Okolo Senice 22.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Vladimír Oravec, Helena Gurínová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Igor Matkovčík, Milan Ševčík, Jozef Nádaský, Anton Giéci, Anna Nováková, Marek Nižňanský, Ľubomír Rosa, Daniela Fáziková a Dalibor Ješko

Ako hostia: Marián Modrovský, Ivan Kubiš, Gabriela Bučányová, Miroslav Bučány, Marianna Farkašovská, Zuzana Macková, Jana Lukačovičová, Edita Nižňanská a Helena Rosová

Akcia sa pre mimoriadne vojenské cvičenie vo Vojenskom obvode (VO) Záhorie v pôvodne plánovanom sobotnom termíne uskutočnila o deň neskôr, teda v nedeľu za takmer ideálneho „cyklistického“ počasia, ktoré miestami znepríjemňoval len silnejší vietor. Ten chvíľami pomohol ale občas, hlavne ku koncu s ním bolo potrebné aj „bojovať“. Trasa, ktorá nebola mimoriadne náročná na extrémne stúpania (ale tiež to nebola celkom rovina), poskytovala viaceré možnosti na skrátenie, čo aj viacerí účastníci využili.

Na štarte v Jablonici sa zišiel celkom slušný, 23-členný peletón, ktorý spoločne krátko po 10-tej hodine vyrazil smerom na Osuské a Prietrž. Za Prietržou preverilo kondíciu účastníkov najvyššie stúpanie celého dňa (cca 100 m), po absolvovaní ktorého sa menšia 3-členná skupinka cyklistov rozhodla vypustiť z trasy časť VO Záhorie Horný Šranek a zvolila skratku cez Senicu priamo do Sobotišťa. My ostatní sme pokračovali podľa plánu cez Hlboké do VO Záhorie Horný Šranek a ďalej okolo pieskovej bane a areálu Penati Golf Resort do Senice.

V Senici sme si dopriali krátku zástavku na doplnenie tekutín (správny pitný režim netreba podceňovať) a následne pokračovali cyklochodníkom ku Kunovskej priehrade. Tá je žiaľ momentálne bez vody, pričom podľa miestnych ju vypustili z dôvodu čistenia ale po vypustení zistili, že na čistenie nemajú peniaze. Tento stav už trvá druhý rok, čo je za prvé škoda a za druhé celkom Kocúrkovo. Každopádne máme aspoň fotku z opustenej pieskovej pláže.

Ďalším bodom našej trasy bolo Sobotište, v ktorom sme sa opäť stretli so „skratkármi“ a spoločne absolvovali obednú prestávku v minulosti osvedčenej reštaurácii Matulúv dvúr. Ten z hľadiska chuťových pohárikov nesklamal ani tentokrát, mali však dosť plno a aj nás bolo celkom dosť, takže prestávka sa nám trocha pretiahla.

Po obede sa časť peletónu rozhodla pokračovať cestou ľahšieho odporu po skratke Senica Jablonica a dosť výrazne si tak skrátiť trasu. Ďalej podľa plánu pokračovalo 15 statočných druhým najvyšším stúpaním dňa (cca 80 m) smerom na Rybky, čo len potvrdilo pravidlo, že po obede sa väčšinou hneď šľape do kopca. Nevadí, prežili sme.

Ďalšou našou zastávkou boli Smrdáky, kde sme spravili krátku prehliadku kúpeľného areálu a na pamiatku fotku do albumu. Smrdáky sú také mini kúpele, takže prehliadku aj s fotením sme vybavili takpovediac expresne a bez väčšieho zdržania pokračovali zvlnenou krajinou cez Koválov a Dojč do Šajdíkových Humeniec, kde mal „utrpieť“ náš peletón poslednú stratu, nakoľko Rosovci si tu naplánovali nastúpiť na vlak. Defekt, našťastie jediný za celý ceň, však zariadil, že sa tak stalo už pre Dojčom, nakoľko Ľubo nás nechcel zdržovať s opravou a tak sme sa rozlúčili.

Vzhľadom na to, že sa blížil náš druhý vstup do VO Záhorie, kde každá možnosť občerstvenia je len fatamorgána (okrem vlastných zásob), s nadšením bol prijatý návrh na krátku zástavku na doplnenie tekutín v miestnom bistre, po ktorej sme pokračovali cez Borský Mikuláš a Bílikove Humence do Mikulášova. Tu sme sa napojili na hlavnú cestu, križujúcu územie VO, z ktorej sme neskôr odbočili do výcvikového priestoru smerom na Myjavskú Rudavu. Trasa tu v jednom mieste vedie tesne vedľa vojenského bunkra a celkom vysokej pozorovateľne, do garantom vypísanej súťaže o Bobríka odvahy za jej zdolanie sa však žiaľ nik neprihlásil. Možno nabudúce.

Nasledoval záverečný úsek našej trasy okolo rybníkov na okraji VO do Cerovej a nakoniec do cieľa v Jablonici, kam sme dorazili krátko po 19-tej hodine.

Celá trasa viedla po asfaltových cyklochodníkoch, resp. menej frekventovaných cestách, pričom oázou pokoja boli najmä úseky v ihličnatých lesoch VO. Pre tých, ktorí neboli a mali by záujem absolvovať trasu individuálne, tak zásady vstupu do VO sú uvedené na:
http://www.mosr.sk/harmonogram-vojenskych-cviceni-na-uzemi-vojenskych-obvodov/

V princípe sú tam priestory s trvalým zákazom vstupu (strelnice, muničné sklady, dopadové plochy a pod.) a priestory so vstupom povoleným v čase, keď neprebiehajú vojenské cvičenia, čo treba overiť na uvedenej stránke. Upozorňujem, že na území VO sa dá ľahko zablúdiť (žiadne značenie a minimum orientačných bodov), takže GPS-ka je veľmi užitočnou pomôckou.

Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 104,6 km

– celkové prevýšenie: 763 m

Juraj Poláček