Za vodnými mlynmi Malého Dunaja – sept. – okt. 1.10.

Zúčastnení: Ľuboš a Milka Kraicoví

Na záver tohtoročnej sezóny sme sa rozhodli pre ľahšiu cykloturistiku, ale s ušľachtilým cieľom: navštíviť vodné mlyny na Malom Dunaji. V súčasnosti sú na tomto toku zachované vodné mlyny v Jahodnej, Tomášikove, Jelke a Dunajskom Klátove. Jediný lodný mlyn sa zachoval v Kolárove.

Do Kolárova je to zo Zelenča už trochu ďaleko, ale k ostatným štyrom to zvládame čisto na našich tátošoch. Rozhodli sme sa túto poznávačku rozdeliť na tri etapy. Všetko to boli len také pol-dňovky ako stvorené na nedeľné popoludnie. Zároveň to bol aj test výdrže batérie na mobilnej GPS-ke pri zápise trasy celej akcie. Už teraz môžem povedať, že prístroj pracoval spoľahlivo, batéria vydržala zapisovať každú trasu aj s polovičnou rezervou výdrže. Niekedy bolo treba aj dlhší čas nechať displej zapnutý, lebo pomerne často sme využívali vedľajšie poľné cestičky a tak sme mohli pokojnejšie vnímať atmosféru okolitého kraja.

Prvá trasa (15. septembra) viedla zo Zelenča cez Abrahám do Sládkovičova. Tu sme sa zastavili na osviežujúcej kávičke a pokračovali sme cez Veľké Úľany. Odtiaľ je to už len skok do Jelky. Tu sme museli dávať pozor, aby sme správne odbočili (lebo značenie k mlynu je len z druhej strany dediny) na malú poľnú cestičku vedúcu popri starej vinici priamo k pekným chatkám. Kúsok za nimi sa už objavila malá odbočka k samotnému mlynu. Koryto Malého Dunaja sa rozširuje na príjemnom štrkovom podloží. Priľahlá lúka slúži ako pláž, aj ako táborisko pre vodákov splavujúcich rieku. Sú tu dve pohostinské zariadenia. Celé to tu pôsobí veľmi očarujúco. Hneď sme si sadli vonku na terasu a pri jednom orosenom sme si vychutnávali pokojnú atmosféru tohto miesta. Využili sme aj ponuku pre vstup do mlyna (vstupenka 1€) sprievodca sa nevedel dovyprávať.

Porozprával nám o celej histórii mlynárstva v tomto kraji. Mlynárstvo patrilo na tomto území vždy medzi najrozšírenejšie remeslá. Jeho rozvoj bol úzko spätý s vynálezom vodného kolesa. Dynamický rozvoj tohto remesla nastal koncom 13. storočia a trval až do polovice minulého storočia. Rozvojom techniky začali tieto mlyny strácať na význame a postupne chátrali. V druhej polovice 80-tych rokov sa začal o tieto objekty starať štát, vytvoril z nich chránené objekty a teraz sú niektoré sprístupnené k nahliadnutiu verejnosti. Mlyn v Jelke mal zariadenie plne funkčné, len silu vodného toku musel pre ukážku nahradiť elektromotor, ktorý rozkrútil vodné koleso a my sme mali možnosť vidieť celý pracujúci mechanizmus mlyna.

Naša cesta ďalej pokračovala zase pomocou GPS-ky, ktorá nás vyviedla z Jelky na poľnú asfaltku. Tá nás popri osade Oraľa a Maholánka doviedla k malej oáze sibírskeho tigra. Bola to vlastne malá zoologická záhrada, kde sa chovajú exempláre tejto šelmy. Za vstupné (zase len symbolické čo je kto ochotný len dobrovoľne prispieť) je možné sa poprechádzať popri klietkach a sledovať ich majestátnosť a krásu zároveň.

Ďalej pokračujeme cez Kostolnú pri Dunaji, Kráľovú pri Senci, Nový Svet do Veľkého Grobu. Tu sa zastavíme na krátke občerstvenie a pokračujeme zväčša po poľných cestách okolo Voderád a Samsungu do Zelenča.

Pre dnes by stačilo. Trasa bola dlhá 75 km a prevýšenie 115 m.

Štart druhej etapy pripadol zase na nedeľné popoludnie 22. septembra. Dnes sa chceme vyhnúť Sládkovičovu, tak volíme cyklochodník popri Samsungu. Cez poľné asfaltky sa nám darí vyhnúť Voderadom a Pavliciam, ale za Pustými Úľanmi za osadou Nový Dvor sa avizovaná poľná cestička nenachádza, pravdepodobne ju asi družstevníci rozorali. Musíme trochu improvizovať. No nakoniec sa predsa len dostávame na kótu – medzi Sládkovičovo a Veľké Úľany. Za Veľkými Úľanmi prechádzame cez Nové Osady Hajmáš. Pokojná cestička bez áut popri čerstvých bagroviskách nás dovedie do dedinky Čierna Voda. Na konci dediny tečie rieka rovnakého mena a na jej ľavom brehu je vybudovaná úzka asfaltka, ktorá sa tiahne do ďaleka. Odbočujeme na ňu. Sledujeme pokojné vody rieky, na ktorých si nerušene plávajú labute. Na oboch brehoch sedia rybári a užívajú si tu svoju samotu. My sa po chvíli lúčime s touto idylkou, lebo GPS-ka nám hlási odbočiť doľava. Poľnou cestičkou pokračujeme ďalej. Po mostíku prechádzame cez Suchý potok, ešte raz odbočíme, teraz doprava a prichádzame k ďalšiemu vodnému mlynu na Malom Dunaji, pri Tomášikove.

Mlyn je opäť plne funkčný s možnosťou prehliadky. Nie je tu síce žiadne občerstvujúce zariadenie, ale nám to nevadí, lebo si plne užívame krásnu prírodu tak typickú pre tieto oblasti staré vŕby, lužné háje a pokojne tečúce vody Malého Dunaja.

Keďže je už pomerne pokročilá doba, cestu naspäť volíme po hlavných cestách. Pri príchode do Tomášikova odbočujeme doľava a cez dediny Vozokany, Mostová, Čierny Brod, Košúty prichádzame do Sládkovičova. Stará znám cesta cez Abrahám a Majcichov nás dovedie domov do Zelenča.

Trasa bola dlhá 82 km a prevýšenie 121 m.

Tretiu, poslednú trasu realizujeme v utorok 1. októbra. Táto trasa bola najdlhšia, lebo sme chceli navštíviť dva najvzdialenejšie mlyny. Štartujeme krátko predpoludním. Je pekne slnečno, ale na pocit chladno. Ideme zase popri Samsungu ako v predchádzajúcej etape, ale tento krát mierime priamo do Sládkovičova. Cesta nám však nezačína dobre, lebo hneď pri Samsungu dostávame defekt. Krátke zdržanie nám nevadí, času máme dosť. V Sládkovičove sa zastavujeme trochu sa zohriať v miestnej cukrárni pri dobrom čaji. Pokračujeme ďalej známou cestou do Veľkých Úľan. Hneď ešte v dedine schádzame z hlavnej cesty a pokračujeme poľnými spevnenými cestičkami smer Čierna Voda. Tento- krát nás navigácia vedie z druhej strany bagrovísk, okolo ktorých sme prechádzali v predchádzajúcej etape. Za Čiernou Vodou zase pokračujeme asfaltovou cestičkou popri rovnomennej riečke. Nie však dlho, lebo dnes máme v pláne prísť do Tomášikova z iného smeru. Asi po pol kilometri schádzame z asfaltky na poľnú. Máme smolu, jej kvalitu miestami zhoršil pred nejakou krátkou dobou prechádzajúci traktor, tak to miestami trochu trasie. Táto cesta sa ale vyplatila, lebo onedlho prichádzame ku krásnemu háju, cez ktorý cesta pokračuje, samozrejme už v lepšej kvalite, lebo je to závorou uzavreté územie pre cyklistov však bezproblémovo prístupné. Cesta tzv. Bažantnicou nás dovedie priamo do Tomášikova.

Asi po dvoch kilometroch prichádzame do Jahodnej. Tu v dedine odbočujeme smerom na časť Dunajské Mlyny, konkrétne do krásneho letoviska ALBA REGIA. Je to krásna, dovolenková štvrť s chatkami a penziónmi umiestnenými na brehoch Malého Dunaja. Ale keďže je utorok, je to tu pusté, všetko je zatvorené a opustené. Škoda, byť tu tak v nedeľu, to by to tu vyzeralo pravdepodobne inak. Ako na potvoru aj vodný mlyn je spustnutý a nie je k nemu ani žiaden prístup. Len z veľkej diaľky vidíme vodné koleso a pri ňom opustenú mlynicu.

Vodný mlyn v Jahodnej sa dostal do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov, ktoré mali povinnosť objekt uviesť do pôvodného stavu. Kolový mlyn bol zrekonštruovaný v roku 1999, energetické závody sa však o návštevné hodiny nepostarali, preto je problém dostať sa do vnútra. A je aj otázne, kto je vlastne teraz jeho majiteľom.

Trochu smutní pokračujeme k ďalšiemu mlynu v okolí, do Dunajského Klátova. Po ceste máme peknú reštauráciu Ranč Czajlik a tak sa tu najeme.

Mlyn sa nenachádza na Malom Dunaji, ale na jeho tzv. Klátovskom ramene. Dá sa dostať až k nemu. Je vcelku zachovalý, ale máme smolu, je zavretý. Nám na obdiv stačí aj prehliadka zvonku. Je tu opäť pekné, typické „dunajské“ prostredie. V čistej vode vidieť veľa malých rybičiek, veľa vodného vtáctva a neuveriteľné ticho, ktoré sa dá počúvať donekonečna.

No ale čas beží a my sa musíme lúčiť z našim posledným kandidátom tohto vodného remesla. Uberáme sa na sever, domov. Hlavná cesta však začína byť preplnená autami, tak za Vozokanmi odbočujeme zase na poľné cestičky, ktoré nás v pohode a bezpečne popri paprikových, rajčinových a iných zeleninových lánoch dovedú až pred Sládkovičovo. Do Zelenča prichádzame už po známej ceste cez Abrahám a Majcichov.

Trasa bola dlhá 97 km a prevýšenie 147 m.

Čo dodať na záver: Pri našej ceste za vodnými mlynmi Malého Dunaja sme mali možnosť spoznať pohnutú históriu týchto objektov, zmapovať ich terajší stav a okrem iného spoznať aj krajinu a ľudí v ich okolí. Kto sa pri svojom cykloputovaní neponáhľa a rád naslúcha svojmu okoliu, uvidí okrem iného aj krásnu krajinu lužných lesov a hájov, veľké polia plné všakovakej zeleniny, ktorú táto pôda umožňuje dopestovať a samozrejme pokojné tečúce vody a na nich drobné stavby vodných mlynov, ktoré pripomínajú zašlú slávu mlynárstva na južnom Slovensku.

Ľuboš Kraic

Cyklotúra pre všetkých – Trnava – Smolenice 7.9.

775. výročia udelenia výsad slobodného kráľovského mesta.

Myšlienka usporiadať Cyklojazdu pre všetkých vznikla niekedy koncom mája t.r. keď sme mali stretnutie s Edom Gunišom z MU v Trnave, ktorý ako referent športu dostal od primátora za úlohu pripraviť a zorganizovať cyklojazdu z Trnavy do blízkeho okolia. Ponuka na spoluprácu s MKCK pri usporiadaní podujatia prišla po ukončení 16. ročníka Karpaty Tour. Blížilo sa leto a tak veľa času na prípravu a získanie potrebných povolení z KU pre CDaPK, PZ SR, propagáciu a organizačné zabezpečenie nezostávalo. Začiatok novej tradície…

Až prišiel deň „D“ ráno 7. septembra, keď sa stretáme s Edom, Martinom, Jurajom, Igorom, Paľom, Romanou, Martinom, Dášou, Daliborom, Jozefom a Marekom na Trojičnom námestí pred divadlom. Máme zabezpečiť prezentáciu cca 260 prihlásených účastníkov, poučenie, zdravotnícku službu a sprievod po trase z Trnavy do Smoleníc a späť. Prezentácia prebehla od 8:30 do 9:25 hod na troch skladacích stoloch vcelku v pohode. Po podpise prezenčky dostal každý reflexný náramok s logom 775 a lístok na guláš. S bicyklom a v športovom prišiel aj primátor mesta p. Butko aby aktívnou jazdou podporil podujatie. Po štarte sa pelotón vydal na cestu do Smoleníc po uliciach Štefánikova- Šrobárová- Trstínska- Ružindolská- smerom na Suchú a Horné Orešany za asistencie vozidiel MP a 2 motoriek PZ SR. Cieľom bolo drevené rekreačné posedenie blízko Smolenického zámku, kde sa podával chutný guláš s chlebom a nápojom. Vzhľadom na to, že boli očakávaní v pelotóne aj rodičia s deťmi, stanovili sme rýchlosť jazdy na 15 až 20 km za hodinu. A skutočne aj deti prišli, niektoré v prívesných vozíkoch za bicyklom zvládli trasu 25 km tam aj 25 km späť. Obdivuhodné boli aj niektoré rodinky ktoré prišli v komplet zostave aj „drobcami“ v sedačkách.

Počasie v ten deň bolo veľmi priaznivé, slnečné a skoro bez vetra. Cesta tam prebehla v pohodovom tempe s jednou prestávkou na zoradenie sa nad kopcom v Horných Orešanoch. Vyskytol sa iba jeden incident, keď obiehajúce auto vytlačilo mladého cyklistu a dokrivilo mu zadné koleso. Chvála bohu sa nikto nezranil a tak bicykel putoval do kufra a chalan do sprievodného auta. Keďže išlo o prvý ročník nového podujatia a nad očakávanie oslovilo početnú skupinu cykloturistov, je zo strany mesta záujem pokračovať v organizovaní podobnej cykloakcie aj do budúcnosti.

Ešte raz chcem všetkým organizátorom za MKCK poďakovať za pomoc a účastníkom za vzornú spoluprácu pri zabezpečení hladkého priebehu akcie. Osobitná pochvala patrí Edovi Gunišovi z MU v Trnave za výbornú propagáciu akcie v médiách, prípravu prezenčky, zabezpečenie občerstvenia, tomboly, sprievod po trase.

Čo dodať na záver?

Dovidenia o rok znova na bicykli priatelia.

A možno aj skôr na peších potulkách v prírode.

Dňa 25.9.2013 zapísal: Igor Naništa

Hochalpenstrasse – Grossglockner 26. – 29.7.

Hochalpenstrasse ľadovec Grossglockner Rakúsko 26. 29.7.2013

Účastníci: Peter Hovorka a Dušan Surovčík

26.7.2013

Po sledovaní počasia pod najvyšším kopcom Rakúska Grossglockner 3792m, sme sa rozhodli ísť si prejsť na bicykli legendárnu Hochalpenstrasse, nakoľko počasie bolo v predpovedi veľmi priaznivé. V piatok ráno sme naložili bicykle do auta a vyrazili smer Rakúsko. S menšími prestávkami sme poobede dorazili do malého mestečka Fusch (805m). Ubytovanie sme si zohnali priamo pri mýtnici Wildpark Ferleiten (1051m) – 10km od mestečka Fush. K ubytovaniu bola aj vstupenka do miestnej ZOO. Večer sme sa posilnili tunajším kvasinkovým pivkom.

27.7.2013

Ráno 6.30 štartujeme na trasu, netušiac čo nás čaká. Hneď za mítnicou (autá 29€) sa to začalo 12% stúpaním a to bolo s malou obmenou 10% stále nekonečne hore, ale s fascinujúcimi pohľadmi na okolité hory. Všetky zákruty číslované s označenou výškou. Bolo dobre, že sme išli skoro ráno, lebo bol na ceste kľud. Autá a motorky začali vo väčšom množstve až po 9 hodine a to sme už mali nad sebou vrchol našej cesty Edelweiβspitze 2571m . No to sme netušili, čo nás čaká posledných 300 m výškových. S parkplatze sa vinula cestička na vrchol s mačacími hlavami, kde stúpanie nepadlo pod 14%. Tam sa môj pulz dostal za hranicu 180. Na vrchole však všetko z nás padlo z úžasných pohľadov na všetky strany. Nádherná panoráma, to sa musí vidieť na vlastné oči. Počasie ako z veľkej knihy, ani obláčika. Hore sme boli okolo 10.30 hod. Po občerstvení a kávičke sme sa pustili dole kopcom k malému plesu Fuscher Lacke (2263m), kde sme zase začali stúpať na dolnú a potom hornú bránu (tunel) do výšky 2504m. Tu sa nám otvoril nová panoráma na druhej strane priesmyku. Potužili sme sa pivkom, aby sme potom padli dole na kruhový objazd do výšky 1859m. Tu sa cesta delila Heiligenburg (1301m) a Parkplatz Freiwandeck (2369m) chata Franz Jozefa náš cieľ. Začalo sa ďalšie stúpanie o nič miernejšie ako tie predošlé, no síl už ubúdalo. Tu sa nám už objavila panoráma najvyššej hory. Vo výške 2154m sme sa ubytovali na chate Karl Volker, občerstvili sa kvasinkovým pivom, aby sme zdolali posledných 215 výškových metrov. Po prudkom stúpaní, ktoré bolo v časti prekryté otvoreným tunelom, sme sa dostali do cieľa našej cesty bolo 15hod. Nádherný výhľad na ľadovec rovno pod najvyššou horou Rakúska. Myslím si, že môžeme byť spokojný s tým, ako sme sa popasovali s cestou až sem, kde sme stretli aj slovenských cyklistov z Brezovej pod Bradlom. Z vyhliadky nás vyhnal dážď, ktorý pokropil cestu aj nás. No, ako rýchlo prišiel, tak aj odišiel. Z okna izby na chate sme mali výhľad rovno na Grossglockner a priehradu pod ľadovcom. Večer sme si dali špecialitu kuchára, špagety so zeleninou a olivami – super. Zapili zase kvasinkovým pivkom a zalahli, lebo na druhý deň nás to čakalo zase opačným smerom. V noci nás zobudil silný vietor s lejakom, museli sme pozatvárať okná.

28.7.2013

Ráno nás privítala modrá obloha a 14°C. Po raňajkách o 7hod. sme vyrazili na cestu späť. Zjazd na kruhový objazd a potom stúpanie a Hochtor – hornú bránu. Cestou sme si pozreli lyžiarske stredisko. Z hornej brány sme padli späť k Fuscher Lacke, kde sme si pozreli múzeum výstavby cesty. Tu začalo naše posledné stúpanie na parkovisko pod Edelweiβspitze. Tu sme sa občerstvili pofotili a začal krutý zjazd. Čakali sme sa navzájom, lebo sme mali rôzne rýchlosti a ráfiky sa neskutočne prehrievali museli sme čakať, aby vychladli. Po dojazde zbalili bicykle do auta a vyrazili k jazeru Zeller See. V Maishofene sme si po dlhom hladaní našli ubytovanie. Zložili sme bicykle a urobili si oddychový okruh okolo jazera plného jácht, kúpajúcich sa a iných radovánok. No nedalo nám na večer si vybehnúť k dolným staniciam lyžiarskych stredísk.

29.7.2013

Ráno vyrážame do lyžiarskeho strediska Saalbach lyžiarska srdcovka. Lyžiarske stredisko s obrovským množstvom vlekov. Mali tam aj požičovňu horských bikov za 20€-, no vyviesť sa lanovkou o 1700m vyššie a pustiť sa dole na to sme sa nahovoriť nedali. Tu sme si tiež užili kruté stúpania, v jednom kopci sme jeden úsek radšej vyšliapali pešo. Škoda roztrhať reťaz. Po prehliadke mestečka a lyžiarskych vlekov, sa vraciame k autu a napoludnie vyrážame na cestu domov.

Úžasná akcia, zanechala v nás veľa pekných dojmov z horského prostredia v Rakúsku. Odporúčame každému cyklistovi, ktorý sa rád trápi v kopcoch. Stojí to za zo.

Rekapitulácia: autom cca 1160km

27.7.sobota cca 60km/2100 výškových metrov

28.7.nedela cca 80km/1300 výškových metrov

29.7.pondelok cca 60km/800 výškových metrov

Peter a Dušan