rozlúčka s cyklosezónou 2013 sa uskutočnila zhodou okolností na Agnesu a Klaudiu. V známom prostredí lesov nad Dechticiami v blízkosti býv. kláštora a kostola sv.Kataríny, na chate Katarínka. Na „prezenčke“ sa napokon zapísalo 18 účastníkov z radov členov ale aj hostí a sympatizantov klubu. Program stretnutia prebiehal podľa zabehnutého scenára. Prevzatie chaty, príprava paliva do krbu, príprava guľáša a klobásky.

Počasie bolo t.r. priaznivé a tak sa dal guláš variť vonku v „kotline“ pri ohnisku pred chatou. Priebežne až do večera prebiehala prezentácia fotografií z akcií roka 2013 na obrazovke TV, spolu s komentárom ved. akcií. Po večeri prišiel aj Milan Ďuga, Ľubo Kraic a Janko Budoš aby zahrali na gitare a spoločne si zaspievali známe aj menej známe piesne. K narodeninám (31) sme zablahoželali Paľovi Vráblovi, ktorý nám na oplátku krásne zahral na trubke. Nasledovala aj nočná túra ku kostolu sv. Kataríny, ktorá má svoje neopísateľné čaro, keď putujeme lesom za svetla „čeloviek“ alebo lámp z bicyklov. Po tichej modlitbe a hlučnom prípitku na zdravie všetkým ľuďom „dobrej vôle“ si spoločne zaželáme šťastný Nový rok 2014 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok. Prekvapenie pripravil Paľo Vrábel keď zahral na trubke známu hymnu „bílych andelov“ z Trnavy. Poďakovanie patrí všetkým členom klubu MKCK, ktorí sa aktívne počas celého roka zapájali do činnosti klubu. Tiež všetkým vedúcim akcií za prípravu i realizáciu jednotlivých 1 dňoviek ale aj viacdňoviek.

Akcia bola „vydarená“ aj vďaka: Vladovi, Mirovi, Mirke za prípravu guľáša. Mirovi, Igorovi, Paľovi, Jurovi, Stanovi, za prípravu dreva a založenie do krbu. Jurajovi P., Ľubovi K., Jozefovi M. za prípravu a prezentáciu fotiek z r.2013. Danielovi, Anke, Milanovi B. za poriadok v kuchyni aj všetkým ostatným ktorí „priložili ruku k dielu“ pre zdarný priebeh akcie.

Igor Naništa V Trnave 17.11.2013

Akcia M.Karpaty – Majdán 29.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Vrábel, I. Matkovčík, J. Hergottová, E. Kraicová, Ľ. Kraic, P. Škoda, J. Budoš, V. Oravec, J. Poláček a M. Šuga.

Ako hostia: D. Janus, D. Kraic.

Na túto, fakticky už poslednú, rýdzo-cyklistickú akciu z tohtoročného plánu sa dostavilo celkovo 12 cyklistov(tiek). V mieste zrazu Chata Majdán sa všetci stretávame krátko pred desiatou hodinou rannou. Prvá skupinka sem prišla z vlaku zo Smoleníc, druhá autami a posledná tzv. po vlastných.

Po rannej kávičke a občerstvení v miestnej chate (personál bol veľmi ústretový) sa vydávame na trasu. Je na pocit chladno, ale slniečko svieti, les je svieži, zelený, príroda je ešte stále očarujúca. Putujeme po asfaltovej lesnej cestičke (modrej cykloznačke) popri Olšovskom mlyne. Krátko pred Rybárňou sa cesta rozdeľuje. My odbočujeme doľava smerom na Solírov. Tu dostávam defekt na zadné koleso takže nastáva nutné krátke zdržanie kvôli oprave. Za pomoci kolegov je práca rýchlo ukončená a onedlho dobiehame ostaných na sedle pred Zabitým. Zbiehame dolu k horárni Zabité. Tu niektorí využijú možnosť nabrať si vody z miestneho prameňa a hneď pokračujeme krátkym stúpaním na sedlo Nad jarkami. Nasledovný krátky zjazd nás dovedie na miesto zaniknutej sklárskej osady Sklená Huta. Odtiaľto pokračujeme po modrej turistickej značke až po miesto zvané Kolovrátok. Keďže spevnená cesta tu končí, nastáva dilema, ktorým smerom ísť na sedlo Uhliská. Ďalej po modrej značke som už raz šiel, nebola moc príjemná, tak som zvolil inú, novú, ešte neprebádanú cestu po lesnej zvážnici. Ale to sa ukázalo ako nedobrá voľba, pretože to bola (cca po jednom kilometri) doslova cesta zarúbaná a vôbec neprechodná. Nasledoval návrat späť na Kolovrátok. Neúspech ešte okorenil môj ďalší defekt. Ako sa ukázalo bol spôsobený nesprávnym postupom pri prvej oprave (nevšimol som si v plášti zabodnutú oceľovú šponu). Teraz som ju už našťastie vytiahol a s defektmi bol už pokoj. Takže na Uhliská nás doviedla cesta po modrej značke. Bola tiež nevalnej akosti, ale bola aspoň priechodzia.

Od tohto miesta (Uhliská) bola už cesta na lesné pomery vynikajúca. Najprv sme obišli po príjemnej kľukatej cestičke horu Klokoč a jemným spádom sme prišli na Amonovú lúku. Tu sme sa rozhodli na chvíľku spevnenú cestu opustiť a vybrať sa k bývalej horárni Mon Repos. Za ňou sa znovu napájame na spevnenú lesnú cestu a po červenej turistickej značke sa dostávame na križovatku Červená hora. Odbočujeme doprava smerom na turistické centrum Jahodník, ale cca po jednom kilometri odbočujeme doprava, kde nás lesná cestička dovedie do dedinky Lošonec.

Už sme aj poriadne hladní a keďže tu nachádzame len miesto s tekutým občerstvením, rýchlo sa poberáme na chatu Majdán. Nie je to už ďaleko a po asfaltke sme tam o chvíľu.

Tu nastáva čas na zaslúžený odpočinok a občerstvenie, čo (ako už bolo raz povedané) ochotný personál aj promptne zabezpečí.

Dnes sme prežili opäť krásny deň na bicykli, k čomu nám hodne prispela aj krásna príroda Malých Karpát. Zistili sme, že je tu ešte veľa krásnych lesných cestičiek, ktoré sa priam núkajú na ich prieskum. Škoda len, že sa už sezóna pomaly končí. Hoci sme už z plánu klubu všetky akcie absolvovali, je tu ešte priestor pre individuálnu cykloturistiku. Veď jeseň ešte zďaleka nekončí. A keďže sme cykloturisti telom i dušou, je viac než pravdepodobné, že sa na týchto cestách ešte v túto jeseň určite stretneme.

Ľ. Kraic

Akcia M.Karpaty-B.Kríž-P.Baba 22.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Naď, J. Budoš a M. Šuga.

V nedeľu 22.9.2013 bola plánovaná ďalšia akcia v Malých Karpatoch. Na železničnej stanici sme sa zišli traja členovia klubu MKCK a dúfali, že sa k nám niekto v Rači pridá. Žiaľ sa tak nestalo.

Za krásneho, slnečného počasia sme vyrazili smerom na Biely kríž, kde sa to hemžilo cyklistami z bratislavskej strany. Dali sme si menšie občerstvenie na Bielom kríži v maringotke Včelín. Po dohode sme trasu trochu pozmenili a pokračovali ďalej smerom Salaš-Košariská so zastávkou v hodne navštevovanej trampskej chate Zabudnutý kút s možnosťou sa najesť.

Zelenou značkou sme pokračovali smerom na Kozí chrbát. Tu sme sa napojili na plánovanú trasu na Pezinskú Babu.

Odtiaľ sme asfaltkou došli do Pezinka, kde bolo vinobranie a kopa ľudí, ktorí si pochutnávali na dobrom burčiaku a miestnych špecialitách. Ako to už býva na takýchto slávnostiach, tu sme sa nechceli dlho zdržiavať. Bolo málo času a museli sme ponáhľať na vlak.

Vlado Naď

Akcia Posádka 21.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnilo: J. Michalec, M. Šuga, I. Naništa, Ľ. Kraic, S. Studený, D. Pollák a A. Masaryková.

Podľa plánu akcií MKCK na sobotu 21.9. pripadla už tradičná cyklojazda tzv. burčiaková túra k Danovi a Anke na chatu u Studánky na Posádke.

Stretávame sa o 10:00 hod v Trnave pri „amfíku“ v zostave: J.Michalec, L.Kraic, M.Šuga, I.Naništa. Po tradičnej štartovej fotografii sa rozhodneme tentoraz vyraziť na trasu smerom cez Vozovku Zavar a poľnými cestami cez diaľnicu cez Zelenice Šulekovo – do Hlohovca. V Zavare sa zastavíme na krátke občerstvenie v miestnom pohostinstve, kde sa aj rozlúčime s M. Šugom, ktorého čaká o 16 hod v Trnave asistencia na futbalovom zápase Trnava – Slovan a tak ide vlastným okruhom späť domov.

Počasie je doobeda ešte dobré aj keď pod mrakom. Ďalej šliapeme až do Hlohovca v trojici v miernom protivetre. Za Šulekovom nabehneme na hrádzu Váhu, ktorou sa dostaneme na most do Hlohovca. Na námestí pri kostole sa okrem „domácej“ partie bezdomovcov na lavičkách stretáme aj so S. Studeným jediným zástupcom prichádzajúcim v smere od Piešťan. Po zvítaní a fotografovaní chvíľu čakáme až prejde prvá dnešná krátka dažďová prehánka. Výjazd z Hlohovca nám opäť „spríjemňujú“ drobné dažďové kvapky. Po zdolaní tiahleho stúpania na vyhliadku na Šianci je nám odmenou krásny výhľad na široké okolie od Piešťan cez veže dymiacej AE v Bohuniciach až po Trnavu. Na krátku chvíľu je vidieť aj farebnú dúhu nad Váhom a blížiace sa čierne mračná od Piešťan. Trocha „pookrejeme na duši“ a znova šliapeme ďalej už dolu kopcom do Bojničiek. Tu nás okrajom „lizne“ ďalšia dažďová prehánka. Za Bojničkami odbočíme vpravo na krásnu orechovú aleju. Z jednej strany je výhľad na „obťažkané“ strapce vo vinohrade a z druhej je výhľad na M. Karpaty v pozadí.

Posádka nás víta svojou pokojnou atmosférou. Na križovatke zídeme dolu brehom a ocitneme sa pred chatou Dana a Anky pri Studánke. Po zvítaní sa usadáme ku stolu s občerstvením, ktoré nachystali domáci. Koštujeme biele aj červené. Zajedáme chutnými koláčikmi od Aničky. Pri debate príde reč aj na úpravu trasy Karpaty tour v r.2014. Keďže už „roky“ sme trasu KT nemenili, prišiel S. Studený s návrhom upraviť trasu smerom na sever od Trnavy. Uvažovali sme aj so štartom z mlyna v Radošovciach, ale z logistických a praktických dôvodov nakoniec bude štart aj cieľ v Trnave na Relaxe.

Po debatách a príjemnom občerstvení na chate u Studánky nastal čas rozlúčenia s príjemnými hostiteľmi Danom a Ankou. Aj ďalšia krátka dažďová prehánka prešla a sem tam sa ukazuje slnko. Ešte jedna fotografia na pamiatku a vyrážame na cestu domov. Pokračujeme späť na rázcestie, kde sa lúčime so S. Studeným. Zvyšok zostavy ideme cez Dvorníky na Sereď. Trasa je členitá s peknými stupákmi aj padákmi. Otvárajú sa výhľady – na ľavo je vidieť Zobor. Prejdeme most cez Váh a ocitáme sa v centre Serede. Spoliehame sa na Ľubošovu mobilnú navigáciu, ktorá nás spoľahlivo privedie cez poľné cesty mimo hlavných ciest až do Modranky. Tu ešte krátko posedíme pri chmeľovom orosenom potešení a zhodnotíme akciu.

Záver: prejdená trasa cca 75 km, objavenie nových cyklochodníkov, príjemné ukončenie letnej cyklosezóny, poďakovanie Anke a Danovi za pohostenie a strechu nad hlavou…

Igor Naništa

Akcia Vysokohoská turistika 2.9 až 6.9.

Vysokohorská turistika Poľské Tatry (Červené vrchy) 2.9.- 6.9.2013

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Herceg, H.Gurínová, B.Ilavská, V.Naď, M.Šuga, J.Poláček,

Hostia: M.Modrovský, J.Hronský, F.Martinus

Pondelok – doobeda sme deviati turisti vyrazili autami do Zakopaného, horského centra Poľských Tatier, mesta preplneného turistami po celý rok. Cestou tam sme sa zastavili v Starej Bystrici, peknej kysuckej dedinke, ktorá je známa najmä Slovenským orlojom, ktorého srdcom je astroláb veľmi zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, jedinečný v celej Európe.

Po prehliadke orloja sa ozvali naše žalúdky, tak sme ich išli ukľudniť do útulnej reštiky, kde pred vchodom postával slávnostne vyobliekaný personál aj s farárom v čiernom habite. Takéto uvítanie sme teda nečakali. Na ich otázku, či patríme k ministrovmu sprievodu – vysmiaty minister Čaplovič aj so svojou suitou už stál za nami sme ani odpovedať nemuseli. Naznačili nám, že chudobní poddaní majú prístup za dve hodiny dojesť zvyšky po hostine.

Navečer sme už boli ubytovaní v komfortnom súkromí, kúsok od Kužnice – centra turistických nástupných trás a lanovky na Kasprov vrch.

Utorok hrozné ráno, nočná mora každého turistu – čierna obloha a dážď. S Vladom a Mirom sme zbehli do centra mesta na trh pozrieť, či sú hríby. Keďže to vyzeralo, že z dnešnej turistiky nič nebude, tak aspoň hríby budeme hľadať. Hríbov na trhu bolo dosť. Trochu sme pochodili skoré ranné Zakopané, ja som ešte hodil v duchu jeden Otčenáš a Zdravas za počasie. No a po hodine som začal veriť na zázraky. Z oblohy sa začali vytrácať mraky, vykuklo zubaté slniečko a pokým sme sa vrátili na ubytko, prestalo pršať.

Zvyšok mužstva sme vyhnali z postelí, rýchlo sa zbalili a o 10:00 sme už šliapali do cieľa našej prvej túry GIEWONT (1895m). Tento neprehliadnuteľný štít, ležiaci mimo hlavného hrebeňa, charakteristický veľkým krížom je aj pútnickým miestom Poliakov a je pekne viditeľný aj z našich Tatier.

Dlhým, najskôr miernym a potom už prudkým stúpaním z Kužnice sa naše kompletné družstvo dostalo o 14:00 na vrchol. Bolo dosť chladno a fúkal aj mierny vietor, ale hlavne nepršalo a navečer už bolo pekne. Naspäť sme sa vracali tým istým chodníkom, iba Maroš s Jurom si to natiahli okľukou po červenej do Kužnice. V doline, kúsok od nášho chodníka, sa pásla rodinka medveďov. Nevšímali si nás a my sme sa od prekvapenia zabudli aj báť.

Streda ráno je slnečné a je aj bezvetrie. Celá partia sme už o 8:00 stáli v dlhom rade na lanovku na Kasprov vrch (1987m). O 9:30 sme vyrážali (okrem Jula, ten si pochodil po hrebeni a lanovkou sa vrátil) po hrebeni na východ, na SVINICU (2301m) najvyšší štít Poľských Tatier. Zo začiatku celkom sympatický chodník, mierne stúpanie a klesanie. Prehupli sme sa cez Ľaliové sedlo ďalej do Svinického sedla, kde sme sa počkali, aby sme nabrali sily do ostrého kopca pred nami, Svinicu (slovensky Sviňa) – výstižný názov. Vlado aj s radostným súhlasom žien vyhlásil, že dnes na žiadnu sviňu šliapať nebudú, tak to mykli strmou zelenou zn. – Suchou dolinou – dolu okolo Zelených plies do Kužnice. Zvyšná päťka sme pokračovali stúpaním a pomocou reťazí na vrchol, aby sme sa tam spolu s desiatkou ďalších turistov tlačili a obdivovali krásne výhľady pod nami.

Ferino nám po ťažkom vnútornom boji – či ísť ďalej alebo sa vrátiť – oznámil, že sa vracia späť na lanovku. Tak sme zostali štyria. Zostup dolu do sedla ZAWRAT (2159m) bol dosť prudký, po reťaziach a rebríkoch a to sme ešte netušili, čo nás čaká zo sedla dolu do doliny. Ten zostup zo sedla Zawrat – kolmá 200m stena plná komínov, žľabov a hladkých stien – sa volá Orlia prť (Orlia púť). Zísť sa dá iba pomocou reťazí, občas rebrík alebo stúpadlo. Zostupovali sme pomaly, inak sa ani nedalo. Občas sme dávali prednosť tým, čo vystupovali hore. V ich tvárach som videl ešte väčší stres, ako bol náš. Dlhý a náročný zostup skončil až pri Čiernom plese (1632m). Odtiaľ už šli v pohode na chatu Murowaniec konečne pivo. A ďalej do Kužnice, kde sme dorazili o 20:00 už potme.

Štvrtok- opäť pekné ráno. Pretože sa niektorým už nechcelo absolvovať poslednú naplánovanú túru, rozhodli sa pre ľahšiu vychádzku na neďalekú Gubalówku – lyžiarske centrum nad Zakopaným a potom nákupnú turistiku v meste. Ja spolu s Vladom, Mirom a Marošom sme sa hneď ráno znovu postavili do radu na lanovku, aby sme spolu aj s R. Mockom a jeho parťáčkami (tí prišli v predchádzajúci večer za nami a zostali až do nedele) šliapali z Kasprovho vrchu tentoraz hlavným hrebeňom na západ. Spolu sme prišli do sedla pod Kondračkou. Rasťo s partiou aj s Marošom pokračovali na Kondratovu kopu a na Giewont, my sme zo sedla zišli strmým a kľukatým chodníkom po zelenej zn. na Halu Kondratowu a späť do Kužnice.

Večer sme spoločne na izbe vyhodnotili Poľské Tatry ako ďalšiu vydarenú pešiu turistiku s novými zážitkami a túžbou si to ešte niekedy zopakovať.

Piatok ráno sme zbalili veci, klasická rozlúčka a späť domov. Naša posádka sa ešte zastavila vo Vychylovke (Kysucký skanzen) na hríby, (niečo sme nazbierali) a uháňali domov.

Na záver ešte jeden postreh všetci turisti (prevažne Poliaci) na turistických chodníkoch sa zdravia poľským „Dzien dobrý“. Je to milé, na slovenskej strane sa to už akoby nenosilo.

Paľo Herceg

Akcia Homôlka – Čičmany 31.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: E. Kraicová, Ľ. Kraic, J.Hergottová, H. Gurínová a J. Poláček.

Na túto akciu, ktorej trasa viedla krásnym územím Strážovských vrchov a sľubovala vrcholné zážitky z cykloturistiky, sme sa dostavili dosť poskromne a to ešte česť klubu vo väčšej miere zachraňovali naše ženy.

Stretávame sa ráno o 7:45 na stanici v Trenčianskej Teplej. Po obligátnom štartovacom fotení sa krátko po ôsmej vydávame na trasu. Najskôr bolo nutné prejsť po celkom rušnej ceste asi 12 kilometrov do Ilavy, kde sme odbočili na už pokojnejšiu cestu, ktorá nás mala po 15 kilometroch doviesť na sedlo Homôlka. Bolo treba ale zdolať asi 500-metrové prevýšenie. Šli sme pokojným tempom a pri krásnom počasí a dobrej nálade (zanechávame za sebou dedinky Štyri Lipy a Hornú Lehotu) za pomerne pekných výhľadov čoskoro prichádzame na samotné sedlo. Odbočujeme k miestnej reštaurácii na malé občerstvenie. Práve tu chystajú občerstvovačku pre cyklomaratón horských bicyklov. Našťastie oni idú iným smerom než my, takže si môžeme potom pokojne vychutnať nasledovný asi 10-kilometrový zjazd po križovatku Klin za Valaskou Belou.

Tu odbočujeme doľava. Opúšťame povodie Nitrice a postupujeme ďalej popri riečke Jasenine až do osady Gápel. Za ňou nás čaká ďalšie stúpanie tzv. Kohútovou dolinou do Čičermanského sedla. Tu musíme dávať trochu pozor a využiť GPS prijímač (lebo cesta nie je nijako značená), aby sme presne odbočili na lesnú zvážnicu, ktorá nás má priviesť popod Lazovým vrchom na sedlo Javorinky. Všetko pokračuje k našej spokojnosti. Je to väčšinou po vrstevnici a sem-tam zase s peknými výhľadmi ako stvorenými pre fotenie, čo aj plne využijeme. Záverečné krátke stúpanie nás dovedie na lúku, kde je Božia muka obkolesená štyrmi statnými lipami. Pri nich je turistický stĺpik s názvom sedlo Javorinky. Nádherné miesto. Trochu sa tu zdržíme. Hodíme reč s miestnym domorodcom. Prišiel sem na hríby, ale je pomerne sucho, takže odišiel naprázdno. Teraz musíme ísť trochu opatrne, lebo je to prudko z kopca. Otvára sa pred nami krásna panoráma údolia riečky Rajčianky a samotných Čičmian.

Prichádzame do dedinky. Stále si zachovala svoj osobitý ráz maľovaných drevených chalúpok, čo sem privádza húfy turistov. Tak je to aj teraz. Zdržíme sa tu trochu dlhšie. Pozvoľne bicyklujeme po dedine a obzeráme si tú rázovitú krásu. Trochu nám aj vyhladlo a preto zakotvíme v miestnom penzióne uspokojiť aj naše žalúdky.

Ďalšia cesta je šetrná k našim momentálne plným bruškám, takže len pozvoľna stúpame krásnym údolím Rajčianky hore na Strážovské sedlo. Tu už je všetkým dnešným stúpaniam definitívny koniec. Odtiaľto nás čaká asi 20-kilometrový zjazd do dedinky Košeca. Užívame si ho ako odmenu na koniec za dobre vykonanú prácu. Pekné výhľady na Zliechov, Košecké Podhradie, jemný padák po celej Podhradskej doline sú nezabudnuteľným zážitkom. Ešte treba zdolať posledné kilometre po hlavnej ceste do Trenčianskej Teplej, ale to už je len (ako sa hovorí) malina.

Na stanici máme ešte trochu čas, tak v miestnom bistre trochu posedíme a zhodnocujeme dnešnú akciu. Je to veľmi jednoduché kraj, ktorým sme prechádzali, sa vyznačoval krásnymi horami, pôvabnými dolinami a podmaňujúcimi výhľadmi. K tomu keď prirátame radosť z bicyklovania a poznávania tohto kraja, tak nám vychádza jediné sme radi, že sme to práve zažili a doporučujeme každému.

Ľubo Kraic

Akcia Cyklozraz KST Piešťany 22. – 25.8.

V dňoch 22.-25.8.2013 sa v Piešťanoch konal 35. zraz cykloturistov KST. Centrom zrazu bol hotel Magnólia spolu s kempingom na Lodenici,letnou terasou Dino na Sĺňave a hotelom Atóm. Na zraze sa zúčastnilo okolo 270 účastníkov zo Slovenska, Čiech a Poľska. pre ktrorých boli v piatok a sobotu pripravené 3 cyklotrasy,1 pešia a 1 cyklistická poznávacia prechádzka. Zraz zorganizovala Regionálna rada KST v Trnave, náš cykloklub bol spoluorganizátorom, pomáhali sme zabezpečiť sprievod na trasách. V piatok to bola Považská a Horská etapa, v sobotu Kopaničiarska. Považskej sa zúčastnilo asi 170 účastníkov, Horskej cca 90 a kráľovskej Kopaničiarskej vyše 200 cyklistov.

Účastníci boli so zrazom veľmi spokojní, trasy sa im páčili a počasie nás našťastie tiež nesklamalo.

Za Malokarpatský cykloklub sa aktívne zúčastnili a pomáhali pri zabezpečení členovia a sympatizanti:
v piatok 23.8 Milka a Ľubo Kraicovci, Dušan Surovčík, Stano Studený, Hela Gurinová, Marek Novák, Martin Golier a ja, v sobotu 24.8. Jano Budoš, Igor Naništa, Vlado Naď, Juro Poláček, Ľubo Rosa, Paľo a Denis Vráblovci, Mirka Valovičová, Dušan Surovčík, Stano Studený, Hela Gurinová, Peťo Julíny, Braňo Polocík, Maroš Modrovský, Martin, Andrej a Juro Golierovci.

35. zraz cykloturistov KST v Piešťanoch

Z môjho pohľadu sa všetko začalo 14.2.2013 na členskej schôdzi v Trnave, kde nás prišli požiadať o spoluprácu organizátori podujatia z Regionálnej rady KST v Trnave. Svojim uvážene neuváženým vystúpením v diskusii som si vyslúžil nomináciu na post kooordinátora a udalosti sa pomaly začali odvíjať ku dňu D. Zo spolupracovníkov sme sa stali spoluorganizátormi a ja som sa z kooordinátora stal členom organizačného štábu. Našťastie ľudia z klubu a jeho blízkeho okolia podali pomocnú ruku a tak sme mohli požiadavky, ktoré sa od nás očakávali nielen splniť, ale snáď aj prekročiť.

Zraz nultý deň

Je štvrtok 22. augusta a ráno o 9:00 sa v hoteli Magnólia, ktorý sa na najbližšie 4 dni stáva centrom zrazu, stretáva organizačný štáb. Úlohy sú rozdelené väčšina bude zabezpečovať prezentáciu, prihlásených je vyše 250 účastníkov a očakáva sa príchod aj ďalších. Ja s Mirom Herchlom nasadáme do auta a vyrážame smerom na Brezovú pod Bradlom vyznačiť trasu. Vo Vrbovom k nám prisadá Andrej (každá ruka dobrá) a pomalým presunom po trase sobotňajšej Kopaničiarskej etapy sa snažíme vyznačiť smery na všetkých križovatkách, aby sme minimalizovali prípadné straty na stave účastníkov. Po štyroch hodinách sme naspäť v Piešťanoch (za ten čas to v sobotu niektorí prejdú aj na bicykli) a ja znovu sadám do auta a tentoraz spolu s Peťom Julínym a Martinom opäť prechádzame trasu aby ju sprievodcovia pred sobotou čo najlepšie spoznali.

Spolu s Martinom ideme večer na slávnostné otvorenie na terasu hotela Magnólia, kde stretávame aj Dušana, Helu a Tóna. Po úvodných formalitách sa rýchlo rozprúdi zábava, ale ja už toho mám od rána dosť a tak pred desiatou ideme domov. Neskôr mi ešte volajú z organizačného štábu, že by potrebovali navyše jedného sprievodcu na Horskú etapu, kde sa prihlásilo viac ľudí ako čakali. Nejako to vyriešime.

Deň prvý

Piatok 23. augusta pri pohľade na oblohu veští pekný deň. Dnes sa na trasy vyráža až o 9:00 a tak sa nemusíme ponáhľať. Na parkovisku pri Tescu máme dohodnuté stretnutie s trnavskou časťou dnešných sprievodcov Ľubo a Milka už čakajú a autami sa presúvame na parkovisko. Ďalej potom pokračujeme vo štvorici (spolu s Martinom) do kempu na Lodenici, kde sa rozdeľujeme na etapy. Keďže nikto nevyužije moju ponuku zúčastniť sa Horskej etapy, Čierny Peter zostáva u mňa.

Trasa Horská (http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=118053)

Piešťany Moravany n. V. – Modrová Nová Lehota Nový Majer Kostolný vrch Hubina

– Piešťany.

Dĺžka trasy: 48 km

Prevýšenie: 778 m

Obtiažnosť: ťažká

Na bicykle sadáme na lodenici, ja si vyberám miesto posledného, predo mnou operuje Peťo Chnapko spolu s Kornelom Ninisom (Peťa zorganizovali cez KST a on zorganizoval Kornela) a roztiahnutý pelotón, ktorý má so sprievodcami vyše 90 ľudí sa presúva cez kúpele a Moravany do Ducového. Tu je naplánovaná odbočka hore do kopca na hradisko Kostelec. Väčšina účastníkov si vyberá ťažšiu variantu a šliape do kopca, v krčme zostáva len hŕstka. Tí odvážnejší sú hore odmenení prvým krásnym výhľadom a krátkym výkladom o histórii a geografii, ktorý zabezpečujú otec a syn Škumátovci, garanti trasy.

Po návrate na hlavnú cestu sa spočiatku šliape ľahko, za Modrovou pomaličky prituhuje, prichádzajú aj prvé defekty, ale to pravé prichádza až pri stúpaní zo Starej Lehoty do sedla na Bezovec. Tu už je pelotón poriadne roztiahnutý, ja si stále kontrolujem posledné pozície spolu so skupinkou Kysučanov, straty nie sú žiadne. Jediným mínusom zatiaľ skvelého dňa sú pozatvárané krčmy a tak občerstvenie poskytuje až Dastínska kyselka. Tu už je husto, každý si chce načapovať a tak sa chvíľu zdržíme. Potom nás už čaká najväčší zaberák dňa stúpanie z Dominovej kopanice na Nový Majer. Pretože hore dlho čakáme dvojicu opravujúcu defekt, spolu s dvoma Staroľubovňancami im ideme naproti a tak si stupák dávame druhý raz. Všetko je ale v poriadku, skupinka sa spája a tak peknými lesnými cestami pokračujeme najskôr po vrstevnici a potom dole kopcom až nad Striebornicu. Tam zabezpečuje odbočku na Hubinu Ľuboš Škumát, ale aj tak niektorí rýchli zjazdári kúsok prebehnú a potom sa musia vrátiť, aby cez pole vytiahli posledný krátky, ale strmý úsek a dostali sa na ihrisko, kde si môžu oddýchnuť pri guláši a doplniť vydané tekutiny. Po chvíli začínajú prichádzať aj prvé skupinky z Považskej etapy a tak sa všetci účastníci stretávajú pri hudbe a speve malého orchestra ľudových nástrojov (husle, harmonika, spev). Bolo by tu fajn, ale je treba ešte prísť do Piešťan a tak to radšej s pivom príliš nepreháňame.

Trasa Považská (http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=118026)

Piešťany Podolie – Čachtice Nové Mesto nad Váhom

Beckov Lúka Hubina Piešťany

Dĺžka trasy: 70 km Prevýšenie: 287 m Obtiažnosť: ľahká

Druhou možnosťou dnešného dňa je rovinatá etapa okolo dvoch veľkých hradov a ich niekoľkých zmenšenín v Podolí. Túto trasu sme pôvodne mali zabezpečovať piatimi sprievodcami, ale nakoniec sa ich zišlo viac Ľubo a Milka, Dušan, náš Martin, Hela a Stano, zvyšok zabezpečujú organizátori z KST. Na trasu vyšlo skoro 170 cyklistov, ale profil a menšia orientačná náročnosť nepredstavovali také veľké riziko zakufrovania. V popise som stručnejší, nakoľko ho skladám len z počutého.

Prvou zastávkou bol Park miniatúr v Podolí, kde si účastníci mohli pozrieť zmenšené makety hradov z celého Slovenska, potom sa pokračovalo do Čachtíc, kde si časť pelotónu aspoň zvonka obzrela sídlo známej Alžbety Hroznej, zatiaľ čo ďalšia časť sa občerstvovala nápojmi a pečeným prasiatkom (otvorenie podniku zabezpečil na mieste Dušan). Potom sa pelotón ako jeden celok v sprievode policajtov presunul cez Nové Mesto nad Váhom a pokračoval do Beckova, kde ich čakal druhý veľký hrad dnešného dňa. Obec bohatá na históriu a pamiatky účastníkov zdržala a tak potom v menších skupinkách pokračovali po druhej strane Váhu až na ihrisko na Hubine. Po ceste si niektorí odskočili pozrieť veľmožský dvorec v Ducovom, čím nabrali aspoň zopár výškových metrov. Posledný úsek už je rovnaký dostať sa do Piešťan.

Naša malá skupinka si ešte oddýchne a chvíľu posedí pri spoločnej večeri, potom sa Ľubo s Milkou lúčia a nasadajú do auta. My ostatní sa ešte na chvíľu presunieme na terasu, kde sa rozbieha spoločenská časť dňa a dohadujeme sa, že zajtra sa všetci opäť stretneme.

Deň druhý

V sobotu 24. augusta s obavami pozerám ráno von z okna. Večer som na internete pozeral predpovede počasia a všetky sa zhodovali v tom, že od cca 4 hodiny ráno bude v našej oblasti pršať. Obloha je síce zatiahnutá, ale je sucho. To je fajn, vychádzať do dažďa by chcelo väčšie sebazaprenie. A dnes nás čaká kráľovská etapa zrazu Kopaničiarska.

Trasa Kopaničiarska (http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=132279)

Piešťany Vrbové Prašník Košariská Brezová pod Bradlom Polianka – Jablonka Krajné Ošmek Pobedím Horná Streda Piešťany

Dĺžka trasy: 75 km

Prevýšenie: 789 m

Obtiažnosť: ťažká

Dnes máme etapu väčšinou zabezpečiť z našich radov a tak sa ráno o 7:00 sa pred hotelom Magnólia stretávame s trnavskou časťou Janči, Igor, Vlado a ja s Andrejom a Martinom. Ideme sa naraňajkovať a postupne prichádzajú ďalší : Paľo a Mirka s Denisom, Juro, Peťo a Braňo, Marián, Stano, Hela, Dušan, Ľubo a tiež Peťo a Kornel. Presúvame sa na lodenicu a odtiaľ naspäť ku Sklenému mostu. Snahou je vytvoriť cykloreťaz, tvorenú 900 bicyklovými kolesami. Hodinu stojíme na vale pri Váhu, rozprávame sa a čakáme na oneskorencov, ktorí sa zapájajú do reťaze. Ďalej sa čakať nedá, čas nepustí a tak akcia končí do splnenia cieľa chýbalo 53 účastníkov. Nasleduje spanilá jazda všetkých takmer 400 cyklistov po Piešťanoch a okolo 10:00 vyráža had vyše 230 bicyklov smer Vrbové. Tu je krátka prestávka, počas ktorej nás privíta primátor a dozvieme sa aj niečo z histórie. Príliš sa ale nezdržujeme, čas pokročil, obloha je tmavá, nech teda prídeme čo najďalej suchí. Pokračujeme po ľavej strane okolo Čerenca smerom na Prašník, Boorovcov, Pagáčov, okolo penziónu Adam, Beňovov a Mosnákov prvým prudším stúpaním na Košariská. Čelo šliape veľmi svižne, snažíme sa držať čo najviac vpredu a vždy jeden zostávame na križovatkách ukazovať smer. Ja končím ako posledný na Košariskách, ďalej je plánovaná zastávka na Holotéch víške, kde sa podáva miestna špecialita – fazuľovica.

Pelotón je poriadne roztrhaný a rozťahaný, na križovatke stojím asi hodinu. Keď prídem na zastávku, práve odchádza prvá skupina, ktorá chce navštíviť mohylu na Bradle. Postupne sa k ním pridávajú ďalší, ako sprievodcovia s nimi idú Jano, Paľo, Andrej, Martin a Ľuboš Škumát. My ostatní ideme so zvyškom po cykloceste na Brezovú. Tu začína jemne popŕchať, ale nie je to nič kritické nemusíme ani vytiahnuť pláštenky. Zabezpečíme ešte križovatky a tak už nám nezostáva čas navštíviť dohodnutú atrakciu výstup na vežu kostola. Tak aspoň navštívime Jarmok sváka Ragana, dáme si dva deci burčiaku, cigánsku a zemiakové lupienky a zvítame sa s Mirom Šugom, ktorý si tu v civile vychutnáva jarmočnú atmosféru.

Času na oddych nie je veľa, o 14:00 je naplánovaný odchod a tak sa zase ponáhľame dopredu zabezpečiť križovatky. Chvíľu postojíme v Polianke, kde sa zo sprievodného vozidla podáva „chleba so šmalcom a cibuľou“, ale nie je čas motať sa neprší, ale cesty sú mokré a pred nami sú aj ďalšie križovatky s možnosťou zablúdenia. Cesta ubieha rýchlo cez Matejovec a Krajné, svižný postup spomalí ale stúpanie na Ošmek účastníci môžu spoznať, že ani na dolniakoch to nie je vždy len po rovine. Nevadí, je to posledná prekážka, do Piešťan je to potom cez Podolie, Pobedim a Hornú Stredu okolo kanále len po rovine.

Po prechode najväčšej časti pelotónu roztrhaného do menších skupiniek si ešte urobíme krátku prestávku v Pobedime a potom nám nezabudnuteľný záver pripraví u seba doma v Hornej Strede Dušan ĎAKUJEME !

Po návrate do Piešťan nás čaká ešte večera v Magnólii a prevažná časť zostáva na slávnostné ukončenie zrazu. Mňa tu ešte čaká jedna povinnosť Malokarpatský cykloklub je oficiálnym spoluorganizátorom zrazu, preto musím vystúpiť na pódium a v rámci ceremoniálu povedať zopár slov.

Potom sa už rozprúdi živá zábava, hudba a tanečky. Ja ešte chvíľu posedím s organizačným štábom a pozvanými hosťami v salóniku a potom sa pripojím ku zvyšku našej partie, ktorá sa lúči so zrazom v začínajúcich minútach nového dňa.

Myslím, že zraz sa prevažnej väčšine účastníkov páčil či už prostredím, peknými trasami ale aj dobrou organizáciou. K tomu sme hádam svojim malým dielom prispeli aj my, členovia a sympatizanti Malokarpatského cykloklubu. Preto ešte raz menovite chcem poďakovať tým, ktorí svojou aktívnou účasťou na zraze napomohli tomu, že každý účastník našiel cestu domov :
Milka a Ľubo Kraicovci, Dušan Surovčík, Stano Studený, Hela Gurinová, Jano Budoš, Igor Naništa, Vlado Naď, Juro Poláček, Marek Novák, Ľubo Rosa, Paľo a Denis Vráblovci, Mirka Valovičová, Peťo Julíny, Braňo Polocík, Maroš Modrovský, Martin a Andrej Golierovci

Za tých niekoľko dní sme videli, že organizovaná cykloturistika a turistika v KST žijú a účastníci z celého Slovenska, ale aj Čiech a Poľska vytvorili v Piešťanoch výbornú atmosféru. Ako všetci vieme, vekový priemer takýchto akcií sa pohybuje relatívne vysoko, ale aj medzi nami máme zopár členov a kandidátov, ktorí ho úspešne znižujú a sú prísľubom pokračovania tradície do budúcnosti. Veď tento cyklozraz KST bol v poradí 35. a turistické a zimné zrazy píšu ešte staršiu históriu.

Takže v roku 2014 dovidenia v Prešove čo Vy na to?

P.S.

Väčšinu fotografií dodal Igor, zvyšok Martin. Ostatné, výborne dokresľujúce atmosféru zrazu som si dovolil prevziať zo stránky www.pnky.sk.

Ďalšie fotografie si možno pozrieť na :

Do Piešťan zavítali cyklisti z celého Slovenska

a

V rekordnej reťazi chýbalo 53 článkov

Juraj Golier

Akcia B. Karpaty-Pov. Inovec 18.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Peter Hovorka, Igor Naništa a Miroslav Šuga

Ako hostia: Marián Modrovský, Kornel Ninis, Peter Chnapko a Ivan Kubiš

Akciu na štarte podporili: Vladimír Oravec a Stanislav Studený v obci Bošáca sa vybrali na vlastnú trasu cestou ľahšieho odporu smerom na Lopeník

V nedeľu 18.8.2013 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK. Tentokrát trasa viedla cez Biele Karpaty a Považie medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčínom nasledovne:
Nové Mesto nad Váhom – Bošáca – Zabudišová Kopanica – Malinné – Melčice-Lieskové – Chocholná-Velčice – Drietoma – Horná Súča – Dolná Súča – Hrabovka – Trenčín – Trenčianske Stankovce – Beckov – Nové Mesto nad Váhom

Po príchode účastníkov na miesto zrazu na parkovisku Lídl v Novom Meste nad Váhom (autom, vlakom, Piešťanci bicyklom) a tradičnej štartovej fotografii náš tento krát čisto pánsky peletón vyrazil smerom na Dolné Srnie a Bošácu, kde sa od nás odpojili už spomínaní Vladimír Oravec a Stanislav Studený. Takto oslabený peletón pokračoval prudkým stúpaním na Zabudišovu Kopanicu, ktoré zodpovedne preverilo kondíciu zúčastnených. Odmenou za vynaložené úsilie bola pohodová jazda po vrstevnici cez samotnú Zabudišovu Kopanicu s nádhernými výhľadmi a čerešničkou na torte na jej konci, ktorou bola návšteva Mariánovho spolužiaka a jeho brata, kde okrem zaujímavej debaty treba priznať prišlo aj na koštovku povestnej Bošáckej slivovice. Slivky sa v tomto regióne vyskytujú doslova na každom rohu, a tak samozrejme vyskúšali aj ich pevnú formu (pred skvapalnením).

Trasa ďalej pokračovala cca 1000 m krosovou vložkou v prudkom klesaní do doliny Melčice-Lieskové, čo si vychutnal najmä Peter Hovorka, majiteľ jediného cestného bicykla v peletóne. Treba však konštatovať, že náladu mu to rozhodne nepokazilo a horší úsek cesty bol kompenzovaný príjemným klesaním peknou dolinou, našim cykloklubom doteraz nepreskúmanou. V Chocholnej-Velčice sme už tradične doplnili chýbajúce tekutiny a v očakávaní veľkej prestávky pokračovali ďalej. Tá sa podľa plánu uskutočnila v Motoreste Eden v Dietome, kde sme doplnili potrebné živiny v tekutej i pevnej forme, čo bol dôležitý predpoklad na úspešné zdolanie zvyšku plánovanej trasy.

Nasledovalo vcelku pohodové stúpanie v tieni vegetácie do Dúbravy, na konci ktorého bolo už menej pohodové ale našťastie o to kratšie finále so sklonom 12%. To bolo po krátkom vydýchnutí vystriedané 14%-ným padákom, takže sme nakoniec boli radi, že sme trasu nešliapali opačným smerom. Nasledovalo mierne stúpanie do obce Závrská nasledované klesaním do Hornej a Dolnej Súče. Poslednou (horskou) prémiou bola skratka cez Hrabovku do Trenčína, na ktorej sme zdolali krátke ale o to výdatnejšie 12%-né stúpanie, ako aj doplnenie tekutín v miestnej krčme. Z najvyššieho bodu tejto skratky je celkom slušný výhľad na Trenčín a jeho okolie, takže zase raz prišlo aj na cvakanie fotoaparátom. Celý tento úsek trasy cez Dúbravu, … a Hrabovku bol pre MKCK (prvovýstup), ktorý rozhodne nesklamal.

Cez Trenčín, resp. jeho centrum, sme v rámci kultúrneho vyžitia prešli pešibusom, pofotili sa pri fontáne na námestí a po zlízaní zmrzliny pokračovali na posledný úsek trasy cez Trenčiansku Turnú, Trenčianske Stankovce, Krivosúd-Bodovku a Beckov späť do Nového Mesta nad Váhom. Piešťanci Nové Mesto nad Váhom vynechali a potiahli cez Hrádok a Lúku až do Piešťan.

Parametre trasy:
– Piešťanci: 123,4 km, prevýšenie 900 m

– ostatní účastníci: 90,7 km, prevýšenie 875 m.

Záverom sa chcem poďakovať všetkým účastníkom za účasť a športový výkon v takmer tropickom počasí jednu chvíľu mi teplomer ukázal 38°C na rozpálenej ceste. O to je hodnotnejší je výkon Piešťancov, ktorí si trasu predĺžili jazdou do aj z Nového Mesta nad Váhom po svojich.

Juraj Poláček

Akcia Jizerky 27.7. – 3.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Kraic, Kraicová, Nováková, Ilavská, Gurinová, Hergottová, Oravec, Budoš, Poláček, Gieci a Herceg.

Ako hostia: Modrovský, Chnapko, Koprna a Ninis.

27.7 Cesta do kúpeľov Libverda

Zo Zelenča, Bíňoviec, Piešťan a Topoľčian vyrazili autá, aby pozbierali účastníkov akcie aj s bicyklami a doviezli ich do Jablonice. No a odtiaľto spoločne, my motorizovaní, sme nabrali smer na západ k našim susedom. Cestou smerom na Libverdu sme sa zastavili v Havlíčkovom Brode a Mladej Boleslavy, kde sme utíšili nielen náš hlad a smäd, ale aj potešili naše vizuálne zmysly pohľadom na krásne námestia a budovy. Do cieľa sme prišli bez zablúdenia a čakali sme na našich troch parťákov, ktorí si vybrali na dopravu do kúpeľov kombináciu vlak a bicykel. Večer nás ešte okrem ubytovania čakala nočná prechádzka po kúpeľoch Libverda a degustácia miestnej kyselky.

28.7. Trasa Josefuv Dvur – Smědava

Prvá trasa viedla cez pútnické mestečko Hejnice s nádhernou Bazilikou Navštívenia Panny Márie, kde veriaci posilňujú svoju vieru. Odtiaľto smerujeme cez dedinku Ferdinandov a za ňou nás čaká pre začiatok dosť kruté, strmé stúpanie do prvej stanice občerstvenia, s názvom Hřebínek. Tu sme sa po zásluhe občerstvili a odtiaľto sa pre nás začalo skutočné cyklistické nebo s prekrásnymi cyklistickými trasami a hlavne dolu brehom cez miesta Nová Louka, Bedřichov, Josefuv Dul. Po ukojení orgánov zraku bolo treba ukojiť aj iné zmysly a keďže čas bol už pokročilý, prišla nám vhod prestávka na obed. Z poobednej letargie nás prebralo ďalšie ťažké stúpanie smerujúce k pozostatkom bývalej pretrhnutej priehrady na Bílej Desnej. Tu sa dozvedáme o hroznej katastrofe, ktorá sa tu stala 18. septembra 1916 keď pravdepodobne po nekvalitne vykonanej práci sa pretrhla ešte nie naplno napustená priehrada a vykonala dielo nesmiernej skazy: mimo iného 370 občanov stratilo všetok majetok, 29 domov zmizlo vo vlnách a čo bolo najhoršie, 59 ľudí prišlo o život. So zmiešanými pocitmi pokračujeme ďalej. Odtiaľto smerujeme do údolia riečky Čiernej Desnej a krásna asfaltová cesta Soušská silnice – nás za mierneho stúpania dovedie k chate Smědava. Tu po občerstvení nás už čakal len zjazd cez Bílý Potok po hlavnej ceste do nášho prechodného domova, penzión Lučina v kúpeľoch Libverda.

Namerané parametre trasy: 51 km, prevýšenie 1089 m.

29.7. Trasa Bogatynia – Hrádek nad Nisou

Po dosť náročnej prvej trase ženská časť nášho kolektívu zvolila na druhý deň odpočinkové kultúrno-relaxačné vyžitie v miestnych kúpeľoch. My chlapi sme sa vybrali smer Frýdlant. Tu sme mohli obdivovať miestny zámok (ale len zvonku, lebo v pondelok bol zatvárací deň) a krásne námestie T.G. Masaryka v centre mesta s majestátnou radnicou a sochou vojvodu Albrechta z Valdštejna. Odtiaľto je to už len na skok na hranice, tak sa pozvoľne prehupneme do Poľska. Poľské mesto Bogatynia nás moc neuchvátilo. Táto časť Poľska predsa len zaujala mužskú osádku svojimi povrchovými baňami a hlavne technickým gigantickým rýpadlom, ktoré malo výšku ako niekoľko poschodová budova. Cez časom poznačenými usadlosťami sme sa dosť vyhladovaní dopracovali do prvej a hlavne dobrej reštiky v Hrádku nad Nisou. Tu sme si konečne odpočinuli a hlavne sa najedli, lebo hlad nie je práve najlepším priateľom cykloturistu. Cestou smerom domov sme poniektorí navštívili ešte hrad Grabštejn (taktiež v pondelok zatvorený) a začali stúpať na sedlo nad Oldřichov v Hájích, kde nás prekvapila zatvorená reštaurácia Beseda. Krásna cyklocesta, ktorá viedla vrstevnicami až do Ferdinandova a Hejníc, nám urobila príjemný zážitok zo zjazdu. Z Hejníc sme vystúpali už len malý kopec a boli sme doma, kde sme sa mohli venovať po očiste aj iným príjemným záľubám ako len cyklistike. Večer nás prekvapil poriadny lejak, ktorý urobil na niektorých miestach severných Čiech hotovú pohromu.

Namerané parametre trasy: 83 km, prevýšenie 936 m.

30.7. Trasa Ostritz

Tretí deň už v kompletnej zostave sme otestovali cestu severo-západným smerom. Skoro v každej dedinke, cez ktorú sme prechádzali, zostali stopy po silnej búrke. Pred Jindřichovicami sme navštívili statok s veterným mlynom, kde nám pózovali pri fotení kozy domáce. Odtiaľ sme sa priblížili po ceste až ku hranici s Poľskom. Celkom kvalitná cesta sa kľukatila smrekovým lesom pokrytým neskutočne zelenou trávou a machom. Hlad nás zastavil v dedinke Pertoltice, kde sme si skoro dve hodiny počkali na XXL jedlo, ale stálo to za to. Po obede sme museli trasu trochu upraviť, lebo sme mali málo nakrútených kilometrov a času nebolo už práve nazvyš. Cestou cez Višňovú a Andělku sme sa dopracovali do Poľska a zakrátko do Nemecka. Nemecko na nás pôsobilo svojimi vyľudnenými a kockami vydláždenými uličkami dosť depresívne. Sterilná čistota a žiadny živočíšno-cyklistický ruch. Jediný pozitívny dojem bol pre niektorých návšteva pekného kláštora Marienthal a pre iných dobre orosené (aj cenovo) nemecké pivo. Naspäť sme sa vrátili rovnakou cestou do Poľska. Cestou do Česka sme zvolili inú variantu, nie moc vhodnú, kde sme zopár krát zablúdili a vyskúšali sme si aj crossovú vložku po rozbahnenom a zarastenom chodníku. Všetci s radosťou uvítali, že sme konečne opäť v Čechách, vo Višňovej. Odtiaľto sa náš pelotón roztrhal, aby sme sa opäť stretli v Libverde.

Namerané parametre trasy: 87 km, prevýšenie 974 m.

31.7 Trasa Krásná Máří

Ďalší deň väčšina z nás nechcela počuť o trasách do Poľska, tá včerajšia zanechala v nás „hlboký“ dojem. Vystúpali sme ľahučko po vrstevnici do sedla, k reštike Beseda. Tu nám načapovali pivo a sľúbili, keď sa budeme podvečer vracať cez ich boudu, budú mať opečené maškrty. Padli sme do Mníšeka. Tu sme sa popri tunajšej priehrade a dedinke Fojtka pustili do zase riadneho stúpania na sedlo pod Javorový vrchom. Cez ďalšie sedlo Závory sme pokračovali a trochu sa aj ponáhľali do boudy na Novej Louke, ktorú sme si už v nedeľu raz obzreli. „V hodine dvanástej“ a to sme nevedeli, sme zaparkovali naše tátoše. Totiž pri objednávaní jedla a pitia sa spustila poriadna kuca-paca, čiže lejak. Po dvoch pivách a dokonalom trávení sme sa pustili po skoro vysušených cestách opäť do kopca. Na Rozmezí sme prekonali výšku 1000 m a potom nás čakali malebné rašeliniská na Číhadle a dych nám vyrazil nádherný pohľad z vyhliadky Krásná Máří. Potom sme sa občerstvili na už pre nás známom Hřebínku. Nádhernou cyklocestou, ale za mierneho dažďa, sme pokračovali padákom do Oldřichova v Hájích a krátkym stúpaním prichádzame k reštike Beseda. Tu sme sa, ako bolo sľúbené, najedli a popili, aby sme zvládli mierny zjazd do Ferdinandova a Hejnic a hlavne krátky stupák do Libverdy.

(Pozn. Budoš išiel hlavnou cestou cez vodou zničenú Raspenavu do Frýdlantu za svojím strýkom.)

Večer pokračoval v zábavnom duchu pri Ľubovej novej gitare so spevom až do nočných hodín.

Namerané parametre trasy: 65 km, prevýšenie 1083 m.

1.8. Trasa Na Smrk

Táto trasa patrila medzi najnáročnejšie svojím výškovým stúpaním, ale vzdialenosťou bola najkratšia. Z Libverdy sme začali stúpať až po chatu Hubertka. (Toto miesto malo byť naším pôvodným domovom namiesto penziónu Lučina, čo všetci vtedy odmietli hlavne podľa zariadenia chaty. No nikto vtedy netušil na akom brutálnom kopci sa Hubertka nachádza. Takže sme sa uistili, že sme si penzión Lučina zvolili veľmi dobre.) Po krátkom občerstvení pokračujeme pozvoľným stúpaním na križovatku Tišina. Tu síce úž v riadnej výške nad 800 m pokračujeme pozvoľne strmou šotolinovou cestičkou s odvodňovacími kanálmi (občas brutálna šotolina) až na najvyššiu horu Jizerok na Smrk 1124 m. Na Smrku náš čakal nádherný výhľad z rozhľadne a občerstvenie, s ktorým sme ani nerátali. Potom sme prekročili poľskú hranicu a po chodníku s veľkými skalami sme si vyskúšali aj pochod vedľa bicykla, až sme sa dostali spevnenou cestou do Drwale. Od Górzystówa sa začala veľmi krásna scenéria s riekou Jizerou. Po prekročení hraničného mostu sme absolvovali na mape označený terén výkričníkmi, čiže sme tlačili bicykle, ale čo sme videli na poľskej strane Jizery stálo za to. Technicko náročný terén nás doviedol do najkrajšej časti Jizerok do osady Jizerka. Tu v prostredí krásnych chalúpok, premenených na penzióny, ležiacich pod ochranou majestátnej hory Bukovec sme zvolili obedňajšiu prestávku. Obed sme spojili aj s duševným relaxom. Cestou domov sme míňali opäť Smědavu. Tu sme sa rozdelili. Jedna skupina išla klasicky cez Bílý Potok a druhá cez Hubertku priamo do Libverdy.

Namerané parametre trasy: 47 km, prevýšenie 1046 m

2.8. Trasa Okolo Tanvaldu

Posledný deň pobytu sme prežili rozdielne. Paľova skupina sa vybrala na hríby, ďalší zostali v Libverde, aby sa okúpali a vyskúšali Singltrack. Jozefova skupina cyklistov sa vybrala do Liberca a na Ještěd. My, čo sme zostali, sme sa autami dopravili do Tanvaldu. Táto trasa, to som si neuvedomoval, bola najnáročnejšia. Hneď na začiatku nás otestovalo stúpanie na Tanvaldský Špičák. Bolo to od križovatky dlhé len 1,5 km, ale to infarktové stúpanie, maximálne 21% nás všetkých, okrem Ľuba, presvedčilo, aby sme si chôdzou po svojich trochu oddýchli. Ale ten výhľad z rozhľadne stál za všetko. V Sky regióne Albrechtice si Vlado vymenil poškodený plášť za dobrý a hurá za poslednou rozhľadňou. Najprv sme sa cez Smržovku dostali do Tanvaldu, kde sme sa posilnili v miestnej reštaurácii. No a potom poďho samozrejme do dobrého kopca. Cez dedinky Příchovice a chatu Hvězda prichádzame do najvyššieho bodu tejto etapy, do 959 m, k rozhľadni Štěpánka. Táto patrí medzi najstaršie a najkrajšie rozhľadne v okolí. Po občerstvení sme brutálne stratili výšku o cca 250m. Niektorý, nemenovaný z našej partie mal strach z ďalšieho stúpania a reštaurácia so šnicľou nebola široko ďaleko. Prešli sme krásnu Jizersko – pod Krkonošskú magistrálu. Našťastie tá viedla presne po vrstevnici až do Dolného Kořenova. Tu po krátkom stúpaní na začiatku Kořenova sme ukľudnili svoje ľudské potreby v miestnej reštaurácii Šnyclovna. Pre časový deficit sme po vystúpaní do Kořenova skrátili trasu a zamierili priamo do Tanvaldu k autu.

Namerané parametre trasy: 48 km, prevýšenie 1158 m.

3.8. Cesta do našich domovov

V sobotu plní dojmov z Jizerských Hôr sme sa autami vybrali do Liberca. Chceli sme ešte vidieť Ještěd. Na dobrú radu miestneho občana, čo vidí len svoj biznis, sme sa dali vyviesť lanovkou, aby sme 2 km mohli šliapať peši s prevýšením 100m na Ještěd. Výhľad stál za to, i keď bolo horúce počasie a plno ľudí.

Nasadáme do áut a poberáme sa na poslednú cestu, teraz už domov. Za sebou nechávame Jizerky.

V pamäti nám zostanú smrekové lesy s priezračno zelenými kobercami (kde chýbali hádam len hríby), meandrové riečky, potoky s hnedou, železitou vodou a tajomné rašeliniská, Dlho sa nám bude zdať o krásnych cyklocestách s množstvom občerstvovacích staníc, kde pri dobrom „orosenom“ človek môže sledovať ako to tu cyklisticky žije.

Dalo by sa povedať, že toto všetko je vrchol, čo si duša cykloturistu môže priať. Také malé „All Inclusive“ pre lačné srdce cyklopútnika.

Budoš & Kraic