Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Golier, M. Šuga, V. Trajlínek, J. Budoš, J. Lukačovičová, E. a Ľ. Kraicoví, Ľ. Rosa, P. Herceg a P. Vrábel.
Ako hostia: P. Julíny, J, Ščibravý, R. Miklošík, M. Modrovský, H. Rosová a A. Vyskočil.
Krásne, jesenné počasie nenechalo nečinných ani cyklistov z Malokarpatského cykloklubu. V nedeľu 14. 10. 2018 sme sa rozhodli pobicyklovať si po slnkom zaliatych, jesennými farbami vyzdobených Malých Karpatoch.
Na železničnej stanici v Trnave sa nás stretáva 15 cyklistov(tiek), ktorých od dobrého úmyslu vydať sa na miesto štartu cyklotúry, Svätého Jura, zaskočí nepríjemná správa o meškaní vlaku. Situáciu využijeme na občerstvenie v miestnej reštaurácii Albatros, kde oslávime narodenie malého vnúčika Danka, ktorý už päť týždňov robí radosť dedkovi a babke Kraicovým.
Vlak nakoniec prichádza a našťastie poberie aj nás cyklistov. V Báhoni sa k nám pridá Janka Lukačovičová a tak všetci spoločne sa zo Svätého Jura vydávame na trasu.
Je ešte trochu čerstvo, ale stúpanie hneď za mestom nás patrične zohreje na pracovnú teplotu a my si pomaly začíname užívať cyklistiku a krásnu jesennú prírodu.
Trochu potrhaní pokračujeme cez Tri bresty až na Biely kríž. Je tu veľa cyklistov, tak aj my sa tu na chvíľu zastavujeme na malé občerstvenie.
Ďalej pokračujeme technickým terénom po červenej značke smerom na lokalitu Salaš. Trochu si tu preveríme naše cyklistické zručnosti. Tesne pred Salašom sa dostávame na lesnú asfaltku a ďalej už putujeme po nej smerom na Košarisko a Lozorno.
Tento úsek cesty bol ako bonbónik ku kávičke. Pomyselnú kávičku tu tvorila nádherná jesenná príroda. Pri jemnom klesaní sme sa kochali zlatistou sprchou slnkom zaliateho padajúceho lístia. No proste paráda, akú možno vidieť len teraz na jeseň.
V Lozorne bol plánovaný čas na obed. Bohužiaľ v Reštaurácii u Melónka sme sa tento krát nenajedli, lebo tu mali nejakú akciu. No a následná reštaurácia Zorno nám však kvôli svojej cenovej politike tiež veľa radosti nespravila.
Z Lozorna pokračujeme po štátnej ceste cez Pernek do Kuchyne. Tento úsek sa však vyznačoval pomerne hustou premávkou áut a motoriek, tak sme boli radi, keď sme mohli v Kuchyni odbočiť znova do malokarpatskej prírody. Cyklocestou po Modranskej doline sa možno dostať až na Čermákovú lúku. Je to pre nás všetkých premiéra, tak sme zvedaví, čo nás čaká. Na lesné pomery vcelku zachovalá asfaltka nás najprv pozvoľna, potom už ostrejšie dovedie až takmer na vrchol. Posledných cca 500m je to už po čisto lesnej šotoline.
Na Čermákovej lúke je celkom živo, lebo je tu veľa turistov aj rodičov s deťmi. My sa sem dostávame po skupinkách, podľa výkonnosti. Posledná skupinka však musela riešiť aj náročnú opravu spadnutej reťaze na Mirovom bicykli, ktorá celkom zničila najmenší predný prevodník. Našťastie oprava sa podarila a my sa vydávame na posledný úsek našej trasy.
Keďže sa už začína pomaly stmievať, rozhodujeme sa, či pôjdeme do Šenkvíc a potom na vlak, alebo či to potiahneme priamo na Trnavu. Pre obavu, či nás ten vlak všetkých zoberie, rozhodujeme sa pre Trnavu.
Smerujeme cez Dubovú a Lindavský les do Budmeríc. Cesta nám celkom rýchlo ubieha a tak sa v Budmericiach zastavujeme v miestnom hostinci, kde pri už potrebnom občerstvení zároveň zhodnotíme cykloakciu.
Ďalej pokračujeme do Cífera. Tu sa definitívne rozdeľujeme. Janka ide smerom na Báhoň, Kraicoví cez Hrnčiarovce do Zelenča a ostatní cez Biely Kostol do Trnavy.
Dĺžka trasy 83 km, prevýšenie 1120 m.
Deň sa pomaly končí a pomaly sa končí aj tohtoročná cyklistická sezóna. My však nie sme smutní, lebo dnes sa opäť stretla dobrá partia, ktorá si dopriala krásny relax v úžasnej jesennej prírode, Krásny relax na bicykli.
No čo už môže byť krajšie…
Ľuboš Kraic