Beskydy 8.7. až 15.7.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, J. Benedikovič, E. Kraicová, Ľ. Kraic, Ľ. Rosa, J. Čavojová a V. Oravec.

Ako hostia: H. Rosová, E. Benedikovičová, J. Lukačovičová, K. Ninis, J. Koprna a P. Chnapko.

V pláne Malokarpatského cykloklubu sa ako týždňová akcia pre tento rok zvolila cyklonávšteva Moravsko-Slezských Beskýd. Keďže sme v Beskydách boli už v roku 2003, v oblasti Rožňova pod Radhoštěm, tak pre tento rok sme vybrali okolie dedinky Dolní Lomná.

Ako sa ukázalo, táto destinácia je už krásne prebudovaná do štýlu moderného strediska cyklistom priaznivo nakloneného. Takmer celou Dolnou Lomnou vedie nová asfaltová cyklocesta, ktorá cyklistov bezpečne odkláňa od hlavnej premávky. Po okolí sú krásne hory plné všakovakých lesných cestičiek čakajúcich na ich spoznávanie a na križovatkách je vybudovaných veľa chát poskytujúcich okoloidúcim oddych a občerstvenie. A keďže okrem prírodných krás obdivujeme aj „gurmánske krásy“ českej kuchyne, tak aj tomuto „žánru“ je táto destinácia vcelku dostatočne vybavená. Cyklotrasy sme si pripravili už vopred, chuť bicyklovať máme, takže poďme do toho…

V piatok, 8.júla sa na odpočívadle Hrádok, na diaľnici za Piešťanmi, stretávame o pol desiatej tri posádky áut. Štvrtá skupinka (tzv. nonstopári) sú rozhodnutí kombinovať svoju cestu striedavo: vlak bicykel a majú v pláne prísť do miesta ubytovania až vo večerných hodinách. My autári sa poľahky dostávame do Dolnej Lomnej cca okolo obeda.

Ubytovanie máme zaistené v Penzióne Rzehaczek na kraji dediny. Je to síce pekná stavba zo samého dreva, ale apartmány sú rozdelené na dolnú a hornú časť, čo ubytovaným v hornej časti komplikuje prístup k posteliam. Musia sa štverať po pomerne strmých schodoch hore-dolu. Ale keďže tu budeme len prespávať, tak to nejako prežijeme.

Po ubytovaní a po dobrom obede sa vydávame hneď v ten teň na prvú plánovanú túru ku chate Kozubová. Je to hore-dolu dlhé len 15 km, ale prevýšenie je takmer 470 m a kus sa musí tlačiť po veľmi strmej a neschodnej ceste. Väčší kus cesty sa ide našťastie po asfaltke. Čiže rozbeh ako sa patrí. Nad chatou je krásna rozhľadňa našťastie je momentálne otvorená. Na chate si trochu odpočinieme a poďho dolu. Ideme dolu síce po inej ceste, ale vďaka technickému terénu si zjazd moc neužijeme. Cestou k penziónu sa rozhodneme ešte na cykloprehliadku Dolnej Lomnej. Neskoro večer prichádzajú aj tzv. nonstopári. Takže sme už všetci pohromade.

Stav: 28 km dĺžka – 467 m prevýšenie.

V sobotu, 9. júla sa všetci trinásti vydávame na okruh: Dolní Lomná Megonky Hrčava Jaworzynka Krzyzowa Bukovec Jablunkov Dolní Lomná. Hneď za dedinou schádzame z hlavnej cesty a po asfaltovej cykloceste 6081 sa pozvoľným stúpaním v peknom lese dostávame na sedlo pod Besdydem do výšky 705 m. Tu schádzame z asfaltovej cesty a čaká nás asi dvojkilometrový zjazd po šotolinovej ceste k osade Motyčanka. Za ňou prechádzame na Slovensko. Hneď za hranicami sa v miestnom kameňolome nachádzajú tajomné kamenné gule tzv. Megonky. V 80. rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle gule s priemerom od 10 až po 260 cm. Tak sa objavil prírodný úkaz, ktorý je svetovým unikátom. V roku 2003 bolo nálezisko vyhlásené za prírodnú pamiatku. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Po krátkej prechádzke po tomto unikátnom mieste sa vraciame späť na Moravu a putujeme do dediny Mosty u Jablunkova. Tu v miestnom hostinci sa trochu občerstvíme a keďže sa začína poriadne zmrákať, našu ďalšiu cestu prerušíme radšej v čakárni na autobus. Ale netrvá to dlho a putujeme hneď ďalej. Po vystúpaní na Jablunkovský průsmyk sa dostávame na príjemnú, i keď pomerne zvlnenú cestu, tzv. Cyklotrack Trojmezí. Tá nás dovedie v spoločnosti krásneho smrekového lesa do hraničnej dediny Hrčava. Už sme aj poriadne hladní a keďže sa zase poriadne zmráka, tak v miestnom hostinci pekne v suchúčku, pri dobrom obede prečkáme pomerne výdatný dážď.

Počasie sa po obede už umúdrilo a tak pokračujeme ku zemepisnému bodu tzv. Tromezí, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Čiech, Poľska a Slovenska. Od roku 1995 je toto miesto označené tromi žulovými monolitmi. V rámci sprístupnenia Trojmezí boli v júli roku 2007 brehy strže na poľsko-slovenskej hranici spojené 18 m dlhým mostom pre peších. Ten tam ale momentálne chýbal, na Slovensko sme sa mohli len pozerať. Po obligátnom fotení pokračujeme v našej ceste ďalej. Keďže sme na Trojmezí padli zemepisne dosť hlboko, tak cesta do prvej poľskej dediny Jaworzynka sa nesie v znamení neustáleho stúpania. Potom si to doslova užívame. Cesta je len jemne zvlnená, tak sa môžeme kochať zase trochu inou, tzv. poľskou architektúrou miestnych dedín. V dedinke Krzyzowa zabočujeme späť na Moravu. Po krátkom prehupnutí sa dostávame do dediny Bukovec. Odtiaľ si užívame zaslúženú rovinu, ktorá tu v Beskydách sa dáva len za odmenu. My si ju však určite zaslúžime. Zastavíme sa ešte v Jablunkove, kde si v miestnej cukrárni doprajeme pomerne hodnotné kalorické osvieženie. Do Dolnej Lomnej je to už len 5 km.

Stav: 51 km dĺžka – 996 m prevýšenie.

V nedeľu, 10. júla opäť všetci trinásti putujeme po trase: Dolní Lomná Milíkov Třinec Nýdek Filipka Jablunkov Dolní Lomná. Trasa sa spočiatku javí ako celkom pohodová, tak si užívame neustále výhľady po tiahlom údolí zvanom aj Jablunkovská brázda, ktorú vytvoril horný tok rieky Olše. Vidíme roztrúsené dedinky a v pozadí mýtickú horu Veľkú Čantoriju (995 m). Za Milíkovom odbočujeme do lesa. Je tu trochu blata, ale len zo začiatku. Potom, akoby za odmenu, že sme sa toho blata nezľakli, sa dostávame na tzv. Cyklotrack Radegast-Trojmezí. Celý okruh je dlhý 75 km, ale úsek, ktorým práve prechádzame (cyklochodník Panoráma) sa vyznačuje krásnou prírodnou scenériou, s výhľadmi po malebnom okolí, v sprievode krásneho smrekového lesa a lúk, na ktorých sa pasú ovečky, kravky a kozliatka. Počasie je tiež ukážkové, no paráda. Trochu nám vysmädlo, tak odbočujeme do dediny Karpentná. Nachádza sa tu malý pivovar, kde sa okrem iného vyrába tzv. kvasinkový ležiak 12° a polotmavý Karpenstký jantar 14°. Prichádzame sem síce hodinu pred otváracími hodinami, ale ochotné predavačky, ktoré sem práve prichádzajú, nás smädom zomrieť nenechajú. Takto príjemne osviežení pokračujeme ďalej. A to už prichádzame do samotného Třinca. Keďže mesto nemá nejako zvlášť oku lahodiace významné centrum, tak po absolvovaní nášho plánovaného okruhu, zakotvíme podľa doporučenia Janky Čavojovej v štýlovej reštaurácii Slezská krčma, situovanej pri miestnom lesoparku, kde si chceme dopriať už potrebný obed. Ako sa ukázalo, voľba to bola veľmi dobrá a miestna gastronómia každému dopriala po čom jeho dychtivé, chuťové zmysly túžili.

Dobre posilnení sa prejdeme ešte po miestnom lesoparku a potom už obraciame naše bicykle smerom späť. Všetko je to viac-menej po rovine, takže naše plné žalúdky môžu v kľude spracovávať tie zjedené dobroty. Prechádzame dedinou Vendrině a v Bystřici zabočíme na Nýdek. Tu sa rozdeľujeme na dve skupiny: tzv. nonstopári sa rozhodnú pokoriť tajomnú Veľkú Čentoriju, kde si dajú riadne zabrať, lebo cesta pod vrcholom je riadne prudká a kamenitá. My ostatní smerujeme na Jablunkov. V ceste nám však stojí chata Filipka a na šiestich kilometroch k nej aj 370 m prevýšenie. Riadne nám to načrie do našich silových rezerv, ale zvládame to a pokorujeme tento turistický bod. Na chate je pomerne živo. Je tu aj nejaká oslava, ale občerstviť sa nie je problém. Po krátkom technickom zjazde sa dostávame do dediny Návsí, čo je už časť Jablunkova a zaslúžená rovina do Lomnej.

Stav: 66 km dĺžka – 880 m prevýšenie.

V pondelok, 11. júla si naše dve dievčence (Helen s Milkou B.) doprajú odpočinok a potulujú sa po okolí Hornej Lomnej. My ostatní putujeme po trase: Dolná a Horná Lomná Přelač traverz pod Velkým Polomom dol. st. lanovky Skalka chata Severka rozhľadňa Tetřev Sedlo pod Beskydem Dolní Lomná.

Trasa začína len pozvoľným stúpaním po asfaltke do Hornej Lomnej a na lyžiarske stredisko Přelač. Odtiaľ to už začína byť obťažné, lebo asfalt končí a začína pomerne prudko stúpajúca šotolina. Dostávame sa na kótu tesne pod 900 m. Teraz sa nám začína celkom príjemná traverzová cesta, ktorá kopíruje reliéf pohoria takmer po rovine. Po ľavej ruke máme krásne výhľady do doliny a na protiľahlé beskydské kopce. Na úrovni pod Velkým Polomom idylka končí a začíname padať až na úroveň dolnej stanice lanovky na Skalku. Odtiaľ je stúpajúca cesta síce pomerne kvalitná, ale sklon vyše 15 %. Dá to poriadne zabrať a musíme siahnuť až na dno svojich síl. Dostávame sa na križovatku s cyklocestou 6084. Odtiaľto je to na hrebeň už oveľa milosrdnejšie. Zastavujeme sa na chate Severka, kde si doprajeme už potrebné občerstvenie. Spoločnosť nám striedavo spríjemňuje charizmatický (a veľmi výpravný) výčapný vedúci. Odpočívame ešte chvíľu vonku pri bazéne, ktorý patrí ku areálu Severka. Dalo by sa tu byť donekonečna, ale treba pokračovať ďalej. Prichádzame ku Kamennej chate, ktorá je len neďaleko. Je zavretá, no vedľajšia rozhľadňa Tetřev je voľne prístupná. Tá bola postavená v roku 1924. No postupne chátrala a v roku 2011 prešla komplexnou rekonštrukciou. Teraz okrem pekných výhľadov poskytuje vo vnútornej expozícii – postery o prírode a krajine Beskýd.

Máme dosiahnutú výšku 944 m a čaká nás veľmi príjemný 15-kilometrový zjazd po asfaltke až takmer ku Dolnej Lomnej. Ten si doslova vychutnáme ako odmenu za dnešné trápenie.

Stav: 42 km dĺžka – 904 m prevýšenie.

V utorok, 12. júla máme v pláne ísť do Poľska do mesta Ustroň a odtiaľ lanovkou na Veľkú Čantoriju. Keďže hneď za Dolnou Lomnou nás prekvapí dážď, zastavujeme sa v Jablunkove a pod strechou krytej terasy hotela Bullawa čakáme, kým sa vyčasí. Zlepšenie prichádza až po troch hodinách, takže sa tu už aj naobedujeme. Je 12:30. Meníme pôvodný plán a vydávame sa po trase: Jablunkov Bystřice Beskydské sedlo Wisla Istebna Bukovec Dolní Lomná. Hoci máme po ceste veľmi ťažko schodné Beskydské sedlo, na trasu sme sa vybrali všetci. Počasie sa zlepšilo, je takmer jasno a po Nýdek je to takmer po rovine. Ešte po osadu Střelmá je to fajn po asfaltke. No posledných 800 m pred sedlom je to doslova martýrium. Stúpanie je príšerne prudké a terén ako po vyschnutej rieke. Samotné tlačenie bicykla takýmto terénom zostane pre nás určite „nezabudnuteľným zážitkom“. Na samotnom sedle potom dlho odpočívame. Stretáme tu peších turistov idúcich po hrebeni na vrchol Velkej Čantorije. My však pokračujeme na poľskú stranu. Spád je však taký prudký, že musíme ísť opäť pešo vedľa bicyklov až do dediny Jawornik. Tu sa zastavíme v miestnom hostinci, kde ochutnáme tamojšie pivko. Od Jawornika nastáva pre nás opäť pohodová cesta. Prichádzame k rieke Wisla. Cyklocesta popri nej nás dovedie až do rovnomenného mesta. Celé mesto prejdeme popri rieke. Je to tu veľmi pekné, deti šantia pri rieke. Ľudia si skrátka užívajú pekného slnečného dňa. Dostávame sa na výpadovku z mesta a popri nej sa vydávame na sedlo Kubalonka. Stúpanie nie je moc príjemné, lebo je dlhé 7 km, prevýšenie cez 300 m a po ceste šlo veľa áut. Na sedle si trochu odpočinieme. Všetko, čo sme nastúpali, si teraz užijeme v príjemnom zjazde. Samozrejme za neustáleho kochania sa po poľskom vidieku. Za Andziolowkou a Istebnou sa dostávame späť na Moravu. No a cez Bukovec a Jablunkov prichádzame späť do Dolnej Lomnej. Hoci sme dnes zažili aj ťažký terén, trasa sa nám nakoniec veľmi páčila.

Stav: 64 km dĺžka – 862 m prevýšenie.

V stredu, 13. júla sa opäť vydávame na chatu Severka. Máme v pláne ísť po asfaltke cez Sedlo pod Beskydem až ku Kamennej chate a tou istou cestou sa chceme aj vrátiť. Zároveň umožníme aj Helen s Milkou, ktoré tu ešte neboli, aby spoznali tento beskydský hrebeň. Takže opäť všetci trinásti sa vydávame na trasu. Odhodlanie nám však hneď v Dolnej Lomnej prekazí mrholenie, tak sa uchyľujeme v miestnej cukrárni, kde prečkáme nepriazeň počasia pri kávičke so zákuskom. Krátko po jedenástej sa ale už vydávame na spomínanú trasu, ktorú hravo zdoláme a okolo jednej už obedujeme na chate Severka. Máme veľa času a tak využívame ponuku miestneho lesa, kde je plno čučoriedok, ktoré čakajú len na to, aby ich niekto odtrhol. Helen s Lubom sa tu zdržia, lebo chuť týchto plodov majú veľmi radi. My ostatní sa vydávame na zjazd do Lomnej. Ten netrvá veľmi dlho a keďže je ešte času dosť, tak sa rozhodneme, že domov nepôjdeme priamo, ale tzv. nonstopári cez chatu Filipku , my ostatní cez Bystřici, Milíkov a Bocanovice.

Večer nás navštívil aj kamarát Tóno, ktorý tu bol aj s rodinkou na dovolenke v Mostoch u Jablunkova.

Stav: 60 km dĺžka – 914 m prevýšenie.

Vo štvrtok, 14. júla už nemáme veľké plány. Chceme navštíviť len okolité chaty: Kamenitý, Ostrý a Slavíč. Pretože celú noc aj ráno pršalo a v nohách toho máme za celý týždeň už dosť, na cestu sa vydávame len chlapi a naša hostka Janka. Na chatu Kamenitý prichádzame okolo obeda miestami za slabého mrholenia. Tu sa občerstvíme (bohatá cesnačka a vynikajúca sviečková) a pokračujeme ďalej. Mrholenie ale neprestáva a tak pod Babím vrchom sa rozdeľujeme: Juraj, Vlado a Janka idú na Slavíč, ja, Bene a nonstopári smerujeme na chatu Ostrý. Pred rozcestníkom Kalužný to kvôli terénu vzdáva aj Bene a otáča sa ku Slavíču. My štyria prichádzame na chatu Ostrý, kde nám dobre padne teplý čaj s rumom. Cestou naspäť sa rozdeľujeme aj my: nonstopári idú dolu na Košařiska a cez Milíkov a Bocanovice do Lomnej. Ja sa vraciam až pod Babí vrch a smerujem ku Slavíču. Mrholí už trvale. Na Slaviči som ako hosť úplne sám. Dám si kávu a smerujem dolu do Lomnej. Kvôli počasiu si zjazd moc neužívam, ale nejako som tak spokojný aj s dnešným dňom.

Náš pobyt sa absolvovaním tejto poslednej trasy zavŕšil. Všetko to akosi rýchlo ubehlo. Hoci sme mali naplánované aj ťažšie úseky, väčšinou sme všade chodili všetci pospolu. Naše dievčence ukázali, že sú dôstojným cyklopartnerom pre nás chlapov a dúfam, že krása Beskydskej prírody, ktorou sme boli na našich trasách neustále obklopení, im vynaloženú námahu dostatočne vynahradila. K stmeleniu dobrej partie patrilo aj príjemné posedenie po každej akcii, kde sa preberali nové, ale aj staršie zážitky.

Tak, také boli Beskydy 2016. Namáhavé aj pohodové, slnečné aj sem-tam usmoklené. Ale hlavné je, že príjemný pobyt tu strávila dobrá cyklopartia.

Dovidenia zase niekedy nabudúce!

Ľuboš Kraic