Akcia Dobrá Voda

Cyklojazda na Dobrú Vodu

nedeľa 28.4.2019

Tak ako po zime prichádza jar a po sobote nedeľa, tak po akcii Jašter nasleduje hviezdicový cyklovýlet Malokarpatského cykloklubu na Dobrú Vodu. Výborná akcia na rozjazdenie na začiatok sezóny. Garantom je tradične Paľo Herceg, ktorý sa vždy pomocou svojich tajomných kontaktov snaží vybaviť na nedeľu čo najlepšie počasie. Či sa mu to opäť podarilo, ponechám na Vašom posúdení.

Ako sa na cestách darilo trnavskej skupine, zachytil Ľubo Kraic:

Ráno sa vyberáme ja s Milkou zo Zelenča do Trnavy. Do vienka dostávame čistý nárazový protivietor so silou 50 km/h. Naša rýchlosť aj pri najväčšej snahe nepresahuje 10 km/h. Asi kilometer za dedinou to Milka vzdáva. Pretrvávajúce bolesti chrbta a smutná perspektíva dnešného veterného nadelenia jej zobrali aj posledné zvyšky nádeje stretnúť sa dnes s cyklokamarátmi. Do Trnavy prichádzam sám a len tak-tak stíham štartovací termín. Tu ma už čaká naša trnavská skupinka: Gubiová, Lukačovičová, Trajlínek, Baránek, Miklošík, Ščibravý, Paľo (Vierkin tenisový tréner)… Štartovacie foto nám dnes urobí Jožko Michalec, ktorý nás sem prišiel vyprevadiť.

Vyrážame smer Špačince. Vietor je teraz už trochu bočnejší, ale fúka tak silno, že máme miestami problém udržať sa na ceste. V Špačinciach trochu odpočívame a tu nás dobiehajú Igor s Mariannou. Vietor do Jaslovských Bohuníc nám síce trochu tlmí repka olejka, ale do dediny prichádzame riadne vyflusaní. Takže nasleduje malá zastávka na občerstvenie v miestnom hostinci. Tu sa k nám pridá Danka Fáziková.

Ďalšia cesta do Dechtíc je v znamení čistého protivetra, ale podmienky nie sú až také zlé, lebo prechádzame poväčšine dedinami a tu ten vietor je trochu tlmený. V Dechticiach sa stretávame s piešťanskou skupinkou. Po krátkom zvítaní sa síce po skupinkách, ale už obe partie spoločne  vydávame na Dobrú Vodu. Prichádzame sem krátko po dvanástej…

Trnavská skupina sa cestou naspäť rozdelila za Dobrou Vodou pri podniku Zlatá Studňa. Marianna, Igor, Danka… pokračovali ďalej po asfaltke, Kraic, Herceg, Šuga, Gubiová, Miklošík, Trajlínek, Macejka, Ščibravý, Lukačovičová, Baránek a Kupčík po modrej cykloceste na Suchánku. Pred Suchánkou sa oddelil Trajlínek a na Prekážku pokračoval po červenej značke. My ostatní sme šli po lesnej asfaltke okolo horárne Cerová (Poórová hacienda) a užívali si pri pokojnom závetrí krásu jarného malokarpatského lesa. Na Prekážke sa od nás oddelil Paľo Herceg a Miro Šuga, tí smerovali na Trstín. My sme si (pretože silný vietor sa neotočil) užívali jeho výdatnej podpory až do Trnavy. Samozrejme zastavenie v cukrárni v Dolnej Krupej sme ani teraz nevynechali. Takto posilnení sme veľmi poľahky pokračovali (samozrejme po vetre) do cieľa – do Trnavy…

Ďalšia vetva vyrážala z Piešťan, vo Vrbovom pod vežou na nich čakal Juro Golier:

Dnes tam fučí nahovado. Na štart to mám len kúsok, môžem sa chvíľu navyše motať doma v závetrí. Ale ako potvrdzujú skoré telefonáty z Piešťan aj Trnavy, tých, čo sa dnes odvážia sadnúť na bicykel bude čakať boj.

Pod šikmú vežu vo Vrbovom prichádzam s úderom zvonu. Som presný, už ma tam ale čaká Braňo. Cesta z Piešťan dala zabrať, musíme chvíľu počkať, časový limit je v tomto vetre príliš tvrdý. Za pár okamihov sa však objavujú Hela s Jozefom a za ďalšiu minútku aj druhá Hela, Anka a Juro. Sme kompletní, Vlado a Vlado idú zospodu cez Nižnú. Ani sa príliš nezdržiavame, teplo vyzerá inak a vietor bude dnes náš verný spoločník. Našťastie väčšinou z pravej strany, čelný si užívame len pár desiatok metrov, keď sa cesta pred Šterusami stáča nesprávnym smerom. Ale aj ten bočák dokáže byť občas veľmi nepríjemný. Hlavne keď sa na vrchole stúpania vynoríme zo závetria, jeho náraz sa nás snaží dostať dole z bicykla. Chvalabohu sa mu to dnes nepodarí.

Ďalším tradičným protivníkom na ceste do Dechtíc sú krátke ostré stúpania – dve za Šterusami, jedno pri Lančári, ďalšie z Lopašova a posledné za Chtelnicou. Už ich mám za tie roky dobre zrátané. Zrátať sa však nedajú šliapnutia do pedálov, kvapky potu a lapania po dychu na týchto výživných stojkách. Je to dobrá príprava aj na tatranské stúpania.

Ale už zjazdujeme do Dechtíc. Tachometer som zas zabudol doma, rýchlosť teda ani neodhadujem, idem len na pocit. Cesta je však dobrá, dá sa to pustiť, užívam si krátku odmenu za vynaloženú námahu. Pri krčme už čakajú prví jazdci z trnavského smeru. Im fučalo priamo oproti. Zaslúžený výkon. Kým si stihnem zoberať Radler na doplnenie vypotených zásob, začínajú sa trúsiť členovia Ľubošovej skupiny. Vietor ich na posledných metroch pekne porozdeľoval. Vítame sa, niekto si dáva zmrzlinu, niekto hneď vyráža na Dobrú Vodu. Je to do kopca, priamo proti vetru, každý musí ísť sám za seba, tu pelotón nepomôže, najlepšie sa ide v menších skupinkách podobnej výkonnosti.

Tých osem kilometrov nakoniec samozrejme všetci úspešne zdolávame, ani ten protivietor nebol v doline taký tragický. Nastáva čas na občerstvenie, doplnenie energie, dlhšie rozhovory. Objavujú sa aj kamaráti, ktorí si sem dnes spravili výlet autami. Nálada je výborná, účasť napriek nie práve ideálnym podmienkam je prekvapujúco vysoká. Už nás predsa svrbia lýtka, bicykle oddychovali dosť dlho, je čas ich prevetrať. A takisto zabehnúť nové prírastky, tento rok sa náš strojový park pekne vynovil.

Sedeli by sme aj dlhšie, ale sme len v polovici trasy, čaká nás ešte cesta domov. Skupinky sa dohadujú, kadiaľ to dnes bude najlepšie. Naša zostava sa osvedčila cestou sem, aj domov pôjdeme spolu. Juro nás presviedča, aby sme išli cez Brezovú. Zvolil dobre. V doline vietor takmer necítiť, panuje tu neskutočný kľud a pohoda, sprievodcov nám robí len spev vtákov. Dobíjame energiu na nasledujúcich pár dní. Ešte párkrát zaberieme do pedálov a sme na najvyššom bode stúpania v sedle Dlhé Rovne vo výške 420 m.n.m. Čaká nás prudký zjazd do Brezovej pod Bradlom, treba ísť radšej opatrne, dnes nie je čas na rýchlostné rekordy. A potom len krátky prejazd Brezovej a dobre známa cyklocesta do Košarísk. Tu nemôžeme v žiadnom prípade obísť Holotéch víšku, dnes je naozaj chladno a tak si kávičku vychutnáme pekne v teple v priestoroch vinárne. Bicykle nás zatiaľ čakajú vonku na stojanoch.

Nasleduje prejazd cez kopanice – Mosnákovci, Beňovci, Pagáčovci, Boorovci … ani neviem, koľkokrát som už tadiaľto prechádzal na bicykli. Možno by som to už zvládol aj so zavretými očami. Ale bola by to škoda, je to skutočne veľmi pekný kus kopaničiarskeho kraja, vyžaruje kľud a pokoj. Vždy je radosť sa tadiaľto previezť. A hlavne smerom, ktorým práve ideme – cesta prevažne klesá, bez väčšej námahy si na záver vylepšujeme rýchlostný priemer. Čo nevidieť sme na Prašníku a odtiaľ je len na dohodenie kameňom k Čerencu a do Vrbového. Ja som už doma, dnes som to mal len za 50, Piešťanci si ešte niečo pridajú, prekonajú ma o viac ako 20 kilometrov. Ale nevadí, som spokojný, dnešný deň sa opäť vydaril. Stretnúť sa s kamarátmi, pretiahnuť si pri tom trochu svaly a oddýchnuť v prírode je výsada, ktorú si našťastie môžeme pravidelne dopriať. Takže sa vidíme niekedy na budúce. V sedle bicykla alebo pri turistike.

A ešte nemôžeme zabudnúť na zoznam účastníkov, našich členov aj priateľov, ktorí dnes úspešne bojovali s vetrom: P. Herceg, M. Šuga, E. a M. Nižňanskí, Š. Škoda, J. Nádaský, J. Baránek, K. Lavor, J. Poláček, H. Gurínová, D. Fáziková, V. Trajlínek, J. Lukačovičová, J. Golier, V. Gubiová, Ľ. Kraic, M. Farkašovská. B. Polocík, H. a J. Miklovičoví, A. Kučerová, J. Ščibravý, V. Oravec, V. Putera, I. Naništa, M. Kupčík, S. Macejka, R. Miklošík, Paľo a hostia: J. Chudý, I. Vargová, I. Matkovčík, S. Bejdová, V. Galbavý