Dunajské ramená 12.8.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Jana Lukačovičová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Igor Matkovčík, Jozef Benedikovič, Helena Gurínová, Dušan Surovčík, Vladimír Oravec a Jozef Nádaský

Ako hostia: Iveta Pekaríková, Marián Modrovský a Ivan Šikula

V sobotu 12.8.2017 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát cyklovýlet do oblasti dunajských ramien vodného diela Gabčíkovo s trasou: Šamorín – Gabčíkovo – Bačianske rameno – Žabie jazero – Bodíky – Šulianske jazero – Jazero Vojka – Vojka nad Dunajom – Kyselica – Šamorín.

Akcia sa uskutočnila za vcelku prijateľného polooblačného počasia. Na rozdiel od pekelných horúčav predchádzajúcich dní sa príjemne ochladilo a nebyť pomerne silného severozápadného vetra mohlo by byť počasie označené za priam cyklisticky ideálne. Na mieste zrazu, ktorým bolo parkovisko hotela Kormorán v Šamoríne sa zišlo celkom 14 cyklistov a cyklistiek, odhodlaných zdolať túto pomerne nenáročnú trasu. Ešte tradičné štartovné foto a vyrážame.

Prvú časť trasy po hrádzi vodného diela do Gabčíkova sme išli s vetrom do chrbta, takže kilometre pekne odsýpali a aj priemer bol celkom slušný. V Gabčíkove sme krátko pozreli plavebné komory (pravá je momentálne v rekonštrukcii a je z nej odčerpaná voda, takže vidno aj to, čo je za bežnej prevádzky skryté) a následne pokračovali na prvú „občerstvovaciu stanicu“, ktorou bola Hullám csárda na najjužnejšom bode našej trasy. Mali síce ešte zatvorené ale vidiac pomerne veľkú skupinku smädných sa zachovali trhovo a operatívne otvorili. Občerstvenie však bolo žiaľ len tekutého charakteru, lebo navarené ešte nemali. Nevadí, pokračujeme ďalej, veď hlad je aj tak len prezlečený smäd.

Najjužnejší bod trasy bol aj zároveň bodom obratu, v ktorom sa pohodová jazda po vetre zmenila na boj proti vetru, ktorý našťastie často tlmil lesný porast. Trasa viedla striedavo po značenej cyklotrase po hrádzi a červenej turistickej značke cez dunajské ramená. Dunaj v tomto úseku v minulosti meandroval a jeho jednotlivé ramená vytvorili sústavu pešo nedostupných ostrovov, čo sa zmenilo výstavbou vodného diela Gabčíkovo, ktoré narušilo hladinu spodných vôd a ohrozilo životaschopnosť lužných lesov, ktoré tu rastú. Preto bolo v rámci výstavby vodného diela nutné vybudovať systém prehrádzok, ktoré hladinu spodných vôd stabilizovali a ktoré navyše danú oblasť sprístupnili pre pešiu i cykloturistiku. Viaceré z prehrádzok sú vybudované pritom ako plytké brody, ktoré sa suchou nohou prekonať nedajú, takže poctivo brodíme. A stojí to za to, scenérie sú nádherné. Postupne míňame Bačianske rameno, Žabie jazero a Bodíky.

V Bodíkoch bola naplánovaná prestávka v reštaurácii pri Bodíckom ramene, tá sa však žiaľ nekonala, lebo garant tento krát zlyhal a nenašiel ju (buď ju zrušili alebo sa jednoducho vyparila). Nevadí, vo Vojke nad Dunajom si to vynahradíme.

Ďalej pokračujeme okolo Šulianskeho jazera k jazeru Vojka, ktoré však nakoniec neuvidíme, lebo na brehoch jazera prebieha individuálna bytová výstavba, celá oblasť je oplotená a prístupná len pre rezidentov. Čo už, cez plot skákať nebudeme. Všetko zlé je aj na niečo dobré, a tak o to skôr prichádzame do Vojky, kde v Csente csárda konečne uspokojíme aj prezlečený smäd. Sme „na maďaroch“ a tak väčšina účastníkov vyskúšala halaszlé (bŕŕ, fakt neviem, čo na tom vidia, dal som Bakonyi rebierko a nemalo chybu).

Posilnený nastupujeme na kompu do Kyselice a následne zdolávame posledný úsek späť k hotelu Kormorán.  Tu sa naplno prejavuje sila protivetra, ktorý zodpovedne overil kondičku jednotlivých účastníkov, ktorá bude asi dobrá, nakoľko do cieľa sme dorazili bez strát.

Trasa cez dunajské ramená je jedinečná tým, že poskytuje scenérie, ktoré sú inde dostupné len pri plavbe loďou, a tak ju môžem vrelo odporučiť. Je vhodná aj pre menej zdatných cyklistov, treba však pamätať na vhodnú obuv a repelent proti komárom (tých síce tento rok nebolo až tak moc, býva to však aj oveľa horšie).

Záverom ešte štatistické údaje:

dĺžka trasy:                  68 km

celkové prevýšenie:      122 m

P.S.

Ako garant chcem osobitne oceniť našu hosťku Ivetku, ktorá z Bratislavy do Šamorína prišla sama na bicykli a aj cestu späť v silnom protivetre zdolala rovnakým spôsobom. Celkový počet 123 km si myslím zaslúži uznanie.

Juraj Poláček