Akcia Dudince 13. až 16.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Helena Gurínová, Vladimír Putera, Vladimír Oravec, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Božena Ilavská, Vladimír Naď, Miroslav Šuga, Anna Kučerová a Stanislav Studený

Ako hostia: Rastislav Mocko, Jana Balejíková a Róbert Balejík

Úvodom treba povedať, že celý priebeh tejto akcie bol poznačený extrémnymi teplotami, ktoré sužujú Slovensko i okolité štáty už pomerne dlhú dobu a samozrejme sťažujú voľnočasové aktivity športového charakteru vrátane cyklistiky.

Štvrtok:
Po príchode do Dudiniec a ubytovaní v penzióne Bystrica zahajujeme plánovaný program akcie návštevou termálneho kúpaliska Dudinka, kde sladkým ničnerobením strávime celé odpoľudnie. Po miernom váhaní prichádza dokonca na rad aj miestny tobogán, na ktorom viacerí účastníci absolvujú svoju tobogánovú premiéru a musím povedať, že miestami je to dosť sranda.
Piatok:
Vyrážame na prvú plánovanú cyklotrasu Čabraď, Šahy. Celá trasa je vedená výlučne po značených spevnených i nespevnených cyklotrasách, ktoré však žiaľ nemajú vždy najkvalitnejší povrch. Prvý úsek po Dvorníky je pohodový, čo sa však veľmi rýchlo zmení náročným stúpaním a následným klesaním po rozbitej lesnej ceste do Rykynčíc. Nasleduje veľmi pekná a málo frekventovaná cesta dolinou do Medovariec, kde v miestnom obchode dopĺňame tekutiny a podebatujeme s tetou, ktorá vyšla pred dom skontrolovať akýže to „saganovci“ navštívili ich dedinu. Ďalší úsek trasy je opäť po lesnej ceste cez Bzovickú pahorkatinu, ktorá má celkom prijateľné stúpanie a nebyť neznámeho génia, ktorý dal na ňu navoziť makadam veľký ako päsť (týmto mu vyslovujem verejné poďakovanie), bola by aj vcelku pohodová. Čo už, chvíľu aj tlačíme. Z vrcholu sa poľnou cestou dostávame opäť na asfalt a cez Dolný Badín pokračujeme do Čabradského Vrbovku. Tu v obchode opäť dopĺňame tekutiny, čo sa neskôr ukáže byť dobrým strategickým rozhodnutím, lebo teplota stúpa do závratných výšok a ďalšia možnosť občerstvenia je značne vzdialená. Asfalt ešte chvíľu pokračuje po Jombíkov laz, kde ho vystrieda opäť náročné klesanie rozbitou lesnou cestou do prvého hlavného cieľa nášho výletu, k zrúcanine hradu Čabraď. Vyslaný prieskumník Ľuboš hlási, že cesta hore k hradu je pre bicykle nevhodná a tak výšľap i samotnú prehliadku zrúcaniny absolvujeme pešibusom. Nasleduje posledný úsek lesnej cesty k štátnej ceste číslo 75 a ďalej zaslúžený zjazd do obce Hrušov, kam dorážame doslova „na výpary“. Prvý na rade je miestny obchod ale keďže smäd je potvora, povinná zástavka sa koná aj o kúsok ďalej v krčme, kde garant platí rundu za „zatajené“ takmer 200 metrové stúpanie štrkovou cestou od hradu z kategórie „i jáj sem měl co dělat“. Nasleduje ďalší zjazd do Vinice a potom už len rovina popri Ipli do Šiah, kde sme si konečne doprajeme oneskorený ale o to viac zaslúžený odber stravy. Posledný úsek trasy vedie mierne zvlneným terénom do Dudiniec – v porovnaní so začiatkom trasy brnkačka. Celková dĺžka trasy 88,5 km s prevýšením 1013 m.
Sobota:
Úlohou dňa je dosiahnuť hlavný cieľ celej akcie, ktorým je výšľap na Sitno. Aj s ohľadom na počasie bola z troch pripravených alternatív vybraná tá najľahšia tak, aby trasu bez problémov mohli zvládnuť aj tí menej zdatní. Štartujeme teda zo Svätého Antona a po pár km sme v Banskej Štiavnici. Tu sme už boli viackrát, preto akosi nemáme potrebu dlhšie sa zdržovať v jej rozpálených uliciach, takže vybavíme len obligátne foto na hlavnom námestí a fičíme ďalej. Cesta od námestia dosť prudko stúpa, preto na parkovisku pod Novým zámkom spravíme krátku prestávku na vydýchnutie (je odtiaľ celkom slušná vyhliadka na mesto) a po fotení pod neďalekou Piargskou bránou pokračujeme ďalej smerom na Štiavnické Bane a Vindšachtské jazero. Na jazere sa práve koná festival bizarných plavidiel Utopenec s hudobným programom ale keďže je tam dosť blázninec, moc sa nezdržíme a cez sedlo Peciny pokračujeme na Počúvadlianské jazero. Tu je naplánovaná veľká prestávka s obedom (tentokrát dokonca v čase obeda) a kúpaním. Na záverečný útok na Sitno vyrážame úmyselne až o cca 15:30, kedy už nie je až taká horúčava. Veľmi príjemne pritom prekvapí zvážnica so žltou turistickou značkou, ktorou zo severu obchádzame Sitno ku asfaltovej ceste zo Svätého Antona na vrchol. Zvážnica vedie takmer ideálne po vrstevnici a v porovnaní s makadamom predchádzajúceho dňa nám pripadá ako diaľnica. Od križovatky s asfaltkou je to na vrchol ešte nejakých 250 výškových metrov dosť prudkého stúpania. Zhruba v jeho polovici sa nachádza zrúcanina hradu Sitno, kde máme krátku prestávku (je dosť prekvapujúce, že vďaka Slovenským povestiam oveľa známejší hrad Sitno je v porovnaní s takmer neznámym hradom Čabraď veľkosťou len akýmsi chudobným príbuzným). Po záverečnom stúpaní zakrátko dosahujeme vrchol (1009,2 m), misia splnená. Nasleduje krátky oddych, povinné fotenie a záverečný zjazd späť do Svätého Antona, počas ktorého sa nám viackrát otvárajú úžasné výhľady na okolie Banskej Štiavnice. Celková dĺžka trasy 37,5 km s prevýšením 743 m.
Nedeľa:
Dnešný deň je na programe trasa Dudince – Demandice – Santovka – Mýtne Ludany – Levice – Kalinčiakovo – Brhlovce – Súdovce – Hontianske Moravce – Dudince. Zasahuje však vyššia moc a vytrvalý dážď, ktorý nie a nie prestať nás núti akciu odpískať. Po ceste domov máme ako náplasť aspoň krátku zástavku v Santovke (termálny prameň, kde sa dalo „čapovať“ zadarmo, je už dávno vyschnutý ale kúpalisko je stále funkčné a vedúci je pôvodom z Trnavy) a veľkú prestávku v Leviciach (námestie, pešia zóna, park s jazierkom a Levický hrad). Mimochodom, nikde už nepršalo, takže asi sme sa s tým odpískaním unáhlili.

Záverom sa chcem poďakovať všetkým za účasť, pričom chcem vyzdvihnúť najmä tých, ktorí napriek tropickej horúčave absolvovali naplánované trasy podľa programu a nevydali sa cestou ľahšieho odporu. Moje osobitné uznanie patrí najstaršiemu účastníkovi Vladovi Oravcovi, ktorý vyšľapal Sitno s jedinou prestávkou pri zrúcanine hradu Sitno. Všetka česť.

Juraj Poláček