Akcia Po Malých Karpatoch 24.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
1.skupina J. Budoš, J. Poláček, Ľ. Kraic, I. Naništa, J. Lukačovičová, V. Oravec

2. skupina V. Naď, priateľ Vlada, M. Šuga, J. Nadaský, V. Gubiová.

V sobotu 24.9. predsa došlo aj na cykloakciu, ktorá sa mala konať cez Trnavský jarmok. Plán bol ísť aj na zrúcaninu hradu Pajštún, ale k tomu nedošlo, lebo väčšina zúčastnených cyklistov sa rozhodla, že pôjdu po inej trase. (To sa definitívne rozhodlo na Bielom kríži v občerstvovacej stanici Včelín).

Ale začnime po poriadku. Zraz bol na železničnej stanice Pezinok. Po štartovacej fotke sme sa vybrali ležérnym tempom cez centrum Pezinka do Limbachu. V Limbachu na rázcestí cykloznačiek sme sa vybrali smerom na Tri bresty. Tu som zistil, že nám chýbajú dvaja cyklisti: Vlado Oravec a náš predseda klubu. Po akademickom čakaní sme skúšali im zavolať na mobil – bez úspechu. Potom nasledovalo ďalšie čakanie na ich telefonát. Tu ma napadlo, že náš predseda mi ráno volal z iného čísla. Hurá, ozval sa mi: oni šliapu hore kopcom smerom na Slnečné údolie. Zistil som, že to je opačný smer, tak som ich vrátil naspäť a počkal som na nich.

Ostatní pokračovali po mojom doporučení ďalej po trase. Odteraz som stratil kontakt (vizuálny aj telefónny) so skupinou. A skupina si sama zmenila trasu, čiže nie ako bolo podľa plánu z Troch brestoch na Košarisko, ale do Včelína na Biely kríž. Dalo sa to predpokladať, lebo tam čapovali pivo a ostatné povzbudzujúce nápoje. Tu sme sa všetci stretli pri malej torte z malých pohárikov horkého a bylinkového nápoja na počesť Ľubošových menín. Následne sme sa rozdelili: jedna skupina, Vlada Naďa zvolila ľahšiu alternatívu – smer Železná Studienka a Bratislava, druhá, moja skupina sa vydala smerom na Košarisko. S nejakými modifikáciami trasy som trochu čakal, ale aby sa plánovaná trasa mala zmeniť úplne, to som nečakal a to je trochu nefér.

Na Košarisko sme absolvovali krásny downhill, nalákal som skupinu na občerstvenie, ktoré sa nekonalo, ale čakal nás pekný stupák po hranici vojenského pásma Turecký vrch po technickom teréne, ktorý našťastie nebol až taký technický. Na Kozom chrbáte sme pokračovali hrebeňovkou smerom na traverz Somára. Ďalej sme putovali krásnym spevneným chodníkom cez Tri kamenné kopce až na Konské hlavy. Tu sme museli asi stometrový zjazd absolvovať vedľa bicykla, lebo to bolo veľmi strmé na naše crossové plášte. Na Pezinskej Babe na chate Korenný Vrch sme sa občerstvili. Všetci boli happy – ale úprimne – z krásnej trasy po Malokarpatskom hrebeni a preto sme sa rozhodli pokračovať nie po hlavnej ceste do Pezinka, ale skúsili sme modrú cyklotrasu smerom na Limbach. Technicky terén sa dal absolvovať, lebo bol len dolu kopcom, opačným smerom by sa dal urobiť len horským bicyklom. Na veľké očakávanie sme si ešte trochu zašliapali do kopca do Slnečného údolia, kde už od rána veľmi chceli ísť naši dvaja „parťáci“. Slnečné údolie svojimi chatičkami a malou priehradou určite stojí za to, aby sme toto údolie ešte niekedy navštívili. Cestou dolu do Pezinka ešte Vlado dostal defekt, ale jeho oprava našťastie netrvala dlho.

Myslím si, že všetci, ktorí sa zúčastnili na mojej trase, nebanovali a z ich vizuálnych pohľadov bolo vidieť spokojnosť a dúfam, že prestanem byť strašiakom, ktorý vymýšľa len náročné trasy.

Jano