Akcia Hore Váhom dolu Váhom

1.máj 2019

1.máj v našich končinách tradične poskytuje množstvo príležitostí k pohybu. Skôr narodení si pamätajú honosné pochody mestom k slávnostnej tribúne so zástavami a mávatkami v rukách, ktoré sa potom končili spoločenským posedením v pohostinskom zariadení. Posledných 30 rokov sa tieto podujatia už verejne neorganizujú, čo otvára priestor individuálnym pohybovým aktivitám (ktoré sa spravidla tiež končia spoločenským posedením). Posledných pár rokov skupinka dievčat z KST Bezovec Piešťany organizuje cykloturistické podujatie pre širokú verejnosť Hore Váhom, dole Váhom. Akcia si za krátku dobu získala v širokom okolí veľkú popularitu, počet účastníkov začína pomaly atakovať hranicu 200. Na podujatí sa každoročne vo viac či menej početnej skupinke zúčastňujú aj zástupcovia nášho cykloklubu. Účasť sme plánovali aj tento rok, keď sa akcia konala v rámci Piešťanskej Buď-FITky, pokusu o reštart tradičného turistického májového podujatia. Na pláne boli 3 cykloturistické a 3 pešie trasy.

Streda 1. mája 2019 prináša počasie ako na objednávku. Včera pršalo s prestávkami celý deň, dnes svieti slniečko. Ja vstávam veľmi skoro. Sľúbil som organizátorom výpomoc so zabezpečením kratšej, 23-kilometrovej Brunovskej trasy. Na poslednú chvíľu mi odpadol pomocník a tak ešte za tmy vyrážam označiť krátky orientačne náročnejší úsek okolo starého koryta Váhu za Brunovskou lávkou. Po daždi je terén ešte mokrý a tak na štart prichádzam zablatený ja aj môj bicykel. Medzi vyfešákovanými nedočkavcami pripravenými vyraziť na trasu tak pôsobím ako exot.

Pri Sklenom moste sa už zišla pekná kôpka ľudí. Je tam aj celkom početná skupinka našich členov/-niek a kamarátov/-tok. Je mi ľúto, že dnes nebudem môcť jazdiť s nimi, ale musím splniť, čo som sľúbil. Stíhame prehodiť len zopár slov, dúfam, že sa s nimi aspoň na záver opäť uvidím. To už hlavná organizátorka Iveta „Mucha“ začína organizovať štartovú fotografiu a odchod na trasu. Nepotrebuje k tomu ani megafón. Pelotón sa vydáva doprava po  nábreží, ja s Paľom ešte rýchlo ideme na stanicu pre Ivetku a Palina. Práve prišli vlakom z Bratislavy, štart nestíhajú, prevedieme ich skratkami k letisku. Sme dobrí – pri letisku sme skôr ako pelotón, v čele ktorého idú naši. Tak im venujem posledné zamávanie a snáď sa vidíme neskôr poobede.

Naša Brunovská trasa štartuje o hodinu neskôr, ale nedočkavci už vyrážajú. Vraj idú pomaly, aby sme ich nemuseli čakať. Dnes som ich už nevidel. Zostala so mnou skupinka asi 20 cyklistov, väčšinou rodiny s malými deťmi a zrelé páry. Ideme pomaličky, v Brunovciach si v pizzerii dáme krátku prestávku na oddych (od Hornej Stredy začal fúkať silnejší protivietor), čakáme sa na dôležitejších križovatkách a za 2 a pol hodiny sa lúčime pri Sklenom moste. Išlo sa nám parádne, mám dojem, že aj im sa páčilo. Nakoniec teda mám aj ja dobrý pocit, na získanie ktorého nie je potrebné našliapať 100 kilometrov a zdolať 1 000 metrov prevýšenia.

Ale je ešte dosť času, aj by som ešte pobicykloval a tak volám Paľa. Práve vyrážajú z Beckova. Tak dlho nebudem čakať, idem im naproti. To bol nápad! Protivietor, ktorý ráno fúkal až od Hornej Stredy, mi dáva zabrať hneď od prvých metrov. Ale snažím sa a makám, čo to dá, aspoň potrénujem. Tréning mi vydržal až niekde k Považanom, kde stretávam našich prvých cyklistov. Otáčam sa za nimi, ale idú príliš rýchlo, hneď ich aj strácam. Chytám sa až ďalšej skupinky a s nimi sa dostanem až do cieľa v kempe na Sĺňave. Mali sa fajn, aj keď nešli všetci spolu – niekto sa zastavil v Parku miniatúr, niekto vybehol aj hore na hrady – Čachtický alebo Beckov, posedeli tam aj tam. A ako som potom videl na Facebooku, akciu premenovali – Hore vetrom, dole vetrom. Ale vyzerali spokojne, poniektorí to dokonca potiahli na bicykli až do Trnavy.

Ale ja musím ešte raz na trasu – tentoraz v obrátenom smere pozbierať raňajšie značenie. V prírode nesmie zostať nič, čo tam nepatrí. Aby mi nebolo smutno, pridáva sa ku mne Maroš. Po ceste ešte stihneme urobiť lietajúcu kontrolu pre účastníkov najdlhšej turistickej trasy, stretnúť Dušana a chvíľu s ním posedieť  opäť sa vrátiť do kempu na Sĺňave. A to je už definitívny záver tejto akcie. Dobre bolo.

Na akcii sa zúčastnili títo naši členovia a kamaráti (prepáčte, ak som na niekoho zabudol spomínam si len koho som stihol aspoň zazrieť): D. Fáziková, M. Farkašovská, J. Michalcová, J. Baránek, J. Ščibravý, K. Lavor, I. Matkovčík, S. Bejdová, P. Vrábel, M. Valovičová, D. Kováč, I. Pekaríková, P. Ondovčák, M. Kolonová, E. Bališová, R. Miklošík, M. Modrovský.

Za pomoc pri vedení trasy Brunovská ďakujem Slavovi Frčkovi a Marošovi Modrovskému za pomoc pri upratovaní trasy.

Juro Golier