Hochalpenstrasse ľadovec Grossglockner Rakúsko 26. 29.7.2013
Účastníci: Peter Hovorka a Dušan Surovčík
26.7.2013
Po sledovaní počasia pod najvyšším kopcom Rakúska Grossglockner 3792m, sme sa rozhodli ísť si prejsť na bicykli legendárnu Hochalpenstrasse, nakoľko počasie bolo v predpovedi veľmi priaznivé. V piatok ráno sme naložili bicykle do auta a vyrazili smer Rakúsko. S menšími prestávkami sme poobede dorazili do malého mestečka Fusch (805m). Ubytovanie sme si zohnali priamo pri mýtnici Wildpark Ferleiten (1051m) – 10km od mestečka Fush. K ubytovaniu bola aj vstupenka do miestnej ZOO. Večer sme sa posilnili tunajším kvasinkovým pivkom.
27.7.2013
Ráno 6.30 štartujeme na trasu, netušiac čo nás čaká. Hneď za mítnicou (autá 29€) sa to začalo 12% stúpaním a to bolo s malou obmenou 10% stále nekonečne hore, ale s fascinujúcimi pohľadmi na okolité hory. Všetky zákruty číslované s označenou výškou. Bolo dobre, že sme išli skoro ráno, lebo bol na ceste kľud. Autá a motorky začali vo väčšom množstve až po 9 hodine a to sme už mali nad sebou vrchol našej cesty Edelweiβspitze 2571m . No to sme netušili, čo nás čaká posledných 300 m výškových. S parkplatze sa vinula cestička na vrchol s mačacími hlavami, kde stúpanie nepadlo pod 14%. Tam sa môj pulz dostal za hranicu 180. Na vrchole však všetko z nás padlo z úžasných pohľadov na všetky strany. Nádherná panoráma, to sa musí vidieť na vlastné oči. Počasie ako z veľkej knihy, ani obláčika. Hore sme boli okolo 10.30 hod. Po občerstvení a kávičke sme sa pustili dole kopcom k malému plesu Fuscher Lacke (2263m), kde sme zase začali stúpať na dolnú a potom hornú bránu (tunel) do výšky 2504m. Tu sa nám otvoril nová panoráma na druhej strane priesmyku. Potužili sme sa pivkom, aby sme potom padli dole na kruhový objazd do výšky 1859m. Tu sa cesta delila Heiligenburg (1301m) a Parkplatz Freiwandeck (2369m) chata Franz Jozefa náš cieľ. Začalo sa ďalšie stúpanie o nič miernejšie ako tie predošlé, no síl už ubúdalo. Tu sa nám už objavila panoráma najvyššej hory. Vo výške 2154m sme sa ubytovali na chate Karl Volker, občerstvili sa kvasinkovým pivom, aby sme zdolali posledných 215 výškových metrov. Po prudkom stúpaní, ktoré bolo v časti prekryté otvoreným tunelom, sme sa dostali do cieľa našej cesty bolo 15hod. Nádherný výhľad na ľadovec rovno pod najvyššou horou Rakúska. Myslím si, že môžeme byť spokojný s tým, ako sme sa popasovali s cestou až sem, kde sme stretli aj slovenských cyklistov z Brezovej pod Bradlom. Z vyhliadky nás vyhnal dážď, ktorý pokropil cestu aj nás. No, ako rýchlo prišiel, tak aj odišiel. Z okna izby na chate sme mali výhľad rovno na Grossglockner a priehradu pod ľadovcom. Večer sme si dali špecialitu kuchára, špagety so zeleninou a olivami – super. Zapili zase kvasinkovým pivkom a zalahli, lebo na druhý deň nás to čakalo zase opačným smerom. V noci nás zobudil silný vietor s lejakom, museli sme pozatvárať okná.
28.7.2013
Ráno nás privítala modrá obloha a 14°C. Po raňajkách o 7hod. sme vyrazili na cestu späť. Zjazd na kruhový objazd a potom stúpanie a Hochtor – hornú bránu. Cestou sme si pozreli lyžiarske stredisko. Z hornej brány sme padli späť k Fuscher Lacke, kde sme si pozreli múzeum výstavby cesty. Tu začalo naše posledné stúpanie na parkovisko pod Edelweiβspitze. Tu sme sa občerstvili pofotili a začal krutý zjazd. Čakali sme sa navzájom, lebo sme mali rôzne rýchlosti a ráfiky sa neskutočne prehrievali museli sme čakať, aby vychladli. Po dojazde zbalili bicykle do auta a vyrazili k jazeru Zeller See. V Maishofene sme si po dlhom hladaní našli ubytovanie. Zložili sme bicykle a urobili si oddychový okruh okolo jazera plného jácht, kúpajúcich sa a iných radovánok. No nedalo nám na večer si vybehnúť k dolným staniciam lyžiarskych stredísk.
29.7.2013
Ráno vyrážame do lyžiarskeho strediska Saalbach lyžiarska srdcovka. Lyžiarske stredisko s obrovským množstvom vlekov. Mali tam aj požičovňu horských bikov za 20€-, no vyviesť sa lanovkou o 1700m vyššie a pustiť sa dole na to sme sa nahovoriť nedali. Tu sme si tiež užili kruté stúpania, v jednom kopci sme jeden úsek radšej vyšliapali pešo. Škoda roztrhať reťaz. Po prehliadke mestečka a lyžiarskych vlekov, sa vraciame k autu a napoludnie vyrážame na cestu domov.
Úžasná akcia, zanechala v nás veľa pekných dojmov z horského prostredia v Rakúsku. Odporúčame každému cyklistovi, ktorý sa rád trápi v kopcoch. Stojí to za zo.
Rekapitulácia: autom cca 1160km
27.7.sobota cca 60km/2100 výškových metrov
28.7.nedela cca 80km/1300 výškových metrov
29.7.pondelok cca 60km/800 výškových metrov
Peter a Dušan