65. zraz KST Piešťany
(keď počasie turistom praje)
Pred časom sa skupinka organizátorov z KST TJ Bezovec Piešťany rozhodla v Piešťanoch zorganizovať 65. celoslovenský zraz KST. Zabezpečenie cykloturistických trás zverili do našej starostlivosti a tak sa Malokarpatský cykloklub Trnava stal spoluorganizátorom tohto významného turistického podujatia. Organizátori pripravili pre účastníkov bohatý výber peších a vodáckych trás, výcvik VHT, trasu pre hendikepovaných turistov, fakultatívne zájazdy a počas hlavných zrazových dní – piatka a soboty boli naplánované aj dve cyklotrasy. Už v prvých fázach rozhodovania zvolili dve osvedčené klasiky. V piatok poskytne trasa Hore Váhom, dole Váhom účastníkom možnosť navštíviť viacero historicky významných pamiatok, v sobotu zase na Kopaničiarskej etape budú môcť obdivovať prírodné krásy Myjavskej pahorkatiny. Prípravy vrcholili, deň zrazu sa blížil.
Piatok 6.7. – Hore Váhom, dole Váhom
Včera večer sme zraz slávnostne zahájili, dnes sa konečne začneme aj bicyklovať. Janky prišli už včera, okrem toho, že sú organizátorky, sú aj účastníčkami zrazu. Základnú zostavu sprievodcov na trasu sme mali zabezpečenú vopred, ale o 8:15 sa nás na mieste zrazu pred Domom umenia stretáva pekná skupinka. Fajn, dnes sa nám v tejto partii pôjde dobre. Vrásky na čele spôsobuje iba výhľad počasia. Okolo obeda má prísť menšia prehánka, neskôr poobede sa očakávajú dlhšie búrky. Dnes to budeme preto musieť trochu popoháňať, na dlhé vysedávanie asi nebude čas.
Účastníkov sa zišla nakoniec takmer päťdesiatka a tak čas do štartu využívame na dohodnutie úloh. Janka zabezpečuje prezenčnú listinu, Slavo z organizačného štábu nám dáva krátke školenie z bezpečnosti a vymedzený čas rýchlo plynie. Je 9:01, štartujeme. V sprievode vozidla mestskej polície bezpečne vychádzame z mesta a vydávame sa na trasu. V Ostrove nás víta hudba z miestneho rozhlasu (zabezpečená telefonicky na poslednú chvíľu, ďakujeme, pán starosta Tkácz) a rýchlosťou niečo málo nad 20 km/h sa plynule presúvame na miesto prvej zastávky na Očkovskej mohyle.
Keď sa pán starosta Beňovič dozvedel o akcii, prejavil záujem turistov privítať. Hovorili sme spolu jediný raz telefonicky a svoj záujem potvrdil. Na mohyle nás naozaj čaká veľmi milé prekvapenie, pre mňa jeden z vrcholov víkendu. Teplá klobása, niečo na vytrávenie a minerálka na zahnanie smädu. A hlavne veľmi príjemní ľudia. Pán starosta nám porozpráva krátko o histórii miesta, o mohyle aj Krvavom šenku, jedinom pozostatku očkajovskej kúrie a prezradí nám plány, ktoré majú so znovuoživením tohto zaujímavého miesta. Držíme palce, táto lokalita si to zaslúži. Ešte raz, ĎAKUJEME OČKOV, bolo nám u Vás veľmi dobre.
Musíme ale pokračovať, čas nepustí. Ďalej sa pokračuje v skupinkách. Niektorí chcú vidieť Park miniatúr v Podolí, ostatní idú priamo do Čachtíc. Tu je naplánovaná ďalšia prestávka, možno tu nabrať sily aj navštíviť zaujímavé miesta. Viacero účastníkov sa postupne vyberá hore na hrad, Dušan s prvou partiou odchádza do podzemia a my ostatní čakáme na oneskorencov. Potom berieme návštevníkov hradu do podzemia, iní chvíľu oddychujú, striedame sa. No príliš sa nezdržiavame, hlásia predsa búrky (aj keď to zatiaľ tak nevyzerá). Nové Mesto nad Váhom prejdeme spolu v jednom balíku a potom to otočíme doľava na Zelenú Vodu. Kedysi vychýrené rekreačné stredisko má najlepšie roky už za sebou a tak sa radšej nezastavujeme a po vale pokračujeme do Beckova.
Tento úsek cesty náš pelotón poriadne roztrhal a preto sa čakáme pri futbalovom ihrisku, kde sa fotíme s hradom v pozadí a potom pokračujeme ďalej do obce. Tu vyhlásime hodinový rozchod, kto chce ide na hrad, ostatní na zmrzlinu alebo nájsť niečo pod zub. Dlhšie to radšej nenaťahujeme, čo ak predpoveď neklame. Po hodine sa mierne redukovaná skupina (niektorí sa rozhodli varovania ignorovať a zdržali sa) vydáva po mierne modifikovanej trase cez Rakoľuby (val už radšej vynechávame) na cestu domov. Keď sa prídeme na okraj cyklocesty, máme na dnes vyhraté. Počasie je zatiaľ stabilné, čaká nás už len úsek po novom asfalte bez áut, v peknom prostredí medzi Váhom a Biskupickým kanálom a preto je čas na rozhovory s novými známymi. Aj keď sa nikam neponáhľame, kilometre nám rýchlo nabiehajú a ani sa nenazdáme, sme na štrkoviskách pri Hornej Strede. Niektorí účastníci pokračujú posledný kúsok priamo do Piešťan, niektorí si doprajú posledný oddych a čakajú na oneskorencov. Prichádzajú za nami Paľo s Mirkou, ktorí dnes museli byť v práci a Paľove svoje mechanické skúsenosti hneď využíva pri odstránení technickej závady.
Ešte pár kilometrov a sme všetci v cieli. Sľubovaná búrka nakoniec prichádza až neskôr, keď sedíme na večeri, ale našťastie netrvá dlho. O chvíľu sa rozlúčime s Editkou a Jozefom, neskôr aj s Dankou a Mariannou a poslední zostávajúci sa dohadujú o stretnutí na country zábave v autokempingu na Lodenici. Napriek občasným drobným prehánkam tu okolo polnoci končíme pekný zrazový deň. Pokračujeme zajtra.
Poďakovanie za zabezpečenie cyklotúry v piatok patrí Janke Michalcovej, Janke Lukačovičovej, Hele Gurínovej, Danke Fázikovej, Marianne Farkašovskej, Editke a Jozefovi Antalovcom, Stanovi Studenému, Dušanovi Surovčíkovi, Braňovi Polocikovi, Peťovi Julínymu a Peťovi Chnapkovi.
Sobota 7.7. – Kopaničiarska
Včera sme príliš nehýrili a tak sa ráno opäť stretávame pred Domom umenia. Naša zostava sa mierne obmenila, aj počet účastníkov sa trochu preriedil. Dnes nás čaká menej poznávania histórie, ale o to viac krásnych scenérií, ale aj nastúpaných výškových metrov. Ideme cez kopanice.
Najskôr nás však čaká milá povinnosť. Odprevadíme dvojicu paraolympionikov – handbikerov na začiatku ich putovania do Nového Mesta nad Váhom a späť a potom pokračujeme ďalej na našu trasu. Prvých 11 kilometrov je náročných. Musíme sa po frekventovanej ceste dostať do Vrbového. Situáciu komplikuje nielen hustá premávka (každý záujemca o vodičský preukaz by mal najskôr odjazdiť zopár hodín na bicykli na ceste), ale aj bočný vietor, ktorý v úseku cez Trebatice fúka priamo proti nám. A tak vo Vrbovom neplánovane uhýbame z hlavnej cesty a dávame si krátku prestávku na parkovisku pri bývalej Trikote. Tu sa všetci počkáme, prezlečieme, dáme hlt vody. Čaká nás prvé krátke stúpanie nad priehradou Čerenec a potom cesta hore kopanicami za Prašníkom.
Tu už ideme takmer bez áut, oko a duša sa môžu potešiť peknými výhľadmi, takže naberanie výškových metrov nie je príliš vyčerpávajúce. Navyše nás čaká prvá prestávka v Penzióne u Adama u Pagáčov. Máme šťastie, pred chvíľou odtiaľ odišla väčšia skupina automobilov – veteránov a tak máme terasu len pre seba. Kávička je dobrá, tekutiny sa dajú doplniť viacerými spôsobmi, debatujeme.
No dosť bolo oddychovania, pokračujeme. Cesta je opäť o kúsok náročnejšia, ale o to krajšia. Keď sa vyštveráme nad Košariská, nastáva delenie pelotónu. Časť záujemcov odchádza so sprievodcami hore na Bradlo, ostatní ideme po cyklochodníku z Košarísk na Brezovú pod Bradlom. Tu sa stretneme.
Cesta cyklochodníkom sa cyklistom páči, aj my, čo tadiaľ prechádzame už x-tý krát si ju stále vieme užiť. Od vypustenej priehrady sa cez Baranec spustíme do centra mesta, kde máme dohodnutú prehliadku kostola. A toto je môj druhý vrchol víkendu. Okolo kostola som išiel nespočítateľne veľa krát. Autom aj na bicykli (hlavne hore kopcom je to zážitok). Ale to, aké zaujímavé miesto míňam, ma nikdy nenapadlo. Výstup po drevených schodoch do veže, údery zvona priamo nad hlavami, zaujímavý výklad o histórii – opäť jedno veľké ĎAKUJEME nášmu sprievodcovi. Určite sa sem budeme chcieť vrátiť pri najbližšom cykloputovaní cez tieto miesta.
A ďalšie príjemné prekvapenie nás čaká na námestí. Práve dnes otvorili reštauráciu a tak sa môžeme chutne posilniť pred ďalšou cestou. Obsluhujúce dievčatá okolo nás behajú, všetko stíhajú, vôbec ich nevyvedie z miery toľko hladných krkov naraz. Potom už len kávička a zmrzlina v blízkej cukrárni a sme pripravení vyraziť. Brezová, bolo tu super!!!
Po pár kilometroch odbočujeme z cesty na Myjavu a čakajú nás bočné cestičky kopanicami. Minárčiny, Priepasné, Polianka, Jablonka, Matejovec. Kto tu ešte nebol, obdivuje pokojnú krásu kopaníc, kto sem chodieva častejšie si tiež vždy nájde niečo zaujímavé. Tieto miesta skutočne stoja za návštevu.
Jeden z našich nových známych z Vinného sa kochá tak intenzívne, že v Polianke prebehne okolo Maroša, ktorý zabezpečuje križovatku a pustí sa na Myjavu. Keďže svojim kolegom chýba, rozbehne sa telefonické pátranie. Nakoniec sa do hľadania zapojí aj naše sprievodné vozidlo, ktoré oneskorenca vypátra a bezpečne ho sprevádza až k nám do Jablonky. Čelo pelotónu je už medzitým ďaleko vpredu. Keďže to dnes nemôžeme vyhrať, pokračujeme bez stresu. V pohode sa spustíme do Krajného, odkiaľ nás čaká zlatý klinec dnešného programu – stúpanie na Ošmek.
Kto nepozná, nech sem určite ide. Kopec nie je príliš dlhý, ale jeho posledné desiatky metrov stoja za to. Tu nie je hanba ani potlačiť bicykel, sme predsa na cykloturistike. Konečne sme hore, pijeme litre minerálky zo sprievodného auta a tešíme sa, že ďalej to už bude len dole kopcom. Ešte si musíme dať pozor v zjazde na totálne rozbitú cestu a potom nás čaká rýchly zjazd cez Podolské Kopanice. Aj potom nasledujú obce rýchlo jedna za druhou – Podolie, Pobedim, Horná Streda. Tu sa otáčame dole Váhom a po ceste známej už zo včera smerujeme do Piešťan (aj so zastávkou v bufete pri štrkoviskách).
Stal sa malý cyklistický zázrak. Vietor sa od rána neotočil a fúka nám priamo do chrbta. Paráda. Posledné kilometre ideme takmer zadarmo. Dnes sme sa neponáhľali, aj kopcov bolo viac a tak do cieľa prichádzame až o 18:00. Nevadí. Všetci sme prišli v poriadku domov.
Neskôr nás čaká slávnostné ukončenie zrazu a diskotéka pred Domom umenia do skorých ranných hodín. Zraz sa končí vo výbornej atmosfére, dovidenia o rok v Košiciach.
V sobotu patrí poďakovanie za zabezpečenie cyklotúry opäť Janke Michalcovej, Janke Lukačovičovej, Hele Gurínovej, Danke Fázikovej, Braňovi Polocikovi, Peťovi Chnapkovi a tiež Mirke Valovičovej, Paľovi Vráblovi, Marošovi Modrovskému, Stanovi Macejkovi a Martinovi Golierovi.
Sprievodné vozidlo poskytli a pocit istoty nám po oba dni dodávali chalani z firmy Domoss, ďakujeme.
Veľké poďakovanie samozrejme patrí všetkým, ktorí sa s nami vydali na cykloputovanie okolím Piešťan. Naši noví známi z Vinného, Prievidze, Stropkova, Oravy a ostatných častí Slovenska, ďakujeme za príjemne strávené chvíle v sedle bicykla. Dúfam, že sa Vám u nás páčilo a že si od nás odnášate hlavne príjemné zážitky. Radi sa s Vami opäť stretneme na iných spoločných akciách.
Zapísal Juro Golier