Trojkráľová turistika – Čachtice – Ošmek

Akcia sa konala v sobotu 6.1.2018

Ako je už tradíciou, sviatok Troch kráľov poskytuje príležitosť, aby sme sa prvýkrát v novom roku stretli na spoločnej akcii. Tento rok sviatok pripadol na sobotu a náš výlet smeroval do širšieho okolia Piešťan. Po dlhšej dobe sme sa rozhodli navštíviť najsevernejšiu časť Malých Karpát – Čachtické Karpaty.

V sobotu okolo 9:30 sa na parkovisku pri kaštieli v Čachticiach postupne stretávajú posádky 4 áut. Keď prídu poslední 3 turisti z Trnavy, ktorí ako dopravný prostriedok zvolili vlak, sme kompletní. Dnes sa nás zišlo okrúhlych 13 turistiky chtivých účastníkov. Po krátkom zvítaní nasleduje štartovacia fotografia a môžeme začať.

Prvý úsek dnešnej trasy nás zavedie na Čachtický hrad. Je pod mrakom, asfaltka stúpa dohora a s ňou tiež naša telesná teplota. Jednoducho povedané, potím sa ako kôň. Nemali to ľahké tieto zvieratá, keď museli z dediny na hrad ťahať koče plné panstva a vozy plné nákladu. Ale možno vtedy cesta nestúpala priamo hore ako dnes, ale kľukatila sa serpentínami. Pri takýchto myšlienkach a rozhovoroch cesta pekne ubieha a čo nevidieť stojíme pod vstupnou bránou.

Tu hore som nebol už veľmi dlho. Hrad medzitým zrekonštruovali, pribudla vstupná brána aj pokladňa. Vzhľadom na naše zvyklosti som kladne prekvapený, že je dnes hrad otvorený. K lístkom dostávame plagátik so stručnou históriou hradu. Ľuboš usporiada verejné čítanie a oboznámi nás, čo a kedy sa v okolitých hradných múroch odohrávalo. Konštatujem, že hrad je oproti minulosti pekne, aj keď niekedy možno trochu gýčovito, opravený. Ale nevadí, je to lepšie ako rozpadávajúca sa ruina. Na najvrchnejšom prístupnom bode našej exkurzie Paľo vystrelí šampáňo – štupeľ končí v hĺbke pod nami, niekde vo Višňovom. Čierna kronika v pondelok našťastie mlčí. Pripijeme si, aby bol úspešný aj náš ďalší cyklo-turistický rok a je čas pomaly postúpiť ďalej. Ešte zápis do pamätnej knihy (omylom uvádzam 11 účastníkov, musím ísť opraviť) a pokračujeme ďalej na hrebeň smer Veľký Plešivec.

Len na začiatku máme krásny výhľad dole smerom na Višňové, potom sa cesta vnorí do lesa. Ide sa fajn, okrem pár úsekov ideme bez blata. Na jednom mieste vidíme vpravo v lese futbalové ihrisko – tak tu sa hráva skutočná horská liga. Nikam sa neponáhľame, dnes máme času dosť. Občas stretávame oproti idúce dvojice turistov, alebo bežcov. Poteší, že dnes nie sne vonku sami. Keď sa priblížime pod vrcholové stúpanie na Veľký Plešivec, otvoria sa nám pekné výhľady na Čachtickú priehradu a priľahlé obce. Na Považský Inovec už ale nevidíme, dnes je nízka oblačnosť. Už len posledný stupáčik a sme vo výške 484 metrov na vrchole Veľkého Plešivca. Je tu partia turistov, s ktorými sa pozdravíme a pomôžeme im s vrcholovou fotografiou. Trochu fúka, výhľady sú obmedzené a tak sa sťahujeme pod ochranné krídla stromov a občerstvujeme sa. Ešte foto, zápis do vrcholovej knihy a ideme ďalej.

Cesta spočiatku výraznejšie klesá, potom sa vlní okolo vrcholu Salašiek (451 m n. m.) a opäť klesá. Pribúda blato. Z dvoch pôvodných alternatív na zostup zvíťazila štvrtá. Keď sa po necelej hodinke priblížime k Ošmeku, zavolám domov Martinovi, aby prišiel autom pre šoférov a posunul ich do Čachtíc. Na Ošmek prichádza asi 5 minút po nás, pozdraví sa s účastníkmi zájazdu a šoféri nastupujú do auta. V Čachticiach sa rozlúčime s Dušanom, ktorý ide sám a iným smerom a 3 autá sa vracajú na Korytnianske kopanice. Tu už nastáva čas definitívneho lúčenia, dohadujeme sa na ďalších spoločných akciách (Spišská Magura, Ondrova túra, Klenová, Čierna skala …  – plánov máme dosť) a končíme akciu.

Moja posádka auta sa rozhodne dať definitívnu bodku za dňom v Moravanoch v Gazdovskom hostinci. Táto časť nedeliteľne patrí k vydarenej turistike a tak si chvíľku posedíme a prehodíme pár slov pekne v teple. Všetko má ale svoj koniec a tak končíme aj my a rozchádzame sa domov. Tento rok sme opäť začali peknou akciou.

Ďakujem za účasť a príjemnú spoločnosť počas sviatočného sobotňajšieho dňa: Hele Gurinovej, Milke a Ľubošovi Kraicovcom, Mirke Valovičovej, Paľovi Vráblovi, Anke Kučerovej, Jurovi Poláčkovi, Marošovi Modrovskému (za fotografie), Dušanovi Surovčíkovi, Jančimu Budošovi (za fotografie), Milanovi Babišíkovi, Vladovi Trajlínkovi a Martinovi Golierovi (za dopravnú výpomoc).

Zapísal :  Juro Golier

Ešte krátke vysvetlenie zostupových alternatív. Podľa pôvodného plánu sme mali ísť buď autobusom z Korytnianskych kopaníc (nakoniec nešiel) alebo vlakom z Hrachovišťa. Do úvahy pripadala aj tretia možnosť, zbehnúť z Plešivca mimo značky k Čachtickej priehrade a potom poľami do Čachtíc. Nakoniec zvíťazil štvrtý variant, popísaný v texte vyššie.