Akcia Povianočná turistika 27.12.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Naništa, B. Ilavská, D. Fáziková, A. Masaryková, D. Pollák, V. Putera, V. Oravec, Ľ. Kraic a M. Babišík.

Ako hostia: R. Mocko, E. Corticelli, T. Miklošovičová, M. Modrovský, K. Ninis, P. Chnapko a V. Trajlínek

Prevetrať svoje vianočným prejedaním unavené telá sa rozhodlo 17 turistov(tiek), ktorí sa rozhodli popasovať sa s trasou po pohorí Považského Inovca. Jej dĺžka a náročnosť mali byť dostatočnou zárukou, že záväzok urobiť niečo zdravé pre seba po vianočnom hodovaní, bude určite splnený. K tomu všetkému „prispel“ aj vietor, ktorý bol hlavne v odkrytých priestoroch horských hrebeňov riadne nepríjemný a vyštípal naše líca doružova.

Stretávame sa krátko pred pol siedmou na železničnej stanici v Piešťanoch. Dopravili sme sa sem rôzne: niektorí Piešťanci pešo, niektorí na autách, no a Trnaváci autobusom. Krátky čas čakania na autobus na Bezovec využijeme na teplú kávu zo staničného automatu. Na ceste autobusom sa k nám popridávajú ešte poslední členovia našej výpravy.

Krátko pred pol ôsmou vystupujeme na sedle pod Bezovcom a po nevyhnutnom zohriatí sa zvnútra sa vydávame na našu trasu. Je ešte pološero a tak je v blízkom lyžiarskom stredisku ešte pusto. Sneh sa nachádza len na zjazdovkách, ale veľmi nerovnomerne a pomerne dosť prerušovane, takže nevyzerá to, že by sa tu malo dnes lyžovať. Pokračujeme po červenej značke, obchádzame vrchol Bezovca a prichádzame na lúku pod Skalinami. Sneh tu nie je, ale fúka tu riadne. Tak sa radšej moc nezdržujeme a pokračujeme ďalej smerom na Prieľačinu. Terén sa pozvoľna mení zo suchého na mierne zasnežený a naopak. Na zasnežených miestach je chodník zľadovatený, tak ho radšej obchádzame pomimo.

Prichádzame na sedlo Pod Panskou Javorinou. Tu na chvíľu našu červenú značku opustíme a vydávame sa po modrej na vrchol Panskej Javoriny na rozhľadňu. Tu fučalo už riadne, no a hore na rozhľadni sa dalo vydržať ozaj len chvíľu. Ešte že máme niečo na zohriatie. Po obligátnom fotografovaní sa vydávame späť na sedlo a pokračujeme ďalej po červenej. Nie však na dlho. Na rozcestníku Pod Ostrým vrchom opúšťame červenú značku definitívne a pokračujeme ďalej po modrej až do Kálnice, kde je cieľ našej etapy.

Tempo si každý zvolil sám a jeho rýchlosť bola podmienená: kto sa ako kochal okolím, kto sa ako s kým bavil a kto ako často si robil prestávky na tekuté občerstvenie. Skrátka naša skupinka sa riadne roztiahla. Ale nakoniec sme sa všetci stretli v Kálnickej kolibe, kde sme pekne v teple doplnili naše chýbajúce kalórie.

Autobusom sme sa potom z Kálnice dopravili do Nového mesta nad Váhom, kde sme ešte voľný čas do príchodu nášho vlaku strávili v hostinci Nevada. Síce riadne zafajčenom, ale bolo tu teplo a to naše uzimené telá potrebovali.

Takže dali sme si trochu do tela, ale nebanujeme. Veď pohyb v prírode je to, na čo sme my zameraní a pri dobrej partii, ktorá sa vždy zíde, je z toho vždy príjemný zážitok.

Kraic

Akcia Katarínka 12.-13.11.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J. Budoš, I.Naništa, L.Kraic, J.Michalec, J.Čavojová, D.Polák, A.Masaryková, J.Poláček, J. a M.Golierovci, P.Vrábel, M.Valovičová, M.Šuga, L.Rosa, H.Molnár, D.Fáziková, P.Herceg.

Ako hostia: M.Ďuga, J.Lukačovičová, M.Modrovský, J.Šugová, H.Rosová, M.Farkašovská.

Skoro už tradične sa v novembri stretávame na záver roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2016 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Okolo Tatier, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr: cyklozájazd Čierna Hora, vodný hrad Laxenburg, zájazd na Balaton, zájazd na cyklo-Beskydy …,

Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 11 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: J.Čavojová, J.Michalec, M.Šuga, J.Šugová, M.Valovičová, I.Naništa, P.Herceg, J.Budoš, P.Vrábel, za čo im patrí veľká vďaka. Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: J.Poláčka, J.Michalca, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ vínko, koláče ako i domáce klobásky, či pagáčiky. Po premietaní nasledovala večera s chutným gulášom z „tvorby“ od J.Šugovej a J.Čavojovej – ktorý všetkým chutil tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní 4 gitár plus 1 trubky (M.Ďuga, Milanov kamarát Ľubo, Ľ.Kraic, J.Budoš, P.Vrábel,) a spevu prítomných. Tiež to nemalo chybu – tlieskame Vám za nevšedný umelecký zážitok. Priebežne ešte doskúšavame reklamované dlhé nohavice z minulého roku.

Počasie tohto roku bolo všelijaké. Ráno pršalo a teplota klesala k nule. Dážď sa miešal so snehovými vločkami a prestal až na večer. V programe nemohla chýbať už tradičná nočná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Pod nočnou oblohou sme si zaspomínali na všetkých, čo tu nie sú s nami a zapálili sviečku za nášho kamaráta O.Stríža, bývalého člena klubu. Ondrej, nezabudneme na teba i tvoj osobitý humor.

Po návrate na chatu ešte spievame cca do 3 hodiny. Potom gitaristi odišli skôr domov. Zostalo iba zopár vytrvalcov a debatujeme do neskorej noci (či rána). Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov. Pár vytrvalcov ešte trénuje biliard a zvyšok zalieza do postelí aspoň na chvíľu si pospať do rána. Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte debatujeme a okolo 10.30 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M.Babišíka, J.Michalca, A.Masarykovej, D.Poláka, J.Poláčka, H.Molnára, J.Čavojovej dávame priestory do poriadku aby sme pred 12 h mali hotovo. Ďakujem ešte raz všetkým menovaným aj nemenovaným účastníkom za vytvorenie dobrej nálady a pomoc pri príprave a realizácii zdarného priebehu stretnutia.

Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2017 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok.

Dovidenia.

V Trnave 18.11.2016 Igor Naništa

Akcia Po Malých Karpatoch 24.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
1.skupina J. Budoš, J. Poláček, Ľ. Kraic, I. Naništa, J. Lukačovičová, V. Oravec

2. skupina V. Naď, priateľ Vlada, M. Šuga, J. Nadaský, V. Gubiová.

V sobotu 24.9. predsa došlo aj na cykloakciu, ktorá sa mala konať cez Trnavský jarmok. Plán bol ísť aj na zrúcaninu hradu Pajštún, ale k tomu nedošlo, lebo väčšina zúčastnených cyklistov sa rozhodla, že pôjdu po inej trase. (To sa definitívne rozhodlo na Bielom kríži v občerstvovacej stanici Včelín).

Ale začnime po poriadku. Zraz bol na železničnej stanice Pezinok. Po štartovacej fotke sme sa vybrali ležérnym tempom cez centrum Pezinka do Limbachu. V Limbachu na rázcestí cykloznačiek sme sa vybrali smerom na Tri bresty. Tu som zistil, že nám chýbajú dvaja cyklisti: Vlado Oravec a náš predseda klubu. Po akademickom čakaní sme skúšali im zavolať na mobil – bez úspechu. Potom nasledovalo ďalšie čakanie na ich telefonát. Tu ma napadlo, že náš predseda mi ráno volal z iného čísla. Hurá, ozval sa mi: oni šliapu hore kopcom smerom na Slnečné údolie. Zistil som, že to je opačný smer, tak som ich vrátil naspäť a počkal som na nich.

Ostatní pokračovali po mojom doporučení ďalej po trase. Odteraz som stratil kontakt (vizuálny aj telefónny) so skupinou. A skupina si sama zmenila trasu, čiže nie ako bolo podľa plánu z Troch brestoch na Košarisko, ale do Včelína na Biely kríž. Dalo sa to predpokladať, lebo tam čapovali pivo a ostatné povzbudzujúce nápoje. Tu sme sa všetci stretli pri malej torte z malých pohárikov horkého a bylinkového nápoja na počesť Ľubošových menín. Následne sme sa rozdelili: jedna skupina, Vlada Naďa zvolila ľahšiu alternatívu – smer Železná Studienka a Bratislava, druhá, moja skupina sa vydala smerom na Košarisko. S nejakými modifikáciami trasy som trochu čakal, ale aby sa plánovaná trasa mala zmeniť úplne, to som nečakal a to je trochu nefér.

Na Košarisko sme absolvovali krásny downhill, nalákal som skupinu na občerstvenie, ktoré sa nekonalo, ale čakal nás pekný stupák po hranici vojenského pásma Turecký vrch po technickom teréne, ktorý našťastie nebol až taký technický. Na Kozom chrbáte sme pokračovali hrebeňovkou smerom na traverz Somára. Ďalej sme putovali krásnym spevneným chodníkom cez Tri kamenné kopce až na Konské hlavy. Tu sme museli asi stometrový zjazd absolvovať vedľa bicykla, lebo to bolo veľmi strmé na naše crossové plášte. Na Pezinskej Babe na chate Korenný Vrch sme sa občerstvili. Všetci boli happy – ale úprimne – z krásnej trasy po Malokarpatskom hrebeni a preto sme sa rozhodli pokračovať nie po hlavnej ceste do Pezinka, ale skúsili sme modrú cyklotrasu smerom na Limbach. Technicky terén sa dal absolvovať, lebo bol len dolu kopcom, opačným smerom by sa dal urobiť len horským bicyklom. Na veľké očakávanie sme si ešte trochu zašliapali do kopca do Slnečného údolia, kde už od rána veľmi chceli ísť naši dvaja „parťáci“. Slnečné údolie svojimi chatičkami a malou priehradou určite stojí za to, aby sme toto údolie ešte niekedy navštívili. Cestou dolu do Pezinka ešte Vlado dostal defekt, ale jeho oprava našťastie netrvala dlho.

Myslím si, že všetci, ktorí sa zúčastnili na mojej trase, nebanovali a z ich vizuálnych pohľadov bolo vidieť spokojnosť a dúfam, že prestanem byť strašiakom, ktorý vymýšľa len náročné trasy.

Jano

Akcia Balaton 1.9. až 4.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Božka Ilavská, Juraj Poláček, Anka Kučerová, Hela Gurinová, Miro Šuga, Heňo Molnár, Jožko Benedikovič, Janka Čavojová, Lubo Rosa, Dušan Surovčík a ako garant Vlado Naď.

Ako hostia: Majka Ondrašinová a Vierka Gubiová.

Po úspešnej minuloročnej plánovanej akcii Passau-Bratislava sa začalo rozmýšľať, čo dať do plánu na rok 2016. V kurze bolo Kampa-Dyje-Morava, alebo Balaton. Po dohode s Ankou Kučerovou voľba padla na Balaton. Zaradením Balatonu do nášho ročného plánu na 1.9-4.9 2016 a prihlásením záujemcov som začal zháňať odvoz – dovoz ubytovanie a naplánovať trasu, čo sa mi aj podarilo.

Konečne nastal deň odchodu. Zraz bol na železničnej stanici v Trnave o 7:00 hod. Po naložení batožiny a bicyklov o 8:00 h sme nabrali smer Balaton. Pred hranicami vo Veľkom Mederi pri Tesku bola zástavka na poslednú možnosť si niečo dokúpiť za Eurá. O 12:00 h sme dorazili k Balatonu do mestečka Csopak, kde sme sa vyložili a dohodli s dopravcom, o ktorej hodine má 4.9. pre nás prísť.

Po vyznačenom cyklochodníku vyrážame na okružnú cestu okolo Balatonu, kde sú samé platené aj neplatené pláže, hotely, stánky so suvenírmi a občerstvením. Keďže hlad sa prihlásil a niečo pridalo aj slnko, rozhodli sme sa pre doplnenie potrebných kalórií a ochutnali Maďarskú gastronómiu v podobe halászlé, ktoré mali skoro v každom občerstvení. Nálada bola dobrá, cesta pomaly ubiehala, len to slnko bolo neúprosné. Vyčerpaní po prejdených 80km o 20.00 h sme dorazili do dedinky Vonyarcvashedy, kde nás už domáci očakávali.

Druhý deň sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a pokračovali smer Keszthely. V Tesku sme kúpili niečo na raňajky a pokračovali do kúpeľného mestečka Hevíz, kde sú termálne prírodné kúpaliská. Dvojhodinovú prestávku niektorí využili na kúpanie a niektorí na prehliadku mestečka. Po dohodnutom termíne sa pokračovalo na Keszthely, kde sme sa zastavili pri Festetics-kastély. Tento objekt je štvrtým najväčším kaštieľom krajiny a teraz po renovácii očakáva húfy návštevníkov. S menšími zástavkami na občerstvenie a naplnenie žalúdkov prichádzame o 19.00 h po prejdení 70km do mestečka Balatonlelle, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Po ubytovaní nastáva prehliadka mesta, niečo pojesť, popiť a ísť spať.

Tretí deň je opäť slnečný a v pohode pokračujeme smer Siofok. Po ceste, keďže máme čas, sa zastavujeme na obed v Balatonfoldvár. Tu sa konali medzinárodné preteky na kočoch (trochu spestrenia aj pre nás). Ďalej po ceste prichádzame o 15:00 hod do Siofoku. Po ubytovaní niektorí využívajú slnečný deň na kúpanie sa v Balatone, alebo na prechádzku. Večer sme si na chvíľu posedeli. Tu som sa všetkým poďakoval za účasť na akcii. Niečo sme popili, hovorili vtipy a išli spať.

V nedeľu nás čakal posledný úsek cesty, ktorý prebiehal v dobrej nálade a dokonca sa spievali aj slovenské pesničky. Dorazili sme na dohovorené miesto s dopravcom, ktorý nás už čakal, naložili batožinu, bicykle a vydali sa smer Trnava. V Trnave nás Jožko Benedikovič pozval k sebe domov všetkých na kávu, za čo mu ďakujem.

Ešte raz sa chcem všetkým poďakovať, že boli spokojní s plánom, ktorý sme absolvovali, že akciu zvládli pokojne, boli ohľaduplní voči ostatným a dávali si pozor, aby sa niečo nestalo. Menšiu poruchu, ktorá sa stala Majke, však Dušan vyriešil a pomohol dať bicykel do takého stavu, aby sa mohlo pokračovať ďalej.

Zápis napísal garant Vlado Naď.

Akcia Po Strednom Považí 20.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová a Igor Matkovčík

Ako hostia: Marianna Farkašovská, Jana Lukačovičová a Róbert Lukačovič

V sobotu 20.8.2016 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát výlet na Stredné Považie s trasou: Dubnica nad Váhom – Bolešov – Kameničany – Slavnica – Pruské – Lednické Rovne – Púchov – Milochov – Považská Bystrica – Dolný Moštenec – Horný Moštenec – Horný Lieskov – Dolný Lieskov – Tŕstie – Riedka – Jaseňová – Mojtín – sedlo Mraznica – Košecké podhradie – Košeca – Ilava – Dubnica nad Váhom.

Akcia sa uskutočnila za takmer ideálneho cyklistického počasia, teda polojasno, teplota tak akurát, polojasno, len veľmi slabý vietor a zúčastnilo sa jej 8 cyklistov a cyklistiek. Miestom štartu (i cieľom) bola železničná stanica v Dubnici nad Váhom, odkiaľ sme vyrazili krátko po ôsmej hodine.

Prvou zástavkou na trase bolo letisko Slavnica, ktoré je sídlom známeho a aktívneho dubnického aeroklubu. Na letisku sa nachádza menšia výstavka historických bojových i civilných lietadiel, medzi iným aj TU-134A, ktoré bolo dlhé roky ozdobou piešťanského letiska, kde však žiaľ pomaly ale isto chátralo, až kým sa ho neujali nadšenci zo Slavnice.

Ďalšou zastávkou, tento krát kultúrne duchovnou bol románsky kostolík sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v dnes už zaniknutej osade Pominovce niekedy v priebehu 12. storočia a ktorý sa nachádza neďaleko letiska Slavnica.

Počas bicyklovania treba doplňovať tekutiny a tak nasledujúcou zastávkou bola reštaurácia Furman v Pruskom, odkiaľ sme sa následne prebicyklovali cez Lednické Rovne, Púchov a okolo Nosickej priehrady cez Milochov do Považskej Bystrice, kde sme v salaši Bystričan doplnili živiny aj v pevnej forme.

Týmto sa skončila ľahšia, takmer rovinatá časť našej trasy a začali kopce. Prvým bolo stúpanie cez Dolný a Horný Moštenec s následným prudkým klesaním nespevneným terénom do Horného Lieskova, čo bolo však okamžite odmenené ľahším úsekom po kvalitnom asfalte cez Dolný Lieskov, Tŕstie, Riedku a Jaseňovú pod Mojtín. Tu nasledoval „zlatý klinec programu“, a to náročné stúpanie z triedy „tankodrom“ na Mojtín. Tlačili sme všetci a tak nejaký ten osviežujúci nápoj v mojtínskom hostinci bol celkom zaslúžený.

Nasledoval parádny zjazd za odmenu, nasledovaný vcelku prijateľným stúpaním po asfalte, ktorý už pamätal aj lepšie časy a neskôr spevnenou lesnou cestou do sedla Mraznica, odkiaľ sme sa spustili späť do civilizácie poľnou cestou do Košeckého Podhradia.

Zvyšná časť trasy cez Košecu a Ilavu do Dubnice nad Váhom bola potom už len brnkačka, aj keď na niektorých účastníkoch bolo poznať, že už majú dosť. Po príchode do cieľa prebehlo náležité vyhodnotenie akcie v miestnej reštaurácii Kocka, ktorá nás dosť zaskočila cenami – napr. káva za 40 centov je v dnešných časoch u nás doma dosť Sci-Fi.

Táto akcia patrila svojou dĺžkou, celkovým prevýšením ale najmä ťažkými úsekmi nespevneným terénom medzi tie náročnejšie, preto si všetci účastníci zaslúžia pochvalu za jej absolvovanie. V každom prípade náročnosť trasy bola kompenzovaná zaujímavými zastávkami, nádhernými výhľadmi a nakoľko aj počasie prialo, celková známka za „umelecký dojem“ je jednotka.

Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 92 km

– celkové prevýšenie: 916 m

Juraj Poláček

Akcia Po Považskom Inovci 13.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Oravec, D. Fáziková, P. Vrábel, M. Valovičová, V. Putera, V Naď a I. Matkovčík.

Ako hostia: J. Lukačovičová, J. Filek, A. Vyskočil, V. Trajlínek, I. Šikula a M. Líška

Dňa 13. 8. 2016 sa uskutočnila plánovaná akcia: Piešťany Moravany Výtoky – Jelenie Jamy – Ranč Pod Babicou Podhradie – Nová (Horná Dolná) Lehota – Modrová – Piešťany.

Predjazdci tejto akcie boli Juro Poláček, Vlado Oravec a Vlado Putera, ktorí ju išli pred dvoma týždňami ale v opačnom smere. Posledne menovaný bol aj vyzdvihnúť účastníkov zo stanice do Moravan.

Z Moravan sme pokračovali podľa plánu na Jelenie Jamy, kde sme riešili otázku, či pôjdeme cez hradisko Valy (Bojná1). Väčšina bola za prechod cez hradisko. Toto je opísané na priložených fotografiách.

Odtiaľ sme pokračovali do Bojnej. No tu pri reštaurácii Babica bolo veľa áut, tak sme jedenie odložili na neskôr. V Tesároch sme hľadali aspoň pivo, ale reštaurácia aj výčap na ihrisku boli zatvorené. Tak sme pokračovali cez Záhradu do Závady, kde sme doplnili v miestnom pohostinstve ako tekutiny, tak aj dobrý obed. Hoci sme naň dlho čakali, všetci si pochvaľovali. No s plným žalúdkom sa išlo trochu ťažko do Podhradia, kde už boli niektorí zasa smädní a v penzióne pod hradom doplnili chýbajúce kalórie. Všetci sme sa tešili na Novú Lehotu, kde sa natáča seriál „Horná Dolná“. No dnes tam bol kľud. Odfotili sme sa aspoň pri miestnej novej dominante v tvare zatočeného hada a pokračovali sme ďalej.

V sedle Bezovec sme poďakovali najvyššiemu za pekné počasie na bicyklovanie a každý mal strategický plán, ako sa dostať čo najpohodlnejšie domov. No a niektorí sa ešte zastavili v Ducovom na doplnenie chýbajúcich tekutín v reštike U Námorníka.

Za chýbajúceho garanta (Vlado Oravec)

Akcia Cez Malé Karpaty 7.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Matkovčík, P. a D. Vrábeloví, Ľ. a E. Kraicoví, D. Fáziková, A. Nováková, M. Nižňanský a M. Šuga.

Ako hostia: M. Farkašovská, J. Lukačovičová, I. Šikula, M. Líška, A. Vyskočil, P. Chnapko a M. Gieci.

Na akciu – spoznať časť Malých Karpát v okolí Rozbežských Kopaníc a prejsť zaujímavú časť hlavnej magistrály popri Červenej hore a Čiernej skale sa v nedeľu, 7. augusta za cyklisticky priaznivého počasia vybralo 17 cyklistov (tiek).

Stretávame sa krátko po pol desiatej v Smoleniciach pri železničnej stanici. Po štartovacom fote sa vyberáme ihneď na cestu. V Trstíne odbočujeme smer Buková a tesne pred dedinou zamierime do lesa – smer Sokolské chaty. Cesta nám dobre ubieha, počasie a príroda sú úžasné radosť bicyklovať. V chatovej oblasti sa na chvíľu zastavíme a využijeme služby miestneho hostinca na posilnenie sa pred nadchádzajúcim stúpaním na dedinku Rozbehy. Stúpanie je dosť ostré, ale našťastie nie veľmi dlhé. V dedine za kostolíkom sa navzájom všetci počkáme. Domáca pani, pred domom ktorej práve stojíme, nám zatiaľ ochotne ponúkne ovocie zo svojej záhrady.

Veľmi ľahko vycítime, že jej ochota je nefalšovaná a že takáto úprimnosť je už dnes veľmi zriedkavá a zachovala si svoje miesto ešte v srdciach jednoduchých ľudí, ktorí svoj život prežili v skromných podmienkach tohoto kraja.

Takže úprimne zaďakujeme, no a poberáme sa ďalej. Prejdeme popod veterné elektrárne a to už odbočujeme na Rozbežské Kopanice na trávnatý hrebeň v Malých Karpatoch pomerne zriedkavý fenomén. Tu sa nám ukazujú neuveriteľné výhľady nielen na Rozbehy, ale aj pohoria na sever až po Brezovské Bradlo so Štefánikovou mohylou. Toto je povinný čas vytiahnuť foťáky a zachytiť si aspoň niečo z tej nádhery „do zásoby“.

Dalo by sa tu sedieť ešte dlho, ale treba pokračovať v našej ceste. Prechádzame popri konskom Ranči pod Tŕstím. Momentálne koníky nie je vidieť snáď niekedy inokedy. Pri následnom zjazde do dediny Buková je nutné zvýšiť opatrnosť, lebo je miestami pomerne prudký.

V Bukovej doplníme tekutiny, zaželáme Milke všetko najlepšie k narodeninám a poberáme sa ďalej smerom na Brezinky. Odtiaľto zase načierame hlbšie do svojich rezerv, lebo cesta začína stúpať a s malými rovinkami na odpočinok pri Červenej hore a Mon Repose dosahujeme pri sedle Uhliská výšku cez 570 m. Terén lesnej magistrály je vcelku na tieto pomery celkom prívetivý a strieda sa tu stará asfaltka so šotolinou. Sem-tam len malé mláčky, takže môžeme si aj užívať nerušeného pokoja malokarpatskej prírody.

Na Uhliskách si užívame nielen pohody, ale hlavne aj dosiahnutej výšky, lebo nás čaká už len zjazd ku chate na Majdáne pri Lošonci. Cesta na začiatku zjazdu svoju krásu spred roka trochu stratila po predchádzajúcich dažďoch a búrkach, lebo bola posiata zlámanými haluzami a rozbahnená po lesných mechanizmoch. No od lokality Nové domy to už však bola pohoda pre naše bicykle. Vcelku kvalitná asfaltka nás doviedla ku chate Majdán

Tu sme už nutne potrebovali doplniť stratené kalórie, no miestna gastronómia značne pokrivkávala za naším zabehnutým štandardom. No, ako hovoria bratia Česi: „Ne každý den je posvícení!“

Nasadáme na bicykle a vydávame sa na posledný úsek etapy cez Lošonec a Smolenice k naším autám na železničnú stanicu.

Je dobojované. V nohách máme 50 km s prevýšením 870 m. Všetci sme to zvládli, naše baby sa zase nenechali zahanbiť a bravúrne zvládli všetky útrapy tejto etapy.

Dnes nám Malé Karpaty ukázali zase niečo zo svojho krásneho zákulisia a všetkým ostatným odkazujú: ak chceš niečo pekné vidieť, treba len prísť sem a ono sa ti to priam samo ponúkne.

Takže, nelúčime sa nadlho, Malé Karpaty do skorého videnia!

Ľ. Kraic

Akcia Trnava-Rysy 27. až 31.7.

Cykloturistická nonstop jazda Trnava – Rysy prebehla v termíne 27. – 31. júl 2016. Akcie sa zúčastnil rekordný počet cyklistov – 130 štartujúcich (pri prezentácii sme museli niekoľko záujemcov odmietnuť z dôvodu neprihlásenia sa do termínu).

Na akcii sa zúčastnili títo členovia klubu MKCK: Pavol Vrábel – prešiel celú trať, Mirka Valovičová ako turistka, Dodo Benedikovič – organizátor a šofér vodiaceho vozidla.

27. júl 2016 (streda) – 17.OO – 19.30 – prezentácia, kladenie vencov, večera, ubytovanie účastníkov

28. júl 2016 (štvrtok) – 03.45 – pokyny organizátora, štart – okolo 19.30 – dojazd cyklistov do Tatranskej Lomnice, ubytovanie

29. júl 2016 (piatok) – individuálny program účastníkov

30. júl 2016 (sobota) – individuálny program účastníkov

31. júl 2016 (nedeľa) – okolo 10.00 ukončenie činnosti v táborisku a odchod domov.

V budúcom roku bude jubilejný 40. ročník. Očakávame asi 150 účastníkov, preto je potrebné v prípade záujmu prihlásiť sa včas.

Bene

Akcia Senec 23.7.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Helena Gurínová, Božena Ilavská, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Igor Matkovčík, Jozef Michalec, Jana Čavojová, Ján Budoš, Anna Kučerová a Igor Naništa

Ako hostia: Marianna Farkašovská, Jana Lukačovičová, Ivan Kubiš a Vladimír Trajlinek

V sobotu 23.7.2016 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát výlet do Senca spojený s kúpaním. Aj keď predpoveď počasia nebola práve najpriaznivejšia a pripúšťala všetky varianty od pekného letného počasia až po prehánky a búrky s prechodne zosilneným vetrom, našlo sa 16 cyklistov a cyklistiek, ktorí sa nedali zastrašiť, A spravili veľmi dobre. Pri odchode z Trnavy spadlo síce pár kvapiek a boli aj nejaké mraky ale počasie sa postupne zlepšovalo, pričom po príchode do Senca a potom až do večera už bolo pekne slnečno, takmer bezvetrie a veľmi teplo. Ale po poriadku.

Z miesta zrazu, ktorým bola železničná stanica v Trnave sme vyrazili cyklochodníkom ku Kamennému Mlynu, kde sa Trnavčania nezabudli cezpoľným pochváliť nedávno zrekonštruovaným kúpaliskom, a ďalej vedľajšími cestami cez Biely Kostol, Cífer, Kaplna, Igram, Buldog do obce Reca, kde sme v miestnom reštauračnom zariadení doplnili potrebné tekutiny.

Obec Reca už priamo susedí zo seneckými jazerami, ktoré sú dve, pričom obe vznikli ťažbou štrku. Jazerá sú oddelené železničnou traťou, pričom severne od nej sa nachádzajú oficiálne Slnečné jazerá (v skutočnosti je len jedno ale s dosť členitým brehom) a južne neoficiálne Čiernovodské jazero, ktoré je známe tiež pod názvom Guláška. Slnečné jazerá sú staršie a tvorí ich uzatvorený areál viacerých platených a udržiavaných pláží s kompletným servisom (bufety a reštaurácie, toalety, prezliekarne, atrakcie pre deti, ubytovacie zariadenia, kempingy, …) a rezidentná časť so súkromnými vilami. Žiaľ daňou za túto vybavenosť je nie práve najčistejšia voda, čo je dané dlhou históriou jazera (štrk sa tu začal ťažiť už v roku 1845) a počtom ľudí, ktorí jazero navštevujú. Týmto neduhom absolútne netrpí južné jazero Guláška, kde sa štrk ešte donedávna ťažil a kde je jedna z najčistejších vôd na kúpanie na Slovensku. Každá výhoda má však aj nejakú nevýhodu, a tou sú v tomto prípade neupravené brehy, ktoré nemajú pána, horší prístup a chýbajúci servis. Na svoje si tu však prídu vyznávači nahoty, nakoľko sa tu nachádza celkom známa nudistická pláž.

Po dohode sme po občerstvení v obci Reca navštívili najprv Gulášku, kde sa nám podarilo nájsť si slušné miesto pri brehu (pri peknom počasí to býva pre tak veľkú skupinu ľudí dosť problém), a tak už nič nebránilo vyskúšať miestnu vodu na vlastnej koži. Bola perfektná a nebyť hladu a smädu, ktorý nás prinútil presunúť sa časom na Slnečné jazerá, zostali by sme tam až do večera. Čo už, smäd je potvora a hlad je tiež len prezlečený smäd.

Na Slnečných jazerách sme zakotvili na južnej pláži a do 16:00 zaradili voľný program. S pribúdajúcimi hodinami však nastal čas na záverečné foto do albumu a nevyhnutný odchod. Cesta domov začala letmou prehliadkou pláží na severnej strane Slnečných jazier a pokračovala cez Recu a Veľký Grob na miestne rašelinisko (pravdu povediac nič moc, ale aspoň už vieme, ako také rašelinisko vyzerá). Trasa ďalej viedla cez Pusté Úľany a Voderady do Zelenča, kde sme veľmi príjemne posedeli na záhrade u Kraicovcov (Milka a Ľubo, ďakujeme za pohostenie). A posedeli by sme aj dlhšie, len žiaľ, niektorí mali pred sebou ešte celkom dlhú cestu domov a tak sme sa museli rozlúčiť a individuálne ukončiť pekný deň v Trnave, resp. Báhoni, Hlohovci, či Piešťanoch.

Táto akcia bola vyložene rekreačná, čo sa stretlo s celkom dobrým ohlasom, a tak je vysoko pravdepodobné, že niekedy v budúcnosti bude repete. Je síce pravda, že jazda po západoslovenskej nížine bez vrcholov je trocha nudná ale ako vraví známy vtip, vrcholy sa dajú dosahovať aj v základnom tábore.

Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 70 km (Trnava, trasa až do Piešťan 115,7 km)

– celkové prevýšenie: 167 m (Trnava, trasa až do Piešťan 254 m)

Juraj Poláček

Ba-Lesopark 9.7.

Za MKCK sa zúčastnili : P.Vrábel, I.Matkovčik, A.Novaková, B.Ilavská H.Gurinová, D.Surovčik a V.Naď

Hostia : M.Farkašovská a M.Kunovská.

Sobotu dňa 9.7.2016 bola naplánovaná ďalšia cyklotura z Pezinka do Bratislavského lesoparku. Napriek tomu, že väčšina naších členov bola na ďalšej akcie, ktorá sa konala v Beskydách, tak sa nás celkom dosť stretlo na železničnej stanici v Trnave. Dvaja sa pridali v Pezinku. Počasie neveštilo nič dobrého, bolo zamračené a fúkal slabý vietor.

O 9.00h sme vyrazili po trase Pezinok Limbach (medvedie údolie) a krásnym stupákom na Tri Bresty-Biely Kríž, kde bolo prvé občerstvenie. Mali navarený guláš, rybaciu polievku a kapustnicu, takže si mohol každý vybrať podľa želania. Medzitým sa počasie zlepšilo a krásne svietilo slniečko, tak po riadnom občerstvení sa veselo pokračovalo ďalej smerom sa U Slivu Kačín – Železnú studničku. Tu bola druhá občerstvovačka. No táto sa nedala porovnať s Bielym Krížom, ale pivo a káva padla vhod.

Na spiatočnej ceste U Slivu sme sa rozdelili: jedna partia sa spustila dolu kopcom na Krasňany a na Vinohrady na vlak. Piešťancom to vyhovovalo, nemuseli nikde prestupovať. Druhá partia sa vrátila cez Biely Kríž do Pezinka.

To, že je to obľúbená destinácia, svedčí aj to, že napriek prázdninám, sme stretávali hodne cyklistov, pešiakov, ale aj bežcov. Akcia sa vydarila, len škoda, že bola aj akcia na Beskydách. Bolo by veselšie.

Dňa 12.7.2016 garant Vlado.