Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Matkovčík, J. Poláček, A. Kučerová, D. Fáziková, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová, J. Lukačovičová a V Putera.
Ako hostia: M. Modrovský a P. Julíny
Trasa: Nové Mesto nad Váhom – Bošáca – Haluzice – Chocholná-Velčice – Kykula – Mikulčin Vrch – Troják – Lopeník – Březová – Dolné Srnie – Nové Mesto nad Váhom.
Dĺžka: 72,8 km, prevýšenie 1003 m
Počas nášho cykloputovania za uplynulých dvadsať rokov sme v klube absolvovali trasy, ktoré – ako sa hovorí – stačí prejsť len raz, no ale aj trasy, ku ktorým sa radi vraciame i viackrát, lebo nás zaujali, či už svojou prírodnou scenériou, alebo jednoducho sme si pri nich užívali príjemnú cyklistiku.
K tým druhým rozhodne patrí trasa, ktorú sme absolvovali v túto nedeľu. Dá sa na nej vidieť kus histórie, prírodná zaujímavosť, ospalé podhorské dedinky, unikátne výhľady po Bielych Karpatoch v oblasti Kykule a Mikulčinho Vrchu. Samozrejme treba si k nim vystúpať, ale o to krajšie sú potom zjazdy do dolín, pri ktorých môžete sledovať krásnu prírodu, pokojné stáda pasúcich sa ovečiek a ospalé dedinky a v nich tichý, nerušený život tamojších obyvateľov.
Krátko pred deviatou hodinou sa nás v Novom Meste nad Váhom na parkovisku pri Lidli stretáva osem cyklistov(tiek). Cca 4 km pred nami idú paralelne s nami po trase Juraj s Ankou a cca s poldňovým oneskorením za nami Vlado Putera.
Počasie je parádne vietor len slabý, tak sa v pohode vydávame na cestu. Čoskoro sme za mestom a užívame si cyklistiku po dedinkách Dolné Srnie, Bošáca a Haluzice. Nedeľné dopoludnie sa tu vyznačuje takmer nulovou premávkou. V Haluziciach sa na chvíľu zastavíme pri romantickej zrúcanine Haluzického kostolíka, ktorého história sa začína písať už od roku 1240. Hneď vedľa neho nás pozýva na návštevu unikátna prírodná zaujímavosť – Haluzická tiesňava. Vydávame sa do nej po náučnom chodníku. Pri zostupe dolu pri pohľade bujnú vegetáciu máme pocit, že sme sa ocitli akoby v takom malom tropickom pralese. Tiesňava je ale dlhá celý jeden kilometer, na jej celú prehliadku dnes nie je čas, tak sa po chvíli obraciame a vydávame sa s našimi tátošmi ďalej po našej trase.
Putujeme po dedinkách Štvrtok, Ivanovce, Melčice… V Chocholnej-Velčice sa zastavíme pri miestnom prameni, kde si naberieme dobrej minerálky a v miestnom hostinci pri oslave Jankiných menín popijeme aj niečo „hustejšie“.
Odtiaľto sa vydávame už smerom na hory. Pár kilometrov za dedinou začína už stúpanie do výšky 700 m na Kykulu, ktoré preverí naše sily. Po krátkom odpočinku na Kykuli sa cez hraničný hrebeň vydávame smerom na Mikulčin Vrch. Profil je síce trochu vlnovitý, ale výhľady, ktoré sa nám tu naskytajú, sú veľmi fotogenické. Zastavíme sa na chate Výškovec (bývalá chata Valmont). Tu sa konečne stretávame s Jurajom a Ankou. Je práve čas obeda, tak na terase chaty dáme konečne niečo pod zub a užívame si krásne výhľady do ďaleka. Počasie je stále ukážkové.
Nasadáme na bicykle a čaká nás posledný kilometer pozvoľného stúpania na Mikulčin Vrch. Máme dosiahnutú výšku takmer 800 m. Zastavujeme sa na chvíľu a pripravujeme sa na dlhé klesanie, bezmála až po Nové Mesto.
Púšťame sa dolu. Zjazd si užívame ako záverečný bonus za doteraz vynaloženú námahu. Na chvíľu ho prerušíme v Březovej, kde si dáme kávičku. Pokračujeme však onedlho ďalej, lebo od západu sa blíži nejaká mrákava, ale tá nás našťastie už nedohoní. Za Novou Bošácou stretávame Vlada Puteru, ten sa nám vybral oproti. Obraciame ho s nami, tak posledné kilometre a návštevu Evanjelického empírového kostolíka v Zemianskom Podhradí absolvuje s nami.
Prichádzame do cieľa. Absolvovali sme trasu, ktorá nám opäť potvrdila, že nám má čo ponúknuť a že sme ju ešte ani zďaleka neprešli naposledy.
Ľ. Kraic