Akcia Ondrova túra

19.1.2019

Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, E. a J. Antaloví, J. Budoš, M. Nižnanský, J. Benedikovič, J. Golier, J. Poláček, A. Kučerová, M. Šuga, Ľ. Kraic, D. Fáziková, M. Farkašovská, J. Michalcová, V. Trajlínek, P. Herceg a J. Lukačovičová.

Ako hostia: A. Binková, T. Jelínková, M. Poláková, B. Polocík, J. Ščibravý, S. Molnárová, A. a M. Čičmanové, I. Málik, J. Malovec, S. a L. Macejkoví, I. Buc, T. a Z. Horákoví.

Tento rok už pripadlo 5. výročie úmrtia nášho člena Ondra Stríža. Kto ho poznal, vedel, že to bol výborný cyklista a turista a čo hlavne – správny chlap. Skrátka človek, s ktorým sa dalo ísť hocikam. Na jeho počesť, približne v deň jeho úmrtia, organizuje náš Malokarpatský cykloklub turistiku na miesta, kde rád chodieval, teda aj na vrchol Vysokej. Tu má na miestnom symbolickom cintoríne umiestnenú aj svoju tabuľku. Túto počesť si Ondro určite zaslúži.

Tento rok sa nás na parkovisku pri Zochovej chate krátko pred deviatou hodinou stretáva 17 členov klubu a takmer rovnaký počet našich hostí. Skupina teda riadna. Je pre nás povzbudzujúce, že naše zimné, cyklistické medziobdobie na turistických chodníčkoch zdieľajú aj naši externí priatelia.

Po krátkych privítacích debatách a štartovacom fote sa vydávame na trasu. Počasie je parádne – polojasno a tu hore je snehu ešte dosť. Smerujeme po modrej značke na Hubálovú. Na križovatke Pilanské sa niektorí zastavujeme a keďže terén je šmykľavý, obúvame si na nohy tzv. mačky, ktoré pre nás nakupuje naša členka Danka. No a aby bola rovnováha ešte kvalitnejšia, potužíme sa ešte tekutým stabilizátorom, ktorý okrem už spomínaných účinkov rovnovážnych,  má aj kvalitné účinky tepelné.

Na Hubálovej sa rozhodneme ísť – keďže je tu pomerne veľa snehu – ďalej po modrej v nádeji, že to bude predsa viacej prešliapané. Aj bolo. No stúpanie sme si museli odšliapať tak či tak. Veľkú pomoc poskytli aj mačky na nohách, ktoré značne uľahčili výstup, ale hlavne potom aj zostup z tejto hory.

Na vrchole bolo už trochu veternejšie, ale žiadna veľká divočina. Bolo už vidieť aj veľa iných turistov, ktorí  si užívali výhľady z tohto krásneho malokarpatského vrcholu.

Bol práve čas obeda, tak neváhame a čo nám doma zabalili, to si teraz doprajeme. Zastavíme sa na symbolickom cintoríne a pri Ondrovej tabuľke venujeme tichú spomienku na neho.

Po vrcholovom fote sa poberáme naspäť. Väčšina sa vyberá po tej iste trase ako hore, len malá skupinka: A, a M. Čičmanové, T. Jelínková, S. Molnárová a M. Poláková v doprovode V. Trajlínka a Ľ. Kraica pokračujú ďalej smer Kuchyňa. Mačky pri zostupe opäť fungujú perfektne. Dolu pod hrebeňom odbočujú z modrej značky doľava a po zvážnici, našťastie už prejdenej nejakým džípom, smerujú na modrú značku pred Panské uhliská. Snažia sa dobehnúť hlavnú skupinu, ale na Hubálovej stretávajú už len jej zadný voj značne zaostávajúci za ňou. Ani na Čermákovej lúke sa to nepodarí. Podstatné je do cieľa pri Zochovej chate prichádzame všetci.

Keďže sme pomerne veľká skupina, rozdeľujeme sa po miestnych reštauráciách: Penzión Huncokár, Furmanská krčma a aj samotná Zoška. Trochu sa osviežime a s predsavzatím, že sa čoskoro zídeme, spokojní odchádzame domov.

V zastúpení garanta Ľuboš Kraic