Akcia Topoľčianky

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová a Anton Gieci

Ako hostia: Marián Modrovský, Milan Líška, Monika Krivosudská a Jozef Baránek

Ďalšia akcia z kalendára MKCK s názvom Topoľčianky 2018 sa uskutočnila v sobotu 18.8.2018, pričom pôvodne plánovaná trasa bola Krásno – Turčianky – Klátová Nová Ves – Slače – Skýcov – Rybník – Backová – Topoľčianky – Hostie – Skýcovský Mlyn – Koborno – Drahožická huta – Veľké Uherce – Kolačno – Pod Hlbokým – Brodzany – Krásno.

Počasie nám ako je už toto leto pravidlom prialo až moc, pieklo slnko a teploty značne prekračovali 30°C. Napriek tomu sa na parkovisku pred obecným úradom Krásno zišlo celkom 10 cyklistov a cyklistiek odhodlaných plánovanú trasu zdolať. Po zvítaní a obligátnej štartovej fotografii sme vyrazili smerom na Turčianky a Klátovú Novú Ves. Tu sme na radu znalca miestnych pomerov Tóna spravili krátku odbočku na salaš Kostrín, kde sme vo veľmi peknom prostredí chvíľu posedeli a doplnili tekutiny.

Keďže sa táto odbočka mimo plán veľmi vydarila, pristali sme aj na Tónom navrhovanú čiastočnú zmenu pôvodne plánovanej trasy a ďalšie km tak smerovali na Ješkovu Ves, Veľký Klíž a Kližské Hradište, kde sme si boli pozrieť románsky kostolík sv. Michala z 11. storočia. Zmenená trasa ďalej viedla na sedlo Vrchhora, kde sa nachádza  ruina renesančného kostola sv. Michala z roku 1640 a baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1740. Veľmi pekné, horšie však bolo dosť prudké stúpanie nepríjemne rozbitou spevnenou cestou, ktoré dalo poriadne zabrať. Našťastie ďalší úsek už bol po kvalitnom asfalte po vrstevnici a neskôr dole kopcom až do Skýcova, kde sme sa na chvíľu vrátili na pôvodne plánovanú trasu. Táto zmena trasy náš výlet predĺžila o cca 10 km / 150 výškových metrov, čo stálo vzhľadom na počasie dosť síl, ktoré v závere chýbali. Ale o tom potom.

V Skýcove sme sa po dohode rozhodli pre ďalšiu krátku odbočku mimo plán k zrúcanine hradu Hrušov, ktorý sme „dobyli“ cez odbočku zo štátnej cesty Veľké Uherce – Topoľčianky. Táto bola spočiatku pohodová asfaltová, neskôr však dosť strmá štrková, takže viacerí namiesto prehliadky hradu zvolili odpočinok v podhradí pod stromom. My čo sme prehliadku hradu absolvovali, sme boli veľmi príjemne prekvapení, aký kus práce vykonali dobrovoľníci od roku 2004 pri záchrane tejto historickej pamiatky, ktorá sa za tie roky zmenila na nepoznanie – pre ilustráciu pridávam k fotodokumentácii dve fotografie z roku 2006 z môjho súkromného archívu.

Po prehliadke hradu sme sa krátkym nespevneným cyklochodníkom dostali kúsok za žrebčínom Rybník späť na pôvodne plánovanú trasu, ktorá nás po peknom asfalte dole kopcom okolo žrebčína Backová doviedla až do Topoľčianok. Tu bol rovnako ako minulý rok znova problém s obedom, lebo v nami vyhliadnutej reštaurácii mali svadbu, a tak sme sa museli uchýliť do predraženej reštaurácie Hradná stráž (pivo Erb 10° za 3.90 EUR, na druhú stranu, bravčový rezník za 9.20 EUR bol skoro ako od mamičky).

Po obede sme pokračovali smerom na Hostie, kde sme doplnili tekutiny pred nasledujúcim stúpaním a ďalej cez Skýcovský Mlyn a Koborno k spomínanému stúpaniu na posledný vrchol trasy. A teraz o tom potom. Nástrahy a predĺženie trasy zapríčinili, že napriek tomu, že toto stúpanie po veľmi kvalitnom asfalte nebolo až také náročné, došli sily a potlačili aj tí, ktorí to bežne zvládnu ľavou zadnou. Preto garant rozhodol, že zvyšok trasy sa zjednoduší a úsek cez kopec Veľké Uherce, Kolačno, Pod Hlbokým a Brodzany sa obíde po rovine cez Partizánske. Neprotestoval nikto, takže po vrcholovej fotografii sme sa spustili dole kopcom cez Drahožickú Hutu do Veľkých Uheriec, kde sme mali pri priehrade krátku prestávku na doplnenie tekutín a ďalej po rovine cez Malé Uherce, Partizánske a Brodzany do cieľa.

Prejdená trasa viedla z väčšej časti po značených cyklochodníkoch s asfaltovým povrchom, na niektorých úsekoch bez automobilovej dopravy a nebyť rekordných teplôt, nebola by až tak náročná. Žiaľ, počasie si objednať nedokážeme, a tak sme sa mohli utešovať konštatovaním, že vždy lepšie ako zmoknúť do nitky. Dôležité však je, že všetci účastníci prišli bez úhony do cieľa a domov si doniesli myslím len pekné spomienky.

Záverom ešte štatistické údaje:

– dĺžka trasy:                             81 km

– celkové prevýšenie:              959 m

Juraj Poláček